Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d8e/363035.deab45.pdf
PDF · 165.91 KB
No categories available
8Sžo/170/2010
Najvyšší súd 8Sžo/170/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci ţalobcov: 1./ J. L., bytom O. N. H. X., B., 2./ D. Ď., bytom Š. X., Z., obaja
zast. L. L. P., S., H. X., B. B., IČO X., v mene ktorej koná J.. P. K., advokát, proti
ţalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 2009/00271 zo dňa
23. júna 2009 a č. 2009/00369 zo dňa 23. júna 2009, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/96/2009-53 zo dňa 3. marca 2010, jednohlasne,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/96/2009-53 zo dňa 3. marca 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol ţalobu, ktorou
sa ţalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 2009/00271
a č. 2009/00369, obe zo dňa 23.6.2009, ktorými zamietol odvolania ţalobcov a potvrdil
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici č. A/2009/000370 – 32 zo dňa
12.3.2009 a č. A/2009/000383 – 33 zo dňa 19.3.2009, ktorými bolo samostatne ţalobcovi
1./ a ţalobcovi 2./ uloţené disciplinárne opatrenie – odňatie poľovného lístka na dobu určitú
5 rokov za porušenie § 1 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR
č. 229/2001 Z. z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“)
a porušenie § 1 ods. 2 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 46/1994 – 100 zo dňa
29.3.1994, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „Výnos“), tým, ţe dňa 11.9.2008 v poľovnom revíri S. v lokalite „B.“ v ranných
hodinách o 6.45 hod. našli raticovú zver a neoznačili ju značkou na označovanie zveri,
neoprávnene s ňou manipulovali, nezapísali sa do knihy návštev revíru a nezapísali nájdenú
zver do povolenky na poľovačku.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobcovia porušili citované ustanovenia
Vyhlášky a Výnosu a toto porušenie bolo preukázané nielen výpoveďami poľovného
hospodára I.. Š. a ďalších pracovníkov L., š.p., I.. Č. a J. Z., ktorí boli v rozhodnom čase na
mieste samom, ale aj výpoveďami samotných ţalobcov, a to najmä výpoveďami
v zápisniciach o výsluchu podozrivého a o výsluchu obvineného zo dňa 11.9.2008, ktoré sa
nachádzajú vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-1304/1-OSV-BB-2008. Obrana ţalobcov
spočívajúca v tvrdení o znehodnotení zveri bola, podľa názoru krajského súdu, opodstatnene
zamietnutá správnymi orgánmi s poukazom na výpovede svedkov (I.. Š., I.. Č., J. Z.) a tým,
ţe nájdená divina a vývrh boli ešte teplé a nejavili známky znehodnotenia, ako aj s ohľadom
na krátkosť času od výstrelu (6.00 hod.) a od času nájdenia zastreleného jeleňa aţ po čas
príchodu svedkov k chate Ú. Krajský súd sa nestotoţnil s obranou ţalobcov, pokiaľ šlo
o oprávnenie ţalobcu 1./ s nájdenou zverou manipulovať ešte pred príchodom poľovného
hospodára, pretoţe takéto oprávnenie mu nevyplývalo zo ţiadneho relevantného predpisu, ani
rozhodnutia príslušného orgánu. Naviac z uvedených výpovedí svedkov, ako aj z výpovede
policajta moţno vyvodiť skutočnosť, ktorú uviedol aj správny orgán, ţe ţalobcovia sa snaţili
nájdenie zveri pred poľovným hospodárom zatajiť. V danom prípade bolo dostatočne
preukázané protiprávne konanie žalobcov, čo bolo aj základným predpokladom pre
uloženie disciplinárneho opatrenia v správnom konaní pred príslušnými správnymi
orgánmi. Pokiaľ ţalobcovia namietali porušenie zásady „ne bis in idem“, krajský súd zistil
z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/360/09 zo dňa 22.12.2009, ţe
týmto uznesením bola zamietnutá sťaţnosť krajského prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6T/14/09 zo dňa 15.10.2009, ktorým bolo
zastavené trestné stíhanie proti obţalovaným I. D. Ď. a J. L. (ţalobcovia). V odôvodnení tohto
rozhodnutia bolo poukázané práve na predmetné rozhodnutia prvostupňového
a druhostupňového správneho orgánu, ktorými bolo ţalobcom uloţené disciplinárne opatrenie
– odňatie poľovného lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov s tým, ţe krajský súd rovnako ako
aj okresný súd (v danej trestnej veci) dospel k záveru, ţe táto sankcia v správnom konaní je
na zabezpečenie ich nápravy postačujúca, pričom ich ďalšie potrestanie aj v rámci trestného
konania by bolo neprimerane prísnym opatrením. Z uvedeného teda je zrejmé, ţe nedošlo
k porušeniu zásady „ne bis in idem“, čo sa nestalo ani v prípade vydania rozhodnutia
Slovenského poľovníckeho zväzu, okresná organizácia Banská Bystrica č. KS-DR/2008-4 zo
dňa 23.7.2009, ktoré v podstate nadväzuje na ţalobou napadnuté rozhodnutia, pričom však ide
o rozhodnutie vydané neskôr ako sú rozhodnutia napadnuté ţalobou. Krajský súd konštatoval,
ţe závery rozhodnutí zodpovedali vykonanému dokazovaniu, zásadám logického myslenia;
pri správnej úvahe o udelení daného disciplinárneho opatrenia správne orgány nevybočili z jej
rámca a dostatočne zdôvodnili opodstatnenosť jeho udelenia. Ţalobcovia nepredloţili
v konaní také dôkazy, ktorými by spochybnili jednoznačné zistenia správnych orgánov.
Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 29.4.2010 odvolanie
ţalobcovia domáhajúc sa jeho zmeny v zmysle ţalobného návrhu. Uviedli, ţe v trestnom
konaní ako aj v ţalobnom návrhu uviedli konkrétnu skutkovú argumentáciu, z ktorej
odvodzovali právny záver o neadekvátne represívnom a duplicitnom potrestaní v rozpore
so zásadou „ne bis in idem“, pričom spochybňovali nielen základ svojej zodpovednosti
za porušenie akýchkoľvek povinností na úseku poľovníctva, ale aj spôsob a formu ich
trestania v troch samostatných konaniach. Pri hodnotení skutkovej situácie súd neprihliadol
na vedľajšie skutkové okolnosti prípade, ktorými ţalobcovia vysvetľovali záujem I.. Š. na
eliminácii fungovania spoločného poľovného revíru „S.“ a z toho prameniacich nezhôd
a neznášanlivosti, ktoré vyústili do emotívneho konania tvoriaceho predmet disciplinárneho
postihu ţalobcov. Namietali, ţe súd v odôvodnení bliţšie neargumentoval, prečo nepovaţoval
konanie ţalobcov za súladné s ich vlastnými záujmami v novovytvorenom poľovnom revíri,
hoci ţalobcovia predostreli konkrétnu právnu argumentáciu a vysvetlenie o dôvodoch svojho
konania. Záver prvostupňového súdu o dostatočnej intenzite preukázania protiprávnosti
konania ţalobcov sa javí preto neudrţateľným a v podstatnej časti tieţ nepreskúmateľným.
Z rovnakých skutkových a právnych dôvodov sa javí nepodloţený a nepresvedčivý záver
o tom, ţe sa snaţili nájdenie zveri pred poľovným hospodárom zatajiť. Uvedený záver je
sporný z viacerých nespochybniteľných, logických, skutkových a právnych dôvodov, a to, ţe
vývrh vnútorností musel byť nevyhnutne (z dôvodov moţnej kontaminácie) oddelený od tela
nájdeného jeleňa; telo jeleňa bolo prístupné na chate Ú. a z toho dôvodu vo vzťahu k nemu
nemoţno špekulatívne dôvodiť, ţe malo byť predmetom zatajovania. Ţalobcovia ďalej
uviedli, ţe krajský súd neprihliadol na emotívnosť situácie, keď v uvedený deň 11.9.2008
došlo k otvorenému stretu ţalobcov a I. Š., ktorý ich upodozrieval u pytliačenia (minimálne
v tom význame, ţe boli pôvodcami streľby, ktorú bolo počuť v ten deň v revíri) a pod
vplyvom uvedenej nepreukázanej domnienky bol z iniciatívy I. Š. spustený neprimerane
prísny a príliš represívny mechanizmus trestnoprávneho preverovania ţalobcov; krajský súd
absolútne neprihliadol na špecifickosť skutkového stavu, keď I. Š. v pozícii poľovného
hospodára mal zrejmý záujem pristihnúť a trestať ţalobcov, ktorí zároveň jemu jedinému mali
plniť vytýkané porušenie povinností (nahlásenie nájdenej zveri), hoci kaţdá strana mala na
vzniknutú situáciu iný názor a z neho prameniaci prístup; v objektívnom meradle konanie
iniciované I. Š. celkom jednoznačne splnilo svoj účel, pretoţe po uvedenom incidente nebolo
umoţnené nikomu z členov PZ B.-B. vykonávať právo poľovníctva v spoločnom revíri S.
Taktieţ ţalobcovia poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku s tým, ţe bolo potrebné
prihliadnuť nielen na obsah výpovedí ţalobcov v trestnom konaní, ale aj na iné, v prospech
ţalobcov svedčiace dôkazy, rovnako zadováţené a zistiteľné z obsahu trestného spisu, ktoré
potvrdzujú verziu v zmysle ţalobného návrhu, napr. nebolo preukázané, ţe ţalobcovia by zo
zbraní strieľali. V obsahovej súvislosti celého trestného spisu treba vykladať ich výpovede
z trestného konania napr. v tej časti, ţe išli údajne poľovať, keď v preskúmavanom správnom
konaní tvrdili, ţe idú vykonávať inú hospodársku činnosť v revíri, ktorú nebolo moţné
obsahovo hodnotiť ako samotnú poľovačku, ale výkon poľovníctva v jeho širšom obsahovom
význame. Ţalobcovia uviedli, ţe bez vykonania akýchkoľvek konkrétnych dôkazov prijal súd
za nespornú a preukázanú skutočnosť, ţe zver, ktorú našli v revíri mala byť zastrelená
výstrelom, ktorý začuli cca o 6.00 hod dňa 11.9.2008, pričom sa súd priklonil k svedeckým
výpovediam (I. Š., Č., Z.), ţe pokiaľ o 7.45 hod. toho istého dňa bol vývrh ešte teplý,
nemohlo sa jednať o znehodnotenú zver; tento úsudok je v zrejmom rozpore s tou časťou
výpovede ţalobcov v trestnom konaní, kde zhodne a rovnako tvrdia, ţe nájdený jeleň javil
známky nafúknutia; uskutočnený spôsob hodnotenia dôkaznej situácie zo strany súdu v tomto
konaní nemoţno povaţovať za objektívny a akceptovateľný z hľadiska zásady prezumpcie
neviny; v neposlednom rade uskutočnené hodnotenie zisteného skutkového stavu je vykonané
v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“ pouţiteľnou pri administratívnosprávnom trestaní.
Skupinu dôkazov podporujúcich záver o znehodnotenom (kontaminovanom) mäse
z nájdeného jeleňa priamo podporuje dôkaz, ţe mäso z neho bolo v konečnom dôsledku
upotrebené len ako krmivo pre psy (príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.9.2008). Pokiaľ
súd vychádzal pri skúmaní preukázania protiprávnosti konania ţalobcov z trestného spisu,
bolo jeho povinnosťou prihliadnuť na komplexné hodnotenie dôkaznej situácie – vyhodnotiť
jednotlivé dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti; v danom prípade sa tak nestalo,
súd vyhodnocoval a bral do úvahy len tú časť dôkaznej situácie, ktorá mala svedčiť
v neprospech ţalobcov. Ďalej ţalobcovia namietali, ţe prvostupňový súd v odôvodnení
nezaujal ku kaţdému zo 4 samostatných čiastkových skutkov uvedených v skutkovej vete,
adresné a konkrétne zdôvodnenie, a pre túto všeobecnosť a nedostatok konkrétnej
argumentácie je potrebné odôvodnenie povaţovať za nepreskúmateľné a popisné. Namietali,
ţe súd neprihliadol na argumentáciu, ţe nájdená zver sa značkuje len vtedy, keď ju moţno
zuţitkovať, zuţitkovaním treba rozumieť zuţitkovanie na potravinárske účely a nie ako
krmivo pre psy. Ţalobcovia uviedli, ţe J. L. mal v rozhodnom čase status poľovnej stráţe,
pomocného poľovného hospodára podľa zmluvy č. X. zo dňa 19.6.2008 a zákon umoţňoval
nájdenú zver predloţiť poľovnému hospodárovi v časovej lehote do 12 hodín; podľa § 1 ods.
2 Výnosu člen lesnej stráţe sa do knihy návštev nezapisuje, podľa čl. 4 bod 8 zmluvy č. X.
o spoločnom poľovnom obhospodarovaní poľovného revíru S., ulovenú a nájdenú zver mali
členovia PZ B. B. nahlasovať pomocnému poľovnému hospodárovi, čiţe J. L.; za pouţitia
úvahy ad absurdum mal J. L. sám sebe nahlásiť nájdenú zver. Ţalobcovia uviedli, ţe bolo
zákonnou povinnosťou ţalovaného preukázať im vinu, pričom nebolo ich povinnosťou
preukazovať svoju nevinu. Dôkazy, na ktorých postavil súd preukázanie protiprávneho
konania ţalobcov netvoria súvislú a ničím nerušenú sieť na seba nadväzujúcich a vzájomne sa
dopĺňajúcich informácií, ktorých výslednicou by bola istote sa blíţiaca úvaha o vine ţalobcov.
Aj v prípade, ţe otázku viny a základu administratívnoprávnej zodpovednosti ţalobcov za
protiprávne konanie na úseku poľovníctva bolo moţné ustáliť v ich neprospech, bolo potrebné
prihliadnuť na v konaní prezentovanú zásadu „ne bis in idem“. V zmysle uvedenej zásady,
s poukazom na právnu záväznosť rozsudku sp. zn. 6T/14/09 Okresného súdu Banská Bystrica,
bolo potrebné na ţalobcov hľadieť ako na uţ raz potrestané subjekty za ten istý skutok, za
ktorý boli opakovane trestaní v správnom konaní. Vzájomné ovplyvňovanie
administratívneho a trestnoprávneho konania malo za následok špecifický výsledok, bez
moţnosti ovplyvnenia zo strany ţalobcov, ktorý však v ţiadnom prípade nevylúčil aplikáciu
zásady „ne bis in idem“. Za špecifický výsledok je potrebné povaţovať procesné rozhodnutie
súdu v trestnom konaní podľa § 218 ods. 2 a § 215 ods. 2 Trestného poriadku vychádzajúce
práve z podstaty uvedenej zásady. Z pohľadu ţalobcov sa v trestnom konaní jednalo
o rozhodnutie, ktoré ich nezbavilo viny (nejednalo sa o oslobodenie od obţaloby), len po
procesnej stránke prihliadlo na v tom čase právoplatné rozhodnutie o potrestaní v správnom
konaní pred Obvodným lesným úradom v Banskej Bystrici. Ďalej ţalobcovia poukázali na
duplicitné trestanie pred orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu tvrdiac, ţe tejto časti súd
nezaujal ţiadne stanovisko. Uviedli, ţe v čase podania odvolania proti rozsudku súdu prvého
stupňa nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie SPZ č. KS-DR Ok/2009-4 zo dňa 18.3.2010,
ktoré uznalo vinným ţalobcu I. D. Ď. z disciplinárneho previnenia na tom istom skutkovom
základe, ktorý sa prejednával v tomto konaní a uloţil mu disciplinárne opatrenie – peňaţnú
pokutu vo výške 100 €; rozhodnutie SPZ zo dňa 23.7.2009 voči ţalobcovi J. L. nie je
doposiaľ právoplatné. Záverom ţalobcovia poukázali na obsah článku „Ne bis in idem
v slovenskom (v európskom) trestnom práve a potrestanie za priestupok“ uverejneného
v Justičnej revue č. 6-7/2009, s. 758-774, pričom tam obsiahnutú argumentáciu povaţovali za
pouţiteľnú aj pre potreby odvolacieho súdneho konania.
K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 17.5.2010, doručeným krajskému súdu
dňa 24.5.2010, vyjadril ţalovaný tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.
K tvrdeniu ţalobcov o porušení zásady „ne bis in idem“ uviedol, ţe s týmto sa nestotoţňuje,
pričom správnosť jeho záveru potvrdilo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
6T/14/09 zo dňa 15.10.2009, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti ţalobcom. Konanie
vedené pred orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu ako spoločenskej organizácie
zriadenej v súlade so zák. č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov
nemoţno povaţovať za duplicitné konanie, pretoţe je vedené v súlade s vnútornými
stanovami tohto zväzu, teda nie je moţné ho povaţovať za konanie vedené orgánmi štátnej
moci. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe námietky uvedené v odvolaní, t.j. emotívnosť situácie,
nejednoznačnosť dôkazov a spôsob hodnotenia dôkaznej situácie, hodnotí len ako účelovú
snahu ţalobcov spochybniť zodpovednosť za skutok, ktorý bol dôvodom na uloţenie
disciplinárnych opatrení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( §246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo ( podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.)
a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssr.gov.sk. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 12.5.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu
a horeoznačených rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu, ktorými zamietol odvolania
ţalobcov a potvrdil rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici, ktorými bolo
samostatne ţalobcom 1./, 2./ uloţené disciplinárne opatrenie – odňatie poľovného lístka
na dobu určitú 5 rokov, a to za porušenie § 1 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Vyhlášky a porušenie § 1
ods. 2 Výnosu tým, ţe dňa 11.9.2008 v poľovnom revíri S. v lokalite „B.“ v ranných
hodinách o 6.45 hod. našli raticovú zver a neoznačili ju značkou na označovanie zveri,
neoprávnene s ňou manipulovali, nezapísali sa do knihy návštev revíru a nezapísali nájdenú
zver do povolenky na poľovačku.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku.
Odvolací súd zároveň ohľadne odvolacích námietok ţalobcov povaţuje za potrebné
zdôrazniť nasledovné.
Predmet konania v správnom súdnictve je striktne daný výrokom napadnutého
rozhodnutia, pričom v súlade s ust. § 250l ods.1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ teda ţalobcovia v odvolaní poukazovali na duplicitné trestanie pred
orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu, odvolací súd konštatuje, ţe uvedená skutočnosť –
vzhľadom na čas vydania napadnutých rozhodnutí – nemohla mať vplyv na posúdenie
zákonnosti ţalobou preskúmavaných rozhodnutí. Okrem toho odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, ţe správne súdnictvo je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle
ktorej súd môţe preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu len v rozsahu ţalobných
dôvodov vymedzených v ţalobe, a to v rámci zákonom limitovanej 2 - mesačnej lehoty.
Pokiaľ teda ţalobcovia v rámci odvolania uviedli nové skutočnosti – keď namietali
neodôvodnenie skutkovej vety – na tieto nebolo moţné v odvolacom konaní prihliadať.
Čo sa týka námietky ţalobcov, ţe aj v prípade, ţe otázku viny a základu
administratívnoprávnej zodpovednosti ţalobcov sa protiprávne konanie na úseku poľovníctva
bolo moţné ustáliť v ich neprospech, bolo potrebné prihliadnuť na v konaní prezentovanú
zásadu „ne bis in idem“ – odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s argumentáciou
krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z podkladov spisu totiţ
nesporne vyplýva, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/360/09 zo dňa
22.12.2009 bola zamietnutá sťaţnosť krajského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 6T/14/09 zo dňa 15.10.2009, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie
proti obţalovaným I. D. Ď. a J. L. (ţalobcovia). V odôvodení tohto rozhodnutia bolo
poukázané práve na preskúmavané rozhodnutie ţalovaného vrátane rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo žalobcom uložené disciplinárne opatrenie –
odňatie poľovného lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov s tým, že krajský súd rovnako ako
aj okresný súd (v danej trestnej veci) dospel k záveru, že táto sankcia v správnom konaní je
na zabezpečenie ich nápravy postačujúca, pričom ich ďalšie potrestanie aj v rámci
trestného konania by bolo neprimerane prísnym opatrením. Neuniklo pozornosti senátu
najvyššieho súdu, ţe ţalobcovia v rámci konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 2To/360/09 rovnako argumentovali zásadou „ne bis in idem“, t.j. ţe v trestnom konaní
by boli postihnutí duplicitne za ten istý skutok ako uţ boli potrestaní v administratívnom
konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu takú vadu,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3
O. s. p.), nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
námietky ţalobcov uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. a § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať
z úradnej povinnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p., nakoľko ţalobcovia
1./, 2./ v odvolacom konaní úspech nemali a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona
neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská