Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Bc. S. S., bývajúceho

v K., prechodne v K., proti odporkyni M. S., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. R. L.,

advokátom v K., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému

dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr.

F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. (veci Okresného súdu

Košice II sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Košice II sp. zn. ) odporkyňa vzniesla námietku zaujatosti

sudcov krajského súdu a to zreteľom na ich pomer k navrhovateľovi, ktorý – podľa jej

tvrdenia – aj so svojím otcom „sú príbuznými, teda osobami blízkymi sudcovi Krajského

súdu v Košiciach JUDr. A. M. (pričom otec navrhovateľa má byť jeho bratrancom)“, uvedúc,

že z tohto dôvodu možno mať oprávnené pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov

Krajského súdu v Košiciach.

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorí prichádzajú do úvahy ako rozhodovať

majúci o námietke zaujatosti, ktorú odporkyňa vzniesla proti sudcom Okresného súdu Košice

II, teda sudcovia senátu 8CoP a sudcovia zastupujúceho senátu 7CoP, t. j. JUDr. D. S.‚ JUDr.

M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J. T. a JUDr. I. V. uviedli, že účastníkov

konania nepoznajú a nemajú ani žiadny vzťah k prejednávanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“ ) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa /zákonom/ ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v /zákonom/ určených prípadoch na inom orgáne

/Slovenskej republiky/], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; , ktoré články

postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu

umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný - sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje teda výnimku z

významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

prvá veta ). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a

spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu, resp. sudcov vylúčiť, však v tejto

právnej veci nejde.

Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ako už Najvyšší

súd Slovenskej republiky zdôraznil vo svojom uznesení z 9. marca 2009 sp. zn.5 ,

nie je postačujúca samotná domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcov. Tvrdenie

odporkyne o príbuzenskom vzťahu navrhovateľa a „sudcu Krajského súdu v Košiciach

JUDr. A. M.“ spojené s podozrením o jeho možnom vplyve na priebeh a výsledok konania

vyjadruje iba subjektívny názor odporkyne. Z obsahu spisu vrátane vyjadrení vo výroku

uvedených sudcov Krajského súdu v Košiciach nemožno vyvodiť žiadne objektívne

existujúce zákonné dôvody pre vylúčenie týchto sudcov. Základom pre vylúčenie sudcu môžu

byť len objektívne existujúci zákonný dôvod (porovnaj ), nie teda iba

samotné tvrdenie odporkyne o tom, že vzdialený príbuzný navrhovateľa „A. M.“ má byť

sudcom na Krajskom súde v Košiciach, resp. jej podozrenie o možnom vplyve uvedenej

osoby na priebeh a výsledok konania. Samotný uvedený údaj (tvrdenie) odporkyne

nepredstavuje okolnosť, ktorá by bez ďalšieho zakladala dôvod vylučujúci sudcov Krajského

súdu v Košiciach, ktorí prichádzajú do úvahy ako majúci rozhodovať v tejto právnej veci.

Uvedené tvrdenie odporkyne o zaujatosti sudcov je vyvodzované – spočíva na tvrdení, že

existencia profesionálneho, resp. pracovného vzťahu sudcov k príbuznému navrhovateľa,

ktorý má byť tiež sudcom, vyvoláva pochybnosti o ich nezaujatosti. Vzťah medzi sudcami

navzájom je založený na báze profesionality. Chýba tu preto objektívny základ na

konštatovanie zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver,

teda pochybnosti o tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať,

znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami zakladá

porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Už iba z týchto dôvodov

nemožno mať preto bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov Krajského

súdu v Košiciach prichádzajúcich do úvahy ako majúcich rozhodovať v tejto veci. Iba na

okraj treba ako faktografický údaj uviesť, že v zozname sudcov zverejnenom na voľne

prístupnej internetovej adrese Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. „A.

51

M.“ ani JUDr. A. M. nefiguruje, v tomto zozname je ale uvedený JUDr. A. M., ktorý je

sudcom Okresného súdu Košice I.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudcovia Krajského

súdu v Košiciach JUDr. D. S.‚ JUDr. M. H., JUDr. L. B., JUDr. F. Z., JUDr. A. H., JUDr. J.

T. a JUDr. I. V. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. Rozhodnutie

prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 10. mája 2011

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta