Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a9a/362840.52ef53.pdf
PDF · 172.7 KB
No categories available
8Sžf/32/2010
Najvyšší súd 8Sžf/32/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci ţalobcu P. M., bytom H. S., D. X., zastúpeného advokátskou kanceláriou S. – Š.,
S., so sídlom v B., Š. X., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
ţalovaného č. I/226/17020-46721/2009/990565-r, č. I/226/17020-46730/2009/990565-r a č.
I/226/17020-46728/2009/990565-r, všetky z 24. apríla 2009, na odvolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/77/2009-55 z 18. mája 2010 jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 13S/77/2009-55 zo dňa 18. mája 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţaloby ţalobcu, ktorými sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/17020-46721/2009/990565-r,
č. I/226/17020-46730/2009/990565-r a č. I/226/17020-46728/2009/990565-r, všetky z 24. aprí-
la 2009.
Rozhodnutím č. I/226/17020-46721/2009/990565-r z 24. apríla 2009 ţalovaný
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/80773/08/Čapa
z 19. septembra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2002 v sume 13 552,20 €.
Rozhodnutím č. I/226/17020-46730/2009/990565-r z 24. apríla 2009 ţalovaný potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/80823/08/Čapa z 19. septem-
bra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2003 v sume 6672,24 €.
Rozhodnutím č. I/226/17020-46728/2009/990565-r z 24. apríla 2009 ţalovaný potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/80804/08/Čapa z 19. septem-
bra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2003 v sume 8279,06 €.
Ţalovaný v odôvodnení týchto rozhodnutí uviedol, ţe ţalobca si neoprávnene uplatnil
v uvedených zdaňovacích obdobiach (november 2002, jún 2003 a apríl 2003) odpočet
dane za dodávky motorovej nafty, ktorých dodanie deklarovala obchodná spoločnosť M., S.,
pričom nebolo preukázané, ţe ţalobcovi dodala motorovú naftu označená obchodná
spoločnosť, a ţe ţalobca skutočne za dodávky motorovej nafty zaplatil spoločnosti M., S.,
a teda ţalobca nepreukázal, ţe sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie platiteľom, ktorý bol
uvedený na faktúrach.
Krajský súd v Trenčíne posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) ako aj z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona
č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov
a dospel k záveru, ţe v daňovom konaní nebolo preukázané, ţe ţalobca bol na základe
ţivnostenského listu oprávnený obchodovať s minerálnymi olejmi a tieţ nebolo preukázané,
ţe takéto oprávnenie mal aj dodávateľ ţalobcu obchodná spoločnosti M., S.. Ďalej v daňovom
konaní nebolo preukázané, ţe dodávky motorovej nafty skutočne uskutočnila spoločnosť M.,
S., tak ako bolo uvedené vo faktúrach č. X. - interné číslo X., č. X. - interné číslo X., č. X. –
interné číslo X., č. X. - interné číslo X. za zdaňovacie obdobie november 2002, vo faktúre č.
X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo X. za zdaňovacie obdobie jún 2003 a vo faktúrach
č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo č. X., č. X. - interné číslo X. za zdaňovacie
obdobie apríl 2003, na základe ktorých si ţalobca uplatnil nárok na odpočet DPH v celkovej
sume 838 069 Sk. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal splnenie
podmienok nároku na odpočet DPH podľa § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe
neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší
všetky tri rozhodnutia ţalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. Namietal, ţe nesúhlasí
s názorom krajského súdu, pretoţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe v daňovom ako aj v súdnom konaní na základe
predloţených dôkazných prostriedkov jednoznačne preukázal splnenie všetkých podmienok
v zmysle § 20 ods. 2 zákona o DPH, a preto má za to, ţe mu nárok na odpočet DPH vznikol.
Ďalej namietal, ţe pri dodaní nafty obchodoval s pánom O. L. ml., ktorý za spoločnosť M., S.
konal, ako aj preberal platby za naftu ako zamestnanec dodávateľa, pričom konanie O. L. ml.
nebolo spoločnosťou M., S. spochybnené, a to ani potom, ako sa spoločnosť M., S. o jeho
konaní dozvedela. Teda, ţalobca má za to, ţe konanie O. L. ml. vo veci spoločnosti M., S. je
moţné povaţovať za konanie tejto spoločnosti napriek absencii plnomocenstva. Ďalej
namietal, ţe ţalovaný ako aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech ţalobcu.
Poukazoval na to, ţe účelom daňovej kontroly je čo najúplnejšie zistenie daňovej povinnosti
daňového subjektu a je potrebné prihliadať nielen na záujmy štátu, ale dbať aj na záujmy
a práva daňového subjektu. Preto správca dane musí pri svojich zisteniach poukazovať na
všetky zistené nedostatky, ktoré nielen negatívne ale aj pozitívne ovplyvňujú výšku dane
vyčíslenej daňovým subjektom. Ďalej uviedol, ţe ţalobca vo svojich daňových priznaniach
k dani z pridanej hodnoty deklaroval na jednej strane nákup motorovej nafty od svojich
dodávateľov, kde na základe prijatých faktúr uplatňoval nárok na odpočet DPH a na druhej
strane deklaroval predaj motorovej nafty svojim odberateľom, kde z týchto uskutočnených
zdaniteľných plnení deklaroval daňovú povinnosť. Poukazoval na to, ţe ak sa podľa záveru
ţalovaného dodanie motorovej nafty od dodávateľa neuskutočnilo, potom nemohlo následne
dôjsť k dodaniu zodpovedajúceho mnoţstva motorovej nafty jeho odberateľom, a teda ani
k uskutočneniu zdaniteľných plnení, nakoľko ţalobca bol len distribútorom a nie výrobcom
motorovej nafty a mohol predať len toľko nafty, koľko nakúpil. Preto bolo povinnosťou
ţalovaného ako aj správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia povaţovať za
neuskutočnené aj predaj zodpovedajúceho mnoţstva tovaru nakúpeného od dodávateľa.
Tvrdil, ţe ak nedostatočne preukázal nákup tovaru, potom nemohol u ţalovaného uspieť ani
s preukázaním následného predaja tohto tovaru. Poukazoval na to, ţe vzhľadom na uvedené,
krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Súčasne
uviedol, ţe pokiaľ krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe ţalobca ako ani
jeho dodávateľ nesplnili povinnosť v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 239/2001 Z. z.
o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, t. j. nepreukázali okrem
registrácie obchodníka aj skutočnosť, ţe sú drţiteľmi odberného preukazu na odber daňovo
zvýhodnených minerálnych olejov, tak táto skutočnosť s prejednávanou vecou nesúvisí, čo
napokon konštatoval aj samotný krajský súd. Posudzovanie tejto otázky pritom podstatne
ovplyvnilo rozhodnutie súdu vo veci samej. Ţalobca napokon uviedol, ţe v dôsledku
uvedeného je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé, zmätočné, nepreskúmateľné a konanie
krajského súdu má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu /§ 212 ods.1 O.s.p./, a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 12. mája 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
Predmetom konania v danej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť horeoznačených rozhodnutí
ţalovaného, ktorými potvrdil horeuvedené dodatočné platobné výmery Daňového úradu
Trenčín, ktorými bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
november 2002, jún 2003 a apríl 2003 v celkovej výške 838 069 Sk.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti,
ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle
zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom
konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je
jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,
vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,
či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 289/1995 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty
(v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie
november 2002) platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach,
ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase
rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie november 2002) platiteľ
má nárok na odpočet dane, ak:
a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),
b) daň na vstupe zaúčtoval,
c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,
d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,
a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na vstupe je
200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky
alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.
Podľa § 20a ods. 1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase
rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie jún 2003 a apríl 2003)
odpočítať daň podľa § 20 môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový
doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.
Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase rozhodnom
pre preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo
trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje
zdaniteľné plnenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného
administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy
na podporu svojich tvrdení predloţil faktúry č. X.- interné číslo X., č. X.- interné číslo X., č.
X. – interné číslo X., č. X.- interné číslo X. za zdaňovacie obdobie november 2002, vo
faktúre č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo X. za zdaňovacie obdobie jún 2003 a vo
faktúrach č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo č. X., č. X. - interné číslo X. za
zdaňovacie obdobie apríl 2003, ktoré boli vystavené spoločnosťou M., S., so sídlom v B.,
predmetom ktorých bola fakturácia za dodanie motorovej nafty. Nepredloţil však ţiadne iné
listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ţe predmetné
dodávky motorovej nafty boli uskutočnené skutočne obchodnou spoločnosťou M., S.. Ďalej
mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisového materiálu za preukázané, ţe ţalobca
nepredloţil ţiadne dôkazy preukazujúce úhrady vyššie uvedených faktúr, a to ani úhrady
hotovostné, pričom správcovi dane sa nepodarilo získať v spoločnosti M., S. ţiadne doklady
ani účtovnú evidenciu týkajúcu sa dodania fakturovanej nafty ţalobcovi. Spoločnosť M., S.
totiţ nepodávala ţiadne štvrťročné prehľady, ročné hlásenia ani neodvádzala daň zo závislej
činnosti. Jej konateľ J. T. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 600/321/136399/05 zo dňa
13.10.2005 uviedol, ţe nemá ţiadne informácie o sídle spoločnosti, nevie nič o jej
obchodných aktivitách ani o vystavených faktúrach, nič nevie o daňových priznaniach ani
o účtovníctve, ktoré podľa neho mal viesť O. L. starší. Ďalej konateľ spoločnosti J. T. uviedol,
ţe plnomocenstvo dal P. H., pričom jej fotokópia nebola správcovi dane predloţená. Taktieţ
uviedol, ţe P. H. mu dal podpísať niekoľko dokumentov, avšak nevedel uviesť o aké
dokumenty išlo a ţe v predchádzajúcich výpovediach na Daňovom úrade v Trenčíne a na
Daňovom úrade v Ţiline vypovedal z dôvodu strachu nepravdivo a jedinou činnosťou, ktorú
ako konateľ spoločnosti vykonával bol výber peňazí z účtov v bankách, ktoré potom
odovzdával P. H. a O. L. mladšiemu, za čo dostával finančnú odmenu vo výške od 1000 Sk
do 5000 Sk. V zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 4.1.2006 v rámci výkonu daňovej kontroly
dane z príjmov fyzických osôb J. T. uviedol, ţe P. M. nepozná, alebo si nespomína, ţe by sa
s ním stretol. Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe
napriek riadnemu predvolaniu sa ţalobca výsluchu J. T. ako svedka nezúčastnil. Tento svedok
taktieţ poprel podpis na predmetných faktúrach, ktoré videl iba keď mu boli predloţené
daňovými orgánmi a políciou. Ďalej uviedol, ţe nikdy nemal pečiatku spoločnosti M., S..
Z obsahu spisového materiálu mal ďalej najvyšší súd za preukázané, ţe správcovi dane sa ani
s pomocou Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Dubnici nad Váhom nepodarilo
zabezpečiť výpoveď P. H., keďţe tento sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdrţiava, na
uvedenej adrese býva iná osoba, ktorá nevedela uviesť, kde sa predchádzajúci majiteľ
odsťahoval. Ako svedok bol vypočutý aj O. L. starší, bytom T., N. X., ktorý uviedol, ţe pre
spoločnosť M., S. vykonával zmluvy, dohody, prevody obchodného podielu, mal viesť aj
účtovníctvo, ale napokon ho neviedol. S ţalobcom sa stretol len raz a nemal vedomosti
o vystavených faktúrach a ani o tom či boli uhradené.
Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je,
ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie motorovej nafty, vyfakturovanej
vyššie označenými faktúrami, ani ich úhradu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH.
Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe
ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami
boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané práve obchodnou spoločnosťou M., S.. Ţalobca
tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.
Zákon č. 289/1995 Z. z. (účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutí)
v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach, ak boli
prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo a vecne
podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2.
Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 20
zákona č. 289/1995 Z. z. (v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia)
spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach,
ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje,
ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom
jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad
odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemoţno
iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané
náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa
atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho
i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane
podľa ustanovenia § 20 ods. 1 ani § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z. z. (účinného v čase
rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia).
Pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav krajským
súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách
(§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom
súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP).
Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho
súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len
preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-
právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou
vecí v tzv. plnej jurisdikcii /§ 250i ods. 2 OSP/) posudzuje iba právne otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu,
ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie O. L. ml. konať za spoločnosť M.,
S.. V danom prípade je právne irelevantné, či O. L. ml. konal ako zamestnanec spoločnosti
M., S., alebo ako splnomocnený zástupca. Z obsahu administratívneho spisu mal totiţ aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe ţalobca nepreukázal spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými
faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané dodávateľom obchodnou
10 8Sžf/32/2010
spoločnosťou M., S.. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8
zákona o správe daní.
Pokiaľ ţalobca namieta, ţe krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe
ţalobca ako ani jeho dodávateľ nesplnili povinnosť v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona
č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov,
t. j. nepreukázali okrem registrácie obchodníka aj skutočnosť, ţe sú drţiteľmi odberného
preukazu na odber daňovo zvýhodnených minerálnych olejov, najvyšší súd poukazuje na to,
ţe táto skutočnosť je danej veci v zásade právne irelevantná, poukazuje však v celom
kontexte iných dôkazov na to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočet
DPH.
Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej
veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či daňové konanie netrpí takými
vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3
OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3
OSP), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP
potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej
povinnosti.
11 8Sžf/32/2010
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská