Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/170/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci ţalobcov: 1./ J. L., bytom O. N. H. X., B., 2./ D. Ď., bytom Š. X., Z., obaja

zast. L. L. P., S., H. X., B. B., IČO X., v mene ktorej koná J.. P. K., advokát, proti

ţalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 2009/00271 zo dňa

23. júna 2009 a č. 2009/00369 zo dňa 23. júna 2009, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -53 zo dňa 3. marca 2010, jednohlasne,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-53 zo dňa 3. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 2009/00271

a č. 2009/00369, obe zo dňa 23.6.2009, ktorými zamietol odvolania ţalobcov a potvrdil

rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici č. A/2009/000370 – 32 zo dňa

2

12.3.2009 a č. A/2009/000383 – 33 zo dňa 19.3.2009, ktorými bolo samostatne ţalobcovi

1./ a ţalobcovi 2./ uloţené disciplinárne opatrenie – odňatie poľovného lístka na dobu určitú

5 rokov za porušenie § 1 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR

č. o spôsobe kontroly ulovenej zveri (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“)

a porušenie § 1 ods. 2 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994 – 100 zo dňa

29.3.1994, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (ďalej v texte

rozsudku len „Výnos“), tým, ţe dňa 11.9.2008 v poľovnom revíri S. v lokalite „B.“ v ranných

hodinách o 6.45 hod. našli raticovú zver a neoznačili ju značkou na označovanie zveri,

neoprávnene s ňou manipulovali, nezapísali sa do knihy návštev revíru a nezapísali nájdenú

zver do povolenky na poľovačku.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobcovia porušili citované ustanovenia

Vyhlášky a Výnosu a toto porušenie bolo preukázané nielen výpoveďami poľovného

hospodára I.. Š. a ďalších pracovníkov L., š.p., I.. Č. a J. Z., ktorí boli v rozhodnom čase na

mieste samom, ale aj výpoveďami samotných ţalobcov, a to najmä výpoveďami

v zápisniciach o výsluchu podozrivého a o výsluchu obvineného zo dňa 11.9.2008, ktoré sa

nachádzajú vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-1304/1-OSV-BB-2008. Obrana ţalobcov

spočívajúca v tvrdení o znehodnotení zveri bola, podľa názoru krajského súdu, opodstatnene

zamietnutá správnymi orgánmi s poukazom na výpovede svedkov (I.. Š., I.. Č., J. Z.) a tým,

ţe nájdená divina a vývrh boli ešte teplé a nejavili známky znehodnotenia, ako aj s ohľadom

na krátkosť času od výstrelu (6.00 hod.) a od času nájdenia zastreleného jeleňa aţ po čas

príchodu svedkov k chate Ú. Krajský súd sa nestotoţnil s obranou ţalobcov, pokiaľ šlo

o oprávnenie ţalobcu 1./ s nájdenou zverou manipulovať ešte pred príchodom poľovného

hospodára, pretoţe takéto oprávnenie mu nevyplývalo zo ţiadneho relevantného predpisu, ani

rozhodnutia príslušného orgánu. Naviac z uvedených výpovedí svedkov, ako aj z výpovede

policajta moţno vyvodiť skutočnosť, ktorú uviedol aj správny orgán, ţe ţalobcovia sa snaţili

nájdenie zveri pred poľovným hospodárom zatajiť. V danom prípade bolo dostatočne

preukázané protiprávne konanie žalobcov, čo bolo aj základným predpokladom pre

uloženie disciplinárneho opatrenia v správnom konaní pred príslušnými správnymi

orgánmi. Pokiaľ ţalobcovia namietali porušenie zásady „ne bis in idem“, krajský súd zistil

z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22.12.2009, ţe

týmto uznesením bola zamietnutá sťaţnosť krajského prokurátora proti uzneseniu

Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15.10.2009, ktorým bolo

zastavené trestné stíhanie proti obţalovaným I. D. Ď. a J. L. (ţalobcovia). V odôvodnení tohto

3

rozhodnutia bolo poukázané práve na predmetné rozhodnutia prvostupňového

a druhostupňového správneho orgánu, ktorými bolo ţalobcom uloţené disciplinárne opatrenie

– odňatie poľovného lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov s tým, ţe krajský súd rovnako ako

aj okresný súd (v danej trestnej veci) dospel k záveru, ţe táto sankcia v správnom konaní je

na zabezpečenie ich nápravy postačujúca, pričom ich ďalšie potrestanie aj v rámci trestného

konania by bolo neprimerane prísnym opatrením. Z uvedeného teda je zrejmé, ţe nedošlo

k porušeniu zásady „ne bis in idem“, čo sa nestalo ani v prípade vydania rozhodnutia

Slovenského poľovníckeho zväzu, okresná organizácia Banská Bystrica č. KS-DR/2008-4 zo

dňa 23.7.2009, ktoré v podstate nadväzuje na ţalobou napadnuté rozhodnutia, pričom však ide

o rozhodnutie vydané neskôr ako sú rozhodnutia napadnuté ţalobou. Krajský súd konštatoval,

ţe závery rozhodnutí zodpovedali vykonanému dokazovaniu, zásadám logického myslenia;

pri správnej úvahe o udelení daného disciplinárneho opatrenia správne orgány nevybočili z jej

rámca a dostatočne zdôvodnili opodstatnenosť jeho udelenia. Ţalobcovia nepredloţili

v konaní také dôkazy, ktorými by spochybnili jednoznačné zistenia správnych orgánov.

Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 29.4.2010 odvolanie

ţalobcovia domáhajúc sa jeho zmeny v zmysle ţalobného návrhu. Uviedli, ţe v trestnom

konaní ako aj v ţalobnom návrhu uviedli konkrétnu skutkovú argumentáciu, z ktorej

odvodzovali právny záver o neadekvátne represívnom a duplicitnom potrestaní v rozpore

so zásadou „ne bis in idem“, pričom spochybňovali nielen základ svojej zodpovednosti

za porušenie akýchkoľvek povinností na úseku poľovníctva, ale aj spôsob a formu ich

trestania v troch samostatných konaniach. Pri hodnotení skutkovej situácie súd neprihliadol

na vedľajšie skutkové okolnosti prípade, ktorými ţalobcovia vysvetľovali záujem I.. Š. na

eliminácii fungovania spoločného poľovného revíru „S.“ a z toho prameniacich nezhôd

a neznášanlivosti, ktoré vyústili do emotívneho konania tvoriaceho predmet disciplinárneho

postihu ţalobcov. Namietali, ţe súd v odôvodnení bliţšie neargumentoval, prečo nepovaţoval

konanie ţalobcov za súladné s ich vlastnými záujmami v novovytvorenom poľovnom revíri,

hoci ţalobcovia predostreli konkrétnu právnu argumentáciu a vysvetlenie o dôvodoch svojho

konania. Záver prvostupňového súdu o dostatočnej intenzite preukázania protiprávnosti

konania ţalobcov sa javí preto neudrţateľným a v podstatnej časti tieţ nepreskúmateľným.

Z rovnakých skutkových a právnych dôvodov sa javí nepodloţený a nepresvedčivý záver

o tom, ţe sa snaţili nájdenie zveri pred poľovným hospodárom zatajiť. Uvedený záver je

sporný z viacerých nespochybniteľných, logických, skutkových a právnych dôvodov, a to, ţe

vývrh vnútorností musel byť nevyhnutne (z dôvodov moţnej kontaminácie) oddelený od tela

4

nájdeného jeleňa; telo jeleňa bolo prístupné na chate Ú. a z toho dôvodu vo vzťahu k nemu

nemoţno špekulatívne dôvodiť, ţe malo byť predmetom zatajovania. Ţalobcovia ďalej

uviedli, ţe krajský súd neprihliadol na emotívnosť situácie, keď v uvedený deň 11.9.2008

došlo k otvorenému stretu ţalobcov a I. Š., ktorý ich upodozrieval u pytliačenia (minimálne

v tom význame, ţe boli pôvodcami streľby, ktorú bolo počuť v ten deň v revíri) a pod

vplyvom uvedenej nepreukázanej domnienky bol z iniciatívy I. Š. spustený neprimerane

prísny a príliš represívny mechanizmus trestnoprávneho preverovania ţalobcov; krajský súd

absolútne neprihliadol na špecifickosť skutkového stavu, keď I. Š. v pozícii poľovného

hospodára mal zrejmý záujem pristihnúť a trestať ţalobcov, ktorí zároveň jemu jedinému mali

plniť vytýkané porušenie povinností (nahlásenie nájdenej zveri), hoci kaţdá strana mala na

vzniknutú situáciu iný názor a z neho prameniaci prístup; v objektívnom meradle konanie

iniciované I. Š. celkom jednoznačne splnilo svoj účel, pretoţe po uvedenom incidente nebolo

umoţnené nikomu z členov PZ B.-B. vykonávať právo poľovníctva v spoločnom revíri S.

Taktieţ ţalobcovia poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku s tým, ţe bolo potrebné

prihliadnuť nielen na obsah výpovedí ţalobcov v trestnom konaní, ale aj na iné, v prospech

ţalobcov svedčiace dôkazy, rovnako zadováţené a zistiteľné z obsahu trestného spisu, ktoré

potvrdzujú verziu v zmysle ţalobného návrhu, napr. nebolo preukázané, ţe ţalobcovia by zo

zbraní strieľali. V obsahovej súvislosti celého trestného spisu treba vykladať ich výpovede

z trestného konania napr. v tej časti, ţe išli údajne poľovať, keď v preskúmavanom správnom

konaní tvrdili, ţe idú vykonávať inú hospodársku činnosť v revíri, ktorú nebolo moţné

obsahovo hodnotiť ako samotnú poľovačku, ale výkon poľovníctva v jeho širšom obsahovom

význame. Ţalobcovia uviedli, ţe bez vykonania akýchkoľvek konkrétnych dôkazov prijal súd

za nespornú a preukázanú skutočnosť, ţe zver, ktorú našli v revíri mala byť zastrelená

výstrelom, ktorý začuli cca o 6.00 hod dňa 11.9.2008, pričom sa súd priklonil k svedeckým

výpovediam (I. Š., Č., Z.), ţe pokiaľ o 7.45 hod. toho istého dňa bol vývrh ešte teplý,

nemohlo sa jednať o znehodnotenú zver; tento úsudok je v zrejmom rozpore s tou časťou

výpovede ţalobcov v trestnom konaní, kde zhodne a rovnako tvrdia, ţe nájdený jeleň javil

známky nafúknutia; uskutočnený spôsob hodnotenia dôkaznej situácie zo strany súdu v tomto

konaní nemoţno povaţovať za objektívny a akceptovateľný z hľadiska zásady prezumpcie

neviny; v neposlednom rade uskutočnené hodnotenie zisteného skutkového stavu je vykonané

v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“ pouţiteľnou pri administratívnosprávnom trestaní.

Skupinu dôkazov podporujúcich záver o znehodnotenom (kontaminovanom) mäse

z nájdeného jeleňa priamo podporuje dôkaz, ţe mäso z neho bolo v konečnom dôsledku

upotrebené len ako krmivo pre psy (príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.9.2008). Pokiaľ

5

súd vychádzal pri skúmaní preukázania protiprávnosti konania ţalobcov z trestného spisu,

bolo jeho povinnosťou prihliadnuť na komplexné hodnotenie dôkaznej situácie – vyhodnotiť

jednotlivé dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti; v danom prípade sa tak nestalo,

súd vyhodnocoval a bral do úvahy len tú časť dôkaznej situácie, ktorá mala svedčiť

v neprospech ţalobcov. Ďalej ţalobcovia namietali, ţe prvostupňový súd v odôvodnení

nezaujal ku kaţdému zo 4 samostatných čiastkových skutkov uvedených v skutkovej vete,

adresné a konkrétne zdôvodnenie, a pre túto všeobecnosť a nedostatok konkrétnej

argumentácie je potrebné odôvodnenie povaţovať za nepreskúmateľné a popisné. Namietali,

ţe súd neprihliadol na argumentáciu, ţe nájdená zver sa značkuje len vtedy, keď ju moţno

zuţitkovať, zuţitkovaním treba rozumieť zuţitkovanie na potravinárske účely a nie ako

krmivo pre psy. Ţalobcovia uviedli, ţe J. L. mal v rozhodnom čase status poľovnej stráţe,

pomocného poľovného hospodára podľa zmluvy č. X. zo dňa 19.6.2008 a zákon umoţňoval

nájdenú zver predloţiť poľovnému hospodárovi v časovej lehote do 12 hodín; podľa § 1 ods.

2 Výnosu člen lesnej stráţe sa do knihy návštev nezapisuje, podľa čl. 4 bod 8 zmluvy č. X.

o spoločnom poľovnom obhospodarovaní poľovného revíru S., ulovenú a nájdenú zver mali

členovia PZ B. B. nahlasovať pomocnému poľovnému hospodárovi, čiţe J. L.; za pouţitia

úvahy ad absurdum mal J. L. sám sebe nahlásiť nájdenú zver. Ţalobcovia uviedli, ţe bolo

zákonnou povinnosťou ţalovaného preukázať im vinu, pričom nebolo ich povinnosťou

preukazovať svoju nevinu. Dôkazy, na ktorých postavil súd preukázanie protiprávneho

konania ţalobcov netvoria súvislú a ničím nerušenú sieť na seba nadväzujúcich a vzájomne sa

dopĺňajúcich informácií, ktorých výslednicou by bola istote sa blíţiaca úvaha o vine ţalobcov.

Aj v prípade, ţe otázku viny a základu administratívnoprávnej zodpovednosti ţalobcov za

protiprávne konanie na úseku poľovníctva bolo moţné ustáliť v ich neprospech, bolo potrebné

prihliadnuť na v konaní prezentovanú zásadu „ne bis in idem“. V zmysle uvedenej zásady,

s poukazom na právnu záväznosť rozsudku sp. zn. Okresného súdu Banská Bystrica,

bolo potrebné na ţalobcov hľadieť ako na uţ raz potrestané subjekty za ten istý skutok, za

ktorý boli opakovane trestaní v správnom konaní. Vzájomné ovplyvňovanie

administratívneho a trestnoprávneho konania malo za následok špecifický výsledok, bez

moţnosti ovplyvnenia zo strany ţalobcov, ktorý však v ţiadnom prípade nevylúčil aplikáciu

zásady „ne bis in idem“. Za špecifický výsledok je potrebné povaţovať procesné rozhodnutie

súdu v trestnom konaní podľa a vychádzajúce

práve z podstaty uvedenej zásady. Z pohľadu ţalobcov sa v trestnom konaní jednalo

o rozhodnutie, ktoré ich nezbavilo viny (nejednalo sa o oslobodenie od obţaloby), len po

procesnej stránke prihliadlo na v tom čase právoplatné rozhodnutie o potrestaní v správnom

6

konaní pred Obvodným lesným úradom v Banskej Bystrici. Ďalej ţalobcovia poukázali na

duplicitné trestanie pred orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu tvrdiac, ţe tejto časti súd

nezaujal ţiadne stanovisko. Uviedli, ţe v čase podania odvolania proti rozsudku súdu prvého

stupňa nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie SPZ č. KS-DR Ok/2009-4 zo dňa 18.3.2010,

ktoré uznalo vinným ţalobcu I. D. Ď. z disciplinárneho previnenia na tom istom skutkovom

základe, ktorý sa prejednával v tomto konaní a uloţil mu disciplinárne opatrenie – peňaţnú

pokutu vo výške 100 €; rozhodnutie SPZ zo dňa 23.7.2009 voči ţalobcovi J. L. nie je

doposiaľ právoplatné. Záverom ţalobcovia poukázali na obsah článku „Ne bis in idem

v slovenskom (v európskom) trestnom práve a potrestanie za priestupok“ uverejneného

v Justičnej revue č. , s. 758-774, pričom tam obsiahnutú argumentáciu povaţovali za

pouţiteľnú aj pre potreby odvolacieho súdneho konania.

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 17.5.2010, doručeným krajskému súdu

dňa 24.5.2010, vyjadril ţalovaný tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.

K tvrdeniu ţalobcov o porušení zásady „ne bis in idem“ uviedol, ţe s týmto sa nestotoţňuje,

pričom správnosť jeho záveru potvrdilo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo dňa 15.10.2009, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti ţalobcom. Konanie

vedené pred orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu ako spoločenskej organizácie

zriadenej v súlade so o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov

nemoţno povaţovať za duplicitné konanie, pretoţe je vedené v súlade s vnútornými

stanovami tohto zväzu, teda nie je moţné ho povaţovať za konanie vedené orgánmi štátnej

moci. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe námietky uvedené v odvolaní, t.j. emotívnosť situácie,

nejednoznačnosť dôkazov a spôsob hodnotenia dôkaznej situácie, hodnotí len ako účelovú

snahu ţalobcov spochybniť zodpovednosť za skutok, ktorý bol dôvodom na uloţenie

disciplinárnych opatrení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo ( podľa veta prvá v spojení s a nasl. )

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej , s tým, ţe deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 12.5.2011 ( a ).

7

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a horeoznačených rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu, ktorými zamietol odvolania

ţalobcov a potvrdil rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici, ktorými bolo

samostatne ţalobcom 1./, 2./ uloţené disciplinárne opatrenie – odňatie poľovného lístka

na dobu určitú 5 rokov, a to za porušenie § 1 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Vyhlášky a porušenie § 1

ods. 2 Výnosu tým, ţe dňa 11.9.2008 v poľovnom revíri S. v lokalite „B.“ v ranných

hodinách o 6.45 hod. našli raticovú zver a neoznačili ju značkou na označovanie zveri,

neoprávnene s ňou manipulovali, nezapísali sa do knihy návštev revíru a nezapísali nájdenú

zver do povolenky na poľovačku.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho

spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Odvolací súd zároveň ohľadne odvolacích námietok ţalobcov povaţuje za potrebné

zdôrazniť nasledovné.

Predmet konania v správnom súdnictve je striktne daný výrokom napadnutého

rozhodnutia, pričom v súlade s ust. pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

8

rozhodnutia. Pokiaľ teda ţalobcovia v odvolaní poukazovali na duplicitné trestanie pred

orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu, odvolací súd konštatuje, ţe uvedená skutočnosť –

vzhľadom na čas vydania napadnutých rozhodnutí – nemohla mať vplyv na posúdenie

zákonnosti ţalobou preskúmavaných rozhodnutí. Okrem toho odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, ţe správne súdnictvo je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle

ktorej súd môţe preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu len v rozsahu ţalobných

dôvodov vymedzených v ţalobe, a to v rámci zákonom limitovanej 2 - mesačnej lehoty.

Pokiaľ teda ţalobcovia v rámci odvolania uviedli nové skutočnosti – keď namietali

neodôvodnenie skutkovej vety – na tieto nebolo moţné v odvolacom konaní prihliadať.

Čo sa týka námietky ţalobcov, ţe aj v prípade, ţe otázku viny a základu

administratívnoprávnej zodpovednosti ţalobcov sa protiprávne konanie na úseku poľovníctva

bolo moţné ustáliť v ich neprospech, bolo potrebné prihliadnuť na v konaní prezentovanú

zásadu „ne bis in idem“ – odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s argumentáciou

krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z podkladov spisu totiţ

nesporne vyplýva, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa

22.12.2009 bola zamietnutá sťaţnosť krajského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15.10.2009, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie

proti obţalovaným I. D. Ď. a J. L. (ţalobcovia). V odôvodení tohto rozhodnutia bolo

poukázané práve na preskúmavané rozhodnutie ţalovaného vrátane rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo žalobcom uložené disciplinárne opatrenie –

odňatie poľovného lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov s tým, že krajský súd rovnako ako

aj okresný súd (v danej trestnej veci) dospel k záveru, že táto sankcia v správnom konaní je

na zabezpečenie ich nápravy postačujúca, pričom ich ďalšie potrestanie aj v rámci

trestného konania by bolo neprimerane prísnym opatrením. Neuniklo pozornosti senátu

najvyššieho súdu, ţe ţalobcovia v rámci konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. rovnako argumentovali zásadou „ne bis in idem“, t.j. ţe v trestnom konaní

by boli postihnutí duplicitne za ten istý skutok ako uţ boli potrestaní v administratívnom

konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3

), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho

9

orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcov uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (

v spojení s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre

zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať

z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobcovia

1./, 2./ v odvolacom konaní úspech nemali a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona

neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská