Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/27/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. M. A., s.r.o.,

zastúpeného JUDr. M. B., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. I/222/13510-

82435/2007/994275-r zo dňa 28. novembra 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 zo dňa 30. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -79 zo dňa 30. marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcu podľa

, ktorým ţalobným návrhom sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

ţalovaného, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava

I č. /Mas zo dňa 30. júla 2007, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi

podľa o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2004 v sume 2 619 972 Sk.

Krajský súd takto rozhodol keď dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí a ţalovaný správny

orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, ktoré uviedol

vo svojom odvolaní. Krajský súd poukázal na to, ţe pri posúdení predmetných sluţieb správca

dane ako aj ţalovaný vychádzali z definície pojmu distribúcia reklamných predmetov

a umiestňovanie reklamných predmetov a tieto pojmy správca dane vysvetlil v zápisnici

o ústnom pojednávaní zo dňa 23.10.2006 ako aj vo svojom rozhodnutí a krajský súd sa s ním

stotoţnil. Taktieţ krajský súd má za to, ţe ţalovaný správne posúdil všetky podklady

a správne vyhodnotil predloţené doklady ţalobcom a ţalobca nepreukázal, ţe v zmluve

dojednané sluţby pre neho dodávatelia uskutočnili. Ţalobca nepreukázal, ţe pri svojom

rozhodnutí poskytovať sluţbu umiestňovania občasníkov bezodplatne vychádzal z podrobnej

analýzy finančnej situácie spoločnosti, nákladov, výnosov, zisku a pod., čim by preukázal

potrebu poskytovať sluţby umiestňovania občasníkov na daňové účely a ţe sú preukázateľne

vynaloţeným výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov. Podľa krajského

súdu ţalovaný mal za preukázané, ţe letáky boli distribuované prostredníctvom S. p., a.s., do

jednotlivých predajní, 20 samostatných právnych subjektov C.C., s.d., pre tieto samostatné

subjekty vykonávalo reklamnú a propagačnú činnosť. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku

krajského súdu vyplýva, ţe pouţitie svedeckých výpovedí vedúcich predajní C. slúţil pre

správcu dane ako podporný dôkaz, ktorý mal potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia daňového

subjektu.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zo dňa

28.11.2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe krajský súd neúplne

zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal ţalobcom navrhnuté dôkazy, čím dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd nevykonal

dokazovanie listinným dôkazom – písomným záznamom návrhu – ponuky zo dňa 24.06.2004,

ktorý je akceptáciou ponúkaných sluţieb zo strany navrhovateľa. Viackrát počas súdneho

konania poukázal na tento listinný dôkaz zaloţený v spisovom materiáli, potvrdených

písomne p. V. Š., generálnym riaditeľom obchodu C., ktorý preukazuje tú skutočnosť, ţe C.

bola oboznámená a odsúhlasila ponuku spoločnosti ţalobcu, ktorá ponuka zahŕňala aj sluţbu

umiestňovania občasníkov. Napriek tomu krajský súd vyslovil záver, ţe takáto akceptácia

ponuky sa v spise nenachádza, čo nie je pravdou, pretoţe tento listinný dôkaz predloţil

ţalobca správcovi dane uţ v roku 2005 v rámci miestneho zisťovania, o čom svedčí zápisnica

o miestnom zisťovaní a tieţ zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23.10.2006. Podľa

ţalobcu ani ţalovaný správny orgán v odvolacom konaní a ani krajský súd nikdy nevykonali

dokazovanie týmto ţalobcom navrhnutým listinným dôkazom, ktorým je záznam návrhu –

ponuky zo dňa 24.06.2004 a nevyhodnotili ho vo svojich rozhodnutiach hoci ţalobca

v priebehu celého konania na tento doklad upozorňoval. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe

poţiadavka Daňového úradu Bratislava I, týkajúca sa predloţenia podrobnej analýzy

finančnej situácie spoločnosti, nákladov, výnosov, zisku a pod. je v rozpore so zákonom

o správe daní a poplatkov ako aj v rozpore s uzavretou zmluvou medzi ţalobcom a C., s.d.

a ţalobca uţ v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, ţe rozhodovanie

podnikateľských subjektov na základe vykonania podrobnej analýzy nie je ako povinnosť

určené ţiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Ţalobca predkladal na schválenie

C. na jednotlivé akcie rozpočet – objednávku, ktorý obsahoval kalkuláciu priamych nákladov,

ktoré bol ţalobca povinný uhradiť a zároveň bolo v zmluve dohodnuté, ţe ţalobca môţe

poskytnúť svojmu klientovi C. ako pridanú hodnotu k sluţbám uvedeným v objednávkach

a rozpočtoch aj iné plnenia súvisiacich doplnkových sluţieb, ktoré zvyšujú kvalitu a hodnotu

plnení ţalobcu s cieľom udrţať si klienta, pričom ţalobca nebude za tieto doplnkové sluţby

poţadovať osobitnú odplatu nad rámec poloţiek odsúhlasených v rozpočtoch. Teda

predmetná sluţba umiestňovania občasníkov bezodplatne bola poskytnutá klientovi C.

v súlade so zmluvou, pričom hodnotu predmetnej doplnkovej sluţby bol povinný znášať

ţalobca v rámci svojej ziskovej marţe, čo znamená, ţe uţ pri kalkulácii cenovej sluţby

a ziskovej marţe ţalobca počítal s prípadnými nákladmi na doplnkové sluţby, a teda nebolo

potrebné pri rozhodovaní o poskytnutí takejto sluţby pripraviť osobitnú analýzu finančnej

situácie spoločnosti. Cieľom ţalobcu bolo udrţať si dôleţitého klienta a preto niektoré

doplnkové sluţby sa rozhodol ţalobca poskytovať ako pridanú hodnotu k iným svojim

sluţbám uvedeným v dohodách, objednávkach a rozpočtoch s tým, ţe nepoţadoval za takéto

sluţby osobitnú odplatu nad rámec poloţiek odsúhlasených v rozpočtoch. Takýto postup je

v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti v rámci súkromného práva a nemôţe byť na ujmu

ţalobcu. Podľa ţalobcu ţalovaný správny orgán sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi

navrhnutými ţalobcom, a to so svedeckou výpoveďou Ing. P. O., generálneho riaditeľa

a člena predstavenstva V. d. p. a.s., ktorého výpoveď podporila tvrdenia ţalobcu. Taktieţ

krajský súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďami získanými z doţiadaní na niektorých

daňových úradoch v Slovenskej republike vo forme odpovedí na 8 otázok, kde z celkovo 10

získaných výpovedí 9 preukazuje tvrdenia ţalobcu. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol,

ţe námietka ţalobcu k sumarizácii odpovedí svedkov na otázky č. 8 a 9 je čiastočne

oprávnená a zároveň bol toho názoru, ţe správca dane uviedol nesprávne konštatovanie

o výpovedi svedkov na otázku č. 10, ţe cudzie osoby umiestňovanie letákov nekontrolovali.

Ţalobca je toho názoru, ţe vzorka, ktorá zodpovedá podielu 0,8% z celkového počtu

maloobchodných prevádzok nemôţe preukázať, ţe tvrdenia ţalobcu sú nepravdivé. Takáto

vzorka nie je reprezentatívna a s prihliadnutím na to, ţe nie všetky svedecké výpovede

vyznievali v neprospech ţalobcu, nebolo moţné ich zosumarizovať len do prostého

konštatovania, ţe ţalobca nepreukázal skutočné poskytnutie sluţby. Dokonca odpovede na

otázku č. 8, ktoré správca dane uviedol pri vyhodnotení dôkazov sa nenachádza ani v jednej

svedeckej výpovedi. Rozhodnutie krajského súdu povaţuje ţalobca za zmätočné

a nezrozumiteľné, teda nepreskúmateľné. Podľa ţalobcu umiestňovanie prebiehalo

prostredníctvom dobrovoľníkov, ktorí pri výkone činnosti neinformovali vedúcich predajní,

v ktorých sa táto sluţba umiestňovania vykonávala, nakoľko vyhradený priestor pre

občasníky a letáky bol pred pokladňami, teda na voľne prístupnom priestore pre kohokoľvek.

Podľa ţalobcu preukázal dostatočne oprávnenosť daňového výdavku za rok 2004, keď

preukázal akceptáciu poskytovaných sluţieb, a to písomným záznamom návrhu – ponuky zo

dňa 24.06.2004, ktorý bol potvrdený a odsúhlasený C.

Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril, podľa jeho názoru

Krajský súd v Bratislave rozhodol správne, keď ţalobu ţalobcu zamietol ako nedôvodnú

a ţiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa ,

prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a ,

a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť podľa a podľa

ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok

vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy

predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom

tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.

Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie

princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania

rozhodnutia správneho orgánu, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred

odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov,

ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej

veci.

V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi

dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie ukladajúce

ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia

a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom

a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným

rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere,

ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ).

V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim

spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca vo svojej ţalobe, dokonca

na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec konkrétne nereagoval a stotoţnil sa iba

s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom

krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva.

Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia

s pouţitím vety prvej totiţ znamená právo účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi

konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva

na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého

v základnom práve na súdnu ochranu) podľa SR a Dohovoru

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany (napr. , , ,

).

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať

kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu

a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti

Španielsku z 09.12.1994).

Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého

stupňa zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo

nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciou ţalobcu v ţalobe a prečo povaţuje námietky

ţalobcu za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom

porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok krajského súdu

podľa v spojení s veta druhá zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby

s prihliadnutím a j na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami

ţalobcu, jednotlivými svedeckými výpoveďami a znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie

riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 11. mája 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová