Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4bf/380974.ef9c8f.pdf
PDF · 126.11 KB
No categories available
1Nc/32/2011
Najvyšší súd 1 Nc 32/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. S. S., bývajúceho
v K., prechodne v K., proti odporkyni M. S., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. R. L.,
advokátom v K., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému
dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
37 C 53/2010, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8NcC 13/2011, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr.
F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 8 NcC 13/2011 (veci Okresného súdu
Košice II sp. zn. 37 C 53/2010).
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8 NcC 13/2011 (vec
Okresného súdu Košice II sp. zn. 37 C 53/2010) odporkyňa vzniesla námietku zaujatosti
sudcov krajského súdu a to zreteľom na ich pomer k navrhovateľovi, ktorý – podľa jej
tvrdenia – aj so svojím otcom „sú príbuznými, teda osobami blízkymi sudcovi Krajského
súdu v Košiciach JUDr. A. M. (pričom otec navrhovateľa má byť jeho bratrancom)“, uvedúc,
že z tohto dôvodu možno mať oprávnené pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov
Krajského súdu v Košiciach.
Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorí prichádzajú do úvahy ako rozhodovať
majúci o námietke zaujatosti, ktorú odporkyňa vzniesla proti sudcom Okresného súdu Košice
II, teda sudcovia senátu 8CoP a sudcovia zastupujúceho senátu 7CoP, t. j. JUDr. D. S.‚ JUDr.
M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. uviedli, že účastníkov
konania nepoznajú a nemajú ani žiadny vzťah k prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach
(§ 16 ods. 1 tretia veta O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku
pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14
ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť
možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za
právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „dohovor“ ) je
garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to
vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor
v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.
Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne
vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá
je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „listina“; čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články
dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne
/Slovenskej republiky/], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka
nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články
postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví
zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu
(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom
podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý
a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu
a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný
zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,
ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,
aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol
zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu
umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení
hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný - sudca.
Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami
kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania
(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa
prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako
neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako
nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju
má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj
nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje teda výnimku z
významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1
prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a
spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu, resp. sudcov vylúčiť, však v tejto
právnej veci nejde.
Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ako už Najvyšší
súd Slovenskej republiky zdôraznil vo svojom uznesení z 9. marca 2009 sp. zn.5 Nc 4/2009,
nie je postačujúca samotná domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov. Tvrdenie
odporkyne o príbuzenskom vzťahu navrhovateľa a „sudcu Krajského súdu v Košiciach
JUDr. A. M.“ spojené s podozrením o jeho možnom vplyve na priebeh a výsledok konania
vyjadruje iba subjektívny názor odporkyne. Z obsahu spisu vrátane vyjadrení vo výroku
uvedených sudcov Krajského súdu v Košiciach nemožno vyvodiť žiadne objektívne
existujúce zákonné dôvody pre vylúčenie týchto sudcov. Základom pre vylúčenie sudcu môžu
byť len objektívne existujúci zákonný dôvod (porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie teda iba
samotné tvrdenie odporkyne o tom, že vzdialený príbuzný navrhovateľa „A. M.“ má byť
sudcom na Krajskom súde v Košiciach, resp. jej podozrenie o možnom vplyve uvedenej
osoby na priebeh a výsledok konania. Samotný uvedený údaj (tvrdenie) odporkyne
nepredstavuje okolnosť, ktorá by bez ďalšieho zakladala dôvod vylučujúci sudcov Krajského
súdu v Košiciach, ktorí prichádzajú do úvahy ako majúci rozhodovať v tejto právnej veci.
Uvedené tvrdenie odporkyne o zaujatosti sudcov je vyvodzované – spočíva na tvrdení, že
existencia profesionálneho, resp. pracovného vzťahu sudcov k príbuznému navrhovateľa,
ktorý má byť tiež sudcom, vyvoláva pochybnosti o ich nezaujatosti. Vzťah medzi sudcami
navzájom je založený na báze profesionality. Chýba tu preto objektívny základ na
konštatovanie zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver,
teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať,
znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami zakladá
porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Už iba z týchto dôvodov
nemožno mať preto bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov Krajského
súdu v Košiciach prichádzajúcich do úvahy ako majúcich rozhodovať v tejto veci. Iba na
okraj treba ako faktografický údaj uviesť, že v zozname sudcov zverejnenom na voľne
prístupnej internetovej adrese Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. „A.
51 Nc 32/2011
M.“ ani JUDr. A. M. nefiguruje, v tomto zozname je ale uvedený JUDr. A. M., ktorý je
sudcom Okresného súdu Košice I.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského
súdu v Košiciach JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J.
T. a JUDr. I. V. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. Rozhodnutie
prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 10. mája 2011
JUDr. Milan D e á k , v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta