Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/32/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu P. M., bytom H. S., D. X., zastúpeného advokátskou kanceláriou S. – Š.,

S., so sídlom v B., Š. X., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so

sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

ţalovaného č. I/226/17020-46721/2009/990565-r, č. I/226/17020-46730/2009/990565-r a č.

I/226/17020-46728/2009/990565-r, všetky z 24. apríla 2009, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -55 z 18. mája 2010 jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. -55 zo dňa 18. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţaloby ţalobcu, ktorými sa domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/17020-46721/2009/990565-r,

č. I/226/17020-46730/2009/990565-r a č. I/226/17020-46728/2009/990565-r, všetky z 24. aprí-

la 2009.

2

Rozhodnutím č. I/226/17020-46721/2009/990565-r z 24. apríla 2009 ţalovaný

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. /Čapa

z 19. septembra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 2002 v sume 13 552,20 €.

Rozhodnutím č. I/226/17020-46730/2009/990565-r z 24. apríla 2009 ţalovaný potvrdil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. /Čapa z 19. septem-

bra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún

2003 v sume 6672,24 €.

Rozhodnutím č. I/226/17020-46728/2009/990565-r z 24. apríla 2009 ţalovaný potvrdil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. /Čapa z 19. septem-

bra 2008, ktorým bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl

2003 v sume 8279,06 €.

Ţalovaný v odôvodnení týchto rozhodnutí uviedol, ţe ţalobca si neoprávnene uplatnil

v uvedených zdaňovacích obdobiach (november 2002, jún 2003 a apríl 2003) odpočet

dane za dodávky motorovej nafty, ktorých dodanie deklarovala obchodná spoločnosť M., S.,

pričom nebolo preukázané, ţe ţalobcovi dodala motorovú naftu označená obchodná

spoločnosť, a ţe ţalobca skutočne za dodávky motorovej nafty zaplatil spoločnosti M., S.,

a teda ţalobca nepreukázal, ţe sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie platiteľom, ktorý bol

uvedený na faktúrach.

Krajský súd v Trenčíne posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení ,

o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) ako aj z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona

č. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov

a dospel k záveru, ţe v daňovom konaní nebolo preukázané, ţe ţalobca bol na základe

ţivnostenského listu oprávnený obchodovať s minerálnymi olejmi a tieţ nebolo preukázané,

ţe takéto oprávnenie mal aj dodávateľ ţalobcu obchodná spoločnosti M., S.. Ďalej v daňovom

konaní nebolo preukázané, ţe dodávky motorovej nafty skutočne uskutočnila spoločnosť M.,

S., tak ako bolo uvedené vo faktúrach č. X. - interné číslo X., č. X. - interné číslo X., č. X. –

interné číslo X., č. X. - interné číslo X. za zdaňovacie obdobie november 2002, vo faktúre č.

X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo X. za zdaňovacie obdobie jún 2003 a vo faktúrach

č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo č. X., č. X. - interné číslo X. za zdaňovacie

obdobie apríl 2003, na základe ktorých si ţalobca uplatnil nárok na odpočet DPH v celkovej

3

sume 838 069 Sk. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal splnenie

podmienok nároku na odpočet DPH podľa § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, ţe

neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší

všetky tri rozhodnutia ţalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie. Namietal, ţe nesúhlasí

s názorom krajského súdu, pretoţe súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Uviedol, ţe v daňovom ako aj v súdnom konaní na základe

predloţených dôkazných prostriedkov jednoznačne preukázal splnenie všetkých podmienok

v zmysle § 20 ods. 2 zákona o DPH, a preto má za to, ţe mu nárok na odpočet DPH vznikol.

Ďalej namietal, ţe pri dodaní nafty obchodoval s pánom O. L. ml., ktorý za spoločnosť M., S.

konal, ako aj preberal platby za naftu ako zamestnanec dodávateľa, pričom konanie O. L. ml.

nebolo spoločnosťou M., S. spochybnené, a to ani potom, ako sa spoločnosť M., S. o jeho

konaní dozvedela. Teda, ţalobca má za to, ţe konanie O. L. ml. vo veci spoločnosti M., S. je

moţné povaţovať za konanie tejto spoločnosti napriek absencii plnomocenstva. Ďalej

namietal, ţe ţalovaný ako aj krajský súd zohľadnili len skutočnosti v neprospech ţalobcu.

Poukazoval na to, ţe účelom daňovej kontroly je čo najúplnejšie zistenie daňovej povinnosti

daňového subjektu a je potrebné prihliadať nielen na záujmy štátu, ale dbať aj na záujmy

a práva daňového subjektu. Preto správca dane musí pri svojich zisteniach poukazovať na

všetky zistené nedostatky, ktoré nielen negatívne ale aj pozitívne ovplyvňujú výšku dane

vyčíslenej daňovým subjektom. Ďalej uviedol, ţe ţalobca vo svojich daňových priznaniach

k dani z pridanej hodnoty deklaroval na jednej strane nákup motorovej nafty od svojich

dodávateľov, kde na základe prijatých faktúr uplatňoval nárok na odpočet DPH a na druhej

strane deklaroval predaj motorovej nafty svojim odberateľom, kde z týchto uskutočnených

zdaniteľných plnení deklaroval daňovú povinnosť. Poukazoval na to, ţe ak sa podľa záveru

ţalovaného dodanie motorovej nafty od dodávateľa neuskutočnilo, potom nemohlo následne

dôjsť k dodaniu zodpovedajúceho mnoţstva motorovej nafty jeho odberateľom, a teda ani

k uskutočneniu zdaniteľných plnení, nakoľko ţalobca bol len distribútorom a nie výrobcom

motorovej nafty a mohol predať len toľko nafty, koľko nakúpil. Preto bolo povinnosťou

ţalovaného ako aj správcu dane za predmetné zdaňovacie obdobia povaţovať za

neuskutočnené aj predaj zodpovedajúceho mnoţstva tovaru nakúpeného od dodávateľa.

Tvrdil, ţe ak nedostatočne preukázal nákup tovaru, potom nemohol u ţalovaného uspieť ani

4

s preukázaním následného predaja tohto tovaru. Poukazoval na to, ţe vzhľadom na uvedené,

krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Súčasne

uviedol, ţe pokiaľ krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe ţalobca ako ani

jeho dodávateľ nesplnili povinnosť v zmysle ust.

o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, t. j. nepreukázali okrem

registrácie obchodníka aj skutočnosť, ţe sú drţiteľmi odberného preukazu na odber daňovo

zvýhodnených minerálnych olejov, tak táto skutočnosť s prejednávanou vecou nesúvisí, čo

napokon konštatoval aj samotný krajský súd. Posudzovanie tejto otázky pritom podstatne

ovplyvnilo rozhodnutie súdu vo veci samej. Ţalobca napokon uviedol, ţe v dôsledku

uvedeného je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé, zmätočné, nepreskúmateľné a konanie

krajského súdu má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu / /, a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 12. mája 2011 ( a ).

Predmetom konania v danej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti preskúmať zákonnosť horeoznačených rozhodnutí

ţalovaného, ktorými potvrdil horeuvedené dodatočné platobné výmery Daňového úradu

Trenčín, ktorými bola ţalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia

november 2002, jún 2003 a apríl 2003 v celkovej výške 838 069 Sk.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

5

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti,

ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle

zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom

konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je

jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona

č. ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti ( ),

podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,

vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (

Slovenskej republiky).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

6

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa veta prvá zákona o dani z pridanej hodnoty

(v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie

november 2002) platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach,

ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení účinnom v čase

rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie november 2002) platiteľ

má nárok na odpočet dane, ak:

a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,

a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na vstupe je

200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky

alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.

Podľa (v znení účinnom v čase

rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie za zdaňovacie obdobie jún 2003 a apríl 2003)

odpočítať daň podľa § 20 môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový

doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.

Podľa (účinného v čase rozhodnom

pre preskúmavané rozhodnutie) daňový doklad musí obsahovať obchodné meno, sídlo alebo

7

trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje

zdaniteľné plnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobca v konaní ako dôkazy

na podporu svojich tvrdení predloţil faktúry č. X.- interné číslo X., č. X.- interné číslo X., č.

X. – interné číslo X., č. X.- interné číslo X. za zdaňovacie obdobie november 2002, vo

faktúre č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo X. za zdaňovacie obdobie jún 2003 a vo

faktúrach č. X. - interné číslo X., č. X. – interné číslo č. X., č. X. - interné číslo X. za

zdaňovacie obdobie apríl 2003, ktoré boli vystavené spoločnosťou M., S., so sídlom v B.,

predmetom ktorých bola fakturácia za dodanie motorovej nafty. Nepredloţil však ţiadne iné

listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, ţe predmetné

dodávky motorovej nafty boli uskutočnené skutočne obchodnou spoločnosťou M., S.. Ďalej

mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisového materiálu za preukázané, ţe ţalobca

nepredloţil ţiadne dôkazy preukazujúce úhrady vyššie uvedených faktúr, a to ani úhrady

hotovostné, pričom správcovi dane sa nepodarilo získať v spoločnosti M., S. ţiadne doklady

ani účtovnú evidenciu týkajúcu sa dodania fakturovanej nafty ţalobcovi. Spoločnosť M., S.

totiţ nepodávala ţiadne štvrťročné prehľady, ročné hlásenia ani neodvádzala daň zo závislej

činnosti. Jej konateľ J. T. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. zo dňa

13.10.2005 uviedol, ţe nemá ţiadne informácie o sídle spoločnosti, nevie nič o jej

obchodných aktivitách ani o vystavených faktúrach, nič nevie o daňových priznaniach ani

o účtovníctve, ktoré podľa neho mal viesť O. L. starší. Ďalej konateľ spoločnosti J. T. uviedol,

ţe plnomocenstvo dal P. H., pričom jej fotokópia nebola správcovi dane predloţená. Taktieţ

uviedol, ţe P. H. mu dal podpísať niekoľko dokumentov, avšak nevedel uviesť o aké

dokumenty išlo a ţe v predchádzajúcich výpovediach na Daňovom úrade v Trenčíne a na

Daňovom úrade v Ţiline vypovedal z dôvodu strachu nepravdivo a jedinou činnosťou, ktorú

ako konateľ spoločnosti vykonával bol výber peňazí z účtov v bankách, ktoré potom

odovzdával P. H. a O. L. mladšiemu, za čo dostával finančnú odmenu vo výške od 1000 Sk

do 5000 Sk. V zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 4.1.2006 v rámci výkonu daňovej kontroly

dane z príjmov fyzických osôb J. T. uviedol, ţe P. M. nepozná, alebo si nespomína, ţe by sa

s ním stretol. Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe

napriek riadnemu predvolaniu sa ţalobca výsluchu J. T. ako svedka nezúčastnil. Tento svedok

taktieţ poprel podpis na predmetných faktúrach, ktoré videl iba keď mu boli predloţené

daňovými orgánmi a políciou. Ďalej uviedol, ţe nikdy nemal pečiatku spoločnosti M., S..

8

Z obsahu spisového materiálu mal ďalej najvyšší súd za preukázané, ţe správcovi dane sa ani

s pomocou Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Dubnici nad Váhom nepodarilo

zabezpečiť výpoveď P. H., keďţe tento sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdrţiava, na

uvedenej adrese býva iná osoba, ktorá nevedela uviesť, kde sa predchádzajúci majiteľ

odsťahoval. Ako svedok bol vypočutý aj O. L. starší, bytom T., N. X., ktorý uviedol, ţe pre

spoločnosť M., S. vykonával zmluvy, dohody, prevody obchodného podielu, mal viesť aj

účtovníctvo, ale napokon ho neviedol. S ţalobcom sa stretol len raz a nemal vedomosti

o vystavených faktúrach a ani o tom či boli uhradené.

Najvyšší súd poukazuje na to, ţe skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade je,

ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie motorovej nafty, vyfakturovanej

vyššie označenými faktúrami, ani ich úhradu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je

základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa

faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia

faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie

dane v zmysle zákona o DPH.

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe

ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami

boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané práve obchodnou spoločnosťou M., S.. Ţalobca

tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.

(účinný v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutí)

v ustanovení § 20 ods. 1 viaţe nárok platiteľa na odpočet dane pri prijatých plneniach, ak boli

prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení. Tento nárok ďalej časovo a vecne

podmieňuje splnením všetkých podmienok zakotvených v odseku 2.

Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 20

(v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia)

spočíva v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach,

ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje,

ţe došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom

jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad

odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemoţno

iba stotoţňovať s faktúrou. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí obsahovať predpísané

9

náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa

atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a z obsahu administratívneho

i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane

podľa ustanovenia ani (účinného v čase

rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia).

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta nedostatočne zistený skutkový stav krajským

súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v konaniach o ţalobách

( a nasl. ) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri

preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( veta druhá ).

Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho

súdnictva, ktorý je stanovený v . Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len

preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-

právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou

vecí v tzv. plnej jurisdikcii / /) posudzuje iba právne otázky napadnutého

postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemohol osvojiť argumentáciu ţalobcu,

ţe ţalovaný sa v dokazovaní zameral len na spochybnenie O. L. ml. konať za spoločnosť M.,

S.. V danom prípade je právne irelevantné, či O. L. ml. konal ako zamestnanec spoločnosti

M., S., alebo ako splnomocnený zástupca. Z obsahu administratívneho spisu mal totiţ aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, ţe ţalobca nepreukázal spôsobom

vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými

faktúrami boli ţalobcovi vôbec dodané a ţe boli dodané dodávateľom obchodnou

10

spoločnosťou M., S.. Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8

zákona o správe daní.

Pokiaľ ţalobca namieta, ţe krajský súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj tým, ţe

ţalobca ako ani jeho dodávateľ nesplnili povinnosť v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona

č. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov,

t. j. nepreukázali okrem registrácie obchodníka aj skutočnosť, ţe sú drţiteľmi odberného

preukazu na odber daňovo zvýhodnených minerálnych olejov, najvyšší súd poukazuje na to,

ţe táto skutočnosť je danej veci v zásade právne irelevantná, poukazuje však v celom

kontexte iných dôkazov na to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočet

DPH.

Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej

veci aj v zmysle ustanovenia , konkrétne či daňové konanie netrpí takými

vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3

), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie

napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej

povinnosti.

11

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská