Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/196/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V., bývajúcej v T.T.,

proti žalovaným 1/ L. so sídlom v B., IČO X., zastúpená Mgr. G., advokátkou so sídlom

v B.B. 2/ M.., so sídlom v B., IČO X., zastúpená JUDr. P., advokátom so sídlom v B.B.

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Čadca sp. zn. 11 C

33/2007, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. marca

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z

30. marca 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 12. augusta 2009 č.k. -288 určil, že

kúpna zmluva z 8. januára 2007 uzatvorená medzi žalobkyňou v mene ktorej konal žalovaný

2/ a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zapísaných Katastrálnym úradom Ž., Správa katastra Č. pre obec T., katastrálne územie T. na

liste vlastníctva č. X. ako pozemku parcela číslo X. o výmere X. m², zastavané

plochy a nádvoria; pozemku parcela číslo X. vo výmere X. m², druh záhrady;

pozemku parcela č. X. vo výmere X. m², zastavané plochy a nádvoria; stavby- rodinného

domu súpisné č.X.. postaveného na parcele číslo X.. vo výmere X. m², zastavané plochy

a nádvoria (s vkladom vlastníckeho práva povoleným pod sp. zn. X. z X.), je neplatná.

Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania.

V dôvodoch rozhodnutia vychádzal z toho, že žalobkyňa na požadovanom určení má

naliehavý právny záujem, ktorý je daný zmenou zápisu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Neplatnosť kúpnej zmluvy posudzoval podľa ustanovenia § 39

2

v spojení s . Vychádzal z toho,

že pri predaji zálohu má záložný veriteľ postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby

záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za

porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Pri predaji nehnuteľností

žalovaný 2/ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď tieto predal za hodnotu o 25%

nižšiu (za sumu 1 150 000 Sk), než bola ich všeobecná hodnota stanovená znaleckým

posudkom (1 400 000 Sk), preto kúpnu zmluvu považoval pre jej rozpor so zákonom

( ) za neplatnú. Za neopodstatnenú považoval námietku

žalovaných o neposkytnutí súčinnosti žalobkyňou pri realizácii (predaji) zálohu. O náhrade

trov konania rozhodol v súlade s

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. marca 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny potvrdil, žalobkyni

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a súčasne vyslovil, že proti tomuto rozsudku je

dovolanie prípustné. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu rozhodné

skutočnosti pre posúdenie veci, správne vo veci rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade

s ustanovením Povinnosťou záložcu je najmä vydať záložnému veriteľovi

záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú

súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva (§ 151m ods. 4 Občianskeho

zákonníka). V zmluve o zriadení záložného práva (článok II. bod 10) sa záložca zaviazal

spolupracovať so záložným veriteľom pri realizácii záložného práva. V rámci toho záložca

splnomocňuje záložného veriteľa a prostredníctvom neho subjekt, ktorý bude predaj

uskutočňovať, disponovať so založeným majetkom tak, aby sa mohol realizovať predaj za

cenu zodpovedajúcu dopytu na trhu. Zmluva o zriadení záložného práva neustanovuje

cenové podmienky pri predaji zálohu mimo dražby, povinnosťou záložného veriteľa bolo

postupovať tak, aby nepredal záloh nepomerne nevýhodne oproti jeho trhovej cene. Cena

predmetu zálohu 1 400 000 Sk bola stanovená správne, žalovaný 2/ predal záloh za cenu

nižšiu (1 150 000 Sk). Záložný veriteľ mal záujem uspokojiť svoju pohľadávku bez toho, aby

ho zaujímala reálna hodnota zálohu, ktorá v roku 1998 bola 1 050 000 Sk a po 8 rokoch bol

záloh predaný len za 1 150 000 Sk, čo nezohľadňovalo rast cien v tom čase. Odvolací súd

preto považoval kúpnu zmluvu z hľadiska jej obsahu a účelu pre rozpor so zákon (§ 151m

ods. 8 ) za neplatný právny úkon. O trovách odvolacieho konania

3

rozhodol podľa v spojení s odvolací súd pripustil proti

rozsudku dovolanie vo vzťahu k právnej otázke položenej žalovanými a to pokiaľ ide o obsah

a rozsah zákonnej povinnosti záložného veriteľa konať pri výkone záložného práva s

„náležitou starostlivosťou“ podľa a právnych

dôsledkov prípadného porušenia tejto povinnosti na platnosť právnych úkonov, ktoré

uskutočnil záložný veriteľ v mene záložcu pri výkone záložného práva. Náležitou

starostlivosťou sa v súvislosti s tým, aby záložný veriteľ záloh predal za cenu, za ktorú sa

rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase

a mieste predaja zálohu rozumie najmä určenie cenových podmienok, ktoré budú pre

záložného veriteľa zaväzujúce a ktoré neumožnia, aby záloh predal pod cenu. Jediným

dostupným prostriedkom nápravy je určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorá umožňuje

odstrániť stav právnej neistoty vo vzťahoch medzi účastníkmi a ochranu záložcu, aby sa záloh

nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú cenu. Vzhľadom na to, že otázky záložného práva

nie sú doteraz riešené judikatúrou vyšších súdov považoval odvolací súd za odôvodnené

pripustenie dovolania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Jeho prípustnosť

dôvodili ustanovením a dovolanie odôvodnil ustanovením

písm. c/ s tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa rozsudok

odvolacieho súdu zmenil a žalobu zamietol. Nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom

dovolatelia videli vo výklade pojmu „náležitá starostlivosť“ uvádzaným v ustanovení § 151m

ods. 8 , túto odôvodnili 1/ vzťahom synalagmy medzi povinnosťou

záložného veriteľa postupovať pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou a

povinnosťou záložcu poskytnúť záložnému veriteľovi potrebnú súčinnosť (§ 151m ods. 4

), z ktorej vyvodili nemožnosť záložcu (žalobkyne) úspešne namietať

porušenie náležitej starostlivosti záložným veriteľom (žalovaným 2/), ak záložca sám neskytol

potrebnú súčinnosť; 2/ nesprávnymi skutkovými zisteniami odvolacím súdom a ich

nesprávnym vyhodnotením (napr. o nesprístupnení založených nehnuteľností žalobkyňou za

účelom ich ocenenia pre účely predaja, o nesplnení povinnosti žalobkyňou v zmysle čl. II.

bodu 7 záložnej zmluvy, o nepreukázaní výzvy žalovaného 2/ adresovanej žalobkyni za

účelom poskytnutia súčinnosti, o všeobecnej cene zálohu, o nezohľadnení závady zálohu

v dôsledku jeho nájmu); 3/ nesprávnym výkladom čl. II bodu 10 záložnej zmluvy súdom; 4/

skutočnosťami preukazujúcimi splnenie povinnosti záložného veriteľa konať s náležitou

4

starostlivosťou (uverejnením inzerátu v regionálnom periodiku o predaji nehnuteľností

28. januára 2006, predaj nehnuteľnosti za najvyššiu ponuku - transparentnosť predaja za

všeobecnú cenu, t.j. cenu stanovenú na trhu, 5/ nesprávnym vyhodnotením listinného dôkazu-

znaleckého posudku o ocenení zálohu, 6/ porušením čl. II bodu 6 záložnej zmluvy

o nemožnosti prenájmu zálohu, 7/ výkladom ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho

zákonníka, ktorý neustanovuje žiadnu podstatnú náležitosť napadnutého právneho úkonu

(kúpnej zmluvy), absencia ktorej by mohla spôsobiť neplatnosť právneho úkonu podľa § 39

, 8/ právnym názorom, podľa ktorého porušenie povinnosti speňažiť

záloh za obvyklú cenu zakladá (len) zodpovednosť za škodu záložného veriteľa. Dovolatelia

nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom zdôvodnili takými skutkovými

okolnosťami prípadu, ktoré (podľa ich názoru) preukazujú, že záložný veriteľ pri výkone

záložného práva (predajom zálohu) postupoval s náležitou starostlivosťou v zmysle § 151m

ods. 8

Žalobkyňa nevyužila právo vyjadriť sa písomne k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), sa najskôr zaoberal prípustnosťou dovolania (založeného rozhodnutím

odvolacieho súdom, podľa ktorého v danej veci došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré má po

právnej stránke zásadný význam).

Dovolanie je v takomto prípade prípustné, ak dovolací súd za použitia zákonných

hľadísk dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej po

právnej stránke zásadný význam skutočne má. Tomu však predchádza rešpektovanie

všetkých zákonných hľadísk, ktoré odvolací súd oprávňujú na pripustenie dovolania pre tento

prípad, naplnenie ktorých musí jasne vyplývať z odôvodnenia jeho rozhodnutia.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie

založiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je

zásadného právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by

odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne - zákon jeho

voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke.

5

Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v rámci tejto

právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na

súd dovolací. Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj so zreteľom na všetky

právne závery, ktoré zaujal. Odvolací súd nemôže odôvodniť pripustenie dovolania napr.

tým, že „podľa názoru účastníka sa vo veci riešia otázky zásadného právneho významu

a takéto otázky prípadne v odvolacom konaní i naformuluje“, „je možný aj iný právny názor

na prejednávanú vec alebo vec možno po právnej stráne posúdiť aj inak“; takéto

odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej,

pretože by ho bolo možné považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý

správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, že

príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam,

nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa , dovolateľ je oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania

môžu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá )]

súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť,

či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k

a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky (v danej veci odvolací súd poznamenal, že proti

rozsudku pripustil dovolanie k právnej otázke položenej žalovanými a uviedol, že otázky

záložného práva nie sú riešené judikatúrou vyšších súdov ) dovolací súd dospel k záveru, že

dôvody a súčasne aj spôsob, akým odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil

dovolanie, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle ods. l veta druhá Keďže zákon

dáva oprávnenie odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne

a za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd

6

musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre

zásadný právny význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych

otázok. Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001

sp. zn. (viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti

a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,

z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri

posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba

považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. l

veta druhá z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania v tejto veci odvolacím súdom (viď

uvedené vyššie), nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne

a zrozumiteľne odôvodnené. Vymedzenie „vlastných“ dôvodov ako aj ich konkrétny obsah

odvolací súd opomenul uviesť. Dovolanie pripustil „vo vzťahu k otázke položenej

žalovanými“ bez podania vlastných dôvodov jej opodstatnenia za ktoré nemožno považovať

argumentáciu o spôsobe odstránenia protiprávneho následku – „jediným dostupným

prostriedkom nápravy je určenie neplatnosti právneho úkonu“ .... Predložená dovolacia

otázka vo svojej úvodnej časti ( “ o obsah a rozsah zákonnej povinnosti záložného veriteľa

konať pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou podľa § 151m ods. 4

.....“) evokuje formulačnú nejednoznačnosť a rozpornosť,

zakladajúcu jej neurčitosť, pretože neobsahuje pojem

„náležitá starostlivosť“ ale rieši otázky súčinnosti záložcu a záložného veriteľa. Ak cieľom

otázky v tejto časti mal byť výklad v spojení s

ods. 8 pokiaľ ide o súvzťažnosť povinnosti záložcu poskytnúť

súčinnosť záložnému veriteľovi (podľa odseku 4 citovaného ustanovenia) vo vzťahu

k splneniu povinnosti záložného veriteľa postupovať s náležitou starostlivosťou pri predaji

zálohu (podľa odseku 8 citovaného ustanovenia), tak uvedenou súvstažnosťou sa odvolací

súd výslovne nezaoberal, neriešil ju pretože vychádzal zo záveru, že žalovaný 2/ nepreukázal,

že by bol žalobkyňu požiadal o poskytnutie súčinnosti. Ustanovenie §151m ods. 8

Občianskeho popisným spôsobom určuje cieľ, ku ktorému má smerovať konanie záložného

veriteľa pri predaji zálohu (.... postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh

predal .....“); uvedená právna norma vymedzuje kvalitatívnu stránku pojmu „s náležitou

starostlivosťou“. To, či určité konanie zodpovedá uvedenému postupu (z náležitej

7

starostlivosti) sa posudzuje len z hľadiska dosiahnutého výsledku (kvalitatívne hľadisko), nie

je významné, akými prostriedkami ho možno (resp. bolo možné) dosiahnuť. Pokiaľ mala

otázka zásadného právneho ambíciu riešiť právne dôsledky porušenia povinnosti záložného

veriteľa konať s náležitou starostlivosťou v zmysle vo

vzťahu k právnym úkonom uskutočnených záložným veriteľom v mene záložcu pri výkone

záložného práva, musí byť z jej obsahu zrejmé a nepochybné, o ktorý z dôvodov neplatnosti

právneho úkonu sa má jednať a ktorého konkrétneho právneho úkonu sa tento dôvod týka.

Všeobecná formulácia použitá odvolacím súdom nedáva dostatočné poklady na to, aby zo

strany dovolacieho súdu bolo možné pristúpiť k jej náležitému zodpovedaniu, za predpokladu,

že by dovolatelia v jej medziach dovolaním účinne uplatnili svoje právne výhrady.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k čo do

spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd dospel k záveru, spôsob akým odvolací

súd túto právnu otázku vymedzil, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle § 242 ods. l veta

druhá

So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo iné ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na

výskyt inej vady konania v zmysle nemohol dovolací súd pristúpiť k

posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2011

8

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta