Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fac/362874.ed5101.pdf
PDF · 106.81 KB
No categories available
3Cdo/238/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 238/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. M., bývajúceho
v Č., 2/ M. D., bývajúcej v Č., 3/ J. M., bývajúceho v Č., 4/ V. M., bývajúceho v Č., 5/ Š. M.,
bývajúceho v Č., 6/ S. M., bývajúceho v P., 7/ F. M., bývajúceho v K., Česká republika, 8/ I.
R., bývajúcej v K., Česká republika, 9/ V. G., bývajúcej v T., 10/ S. V., bývajúceho v K.,
Česká republika, 11/ S. V., bývajúceho v K., Česká republika, proti odporcom 1/ F. K.,
bývajúcemu v Č., 2/ A. K., bývajúcej v Č., 3/ A. S., bývajúcej v Č., 6/ R. K., bývajúcemu na
neznámom mieste, 7/ J. K., bývajúcemu na neznámom mieste, 8/ M. K., bývajúcemu na
neznámom mieste, 9/ T. L., bývajúcej v Č., 10/ Š. H., bývajúcemu v Č., 11/ V. Š.,
bývajúcemu v Č., 12/ A. Ch., bývajúcej v Č., 13/ A. K., bývajúcemu v Č., 14/ M. K.,
bývajúcej v Č., 16a/ A. Č., bývajúcej v Č., 16b/ M. T., bývajúcej v Č., 17/ J. S., bývajúcej
v Č., 18/ M. Č., bývajúcej v Č., 19/ M. M., bývajúcej v Č., 20/ F. H., bývajúcemu v Č., 21/ J.
Č., bývajúcemu v R., 22/ P. O., bývajúcemu v Č., 23/ J. K., bývajúcemu v Č., 24/ J. O.,
bývajúcemu v T., 25/ O. S., bývajúcej v Ţ., 26/ Š. B., bývajúcej v Č., 27/ P. R., bývajúcemu v
Č., 28/ J. V., bývajúcemu v Č., 29/ J. P., bývajúcemu v Č., 30/ G. Ch., bývajúcej v I., Česká
republika, 31/ J. Š., bývajúcej v Ľ., 32/ J. M., bývajúcej v T., 33/ Slovenskému
pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta č. 36, IČO: 17 335 345,
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.
zn. 4 C 94/1998, o dovolaní navrhovateľa 1/ zastúpeného JUDr. L. Š., advokátom so sídlom
v Č., proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. júna 2009 sp. zn. 8 Co 293/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca uznesením z 8. júla 2008 č.k. 4 C 94/1998-393 zamietol návrh
na nariadenie predbeţného opatrenia (§ 74 a nasl. O.s.p.), ktorým sa navrhovateľ domáhal,
aby súd zakázal odporcom 1/, 2/ a D. Z., s.r.o. so sídlom v Z., IČO: X., vykonávať stavebné
práce na pozemku v katastrálnom území Č., ktorý je v katastri nehnuteľností vedený na liste
2
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – trvalý trávnatý porast vo výmere X.m. Zamietnutie
návrhu voči odporcom 1/ a 2/ odôvodnil tým, ţe nebola preukázaná nimi spôsobená
bezprostredne hroziaca ujma (nebol primerane osvedčený ich aktuálny zámer pokračovať na
dotknutom pozemku vo výkopových alebo stavebných prácach spojených s výstavbou
rodinného domu), a voči D. Z., s.r.o. aj tým, ţe nebolo dostatočne osvedčené, ţe sporné práce
má uskutočňovať táto obchodná spoločnosť. V závere odôvodnenia zamietajúceho uznesenia
súd prvého stupňa uviedol, ţe navrhovateľ 1/ môţe podať nový návrh na nariadenie
predbeţného opatrenia, pokiaľ preukáţe, ţe na pozemku prebiehajú stavebné práce
a relevantným spôsobom osvedčí bezprostredne hroziacu ujmu.
Na odvolanie navrhovateľa 1/ Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. júna 2009 sp. zn.
8 Co 293/2008 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) s odôvodnením, ţe
odvolanie nie je opodstatnené a smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu zohľadnil súd prvého stupňa v potrebnej miere relevantné skutkové
okolnosti vyplývajúce zo spisu a dospel k správnemu záveru, ţe nie sú splnené procesné
predpoklady pre nariadenie predbeţného opatrenia.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním navrhovateľ 1/. Podľa jeho názoru
došlo v konaní k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, ţe odvolanie
dostatočne nepreskúmal, neprihliadol na všetky skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní
najavo a rozhodol na základe nesprávneho záveru, ţe nie sú splnené predpoklady
pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Dodal, postup odvolacieho súdu
„je nepreskúmateľný, lebo nezaujal k odvolacím dôvodom relevantné stanovisko“. Aj súd
prvého stupňa sa dopustil hrubého pochybenia, a to tým, ţe ho oboznámil s moţnosťou podať
nový návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, čo sa ale neskôr ukázalo ako nereálne.
V závere dovolania poukázal na „niekoľkonásobné“ prekročenie zákonom stanovených lehôt
na nariadenie predbeţného opatrenia. Ţiadal uznesenia súdov niţších stupňov, ktorými bolo
rozhodnuté o predbeţnom opatrení, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporcovia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné
dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; tieto ustanovenia ale neplatia, ak ide
(o.i.) o uznesenie o predbeţnom opatrení (viď § 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie navrhovateľa 1/
smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení; dovolanie proti nemu je
v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vţdy, či
v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či
v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p.
nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle
§ 239 O.s.p. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade,
ale iba zistenie, ţe v konaní k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ z hľadiska formálneho ani obsahového netvrdil, ţe v konaní došlo
k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Navrhovateľ 1/ v dovolaní namieta, ţe v dôsledku nesprávneho postupu odvolacieho
súdu došlo v konaní k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V oboch prípadoch ide o námietku, ktorou sa vo všeobecnosti uplatňujú dovolacie dôvody
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Tieto tzv. dovolacie dôvody moţno ale úspešne
uplatniť len ak je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad však v danej veci nešlo).
Dovolateľom namietané nesprávnosti pri zisťovaní skutkových okolností významných
pre rozhodnutie a pri ich právnom posudzovaní nie sú procesnou vadou konania v zmysle
§ 237 O.s.p. a teda ani nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
To znamená, ţe aj keby prípadne v konaní pred súdmi niţších stupňov došlo k procesnej vade
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo aj keby súdy zaloţili rozhodnutia
na nesprávnom právnom posúdení veci, nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania
navrhovateľa 1/.
Záver dovolacieho súdu o neprípustnosti dovolania navrhovateľa 1/, ktorý je
vyjadrený v predchádzajúcom odseku, sa týka aj namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdov niţších stupňov; nepreskúmateľnosť je judikatúrou dovolacieho súdu povaţovaná za
tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolateľom namietané prieťahy v danom súdnom konaní nie sú judikatúrou
dovolacieho súdu povaţované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania v zmysle
§ 237 O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).
Pokiaľ navrhovateľ 1/ namieta, ţe súd prvého stupňa sa dopustil hrubého pochybenia
tým, ţe ho (údajne nesprávne) oboznámil s moţnosťou podať nový návrh na nariadenie
predbeţného opatrenia, ide o námietku, ktorá sa z hľadiska jej obsahu nemôţe týkať procesnej
vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa 1/ je
v zmysle § 239 O.s.p. procesne neprípustné a jeho prípustnosť nemoţno vyvodiť ani z § 237
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní procesne úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods.5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová