Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/37/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovaj a JUDr. Viery

Pepelovej, v právnej veci ţalobcu: H. s. r. o., P., IČO: X. zastúpený advokátkou Mgr. G. H.,

M., proti ţalovanému: S., a. s., B., IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. E. C., S.,

o zaplatenie 830 653,-- Sk s prísl., na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 19. mája 2005 č. k. -164, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

19. mája 2005 č. k. -164 p o t v r d z u j e .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania v sume 1 049,22 Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu ţalovaného.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh zo dňa 30. 06. 2000

a zaviazal ţalobcu zaplatiť právnej zástupkyni ţalovaného náklady právneho zastúpenia

v sume 85 837,-- Sk a náklady súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 33 224,-- Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Ţalobca proti ţalovanému návrhom zo dňa 30. 06. 2000 a doplneným návrhom zo dňa

27. 04. 2005 uplatnil nárok na zaplatenie 830 653,-- Sk s príslušenstvom, ktorý skutkovo

vymedzil ako nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť ţalobcovi v období mesiacov júl

aţ október 1998 v dôsledku zneuţívania dominantného postavenia ţalovaným podľa § 7 ods.

5 písm. c/ o ochrane hospodárskej súťaţe, t.j. v dôsledku diskriminácie

ţalobcu ţalovaným. Škoda ţalobcovi mala vzniknúť nákupom motorovej nafty od iných

dodávateľov za vyššie ceny v porovnaní s cenami, za ktoré ţalovaný predával motorovú naftu

vo svojom výrobnom závode vo V. pri dodávkach motorovej nafty v ţelezničných cisternách.

Ţalovaný neumoţnil ţalobcovi odoberať motorovú naftu v ţelezničných cisternách

z výrobného závodu V., hoci iným vybraným odberateľom motorovú naftu v ţelezničných

cisternách umoţnil a uzavrel s vybranými klientami kúpne zmluvy na dodávku motorovej

nafty. Diskrimináciou ţalobcu porušil ţalovaný mimozmluvné právne povinnosti ustanovené

, a to právnu povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá

hospodárskej súťaţe a zákaz zneuţívať účasť na hospodárskej súťaţi a zákaz nekalej súťaţe,

pričom rozpis skutočnej škody ţalobca rozviedol v doplnenom návrhu zo dňa 27. 04. 2005,

ktorú doloţil faktúrami.

Ţalovaný v konaní namietol neexistenciu právneho základu uplatňovaného nároku,

keď zákon o hospodárskej súťaţi je právnou normou verejného práva a rušiteľovi vzniká

verejnoprávna konkrétna správna zodpovednosť. Ďalej namietol, ţe ţalobca v konaní

nepreukázal povinnosť ţalovaného uzavrieť kúpne zmluvy na dodávku motorovej nafty

so ţalobcom, chýba v konaní tvrdenie skutočnosti, ţe sa ţalovaný dopustil protiprávneho

úkonu tým, ţe odmietol uzavrieť, či obnoviť kúpne zmluvy so ţalobcom, neexistuje kauzálny

nexus medzi protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou škody a namietol aj výšku

uplatnenej škody, pričom faktúry nepovaţuje za právne relevantný doklad. Mal za to, ţe

pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťaţného konania je nevyhnutné, aby medzi

ţalobcom a ţalovaným existoval súťaţný vzťah, a medzi účastníkmi neexistuje záväzkový

vzťah. K uplatnenému úroku z omeškania uviedol, ţe ţalobca nepoţiadal ţalovaného

o zaplatenie ţalovanej čiastky, má za to, ţe ţiadne úroky z omeškania neplynú. Návrh ţalobcu

navrhol zamietnuť.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca nepreukázal právny

základ jeho hmotnoprávneho nároku na náhradu škody. Ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz

o tom, ţe ţalovaný bol povinný na základe platnej zmluvy v rozhodnom období uzavrieť

predmetné zmluvy, čo by mohlo zakladať nárok na náhradu škody. Súd zistil, ţe neexistuje

príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou škody

a skonštatoval, ţe ţalovaný sa nedopustil nekalosúťaţného konania.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. tak, ţe v konaní

úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania a to právneho zastúpenia vo výške

85 837,-- Sk a náhradu súdneho poplatku za odpor v sume 33 224,-- Sk.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal ţalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, ţe rozsudok súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, ţe

diskriminácie ţalobcu sa ţalovaný dopustil tým, ţe nepretrţite v období od júla 1996 aţ

do apríla 1999 odmietal so ţalobcom uzavrieť zmluvy na dodávku motorovej nafty

v ţelezničných cisternách z výrobného závodu vo V., pričom s inými vybranými odberateľmi

ţalovaný kúpne zmluvy na dodávku nafty uzavrel a odber im umoţnil v ţelezničných

cisternách. Ţalovaný mal na trhu dominantné postavenie a cena motorovej nafty pri

dodávkach v ţelezničných cisternách bola v tomto období najniţšia. Ţalobca uvádza, ţe jeho

diskrimináciou porušil ţalovaný mimozmluvné právne povinnosti, a to právnu povinnosť

dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a právnu povinnosť, resp. zákaz

zneuţívať účasť na hospodárskej súťaţi a tieţ právnu povinnosť, resp. zákaz nekalej súťaţe.

Preto zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú ţalobcovi diskrimináciou sa riadi

úpravou zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení . Ţalobca mal

za to, ţe rozhodnutím Protimonopolného úradu SR zo dňa 11. januára 2001 je vyriešená

právna otázka protiprávneho konania ţalovaného ako jedného z predpokladov vzniku

zodpovednosti ţalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti ţalovaným. Nakoniec

namietol aj výšku náhrady trov konania, keď ţalovanému bola priznaná náhrada trov

duplicitne za poskytnutie právneho úkonu dňa 22. 03. 2003 a 24. 01. 2005, ktorý nebol

poskytnutý účelne na bránenie práva ţalovaného.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Ţalobca nepreukázal ani jeden zo zákonných hmotnoprávnych

postulátov na uplatnenie náhrady škody. nepriznáva spotrebiteľom,

resp. právnickým osobám právo na náhradu škody vzniknutej z nedovoleného obmedzovania

hospodárskej súťaţe tak, ako to priznáva v súčasnosti , a to iba

obmedzenej kategórii subjektov, ktorými sú spotrebitelia, resp. právnické osoby oprávnené

obhajovať záujmy spotrebiteľov. Tieto nároky sa posudzujú podľa O.z. nie podľa

. Ďalej namietol faktúru ako relevantný doklad na určenie výšky

škody a námietku ohľadne uplatnenia náhrady trov konania ţalovaný povaţuje

za bezdôvodnú.

Odvolací súd rozsudkom zo dňa 13. decembra 2006 rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť, aby zaplatil ţalobcovi 830 653,--

Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 1998 do zaplatenia, ako aj trovy konania

v sume 142 196,50 Sk. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods.

1, , a s tým, ţe všeobecné vymedzenie nekalej

súťaţe v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák. obsahuje naplnenie podmienky konania

v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu

iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú právnické osoby zaoberajúce sa

podnikateľkou činnosťou, v predmete činnosti okrem inej nákup a predaj motorovej nafty

za účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú súťaţiteľmi v zmysle ust. § 41

Obch. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi. Z rozhodnutia protimonopolného

úradu zo dňa 11. 01. 2001 nepochybne vyplýva, ţe konanie ţalovaného, spočívajúce

v uplatňovaní rozdielnych podmienok na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty

od výrobcu k veľkoobchodníkom s motorovou naftou formou určenia odberného miesta

obchodným závodom v H. namiesto výrobného závodu ţalovaného S., a. s., V., s tým

súvisiacich rozdielnych cenových a platobných podmienok, došlo k znevýhodneniu

podnikateľa H. spol. s r. o., Ţ., voči jednotlivým podnikateľom podnikajúcim na zhodnom

trhu. Podnikateľ ţalobca na základe opatrení ţalovaného nemal moţnosť odoberať motorovú

naftu zo závodu V., ktorú predtým odoberal v ţelezničných cisternách, ale bol nútený

odoberať motorovú naftu v automobilových cisternách zo závodu v H. v dôsledku čoho bola

konečná kúpna cena motorovej nafty pre ţalobcu vyššia oproti cene motorovej nafty

dodávanej závodom vo V., za ktorú odoberali iní konkurenti. Ďalšia nepriaznivá skutočnosť aj

podľa rozhodnutia protimonopolného úradu bola okolnosť, ţe ţalobca musel platiť zálohovo,

oproti ostatným veľkoodberateľom a nebola zabezpečená pravidelnosť a plynulosť dodávky

takto dodávanej motorovej nafty. Protimonopolný úrad teda konštatoval, ţe uplatňovaním

rozdielnych podmienok dodávok motorovej nafty od výrobcu k veľkoobchodníkom došlo

k diskriminácií ţalobcu voči svojim konkurentom pôsobiacim na zhodnom trhu. Podľa názoru

odvolacieho súdu sa ţalovaný dopustil protiprávneho konania, ako jedného z predpokladov

zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 757 Obch. zák., ktoré malo za

následok vznik škody. pokiaľ ide o výšku škody, táto je preukázaná ţalobcom priloţenými

faktúrami, ktorými bola účtovaná cena motorovej nafty odobratej iným spôsobom, ako

pôvodne zo ţelezničných cisterien v závode vo V.. Spochybnený prepočet kilogram – liter,

pouţitý pri motorovej nafte v závislosti od mernej hustoty, je podľa protimonopolného úradu

v tejto oblasti obvyklý a pouţitý aj v cenovej ponuke závodu vo V.. Diskriminácia

v hospodárskej súťaţi znamená uplatňovanie rozdielnych obchodných podmienok voči

súťaţiteľom pri plnení rovnakého druhu, ktorými niektorí súťaţitelia sú znevýhodnení bez

toho, aby pre rozdielny postup bol dôvod. Diskriminácia patrí medzi skutkové podstaty

narušovania hospodárskej súťaţe a je postihovaná v rámci generálnej klauzuly nekalej súťaţe.

Odvolací súd neuznal námietku ţalovaného, ţe spotrebitelia, resp. právnické osoby, ktorých

práva boli porušené nedovoleným obmedzovaním súťaţe, si môţu právo na náhradu škody

uplatniť výlučne podľa a nie podľa , ktorý

v ustanovení § 373 a nasl. predovšetkým upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Namietal nesprávne

právne posúdenie a nesprávnu aplikáciu ustanovenia o nekalej súťaţi v celom rozsahu podľa

§ 44 ods. 1 Obch. zák. Je toho názoru, ţe je neprípustné právne kvalifikovať porušenie

povinností ustanovených v zákone o ochrane hospodárskej súťaţe za súčasné porušenie

povinnosti zákazu nekalej súťaţe podľa § 44 Obch. zák. V prejednávanej veci navrhovateľ

s odporcom nikdy nebol v súťaţnom vzťahu, preto konanie odporcu vo vzťahu

k navrhovateľovi nemôţe byť kvalifikované podľa § 44 Obch. zák. O konanie napĺňajúce

znaky nekalej súťaţe podľa § 44 ods. 1 pôjde aj v prípade porušenia noriem verejného práva,

alebo súkromného práva za predpokladu, ţe dôsledkom takéhoto porušenia je získanie

neodôvodnenej súťaţnej výhody a tým aj moţnosti spôsobiť ujmu pre iných súťaţiteľov alebo

spotrebiteľov. Medzi účastníkmi konania v rozhodnom období takýto vzťah neexistoval

a zo strany ţalovaného nedošlo k naplneniu generálnej skutkovej podstaty nekalej súťaţe

podľa § 44 Obch. zák. Pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťaţného konania v zmysle

§ 44 Obch. zák. je nevyhnutné, aby medzi ţalobcom a ţalovaným existoval súťaţný vzťah.

Ţalobcu, ktorý bol, resp. je odberateľom pohonných hmôt od ţalovaného, nie je moţné

povaţovať za súťaţiteľa v zmysle § 44 ods. 1, nakoľko medzi ţalobcom a ţalovaným existuje

záväzkový vzťah, ktorý je potrebné odlišovať od súťaţnoprávneho konania. Ţalobca

a ţalovaný neboli v súťaţnom vzťahu a nikdy neexistoval medzi nimi právny horizontálny

vzťah. Tým, ţe na základe obchodného rozhodnutia vedenia ţalovaného odporučil ţalovaný

ţalobcovi svoje iné obchodné miesto a následne s ním neuzavrel nové kúpne zmluvy na odber

motorovej nafty za rovnakých podmienok, ako mal ţalobca dohodnuté so ţalovaným

v predchádzajúcom období, ţalovaný voči ţalobcovi neporušil ţiaden záväzok vyplývajúci

z právneho vzťahu. Ţalovaný zastáva názor, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil

predmetnú vec a na základe nesprávneho posúdenia veci dospel aj k nesprávnemu

rozhodnutiu, nakoľko ustanovenie § 53 Obch. zák. priznáva nárok na náhradu škody iba

v prípade dokázanej nekalej súťaţe, ktorou v ţiadnom prípade nie je zneuţitie dominantného

postavenia podnikateľa na relevantnom trhu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaţe.

Nie je moţné právne kvalifikovať porušenie povinností ustanovených v zákone o ochrane

hospodárskej súťaţe za súčasné porušenie povinnosti zákazu nekalej súťaţe podľa § 44 Obch.

zák. Nesúhlasí tieţ s názorom odvolacieho súdu, ktorý právne preukazuje existenciu

protiprávneho úkonu v porušení právnej povinnosti v zmysle ustanovení §§ 44, 53, 373, 757

Obch. zák., kde súd porušenie právnej povinnosti deklaruje konštatovaním Protimonopolného

úradu Slovenskej republiky vo výrokovej časti právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého

práve v intenciách tohto zákona o ochrane hospodárskej súťaţe sa ţalovaný dopustil konania,

majúceho povahu zneuţitia dominantného postavenia na relevantnom trhu a nie v intenciách

. Zákon o ochrane hospodárskej súťaţe je právnou normou verejného

práva. Z titulu jeho verejnoprávnej povahy potom rušiteľovi vzniká verejnoprávna, konkrétne

právna zodpovednosť. Nezakladá súkromnoprávny nárok podnikateľa voči rušiteľovi zákona.

V tejto súvislosti potom ţalovaný konštatuje, ţe nárok ţalobcu v prípade, ak by pre jeho

posúdenie mali byť rozhodné ustanovenia , konkrétne ako ţalobca

uvádza v § 415, je uţ premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania. Navrhol, aby dovolací

súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd rozsudkom 1 Obdo V 19/2007 zo dňa 20. februára 2007 rozsudok

odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 13. decembra 2006 zrušil a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vychádzal zo zistenia, ţe

predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo na náhradu škody, ktorá bola v priebehu

konania ním kvalifikovaná ako náhrada škody spôsobená nekalosúťaţným konaním

ţalovaného. Ustanovenie § 53 a nasledujúce upravuje právne prostriedky ochrany proti

nekalej súťaţi pre osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené. Ide

teda o procesné nároky poškodených, ktorými sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej

súťaţi. Musí však ísť o nekalosúťaţné konanie tak, ako je vymedzené v ustanovení § 44 ods.

1 Obch. zák., upravujúce všeobecnú skutkovú podstatu nekalosúťaţného konania, označovanú

tieţ ako generálna klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej súťaţi,

konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé privodiť iným

súťaţiteľom ujmu. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. v predmetnom prípade

tieto podmienky splnené nie sú. v vymedzuje pojem „súťaţiteľ“ ako

fyzickú i právnickú osobu, ktorá sa zúčastňuje hospodárskej súťaţe s tým, ţe má právo

slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu.

Ukladá im povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a nesmú účasť

na súťaţi zneuţívať. V konaní bolo zistené, ţe ţalovaný nedovoleným spôsobom obmedzil

hospodársku súťaţ, čo však bolo konštatované v rámci správneho konania príslušnými

orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové znaky nekalosúťaţného konania.

Pre naplnenie podmienok, ktoré vyţaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi

rôznymi súťaţiteľmi bol aj vzájomný súťaţný vzťah. Tento vzťah môţe byť vymedzený

okrem iného aj vecne, keď súťaţitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou

funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní

účastníci počítali ako s alternatívou, v danom prípade o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto

sporu nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu. Ţalobca má v predmete svojej činnosti okrem

iného predaj pohonných hmôt, pričom ţalovaný okrem iného v rámci predmetu svojej činnosti

vyrába výrobky z ropy a ich chemického spracovania – pohonné látky, mazivá a pod.

Ţalovaný na rozdiel od ţalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja,

ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie účastníkov tohto konania je na relevantnom trhu

rozdielne a keďţe z tohto pohľadu nie je medzi nimi vzájomný súťaţný vzťah, chýba jeden

z predpokladov na vymedzenie nekalosúťaţného konania. Keďţe práva ţalobcu neboli

porušené nekalou súťaţou, neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti

nekalej súťaţi, teda v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu.

Dovolací súd bol toho názoru, ţe odvolací súd neposúdil vec právne správne, ak právo

ţalobcovi priznal z tohto titulu.

Odvolací súd viazaný názorom dovolacieho súdu vysloveným v danej veci rozsudkom

zo dňa 14. januára 2009 č. k. -223 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správny a uloţil povinnosť ţalobcovi zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho

a dovolacieho konania vo výške 883,42 Eur.

Na ústavnú sťaţnosť navrhovateľa Ústavný súd SR prijal sťaţnosť ţalobcu, rozhodol

o porušení práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a právo na spravodlivý proces a zrušil

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 19/2007 zo dňa

20. februára 2008. Súčasne priznal ţalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 412,19

Eur. Ústavný súd zistil, ţe dovolanie ţalovaného proti právoplatnému rozhodnutiu

odvolacieho súdu nebolo ţalobcovi doručené na vyjadrenie a uvedeným postupom bola

porušená jedna z poţiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania.

V ďalšom konaní dovolací súd odstránil procesné vady konania a rozsudok

odvolacieho súdu zo dňa 12. 12. 2006 č. k. -202 a rozsudok odvolacieho súdu

zo dňa 14. 01. 2009 č. k. -223 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol zhodne s predchádzajúcim dovolacím rozhodnutím, ţe

odvolací súd konanie ţalovaného nesprávne posúdil ako nekalosúťaţné a z tohto dôvodu

i nesprávne právne vyvodil, ţe ţalobcovi na tomto právnom základe vzniklo právo na náhradu

škody. Súčasne zrušil aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol v predmetnej veci vydaný

v ďalšom konaní, pre ktoré vydanie po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky

absentoval procesný podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zrušení

rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1

v celom rozsahu a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 1, 2 dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej súťaţi,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom

alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.

Podľa ust. § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené, môţu

sa proti rušiteľovi domáhať, aby odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané

zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť v peniazoch, náhradu škody a vydanie

bezdôvodného obohatenia.

Všeobecné vymedzenie nekalej súťaţe v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák.

obsahuje naplnenie podmienky konania v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými

mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú

právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou v predmete činnosti, okrem inej,

nákup a predaj motorovej nafty za účelom dosahovania zisku, preto obidvaja účastníci sú

súťaţiteľmi v zmysle ust. § 41 Obch. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi.

Dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie vyslovil názor, ţe podmienky skutkovej podstaty nekalosúťaţného

konania, vymedzené v ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák., označované tieţ ako generálna

klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej súťaţi, konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé privodiť iným súťaţiteľom ujmu

v predmetnom prípade splnené nie sú. A ďalej uviedol, ţe v konaní bolo zistené, ţe ţalovaný

nedovoleným spôsobom obmedzil hospodársku súťaţ, čo však bolo konštatované v rámci

správneho konania príslušnými orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové

znaky nekalosúťaţného konania. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyţaduje generálna

klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťaţiteľmi bol aj vzájomný súťaţný vzťah.

Tento vzťah môţe byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťaţitelia dodávajú na trh

zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné

z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou. V danom prípade

o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto sporu nie sú vo vzájomnom súťaţnom vzťahu.

Ţalobca má v predmete svojej činnosti okrem iného predaj pohonných hmôt, pričom ţalovaný

okrem iného v rámci predmetu svojej činnosti vyrába výrobky z ropy a ich chemického

spracovania – pohonné látky. mazivá a pod. Ţalovaný na rozdiel od ţalobcu nenakupuje

pohonné hmoty za účelom ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie

účastníkov tohto konania je na relevantnom trhu rozdielne a keďţe z tohto pohľadu nie je

medzi nimi vzájomný súťaţný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie

nekalosúťaţného konania. Keďţe práva ţalobcu neboli porušené nekalou súťaţou,

neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaţi, teda

v konkrétnom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Odvolací súd je

vysloveným názorom dovolacieho súdu viazaný ( ). Skutkové okolnosti

a skutkové zistenia neboli odvolaním a dovolaním napadnuté a tieto boli na vyslovenie

záväzného právneho názoru dostatočne zistené a odôvodnené, preto potreba ďalšieho

dokazovania alebo opätovného dokazovania na zistenie skutkového stavu nie je potrebná

a odvolací súd poukazuje na právny záver dovolacieho súdu, ktorého sa pridrţiava a je ním

viazaný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je

dôvodné, a preto v zmysle ust. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil.

Podľa ust. prvá veta účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods.

1 tak, ţe v odvolacom a dovolacom konaní úspešnému ţalovanému priznal náhradu

trov odvolacieho a dovolacieho konania za 2 úkony právnej pomoci, uplatnené ţalovaným

na odvolacom pojednávaní dňa 13. 12. 2006 (vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu podané dňa

05. 08. 2005, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 13. 12. 2006) po 13 150,-- Sk (2 x 436.50

= 873,-- Eur), DPH 19% z tarifnej odmeny v zmysle ust. vyhl. č.

v znení platnom v čase uskutočnenia právnych úkonov 165,80 Eur (2 x 82,90 Eur), 1 x 150,--

Sk (4,98 Eur), 1 x 164,-- Sk (5,44 Eur), spolu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania 1 049,22 Eur v zmysle vyhl. č. a Iné trovy v konaní

úspešný ţalovaný neuplatnil. Náhrada trov prvostupňového konania bola ţalovanému

priznaná rozhodnutím prvostupňového súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová