Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/77/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti

žalovanému JUDr. G. G., prokurátorovi Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, o zaplatenie

66 387,83 € (2 000 000 Sk) a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaniach žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2010 sp. zn. , proti

uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom z 25. októbra 2010 č.k. -159, proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2011 sp. zn. a

proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom z 30. marca 2011 č.k. -190,

takto

rozhodol:

I. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2011

sp. zn. o d m i e t a .

II. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. júna 2010 sp. zn. z a s t a v u j e .

III. Konanie o dovolaniach proti uzneseniam Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 25. októbra 2010 č.k. -159 a z 30. marca 2011 č.k. -190

z a s t a v u j e .

IV. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 19. januára 2010 č.k. -121

zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia 2 000 000 Sk titulom náhrady

škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím. Rozhodol, že

po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky;

žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zastavenie konania odôvodnil tým, že žaloba je

podaná predčasne, lebo nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky. Keďže ide o neodstrániteľnú vadu konania – podmienky konania

(nedostatok právomoci), súd konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca

odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. júna 2010 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania

a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil a vo výroku o postúpení veci Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky zrušil. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Výrok o zastavení konania potvrdil z dôvodu, že nedostatok prerokovania nároku

na náhradu škody príslušným orgánom ( o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom) je

síce odstrániteľný nedostatok podmienky konania (R 28/1978), z obsahu písomných vyjadrení

žalobcu adresovaných súdu na jeho výzvu, aby preukázal predbežné prerokovanie svojho

nároku, ale vyplýva, že žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

nepodal. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, pokiaľ konanie zastavil (§ 104 ods. 2

). Odvolací súd v dôsledku toho vecne správny výrok prvostupňového rozhodnutia

o zastavení konania potvrdil ( ). Výrok uznesenia súdu prvého stupňa

o postúpení veci Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ale zrušil vzhľadom

na neexistenciu zákonného dôvodu na postúpenie veci tomuto orgánu. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa , a

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2010 sp. zn.

napadol žalobca dovolaním (dovolanie 1.), v ktorom uviedol, že odvolací súd „nie je

oprávnený rozhodovať v danej veci, pretože je voči tomuto súdu vedené právne konanie –

3

podaná žaloba“, jeho rozhodnutie je nespravodlivé, nezákonné a protiústavné a jeho sudcovia

sú voči nemu zaujatí.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 25. októbra 2010 č.k. -159

vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil súdu plnú moc udelenú advokátovi na jeho

zastupovanie v dovolacom konaní ( veta druhá ). Toto uznesenie napadol

žalobca dovolaním (dovolanie 2.).

Podaním z 18. novembra 2010 požiadal žalobca o ustanovenie zástupcu pre dovolacie

konanie z radov advokátov. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 25. novembra 2010

č.k. -163 jeho žiadosť zamietol s odôvodnením, že v danom prípade ide

zo strany žalobcu o zrejme bezúspešné uplatnenie práva a z tohto dôvodu žalobca nespĺňa

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je podmienkou pre ustanovenie

zástupcu súdom v zmysle Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol

žalobca odvolaním.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. januára 2011 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1

a 2 ). Odvolací súd po posúdení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že

rozhodnutie o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie je vecne správne; aj podľa jeho

právneho názoru žalobca v konaní zrejme bezúspešne uplatňuje právo na náhradu za škodu

spôsobenú údajne nezákonným rozhodnutím štátu, svoj nárok však neuplatňuje voči štátu, ale

voči fyzickej osobe, ktorá plnila úlohy štátu.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2011 sp. zn.

podal žalobca dovolanie (dovolanie 3.), ktoré odôvodnil tým, že tento súd

nebol oprávnený konať a rozhodovať, lebo žalobca podal proti nemu žalobu a jeho sudcovia

sú voči nemu zaujatí. Žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov malo byť vyhovené,

lebo žalobca spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v danom prípade

z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva na náhradu škody.

4

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 30. júna 2010 sp. zn. označil tento opravný prostriedok žalobcu

za neopodstatnený a žiadal, aby ho dovolací súd zamietol.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 30. marca 2011 č.k. -190

žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní založil do spisu plnomocenstvo udelené advokátovi

na zastupovanie žalobcu v dovolacom konaní ( veta druhá ). Žalobca toto

uznesenie napadol dovolaním (dovolanie 4.), ktoré odôvodnil tým, že nemá právnické

vzdelanie, požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov a až

súdom ustanovený zástupca odstráni všetky nedostatky, na odstránenie ktorých žalobcu

vyzývajú súdy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené zákonom určené procesné

predpoklady postupu, v rámci ktorého môže dovolací súd preskúmať napadnuté rozhodnutia

z hľadiska ich vecnej správnosti.

I. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť

najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia

dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle veta druhá ), posudzoval

dovolací súd najskôr to, či je procesne prípustné dovolanie 3. smerujúce proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2011 sp. zn. , ktorým bolo

potvrdené uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 25. novembra 2010 č.k.

-163 zamietajúce žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre

dovolacie konanie.

I keď žalobca nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1

), dovolací súd nepovažoval v prípade tohto dovolania (t.j. dovolania 3.) nedostatok

povinného zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila preskúmaniu jeho prípustnosti. Vychádzal

z toho, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo

vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle ,

ide z hľadiska o výnimočný prípad, v ktorom nemožno striktne trvať

5

na splnení tejto podmienky, lebo inak by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník

konania podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom

posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu

z radov advokátov súdom (na obdobnom názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd

Slovenskej republiky napríklad aj vo veciach sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie 3. smeruje proti uzneseniu. Dovolanie

proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu

( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta

prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací

súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním 3. je napadnuté také

uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2

, nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z uvedených ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá

a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

6

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že

v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že v konaní k takej vade

skutočne došlo.

Žalobca netvrdil, že by v konaní pri rozhodovaní o jeho žiadosti, aby mu súd ustanovil

zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konania, došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ ; existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Prípustnosť dovolania 3. preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Z hľadiska obsahového dovolateľ v tomto dovolaní namieta, že mu postupom súdov

pri rozhodovaní o uvedenej žiadosti bola odňatá možnosť konať ( ). Pod

odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.

Podľa (v znení účinnom v čase rozhodovania súdov nižších stupňov)

účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,

ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum

právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to

potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným predpokladom pre ustanovenie zástupcu

v zmysle tohto ustanovenia sú vo všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie

predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany

záujmov účastníka konania, ktorá je v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť

účastníkovi zástupca ustanovený, musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.

Žalobca podal žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím splnil predpoklad

označený pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku splnenia ďalšieho z predpokladov (viď b/), treba

uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok pre oslobodenie účastníka konania od súdneho

poplatku sú významné hľadiská uvedené v (najmä existencia pomerov účastníka

odôvodňujúcich oslobodenie a skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby

7

od súdnych poplatkov súd berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne

pomery, výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou

uplatneného nároku. Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník

je schopný zaplatiť súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd

oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak – a to je potrebné pre účely prejednávanej veci

osobitne zdôrazniť – len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo

zrejme bezúspešne.

Pokiaľ žalobca namieta, že pri rozhodovaní o jeho uvedenej žiadosti neboli

zohľadnené okolnosti, ktoré odôvodňovali vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu pre

dovolacie konanie a o oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov, namieta nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ktoré samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania (nie

je procesnou vadou v zmysle ). V prejednávanej veci v dovolacom konaní

nevyšlo najavo, že by sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení žalobcu majúcich

za následok odňatie jeho možnosti pred súdom konať ( ). Obsah spisu

nedáva podklad pre záver, že mu neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov

advokátov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Otázka jeho aktuálnej sociálnej

(materiálnej) situácie nemá v danom prípade určujúci význam, lebo aj podľa názoru

dovolacieho súdu ide zo strany žalobcu o zrejme bezúspešné uplatnenie práva na náhradu

škody v zmysle zákona č. 58/12969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré žalobca neuplatnil voči

zodpovednému subjektu zodpovedajúcemu v týchto prípadoch za škodu (voči štátu), ale

fyzickej osobe, ktorá (iba) konala za štátny orgán. Na tomto základe dospel dovolací súd

k záveru, že postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

žalobcu v zmysle

Pri posudzovaní prípustnosti dovolania 3. venoval dovolací súd pozornosť aj otázke, či

v konaní o uvedenej žiadosti dovolateľa nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. g/ Žalobca totiž v konaní na súdoch nižších stupňov opakovane namietal, že

sudcovia súdu prvého stupňa a žalovaný ako prokurátor sa navzájom poznajú z titulu výkonu

ich profesií, ďalej že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici „chránia“ sudcov

8

Okresného súdu Žiar nad Hronom a napokon že proti Krajskému súdu v Banskej Bystrici

podal žalobu.

V zmysle sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietka zaujatosti, ktorú vznáša účastník konania, musí mať

náležitosti uvedené v Podľa tohto ustanovenia v námietke zaujatosti musí

byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa

účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré

nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá. Otázku, či v konaní rozhodoval sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, posudzuje dovolací súd samostatne, prípadne aj inak,

než bola v konaní posúdená súdom nižšieho stupňa (porovnaj R 59/1997). V danej veci

Okresný súd Žiar nad Hronom listom z 30. apríla 2009 oznámil žalobcovi, že na jeho

námietku zaujatosti neprihliada, lebo neobsahuje predpísané náležitosti ( ),

ako aj preto, lebo sú v nej uplatnené dôvody týkajúce okolností spočívajúcich v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci (ktoré označuje za neprípustné). O námietke

zaujatosti žalobcu voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici už (opakovane)

rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky; v uznesení z 31. mája 2010 sp. zn.

konštatoval, že sudcovia tohto súdu JUDr. Zita Nagypálová, JUDr. Danica

Kočičková, JUDr. Ing. J. Gandžala, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová a JUDr.

Mária Podhorová nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania 3. zo spisu nezistil žiadne

okolnosti, ktoré by opodstatňovali výhrady žalobcu voči osobám sudcov a ktoré by ich

vylučovali z prejednávania a rozhodovania veci ( ). Dovolací súd pri tom

osobitne vzal na zreteľ, že žalobca námietku zaujatosti vyvodzoval z takých skutkových

okolností, ktoré sú podložené iba jeho domnienkou (subjektívnym, ničím nepodloženým

názorom), že vzťahy vec prejednávajúcich sudcov a žalovaného prekročili rámec bežných

profesionálnych vzťahov sudcov a prokurátorov, ktoré samé osebe nezakladajú dôvod pre

vylúčenie sudcu v zmysle Dovolací súd dodáva, že žalobcom vznesené

námietky zaujatosti skutočne nemali zákonné náležitosti ( ) a správne na ne

9

nebolo prihliadané. Treba dodať, že Krajský súd v Banskej Bystrici v danom prípade nie je

účastníkom konania a skutočnosť, že žalobca prípadne v inej veci podal proti tomuto súdu

žalobu, nezakladá bez ďalšieho dôvod na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej

Bystrici v prejednávanej veci. Vzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť

dovolania žalobcu nemožno vyvodiť ani z

Keďže procesná prípustnosť dovolania 3. proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o neustanovení zástupcu žalobcovi pre

dovolacie konanie z radov advokátov, nevyplýva ani z ani z , odmietol

dovolací súd tento opravný prostriedok ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné ( a ).

II. Pokiaľ ide o dovolanie 1., dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 241 ods. 1

musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,

alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú

podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti

dovolateľa. Žalobca v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie (a že teda

v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). Bol opakovane vyzvaný, aby súdu

predložil plnomocenstvo udelené pre dovolacie konanie advokátovi a bol oboznámený

s rozhodnutiami súdov nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov

advokátov. Napriek tomu však do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú moc na jeho

zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok tejto osobitnej

podmienky dovolacieho konania neodstránený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) preto konanie o dovolaní 1.

zastavil ( v spojení s a ), pričom sa

nemohol zaoberať otázkou, či v konaní došlo k procesným vadám vytýkaným dovolateľom

a či je napadnuté rozhodnutie vecne správne.

III. Dovolanie 2. a tiež dovolanie 4. smerujú proti uzneseniam súdu prvého stupňa.

10

Ako už bolo uvedené, účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu ( ). Odvolacím súdom je krajský súd, ak

rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu

prvého stupňa ( ). Rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom napadnuté

dovolaniami 2. a 4. nie sú rozhodnutia odvolacieho súdu. Ide o uznesenia súdu prvého stupňa,

ktoré nie sú spôsobilým predmetom dovolania; nemožno ich týmto mimoriadnym opravným

prostriedkom napádať, a to ani vtedy, ak by v konaní na súde prvého stupňa (prípadne) došlo

k procesným vadám v zmysle

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu

na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104

ods. 1 v spojení s ).

Dovolací súd poznamenáva, že ani v konaní o dovolaniach 2. a 4. žalobca

nerešpektoval výzvu súdu a do spisu nezaložil plnú moc udelenú advokátovi. Aj v prípade

týchto dovolaní zastavil dovolací súd konanie bez toho, aby mohol pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti dôvodov uplatnených v dovolaniach.

IV. Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa dovolanie 3. muselo odmietnuť, resp.

že sa konania o jeho ďalších dovolaniach museli zastaviť; vznikla mu preto povinnosť

nahradiť trovy dovolacieho konania ( , a

). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( , a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Jarmila Uhlířová