Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6a8/381146.d31276.pdf
PDF · 133.75 KB
No categories available
2Obo/37/2011
Najvyšší súd 2 Obo 37/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovaj a JUDr. Viery
Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: H. s. r. o., P., IČO: X. zastúpený advokátkou Mgr. G. H.,
M., proti ţalovanému: S., a. s., B., IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. E. C., S.,
o zaplatenie 830 653,-- Sk s prísl., na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 19. mája 2005 č. k. 34 Cb 106/01-164, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19. mája 2005 č. k. 34 Cb 106/01-164 p o t v r d z u j e .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania v sume 1 049,22 Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu ţalovaného.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh zo dňa 30. 06. 2000
a zaviazal ţalobcu zaplatiť právnej zástupkyni ţalovaného náklady právneho zastúpenia
v sume 85 837,-- Sk a náklady súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 33 224,-- Sk
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Ţalobca proti ţalovanému návrhom zo dňa 30. 06. 2000 a doplneným návrhom zo dňa
27. 04. 2005 uplatnil nárok na zaplatenie 830 653,-- Sk s príslušenstvom, ktorý skutkovo
vymedzil ako nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť ţalobcovi v období mesiacov júl
aţ október 1998 v dôsledku zneuţívania dominantného postavenia ţalovaným podľa § 7 ods.
5 písm. c/ zák. č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe, t.j. v dôsledku diskriminácie
ţalobcu ţalovaným. Škoda ţalobcovi mala vzniknúť nákupom motorovej nafty od iných
dodávateľov za vyššie ceny v porovnaní s cenami, za ktoré ţalovaný predával motorovú naftu
vo svojom výrobnom závode vo V. pri dodávkach motorovej nafty v ţelezničných cisternách.
Ţalovaný neumoţnil ţalobcovi odoberať motorovú naftu v ţelezničných cisternách
z výrobného závodu V., hoci iným vybraným odberateľom motorovú naftu v ţelezničných
cisternách umoţnil a uzavrel s vybranými klientami kúpne zmluvy na dodávku motorovej
nafty. Diskrimináciou ţalobcu porušil ţalovaný mimozmluvné právne povinnosti ustanovené
zákonom č. 513/1991 Zb., a to právnu povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá
hospodárskej súťaţe a zákaz zneuţívať účasť na hospodárskej súťaţi a zákaz nekalej súťaţe,
pričom rozpis skutočnej škody ţalobca rozviedol v doplnenom návrhu zo dňa 27. 04. 2005,
ktorú doloţil faktúrami.
Ţalovaný v konaní namietol neexistenciu právneho základu uplatňovaného nároku,
keď zákon o hospodárskej súťaţi je právnou normou verejného práva a rušiteľovi vzniká
verejnoprávna konkrétna správna zodpovednosť. Ďalej namietol, ţe ţalobca v konaní
nepreukázal povinnosť ţalovaného uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku motorovej nafty
so ţalobcom, chýba v konaní tvrdenie skutočnosti, ţe sa ţalovaný dopustil protiprávneho
úkonu tým, ţe odmietol uzavrieť, či obnoviť kúpne zmluvy so ţalobcom, neexistuje kauzálny
nexus medzi protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou škody a namietol aj výšku
uplatnenej škody, pričom faktúry nepovaţuje za právne relevantný doklad. Mal za to, ţe
pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťaţného konania je nevyhnutné, aby medzi
ţalobcom a ţalovaným existoval súťaţný vzťah, a medzi účastníkmi neexistuje záväzkový
vzťah. K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, ţe ţalobca nepoţiadal ţalovaného
o zaplatenie ţalovanej čiastky, má za to, ţe ţiadne úroky z omeškania neplynú. Návrh ţalobcu
navrhol zamietnuť.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca nepreukázal právny
základ jeho hmotnoprávneho nároku na náhradu škody. Ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz
o tom, ţe ţalovaný bol povinný na základe platnej zmluvy v rozhodnom období uzavrieť
predmetné zmluvy, čo by mohlo zakladať nárok na náhradu škody. Súd zistil, ţe neexistuje
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou škody
a skonštatoval, ţe ţalovaný sa nedopustil nekalosúťaţného konania.
O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v konaní
úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania a to právneho zastúpenia vo výške
85 837,-- Sk a náhradu súdneho poplatku za odpor v sume 33 224,-- Sk.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal ţalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, ţe rozsudok súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ţe súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, ţe
diskriminácie ţalobcu sa ţalovaný dopustil tým, ţe nepretrţite v období od júla 1996 aţ
do apríla 1999 odmietal so ţalobcom uzavrieť zmluvy na dodávku motorovej nafty
v ţelezničných cisternách z výrobného závodu vo V., pričom s inými vybranými odberateľmi
ţalovaný kúpne zmluvy na dodávku nafty uzavrel a odber im umoţnil v ţelezničných
cisternách. Ţalovaný mal na trhu dominantné postavenie a cena motorovej nafty pri
dodávkach v ţelezničných cisternách bola v tomto období najniţšia. Ţalobca uvádza, ţe jeho
diskrimináciou porušil ţalovaný mimozmluvné právne povinnosti, a to právnu povinnosť
dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a právnu povinnosť, resp. zákaz
zneuţívať účasť na hospodárskej súťaţi a tieţ právnu povinnosť, resp. zákaz nekalej súťaţe.
Preto zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú ţalobcovi diskrimináciou sa riadi
úpravou zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Ţalobca mal
za to, ţe rozhodnutím Protimonopolného úradu SR zo dňa 11. januára 2001 je vyriešená
právna otázka protiprávneho konania ţalovaného ako jedného z predpokladov vzniku
zodpovednosti ţalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti ţalovaným. Nakoniec
namietol aj výšku náhrady trov konania, keď ţalovanému bola priznaná náhrada trov
duplicitne za poskytnutie právneho úkonu dňa 22. 03. 2003 a 24. 01. 2005, ktorý nebol
poskytnutý účelne na bránenie práva ţalovaného.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Ţalobca nepreukázal ani jeden zo zákonných hmotnoprávnych
postulátov na uplatnenie náhrady škody. Zákon č. 188/1994 Zb. nepriznáva spotrebiteľom,
resp. právnickým osobám právo na náhradu škody vzniknutej z nedovoleného obmedzovania
hospodárskej súťaţe tak, ako to priznáva v súčasnosti § 42 zákona č. 136/2001 Z. z., a to iba
obmedzenej kategórii subjektov, ktorými sú spotrebitelia, resp. právnické osoby oprávnené
obhajovať záujmy spotrebiteľov. Tieto nároky sa posudzujú podľa O.z. nie podľa
Obchodného zákonníka. Ďalej namietol faktúru ako relevantný doklad na určenie výšky
škody a námietku ohľadne uplatnenia náhrady trov konania ţalovaný povaţuje
za bezdôvodnú.
Odvolací súd rozsudkom 2 Obo 282/2005 zo dňa 13. decembra 2006 rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť, aby zaplatil ţalobcovi 830 653,--
Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 1998 do zaplatenia, ako aj trovy konania
v sume 142 196,50 Sk. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods.
1, § 53, § 54 ods. 1 a § 757 Obchodného zákonníka s tým, ţe všeobecné vymedzenie nekalej
súťaţe v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák. obsahuje naplnenie podmienky konania
v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu
iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú právnické osoby zaoberajúce sa
podnikateľkou činnosťou, v predmete činnosti okrem inej nákup a predaj motorovej nafty
za účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú súťaţiteľmi v zmysle ust. § 41
Obch. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi. Z rozhodnutia protimonopolného
úradu zo dňa 11. 01. 2001 nepochybne vyplýva, ţe konanie ţalovaného, spočívajúce
v uplatňovaní rozdielnych podmienok na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty
od výrobcu k veľkoobchodníkom s motorovou naftou formou určenia odberného miesta
obchodným závodom v H. namiesto výrobného závodu ţalovaného S., a. s., V., s tým
súvisiacich rozdielnych cenových a platobných podmienok, došlo k znevýhodneniu
podnikateľa H. spol. s r. o., Ţ., voči jednotlivým podnikateľom podnikajúcim na zhodnom
trhu. Podnikateľ ţalobca na základe opatrení ţalovaného nemal moţnosť odoberať motorovú
naftu zo závodu V., ktorú predtým odoberal v ţelezničných cisternách, ale bol nútený
odoberať motorovú naftu v automobilových cisternách zo závodu v H. v dôsledku čoho bola
konečná kúpna cena motorovej nafty pre ţalobcu vyššia oproti cene motorovej nafty
dodávanej závodom vo V., za ktorú odoberali iní konkurenti. Ďalšia nepriaznivá skutočnosť aj
podľa rozhodnutia protimonopolného úradu bola okolnosť, ţe ţalobca musel platiť zálohovo,
oproti ostatným veľkoodberateľom a nebola zabezpečená pravidelnosť a plynulosť dodávky
takto dodávanej motorovej nafty. Protimonopolný úrad teda konštatoval, ţe uplatňovaním
rozdielnych podmienok dodávok motorovej nafty od výrobcu k veľkoobchodníkom došlo
k diskriminácií ţalobcu voči svojim konkurentom pôsobiacim na zhodnom trhu. Podľa názoru
odvolacieho súdu sa ţalovaný dopustil protiprávneho konania, ako jedného z predpokladov
zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 757 Obch. zák., ktoré malo za
následok vznik škody. pokiaľ ide o výšku škody, táto je preukázaná ţalobcom priloţenými
faktúrami, ktorými bola účtovaná cena motorovej nafty odobratej iným spôsobom, ako
pôvodne zo ţelezničných cisterien v závode vo V.. Spochybnený prepočet kilogram – liter,
pouţitý pri motorovej nafte v závislosti od mernej hustoty, je podľa protimonopolného úradu
v tejto oblasti obvyklý a pouţitý aj v cenovej ponuke závodu vo V.. Diskriminácia
v hospodárskej súťaţi znamená uplatňovanie rozdielnych obchodných podmienok voči
súťaţiteľom pri plnení rovnakého druhu, ktorými niektorí súťaţitelia sú znevýhodnení bez
toho, aby pre rozdielny postup bol dôvod. Diskriminácia patrí medzi skutkové podstaty
narušovania hospodárskej súťaţe a je postihovaná v rámci generálnej klauzuly nekalej súťaţe.
Odvolací súd neuznal námietku ţalovaného, ţe spotrebitelia, resp. právnické osoby, ktorých
práva boli porušené nedovoleným obmedzovaním súťaţe, si môţu právo na náhradu škody
uplatniť výlučne podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka, ktorý
v ustanovení § 373 a nasl. predovšetkým upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Namietal nesprávne
právne posúdenie a nesprávnu aplikáciu ustanovenia o nekalej súťaţi v celom rozsahu podľa
§ 44 ods. 1 Obch. zák. Je toho názoru, ţe je neprípustné právne kvalifikovať porušenie
povinností ustanovených v zákone o ochrane hospodárskej súťaţe za súčasné porušenie
povinnosti zákazu nekalej súťaţe podľa § 44 Obch. zák. V prejednávanej veci navrhovateľ
s odporcom nikdy nebol v súťaţnom vzťahu, preto konanie odporcu vo vzťahu
k navrhovateľovi nemôţe byť kvalifikované podľa § 44 Obch. zák. O konanie napĺňajúce
znaky nekalej súťaţe podľa § 44 ods. 1 pôjde aj v prípade porušenia noriem verejného práva,
alebo súkromného práva za predpokladu, ţe dôsledkom takéhoto porušenia je získanie
neodôvodnenej súťaţnej výhody a tým aj moţnosti spôsobiť ujmu pre iných súťaţiteľov alebo
spotrebiteľov. Medzi účastníkmi konania v rozhodnom období takýto vzťah neexistoval
a zo strany ţalovaného nedošlo k naplneniu generálnej skutkovej podstaty nekalej súťaţe
podľa § 44 Obch. zák. Pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťaţného konania v zmysle
§ 44 Obch. zák. je nevyhnutné, aby medzi ţalobcom a ţalovaným existoval súťaţný vzťah.
Ţalobcu, ktorý bol, resp. je odberateľom pohonných hmôt od ţalovaného, nie je moţné
povaţovať za súťaţiteľa v zmysle § 44 ods. 1, nakoľko medzi ţalobcom a ţalovaným existuje
záväzkový vzťah, ktorý je potrebné odlišovať od súťaţnoprávneho konania. Ţalobca
a ţalovaný neboli v súťaţnom vzťahu a nikdy neexistoval medzi nimi právny horizontálny
vzťah. Tým, ţe na základe obchodného rozhodnutia vedenia ţalovaného odporučil ţalovaný
ţalobcovi svoje iné obchodné miesto a následne s ním neuzavrel nové kúpne zmluvy na odber
motorovej nafty za rovnakých podmienok, ako mal ţalobca dohodnuté so ţalovaným
v predchádzajúcom období, ţalovaný voči ţalobcovi neporušil ţiaden záväzok vyplývajúci
z právneho vzťahu. Ţalovaný zastáva názor, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil
predmetnú vec a na základe nesprávneho posúdenia veci dospel aj k nesprávnemu
rozhodnutiu, nakoľko ustanovenie § 53 Obch. zák. priznáva nárok na náhradu škody iba
v prípade dokázanej nekalej súťaţe, ktorou v ţiadnom prípade nie je zneuţitie dominantného
postavenia podnikateľa na relevantnom trhu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaţe.
Nie je moţné právne kvalifikovať porušenie povinností ustanovených v zákone o ochrane
hospodárskej súťaţe za súčasné porušenie povinnosti zákazu nekalej súťaţe podľa § 44 Obch.
zák. Nesúhlasí tieţ s názorom odvolacieho súdu, ktorý právne preukazuje existenciu
protiprávneho úkonu v porušení právnej povinnosti v zmysle ustanovení §§ 44, 53, 373, 757
Obch. zák., kde súd porušenie právnej povinnosti deklaruje konštatovaním Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky vo výrokovej časti právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého
práve v intenciách tohto zákona o ochrane hospodárskej súťaţe sa ţalovaný dopustil konania,
majúceho povahu zneuţitia dominantného postavenia na relevantnom trhu a nie v intenciách
Obchodného zákonníka. Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe je právnou normou verejného
práva. Z titulu jeho verejnoprávnej povahy potom rušiteľovi vzniká verejnoprávna, konkrétne
právna zodpovednosť. Nezakladá súkromnoprávny nárok podnikateľa voči rušiteľovi zákona.
V tejto súvislosti potom ţalovaný konštatuje, ţe nárok ţalobcu v prípade, ak by pre jeho
posúdenie mali byť rozhodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ako ţalobca
uvádza v § 415, je uţ premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania. Navrhol, aby dovolací
súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd rozsudkom 1 Obdo V 19/2007 zo dňa 20. februára 2007 rozsudok
odvolacieho súdu sp. zn. 2 Obo 282/2005 zo dňa 13. decembra 2006 zrušil a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vychádzal zo zistenia, ţe
predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na náhradu škody, ktorá bola v priebehu
konania ním kvalifikovaná ako náhrada škody spôsobená nekalosúťaţným konaním
ţalovaného. Ustanovenie § 53 a nasledujúce upravuje právne prostriedky ochrany proti
nekalej súťaţi pre osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Ide
teda o procesné nároky poškodených, ktorými sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej
súťaţi. Musí však ísť o nekalosúťaţné konanie tak, ako je vymedzené v ustanovení § 44 ods.
1 Obch. zák., upravujúce všeobecnú skutkovú podstatu nekalosúťaţného konania, označovanú
tieţ ako generálna klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej súťaţi,
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé privodiť iným
súťaţiteľom ujmu. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. v predmetnom prípade
tieto podmienky splnené nie sú. Obchodný zákonník v § 41 vymedzuje pojem „súťaţiteľ“ ako
fyzickú i právnickú osobu, ktorá sa zúčastňuje hospodárskej súťaţe s tým, ţe má právo
slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu.
Ukladá im povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a nesmú účasť
na súťaţi zneuţívať. V konaní bolo zistené, ţe ţalovaný nedovoleným spôsobom obmedzil
hospodársku súťaţ, čo však bolo konštatované v rámci správneho konania príslušnými
orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové znaky nekalosúťaţného konania.
Pre naplnenie podmienok, ktoré vyţaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi
rôznymi súťaţiteľmi bol aj vzájomný súťaţný vzťah. Tento vzťah môţe byť vymedzený
okrem iného aj vecne, keď súťaţitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou
funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní
účastníci počítali ako s alternatívou, v danom prípade o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto
sporu nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu. Ţalobca má v predmete svojej činnosti okrem
iného predaj pohonných hmôt, pričom ţalovaný okrem iného v rámci predmetu svojej činnosti
vyrába výrobky z ropy a ich chemického spracovania – pohonné látky, mazivá a pod.
Ţalovaný na rozdiel od ţalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja,
ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie účastníkov tohto konania je na relevantnom trhu
rozdielne a keďţe z tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný súťaţný vzťah, chýba jeden
z predpokladov na vymedzenie nekalosúťaţného konania. Keďţe práva ţalobcu neboli
porušené nekalou súťaţou, neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti
nekalej súťaţi, teda v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu.
Dovolací súd bol toho názoru, ţe odvolací súd neposúdil vec právne správne, ak právo
ţalobcovi priznal z tohto titulu.
Odvolací súd viazaný názorom dovolacieho súdu vysloveným v danej veci rozsudkom
zo dňa 14. januára 2009 č. k. 2 Obo 58/2008-223 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny a uloţil povinnosť ţalobcovi zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania vo výške 883,42 Eur.
Na ústavnú sťaţnosť navrhovateľa Ústavný súd SR prijal sťaţnosť ţalobcu, rozhodol
o porušení práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a právo na spravodlivý proces a zrušil
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 19/2007 zo dňa
20. februára 2008. Súčasne priznal ţalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 412,19
Eur. Ústavný súd zistil, ţe dovolanie ţalovaného proti právoplatnému rozhodnutiu
odvolacieho súdu nebolo ţalobcovi doručené na vyjadrenie a uvedeným postupom bola
porušená jedna z poţiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania.
V ďalšom konaní dovolací súd odstránil procesné vady konania a rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 12. 12. 2006 č. k. 2 Obo 282/2005-202 a rozsudok odvolacieho súdu
zo dňa 14. 01. 2009 č. k. 2 Obo 58/2008-223 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol zhodne s predchádzajúcim dovolacím rozhodnutím, ţe
odvolací súd konanie ţalovaného nesprávne posúdil ako nekalosúťaţné a z tohto dôvodu
i nesprávne právne vyvodil, ţe ţalobcovi na tomto právnom základe vzniklo právo na náhradu
škody. Súčasne zrušil aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol v predmetnej veci vydaný
v ďalšom konaní, pre ktoré vydanie po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
absentoval procesný podklad.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zrušení
rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1
O. s. p. v celom rozsahu a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 1, 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej súťaţi,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom
alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.
Podľa ust. § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené, môţu
sa proti rušiteľovi domáhať, aby odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané
zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Všeobecné vymedzenie nekalej súťaţe v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák.
obsahuje naplnenie podmienky konania v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými
mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú
právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou v predmete činnosti, okrem inej,
nákup a predaj motorovej nafty za účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú
súťaţiteľmi v zmysle ust. § 41 Obch. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi.
Dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie vyslovil názor, ţe podmienky skutkovej podstaty nekalosúťaţného
konania, vymedzené v ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák., označované tieţ ako generálna
klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej súťaţi, konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé privodiť iným súťaţiteľom ujmu
v predmetnom prípade splnené nie sú. A ďalej uviedol, ţe v konaní bolo zistené, ţe ţalovaný
nedovoleným spôsobom obmedzil hospodársku súťaţ, čo však bolo konštatované v rámci
správneho konania príslušnými orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové
znaky nekalosúťaţného konania. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyţaduje generálna
klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťaţiteľmi bol aj vzájomný súťaţný vzťah.
Tento vzťah môţe byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťaţitelia dodávajú na trh
zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné
z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou. V danom prípade
o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto sporu nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu.
Ţalobca má v predmete svojej činnosti okrem iného predaj pohonných hmôt, pričom ţalovaný
okrem iného v rámci predmetu svojej činnosti vyrába výrobky z ropy a ich chemického
spracovania – pohonné látky. mazivá a pod. Ţalovaný na rozdiel od ţalobcu nenakupuje
pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie
účastníkov tohto konania je na relevantnom trhu rozdielne a keďţe z tohto pohľadu nie je
medzi nimi vzájomný súťaţný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie
nekalosúťaţného konania. Keďţe práva ţalobcu neboli porušené nekalou súťaţou,
neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaţi, teda
v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Odvolací súd je
vysloveným názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 226 O. s. p.). Skutkové okolnosti
a skutkové zistenia neboli odvolaním a dovolaním napadnuté a tieto boli na vyslovenie
záväzného právneho názoru dostatočne zistené a odôvodnené, preto potreba ďalšieho
dokazovania alebo opätovného dokazovania na zistenie skutkového stavu nie je potrebná
a odvolací súd poukazuje na právny záver dovolacieho súdu, ktorého sa pridrţiava a je ním
viazaný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je
dôvodné, a preto v zmysle ust. § 219 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil.
Podľa ust.§ 142 ods. 1 prvá veta O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom a dovolacom konaní úspešnému ţalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho a dovolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci, uplatnené ţalovaným
na odvolacom pojednávaní dňa 13. 12. 2006 (vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu podané dňa
05. 08. 2005, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 13. 12. 2006) po 13 150,-- Sk (2 x 436.50
= 873,-- Eur), DPH 19% z tarifnej odmeny v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
v znení platnom v čase uskutočnenia právnych úkonov 165,80 Eur (2 x 82,90 Eur), 1 x 150,--
Sk (4,98 Eur), 1 x 164,-- Sk (5,44 Eur), spolu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania 1 049,22 Eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 151 O. s. p. Iné trovy v konaní
úspešný ţalovaný neuplatnil. Náhrada trov prvostupňového konania bola ţalovanému
priznaná rozhodnutím prvostupňového súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová