Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/143/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého

a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: M. H., proti odporcovi:

Obvodný pozemkový úrad Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. 2009/00636/R/Dr.Oz zo dňa 3. júna 2009, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -31 zo dňa 25. februára 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -31 zo dňa 25. februára 2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu

č. 2009/00636/R/Dr.Oz zo dňa 3. júna 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu

č. 2009/00636/R/Dr.Oz zo dňa 3. júna 2009, ktorým správny orgán navrhovateľovi

podľa , o navrátení vlastníctva k pozemkom

a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len )

2

vlastnícke právo k pozemkom kat. úz. L., na chýbajúcu výmeru 4526m, pozemkov

2

v kat. úz. L., zapísané v PKV č. X., mpč. X., roľa P. o výmere 15838m, mpč. X.

2

pastvina P. o výmere 4976m, pod B/5b v podiele 1/36 a pod B/6d v podiele 8/36, po

zápise registra ZRPS, stav E-KN zapísaný na LV č. X., parc. č. X., OP o výmere

22

12055m, parc. č. X. TTP, o výmere 4223mv kat. úz. L., pod B/2, v podiele 9/36.

Zároveň správny orgán rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva ani právo na náhradu za

uvedené pozemky podľa z dôvodu, že nie je oprávnenou

osobou podľa § 2 ods. 1 tohto zákona a ani ďalšou oprávnenou osobou podľa § 2ods. 2

tohto zákona s tým, že pozemky neprešli v rozhodnom období na štát alebo inú

právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 ods. 1, 2 zákona č.

Zároveň vo výrokovej časti správny orgán rozhodol, že rozdiel vo

výmere medzi stavom pozemno-knižným a stavom EKN sa zistil až po spracovaní

registra ZRPS a jeho zápise do KN pod položkou Z 420/2002 na základe rozhodnutia

č. 2002/000001 na Správe katastra Sobrance. Krajský súd takto rozhodol keď sa

stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že v rozsahu uplatnenému reštitučnému nároku jeho žiadosti zo dňa 29.12.2004 je

oprávnenou osobou podľa až t) ako aj

skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti by prešli na štát v období od 25. februára 1948

do 1. januára 1990. Poukázal na to, že je nesporné, že rozdiel vo výmere, ktorú si

navrhovateľ uplatnil ako reštitučný titul bol zistený pri spracovaní ZRPS v kat. úz. L..

2

Z akých parciel v tom čase bola vytvorená parcela č. 1308/1 o výmere 125512m

zapísaná na LV č. X. nebolo možné zistiť, pretože chýbal technický podklad a LV č. X.

bol založený v roku 1974 na pôvodnú parcelu č. X., ktorá bola technicko-hospodárskym

mapovaním v roku 1976 prečíslovaná na parcelu č. X. Podľa odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu vlastníctvo Slovenskej republiky – S. v. p., š.p., Ž. bolo zapísané na LV

č. X. podľa ustanovenia , parcela C – KN č. X

v operáte KN zapísaná na LV č. X. ako celok nebola predmetom konania pri spracovaní

registra ZRPS ale bola iba z evidencie KN prevzatá a vlastnícke právo bolo zapísané na

S. v. p., š.p. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že pozemky, ktoré

navrhovateľ uplatnil v reštitučnom nároku neboli predmetom výkupu pre VSN –

Záchytný kanál L., na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.7092-1/72 zo dňa

15.11.1974 a teda tieto pozemky v rozhodujúcom období neprešli na štát ani inú

právnickú osobu, a preto pozemky pre výstavbu záchytného kanála v kat. úz. L.,

zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. v rozhodujúcom období neboli vyvlastnené.

Čo sa týka rekonštrukcie stavby rieky U. bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu

v Michalovciach o povolení stavby zo dňa 12.10.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.11.1997 a pre účely tejto vodohospodárskej výstavby bola z pozemkov parc. č.

KN – E X. a parc. č. KN – E X. zapísaných na LV č. X. kat. úz. L. zabratá výmera spolu

22

10 235m, a navrhovateľovi bola z tejto výmery zabratá výmera 2559mzodpovedajúca

jeho spoluvlastníckemu podielu 9/36 k celku podľa výpisu z LV č. X. kat. úz. L. pod B2.

Taktiež krajský súd poukázal na to, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa iba v tej

časti, že odporca nevie odôvodniť prevzatie všetkých pozemkov, čo však nie je

v reštitučnom konaní na ujmu navrhovateľa, pretože v prípade preukázania svojho

vlastníckeho práva si môže navrhovateľ toto svoje právo uplatniť v občianskoprávnom

konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako nezákonný zmenil

s tým, že rozhodnutie odporcu ako nezákonné zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že krajský súd sa vôbec nevyporiadal s jeho námietkou, že je podstatný

rozdiel medzi časom zistenia rozdielu vo výmere medzi stavom pozemno-knižným

a stavom EKN-E a časom zásahov, teda skutočnej zmeny a zistenie v rámci konania

ROEP za okolností ako k tomu došlo, nemôže mať vplyv na reštitučný nárok.

Nevykonanie geodetického zamerania a spracovanie podkladov ZRPS a ROEP

bez reambulovaných máp pri takomto nedostatočnom stave evidencie nehnuteľností

v kat. úz. L., ako to vyplýva zo spisu, je ďalším nedostatkom pri spoľahlivom zistení

skutkového stavu, čomu ani správny orgán ale ani krajský súd napriek názoru

a upozorneniu Správy katastra Sobrance č. 18/2009 zo dňa 20.10.2009 nevenovali

náležitú pozornosť. Zdôraznil, že si uplatnil nárok na nehnuteľnosti ako celok,

a že v reštitučnom konaní sa uplatňuje nárok podľa stavu k času odňatia veci,

teda k rozhodnému obdobiu. Uvedenie nesprávnych, resp. neexistujúcich

a neidentifikovaných výmer parciel v pozemkovej knihe, resp. katastri nehnuteľností,

nemá dopad na zákonný rozsah uplatneného nároku, ktorý je identifikovaný

a ohraničený parcelnými číslami, a to nezávisle od vykázaných zmien a úbytkov,

ku ktorým došlo dodatočne. Poukázal na to, že reštitučný nárok bol uplatnený v rozsahu

výmery podľa stavu, v akom sa nachádzal v pozemno-knižnej vložke č. X. kat. úz. L.,

22

a to mpč. X. – roľa P. o výmere 15 838m, mpč. X. – pastvina P. o výmere 4976ma má

sa navrátiť vlastníctvo k pozemku v rozsahu, ktorý prešiel na štát z dôvodov podľa § 3

a ktoré nie je možné navrátiť z dôvodov uvedených v Podľa

navrhovateľa dôležitý je údaj uvedený v uplatnenom nároku v položke „ďalšie

skutočnosti“, kde je uvedené, že časť parciel presne neidentifikovaného rozsahu je vo

vlastníctve SR v správe S. v. p., š.p., Ž. a poukázal v tejto súvislosti na to, že

uplatneným reštitučným nárokom tu nie je iba rozdiel vo výmere medzi stavom

pozemno-knižným a stavom EKN po spracovaní registra ZRPS vo výmere 4526m2,

ktorú skutočnosť správa katastra nevie právne argumentačne zdôvodniť, ale navrátenie

vlastníctva k pozemku v rozsahu skutočného odňatia podľa § 3 zákona. Za danej

skutkovej situácie je navrhovateľ toho názoru, že je oprávnenou osobou v zmysle § 2

ods. 1 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 písm. o), a to prevzatie nehnuteľností bez

právneho dôvodu a tiež podľa § 3 ods. 3 zákona. Ďalej navrhovateľ uviedol, že

2 2

chýbajúci úbytok 4526m(podľa správy katastra 4670m2) z pôvodnej výmery 20 814m

nie je možné považovať za dovolenú odchýlku aj keby boli mapy skutočne vyhotovené

krokársky, čo však nie je pravdou, keďže z listu správy katastra na strane 2 vyplýva, že

„nejednalo sa o krokárske náčrty ale o náčrty rámcové, vyhotovené rozdelením

mapových listov v mierke 1:2880“. Poukázal na to, že pokiaľ odporca tvrdí, že v roku

1976 bolo v kat. úz. L. vykonané technicko-hospodárske mapovanie pozemkov, na

základe ktorého bola vytvorená CKN parcela č. X. – vodná plocha (rieka U) o výmere

2

125 512m, zapísaná na LV č. X. vo vlastníctve S. v. p., š.p., tak neobstojí argumentácia

odporcu, že nebolo možné zistiť, z akých parciel bola vytvorená, nakoľko chýbal

mapový (technický) podklad a že list vlastníctva č. X. bol založený v roku 1974 na

pôvodnú parcelu č. X., ktorá po THM v roku 1976 bola prečíslovaná na parcelu č. x, tak

podľa navrhovateľa takýto technický podklad bol dodatočne zabezpečený, a ak predsa

chýba právny titul, na základe ktorého štát mal nadobudnúť predmetné pozemky, tak list

vlastníctva bol založený podľa navrhovateľa v rozpore aj s vtedy platným právnym

stavom a pozemky štát prevzal bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť vyplýva

aj z konštatovania rozhodnutia odporcu na poslednej strane jeho rozhodnutia, kde

odporca tvrdí, že sa malo vykupovať a vyvlastňovať už v roku 1968 v prospech čsl. štátu

povodia Bodrogu a Hornádu pre VSN – Záchytný kanál L. a že parcely X. a X. zapísané

v pozemno-knižnej vložke č. X. neboli predmetom týchto konaní.

Tvrdenia odporcu sú vyvrátené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vrátane

odpovede Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009 a reambulovanej mapy

z pozemkového katastra z roku 1932. Skutočnosť, že vlastníctvo je evidované

(deklarované) na mene štátu alebo právnickej osoby, ešte nevylučuje odňatie vlastníctva

bez právneho dôvodu. Aj z rozhodnutia odporcu podľa navrhovateľa vyplýva,

že predmetné prevody a zmeny sa konali v rozhodnom období, a teda k zásahu

do vlastníckeho práva navrhovateľa došlo v rozhodnom období, a to prevzatím

nehnuteľností bez právneho titulu a náhrady a na veci nemení nič ani tá skutočnosť,

2

že rozdiel tzv. úbytok 4526mv zápise bol zistený až po zápise rozhodnutia o ZRPS.

Sám správny orgán potvrdzuje, že nie je možné z listinných dôkazov preukázať, akým

spôsobom vznikol stav vlastníctva na mene Slovenskej republiky. Je nesporné,

a vyplýva to aj zo spisového materiálu, že na základe nedostatočne spracovaného

registra ZRPS a ROEP sa zapisovalo vlastníctvo, resp. sa deklaroval stav vlastníctva

v katastri nehnuteľností. Po vykonanej nedostatočnej úprave ROEP došlo k zápisu

o zmene vlastníctva štátu na liste vlastníctva č. X., avšak len sa deklaroval určitý stav,

avšak nešlo o nadobudnutie vlastníctva zo strany štátu, pretože titul nadobudnutia

vlastníctva aj podľa vyjadrenia odporcu sa tu nenachádza. Ide tu o pozemky, ktoré

sa podľa navrhovateľa čiastočne vytvorili z ich pozemkov a tohto času sú vo vlastníctve

štátu bez presného rozsahu výkazu zmien a titulu nadobudnutia. Navrhovateľ ďalej

poukazoval na to, že nesúhlasí s tvrdením, že by voda zobrala z ich parciel skoro pol

hektára z dvoch hektárov, pretože k žiadnej zmene na týchto parcelách okrem

stavebných úprav nedošlo, a taktiež ani s tvrdením, že čo voda zobrala z predmetných

parciel usadilo sa o niečo ďalej v pôvodnom koryte rieky a táto časť je označená

a parc. č. X. – zbytok neknihovanej rieky U-. Aj z listu vlastníctva vyplýva,

že parcela č. X. je ostatnou plochou a nie vodnou plochou a novovytvorenou parcelou.

Pokiaľ by to bolo pravdou, tak ani to by nevylučovalo podľa navrhovateľa oprávnenosť

jeho reštitučného nároku v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 2 zákona č.

503/02003 Z.z.

Obvodný pozemkový úrad Michalovce sa k odvolaniu navrhovateľa písomne

vyjadril a poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 29.07.2009 a žiadal, aby Najvyšší súd SR

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že navrhovateľovi

sa nepodarilo preukázať v reštitučnom konaní, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ako

aj tú skutočnosť, že žiadané nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu

v rozhodnom období z dôvodov uvedených v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, vzhľadom na námietky navrhovateľa, či správny orgán ako i krajský súd

pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či vzhľadom

na námietku navrhovateľa ohľadne hodnotenia dôkazov bolo reštitučné konanie vedené

takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy

vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Reštitučný je jedným zo zákonov reštitučného charakteru,

ktorého cieľom je spoločne s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné

procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom

období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov

a zákonom ustanovenom okruhu reštitučných titulov.

v upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu (). Vlastnícke právo

sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Kto je oprávnenou osobou je zakotvené v ustanovení

Podľa právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom

Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát

alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej

len „rozhodné obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa , ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku

prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby

v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej

v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,

sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto

poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol celé dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej

jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len

jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti

pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti

pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa

zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste

oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1 a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho

mieste oprávnenými osobami jeho deti.

Ustanovenie upravuje poradie oprávnených

osôb. Tieto osoby podľa v zákone stanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami

(vzniká im nárok) za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok.

Okruhom osôb uvedených v ustanovení § 2 ods. 2 písm. e) zákona

č. je okruh uzavretý a ďalšie oprávnené osoby nemôžu už prichádzať do

úvahy.

Z administratívneho spisu správneho orgánu mal odvolací súd za preukázané,

že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok v zmysle písomným

podaním zo dňa 29.12.2004, ktoré podanie došlo Obvodnému pozemkovému úradu

Michalovce dňa 29.12.2004. Navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok na pozemkové

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. L., a to na pozemno-knižné parcely

č. X. a X.. Podľa navrhovateľa predmetné parcely prešli na čsl. štát v rozhodnom období

bez právneho dôvodu a že náhrada za predmetné parcely mu vyplatená nebola.

Správny orgán ako i krajský súd konštatovali, že pozemno-knižné parcely č. X.

a X. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. kat. úz. L. neboli predmetom výkupu pre

VSN – Záchytný kanál L. na základe geometrického plánu č. 915-027-6 zo dňa

30.01.1968 a právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.7092-1/72 zo dňa

15.11.1974 v prospech čsl. štátu, v Správe povodia Bodrogu a Hornádu, t.j.

v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 neprešli do vlastníctva

štátu alebo na inú právnickú osobu. Správny orgán taktiež konštatoval, že pozemky pre

výstavbu záchytného kanála v kat. úz. L. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X.

neboli v rozhodujúcom období ani vykúpené ani vyvlastnené a že pozemková kniha

nezodpovedá za výmery, pretože mapy vyhotovené v čase zápisu nehnuteľností do

pozemno-knižnej vložky boli vyhotovované nepresne.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že list vlastníctva

č. X. nebol predmetom vyvlastňovacieho konania, avšak ako vyplýva z listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správne mal krajský súd

skonštatovať, že predmetom vyvlastňovacieho konania v minulosti neboli pozemno-

knižné parcely zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X.. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť krajský súd poukázal na to, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa iba v tej

časti, že obvodný pozemkový úrad nevie odôvodniť prevzatie všetkých pozemkov,

čo však nie je v tomto konaní na ujmu navrhovateľa, pretože v prípade preukázania

svojho vlastníckeho práva môže si navrhovateľ svoje právo uplatniť

v občianskoprávnom konaní.

Najvyšší súd SR sa s uvedenou argumentáciou krajského súdu nemohol stotožniť,

pretože nemôže ísť rozhodne na ujmu navrhovateľa tá skutočnosť, že obvodný

pozemkový úrad „nevie zdôvodniť prevzatie všetkých pozemkov čsl. štátom

v rozhodnom období“. Taktiež podľa odvolacieho súdu toto nemôže byť právny dôvod,

aby si navrhovateľ nie v reštitučnom konaní ale v občianskom súdnom konaní

uplatňoval svoje nároky, ako to tvrdí krajský súd. Preto bolo povinnosťou krajského

súdu ako i obvodného pozemkového úradu jednoznačne skutkovo a právne ustáliť,

či v posudzovanej veci ide o reštitučné nároky v zmysle

a či uplatnený reštitučný nárok zo strany navrhovateľa spadá pod vecnú pôsobnosť

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ak by navrhovateľom uplatnený

reštitučný nárok v zmysle spadal pod tento reštitučný zákon,

tak nie je možné stotožniť sa s právnym záverom krajského súdu, že v podstate

navrhovateľovi nič nebráni, aby si svoje nároky uplatňoval v občianskom súdnom

konaní, teda inými právnymi prostriedkami.

Podľa oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že neexistoval žiaden právny titul,

na základe ktorého by vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam malo v rozhodnom

období prejsť na štát. Úlohou správneho orgánu a jeho povinnosťou bolo teda riadne

zistiť skutočný stav veci, pretože ak by sa tvrdenia navrhovateľa zakladali na pravde

čo i len z časti, tak v takom prípade by bolo namieste oprávnene aplikovať na danú vec

reštitučný titul zakotvený v

Podľa § 3 ods. 1,2 a 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť

k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady

pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku).

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania zúčastnená osoba má

právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom

pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám

možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, ich spôsobu

jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd SR za preukázané,

že príslušný obvodný pozemkový úrad neumožnil navrhovateľovi, aby navrhol alebo

predložil dôkazy s poučením o jeho procesných právach a neumožnil mu, aby sa

pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k jeho podkladom ako aj k spôsobu

ich zistenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal odvolací súd za preukázané, že správny

orgán postupoval v správnom konaní v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v spojení s § 33

ods. 2 správneho poriadku, pretože neumožnil, aby sa navrhovateľ mohol pred vydaním

rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie. Za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci považuje odvolací

súd uvedené procesné pochybenie správneho orgánu za takú vadu, ktorá mohla mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto dospel k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné a je potrebné ho z dôvodov ustanovenia

za použitia ustanovenia zrušiť.

I z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise, a to listu Katastrálneho

úradu v Košiciach, Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009, adresovaného

Obvodnému pozemkovému úradu v Michalovciach vyplýva, že v predmetnej veci nebol

riadne zistený skutočný stav veci. Pozemkový úrad v dôvodoch svojho rozhodnutia

okrem iného poukazuje na to, že v minulosti predmetná nepresnosť vo výmerách mohla

okrem iného nastať v dôsledku použitia i krokárskych máp, avšak z obsahu uvedeného

listu Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že zachovali katastrálne

meračské náčrty z mapovania v roku 1863 a nejednalo sa o krokárske náčrty ale o náčrty

rámcové, vyhotovené rozdelením mapových listov v mierke 1:2880. Taktiež z obsahu

listu Správy katastra Sobrance vyplýva, že príslušné náčrty zobrazovali polohu a tvar

pôvodných nehnuteľností a obsahovali tiež ich parcelné čísla a po identifikácii všetkých

dostupných informácií o parcelách podľa zachovalých materiálov do katastrálnych

meračských náčrtov dá sa zrekonštruovať mapa pozemkového katastra reambulovaná

v roku 1932. Pri reambuláciách máp z roku 1863 dochádzalo aj k prečíslovaniu parciel,

nakoľko dochádzalo k deleniu nehnuteľností podľa držby, čím vznikalo veľa nových

odlomenín. Taktiež Správa katastra Sobrance okrem iného konštatuje, že reambulovaná

mapa pozemkového katastra nebola a nemohla byť zohľadnená pri spracovaní ZRPS ani

ROEP, nakoľko sa nenachádza v archívnych materiáloch správy katastra, nepodarilo sa

ju získať vykonávateľovi ZRPS, resp. správnemu orgánu ROEP a preto ich nemohli

poskytnúť spracovateľovi oboch registrov. Taktiež dôležitá skutočnosť vyplýva i zo

záveru príslušného podania Správy katastra Sobrance keď konštatuje, že keby boli

správnemu orgánu zo strany pracovníkov štátneho archívu zakarpatskej oblasti Ukrajiny

poskytnuté aspoň kópie reambulovaných máp z roku 1932, tak ako ich poskytli

oprávnenej osobe, tak tento problém by sa nemusel riešiť. I z obsahu tohto tvrdenia

Správy katastra Sobrance vyplýva nesporne, že v posudzovanej veci nebol náležite

zistený skutočný stav veci, pretože príslušnú reambulovanú mapu z roku 1932

si navrhovateľ dokázal zabezpečiť zo štátneho archívu zakarpatskej oblasti Ukrajiny,

pričom takýto listinný dôkazný prostriedok v záujme čo najobjektívnejšieho zistenia

skutočného stavu veci správny orgán vôbec nežiadal a naviac pokiaľ by bol postupoval

v úzkej súčinnosti v priebehu správneho konania s účastníkom konania, teda

s navrhovateľom, bol by navrhovateľ príslušný listinný dôkazný prostriedok

pozemkovému úradu predložil. V ďalšom štádiu konania bude preto povinnosťou

správneho orgánu postupovať dôsledne v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho

poriadku a vo veci vykonať náležité dokazovanie a pokiaľ by mal správny orgán

pochybnosti, ako to v skutočnosti v súčasnosti i v prírode fyzicky s týmito predmetnými

parcelami je, tak nič nebráni správnemu orgánu i v priebehu správneho konania vo veci

ustanoviť príslušného súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie (§ 36 správneho

poriadku), ktorému zadá príslušné znalecké úlohy za účelom čo najobjektívnejšieho

zistenia skutočného stavu veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu v zmysle ustanovenia za použitia ustanovenia

v spojení s ustanovením zmenil a rozhodnutie

Obvodného pozemkového úradu v Michalovciach ako nezákonné v zmysle ustanovenia

zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1

v spojení s ustanovením za použitia ustanovenia

a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v priebehu odvolacieho

konania navrhovateľovi napriek úspechu vo veci trovy konania nevznikli a odporcovi

náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová