Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
319/362951.c812a1.pdf
PDF · 180.29 KB
No categories available
2Sžo/143/2010
Najvyšší súd 2Sžo/143/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého
a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: M. H., proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č. 2009/00636/R/Dr.Oz zo dňa 3. júna 2009, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/60/2009-31 zo dňa 25. februára 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6Sp/60/2009-31 zo dňa 25. februára 2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu
č. 2009/00636/R/Dr.Oz zo dňa 3. júna 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu
č. 2009/00636/R/Dr.Oz zo dňa 3. júna 2009, ktorým správny orgán navrhovateľovi
podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.)
2
vlastnícke právo k pozemkom kat. úz. L., na chýbajúcu výmeru 4526m, pozemkov
2
v kat. úz. L., zapísané v PKV č. X., mpč. X., roľa P. o výmere 15838m, mpč. X.
2
pastvina P. o výmere 4976m, pod B/5b v podiele 1/36 a pod B/6d v podiele 8/36, po
zápise registra ZRPS, stav E-KN zapísaný na LV č. X., parc. č. X., OP o výmere
22
12055m, parc. č. X. TTP, o výmere 4223mv kat. úz. L., pod B/2, v podiele 9/36.
Zároveň správny orgán rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva ani právo na náhradu za
uvedené pozemky podľa § 6 zákona č. 503/2003 Z.z. z dôvodu, že nie je oprávnenou
osobou podľa § 2 ods. 1 tohto zákona a ani ďalšou oprávnenou osobou podľa § 2ods. 2
tohto zákona s tým, že pozemky neprešli v rozhodnom období na štát alebo inú
právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 ods. 1, 2 zákona č.
503/2003 Z.z. Zároveň vo výrokovej časti správny orgán rozhodol, že rozdiel vo
výmere medzi stavom pozemno-knižným a stavom EKN sa zistil až po spracovaní
registra ZRPS a jeho zápise do KN pod položkou Z 420/2002 na základe rozhodnutia
č. 2002/000001 na Správe katastra Sobrance. Krajský súd takto rozhodol keď sa
stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,
že v rozsahu uplatnenému reštitučnému nároku jeho žiadosti zo dňa 29.12.2004 je
oprávnenou osobou podľa § 3 ods. 1 písm. a) až t) zákona č. 503/2003 Z.z. ako aj
skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti by prešli na štát v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990. Poukázal na to, že je nesporné, že rozdiel vo výmere, ktorú si
navrhovateľ uplatnil ako reštitučný titul bol zistený pri spracovaní ZRPS v kat. úz. L..
2
Z akých parciel v tom čase bola vytvorená parcela č. 1308/1 o výmere 125512m
zapísaná na LV č. X. nebolo možné zistiť, pretože chýbal technický podklad a LV č. X.
bol založený v roku 1974 na pôvodnú parcelu č. X., ktorá bola technicko-hospodárskym
mapovaním v roku 1976 prečíslovaná na parcelu č. X. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu vlastníctvo Slovenskej republiky – S. v. p., š.p., Ž. bolo zapísané na LV
č. X. podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., parcela C – KN č. X
v operáte KN zapísaná na LV č. X. ako celok nebola predmetom konania pri spracovaní
registra ZRPS ale bola iba z evidencie KN prevzatá a vlastnícke právo bolo zapísané na
S. v. p., š.p. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že pozemky, ktoré
navrhovateľ uplatnil v reštitučnom nároku neboli predmetom výkupu pre VSN –
Záchytný kanál L., na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.7092-1/72 zo dňa
15.11.1974 a teda tieto pozemky v rozhodujúcom období neprešli na štát ani inú
právnickú osobu, a preto pozemky pre výstavbu záchytného kanála v kat. úz. L.,
zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. v rozhodujúcom období neboli vyvlastnené.
Čo sa týka rekonštrukcie stavby rieky U. bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu
v Michalovciach o povolení stavby zo dňa 12.10.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.11.1997 a pre účely tejto vodohospodárskej výstavby bola z pozemkov parc. č.
KN – E X. a parc. č. KN – E X. zapísaných na LV č. X. kat. úz. L. zabratá výmera spolu
22
10 235m, a navrhovateľovi bola z tejto výmery zabratá výmera 2559mzodpovedajúca
jeho spoluvlastníckemu podielu 9/36 k celku podľa výpisu z LV č. X. kat. úz. L. pod B2.
Taktiež krajský súd poukázal na to, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa iba v tej
časti, že odporca nevie odôvodniť prevzatie všetkých pozemkov, čo však nie je
v reštitučnom konaní na ujmu navrhovateľa, pretože v prípade preukázania svojho
vlastníckeho práva si môže navrhovateľ toto svoje právo uplatniť v občianskoprávnom
konaní.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako nezákonný zmenil
s tým, že rozhodnutie odporcu ako nezákonné zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že krajský súd sa vôbec nevyporiadal s jeho námietkou, že je podstatný
rozdiel medzi časom zistenia rozdielu vo výmere medzi stavom pozemno-knižným
a stavom EKN-E a časom zásahov, teda skutočnej zmeny a zistenie v rámci konania
ROEP za okolností ako k tomu došlo, nemôže mať vplyv na reštitučný nárok.
Nevykonanie geodetického zamerania a spracovanie podkladov ZRPS a ROEP
bez reambulovaných máp pri takomto nedostatočnom stave evidencie nehnuteľností
v kat. úz. L., ako to vyplýva zo spisu, je ďalším nedostatkom pri spoľahlivom zistení
skutkového stavu, čomu ani správny orgán ale ani krajský súd napriek názoru
a upozorneniu Správy katastra Sobrance č. 18/2009 zo dňa 20.10.2009 nevenovali
náležitú pozornosť. Zdôraznil, že si uplatnil nárok na nehnuteľnosti ako celok,
a že v reštitučnom konaní sa uplatňuje nárok podľa stavu k času odňatia veci,
teda k rozhodnému obdobiu. Uvedenie nesprávnych, resp. neexistujúcich
a neidentifikovaných výmer parciel v pozemkovej knihe, resp. katastri nehnuteľností,
nemá dopad na zákonný rozsah uplatneného nároku, ktorý je identifikovaný
a ohraničený parcelnými číslami, a to nezávisle od vykázaných zmien a úbytkov,
ku ktorým došlo dodatočne. Poukázal na to, že reštitučný nárok bol uplatnený v rozsahu
výmery podľa stavu, v akom sa nachádzal v pozemno-knižnej vložke č. X. kat. úz. L.,
22
a to mpč. X. – roľa P. o výmere 15 838m, mpč. X. – pastvina P. o výmere 4976ma má
sa navrátiť vlastníctvo k pozemku v rozsahu, ktorý prešiel na štát z dôvodov podľa § 3
a ktoré nie je možné navrátiť z dôvodov uvedených v § 6 zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa
navrhovateľa dôležitý je údaj uvedený v uplatnenom nároku v položke „ďalšie
skutočnosti“, kde je uvedené, že časť parciel presne neidentifikovaného rozsahu je vo
vlastníctve SR v správe S. v. p., š.p., Ž. a poukázal v tejto súvislosti na to, že
uplatneným reštitučným nárokom tu nie je iba rozdiel vo výmere medzi stavom
pozemno-knižným a stavom EKN po spracovaní registra ZRPS vo výmere 4526m2,
ktorú skutočnosť správa katastra nevie právne argumentačne zdôvodniť, ale navrátenie
vlastníctva k pozemku v rozsahu skutočného odňatia podľa § 3 zákona. Za danej
skutkovej situácie je navrhovateľ toho názoru, že je oprávnenou osobou v zmysle § 2
ods. 1 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 písm. o), a to prevzatie nehnuteľností bez
právneho dôvodu a tiež podľa § 3 ods. 3 zákona. Ďalej navrhovateľ uviedol, že
2 2
chýbajúci úbytok 4526m(podľa správy katastra 4670m2) z pôvodnej výmery 20 814m
nie je možné považovať za dovolenú odchýlku aj keby boli mapy skutočne vyhotovené
krokársky, čo však nie je pravdou, keďže z listu správy katastra na strane 2 vyplýva, že
„nejednalo sa o krokárske náčrty ale o náčrty rámcové, vyhotovené rozdelením
mapových listov v mierke 1:2880“. Poukázal na to, že pokiaľ odporca tvrdí, že v roku
1976 bolo v kat. úz. L. vykonané technicko-hospodárske mapovanie pozemkov, na
základe ktorého bola vytvorená CKN parcela č. X. – vodná plocha (rieka U) o výmere
2
125 512m, zapísaná na LV č. X. vo vlastníctve S. v. p., š.p., tak neobstojí argumentácia
odporcu, že nebolo možné zistiť, z akých parciel bola vytvorená, nakoľko chýbal
mapový (technický) podklad a že list vlastníctva č. X. bol založený v roku 1974 na
pôvodnú parcelu č. X., ktorá po THM v roku 1976 bola prečíslovaná na parcelu č. x, tak
podľa navrhovateľa takýto technický podklad bol dodatočne zabezpečený, a ak predsa
chýba právny titul, na základe ktorého štát mal nadobudnúť predmetné pozemky, tak list
vlastníctva bol založený podľa navrhovateľa v rozpore aj s vtedy platným právnym
stavom a pozemky štát prevzal bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť vyplýva
aj z konštatovania rozhodnutia odporcu na poslednej strane jeho rozhodnutia, kde
odporca tvrdí, že sa malo vykupovať a vyvlastňovať už v roku 1968 v prospech čsl. štátu
povodia Bodrogu a Hornádu pre VSN – Záchytný kanál L. a že parcely X. a X. zapísané
v pozemno-knižnej vložke č. X. neboli predmetom týchto konaní.
Tvrdenia odporcu sú vyvrátené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vrátane
odpovede Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009 a reambulovanej mapy
z pozemkového katastra z roku 1932. Skutočnosť, že vlastníctvo je evidované
(deklarované) na mene štátu alebo právnickej osoby, ešte nevylučuje odňatie vlastníctva
bez právneho dôvodu. Aj z rozhodnutia odporcu podľa navrhovateľa vyplýva,
že predmetné prevody a zmeny sa konali v rozhodnom období, a teda k zásahu
do vlastníckeho práva navrhovateľa došlo v rozhodnom období, a to prevzatím
nehnuteľností bez právneho titulu a náhrady a na veci nemení nič ani tá skutočnosť,
2
že rozdiel tzv. úbytok 4526mv zápise bol zistený až po zápise rozhodnutia o ZRPS.
Sám správny orgán potvrdzuje, že nie je možné z listinných dôkazov preukázať, akým
spôsobom vznikol stav vlastníctva na mene Slovenskej republiky. Je nesporné,
a vyplýva to aj zo spisového materiálu, že na základe nedostatočne spracovaného
registra ZRPS a ROEP sa zapisovalo vlastníctvo, resp. sa deklaroval stav vlastníctva
v katastri nehnuteľností. Po vykonanej nedostatočnej úprave ROEP došlo k zápisu
o zmene vlastníctva štátu na liste vlastníctva č. X., avšak len sa deklaroval určitý stav,
avšak nešlo o nadobudnutie vlastníctva zo strany štátu, pretože titul nadobudnutia
vlastníctva aj podľa vyjadrenia odporcu sa tu nenachádza. Ide tu o pozemky, ktoré
sa podľa navrhovateľa čiastočne vytvorili z ich pozemkov a tohto času sú vo vlastníctve
štátu bez presného rozsahu výkazu zmien a titulu nadobudnutia. Navrhovateľ ďalej
poukazoval na to, že nesúhlasí s tvrdením, že by voda zobrala z ich parciel skoro pol
hektára z dvoch hektárov, pretože k žiadnej zmene na týchto parcelách okrem
stavebných úprav nedošlo, a taktiež ani s tvrdením, že čo voda zobrala z predmetných
parciel usadilo sa o niečo ďalej v pôvodnom koryte rieky a táto časť je označená
a parc. č. X. – zbytok neknihovanej rieky U-. Aj z listu vlastníctva vyplýva,
že parcela č. X. je ostatnou plochou a nie vodnou plochou a novovytvorenou parcelou.
Pokiaľ by to bolo pravdou, tak ani to by nevylučovalo podľa navrhovateľa oprávnenosť
jeho reštitučného nároku v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 2 zákona č.
503/02003 Z.z.
Obvodný pozemkový úrad Michalovce sa k odvolaniu navrhovateľa písomne
vyjadril a poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 29.07.2009 a žiadal, aby Najvyšší súd SR
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že navrhovateľovi
sa nepodarilo preukázať v reštitučnom konaní, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ako
aj tú skutočnosť, že žiadané nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu
v rozhodnom období z dôvodov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, vzhľadom na námietky navrhovateľa, či správny orgán ako i krajský súd
pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či vzhľadom
na námietku navrhovateľa ohľadne hodnotenia dôkazov bolo reštitučné konanie vedené
takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy
vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru,
ktorého cieľom je spoločne s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné
procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom
období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov
a zákonom ustanovenom okruhu reštitučných titulov.
Zákon č. 503/2003 Z.z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo
sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Kto je oprávnenou osobou je zakotvené v ustanovení § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom
Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej
len „rozhodné obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku
prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej
v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,
sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto
poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol celé dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej
jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len
jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti
pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti
pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa
zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste
oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1 a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho
mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. upravuje poradie oprávnených
osôb. Tieto osoby podľa v zákone stanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami
(vzniká im nárok) za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok.
Okruhom osôb uvedených v ustanovení § 2 ods. 2 písm. e) zákona
č. 503/2003 Z.z. je okruh uzavretý a ďalšie oprávnené osoby nemôžu už prichádzať do
úvahy.
Z administratívneho spisu správneho orgánu mal odvolací súd za preukázané,
že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. písomným
podaním zo dňa 29.12.2004, ktoré podanie došlo Obvodnému pozemkovému úradu
Michalovce dňa 29.12.2004. Navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok na pozemkové
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. L., a to na pozemno-knižné parcely
č. X. a X.. Podľa navrhovateľa predmetné parcely prešli na čsl. štát v rozhodnom období
bez právneho dôvodu a že náhrada za predmetné parcely mu vyplatená nebola.
Správny orgán ako i krajský súd konštatovali, že pozemno-knižné parcely č. X.
a X. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. kat. úz. L. neboli predmetom výkupu pre
VSN – Záchytný kanál L. na základe geometrického plánu č. 915-027-6 zo dňa
30.01.1968 a právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.7092-1/72 zo dňa
15.11.1974 v prospech čsl. štátu, v Správe povodia Bodrogu a Hornádu, t.j.
v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 neprešli do vlastníctva
štátu alebo na inú právnickú osobu. Správny orgán taktiež konštatoval, že pozemky pre
výstavbu záchytného kanála v kat. úz. L. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X.
neboli v rozhodujúcom období ani vykúpené ani vyvlastnené a že pozemková kniha
nezodpovedá za výmery, pretože mapy vyhotovené v čase zápisu nehnuteľností do
pozemno-knižnej vložky boli vyhotovované nepresne.
Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že list vlastníctva
č. X. nebol predmetom vyvlastňovacieho konania, avšak ako vyplýva z listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správne mal krajský súd
skonštatovať, že predmetom vyvlastňovacieho konania v minulosti neboli pozemno-
knižné parcely zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X.. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť krajský súd poukázal na to, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa iba v tej
časti, že obvodný pozemkový úrad nevie odôvodniť prevzatie všetkých pozemkov,
čo však nie je v tomto konaní na ujmu navrhovateľa, pretože v prípade preukázania
svojho vlastníckeho práva môže si navrhovateľ svoje právo uplatniť
v občianskoprávnom konaní.
Najvyšší súd SR sa s uvedenou argumentáciou krajského súdu nemohol stotožniť,
pretože nemôže ísť rozhodne na ujmu navrhovateľa tá skutočnosť, že obvodný
pozemkový úrad „nevie zdôvodniť prevzatie všetkých pozemkov čsl. štátom
v rozhodnom období“. Taktiež podľa odvolacieho súdu toto nemôže byť právny dôvod,
aby si navrhovateľ nie v reštitučnom konaní ale v občianskom súdnom konaní
uplatňoval svoje nároky, ako to tvrdí krajský súd. Preto bolo povinnosťou krajského
súdu ako i obvodného pozemkového úradu jednoznačne skutkovo a právne ustáliť,
či v posudzovanej veci ide o reštitučné nároky v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z.
a či uplatnený reštitučný nárok zo strany navrhovateľa spadá pod vecnú pôsobnosť
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ak by navrhovateľom uplatnený
reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. spadal pod tento reštitučný zákon,
tak nie je možné stotožniť sa s právnym záverom krajského súdu, že v podstate
navrhovateľovi nič nebráni, aby si svoje nároky uplatňoval v občianskom súdnom
konaní, teda inými právnymi prostriedkami.
Podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.
V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že neexistoval žiaden právny titul,
na základe ktorého by vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam malo v rozhodnom
období prejsť na štát. Úlohou správneho orgánu a jeho povinnosťou bolo teda riadne
zistiť skutočný stav veci, pretože ak by sa tvrdenia navrhovateľa zakladali na pravde
čo i len z časti, tak v takom prípade by bolo namieste oprávnene aplikovať na danú vec
reštitučný titul zakotvený v § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z.
Podľa § 3 ods. 1,2 a 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku).
Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania zúčastnená osoba má
právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, ich spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd SR za preukázané,
že príslušný obvodný pozemkový úrad neumožnil navrhovateľovi, aby navrhol alebo
predložil dôkazy s poučením o jeho procesných právach a neumožnil mu, aby sa
pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k jeho podkladom ako aj k spôsobu
ich zistenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal odvolací súd za preukázané, že správny
orgán postupoval v správnom konaní v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v spojení s § 33
ods. 2 správneho poriadku, pretože neumožnil, aby sa navrhovateľ mohol pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci považuje odvolací
súd uvedené procesné pochybenie správneho orgánu za takú vadu, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné a je potrebné ho z dôvodov ustanovenia
§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušiť.
I z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise, a to listu Katastrálneho
úradu v Košiciach, Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009, adresovaného
Obvodnému pozemkovému úradu v Michalovciach vyplýva, že v predmetnej veci nebol
riadne zistený skutočný stav veci. Pozemkový úrad v dôvodoch svojho rozhodnutia
okrem iného poukazuje na to, že v minulosti predmetná nepresnosť vo výmerách mohla
okrem iného nastať v dôsledku použitia i krokárskych máp, avšak z obsahu uvedeného
listu Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že zachovali katastrálne
meračské náčrty z mapovania v roku 1863 a nejednalo sa o krokárske náčrty ale o náčrty
rámcové, vyhotovené rozdelením mapových listov v mierke 1:2880. Taktiež z obsahu
listu Správy katastra Sobrance vyplýva, že príslušné náčrty zobrazovali polohu a tvar
pôvodných nehnuteľností a obsahovali tiež ich parcelné čísla a po identifikácii všetkých
dostupných informácií o parcelách podľa zachovalých materiálov do katastrálnych
meračských náčrtov dá sa zrekonštruovať mapa pozemkového katastra reambulovaná
v roku 1932. Pri reambuláciách máp z roku 1863 dochádzalo aj k prečíslovaniu parciel,
nakoľko dochádzalo k deleniu nehnuteľností podľa držby, čím vznikalo veľa nových
odlomenín. Taktiež Správa katastra Sobrance okrem iného konštatuje, že reambulovaná
mapa pozemkového katastra nebola a nemohla byť zohľadnená pri spracovaní ZRPS ani
ROEP, nakoľko sa nenachádza v archívnych materiáloch správy katastra, nepodarilo sa
ju získať vykonávateľovi ZRPS, resp. správnemu orgánu ROEP a preto ich nemohli
poskytnúť spracovateľovi oboch registrov. Taktiež dôležitá skutočnosť vyplýva i zo
záveru príslušného podania Správy katastra Sobrance keď konštatuje, že keby boli
správnemu orgánu zo strany pracovníkov štátneho archívu zakarpatskej oblasti Ukrajiny
poskytnuté aspoň kópie reambulovaných máp z roku 1932, tak ako ich poskytli
oprávnenej osobe, tak tento problém by sa nemusel riešiť. I z obsahu tohto tvrdenia
Správy katastra Sobrance vyplýva nesporne, že v posudzovanej veci nebol náležite
zistený skutočný stav veci, pretože príslušnú reambulovanú mapu z roku 1932
si navrhovateľ dokázal zabezpečiť zo štátneho archívu zakarpatskej oblasti Ukrajiny,
pričom takýto listinný dôkazný prostriedok v záujme čo najobjektívnejšieho zistenia
skutočného stavu veci správny orgán vôbec nežiadal a naviac pokiaľ by bol postupoval
v úzkej súčinnosti v priebehu správneho konania s účastníkom konania, teda
s navrhovateľom, bol by navrhovateľ príslušný listinný dôkazný prostriedok
pozemkovému úradu predložil. V ďalšom štádiu konania bude preto povinnosťou
správneho orgánu postupovať dôsledne v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho
poriadku a vo veci vykonať náležité dokazovanie a pokiaľ by mal správny orgán
pochybnosti, ako to v skutočnosti v súčasnosti i v prírode fyzicky s týmito predmetnými
parcelami je, tak nič nebráni správnemu orgánu i v priebehu správneho konania vo veci
ustanoviť príslušného súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie (§ 36 správneho
poriadku), ktorému zadá príslušné znalecké úlohy za účelom čo najobjektívnejšieho
zistenia skutočného stavu veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. za použitia ustanovenia
§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. zmenil a rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Michalovciach ako nezákonné v zmysle ustanovenia
§ 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v priebehu odvolacieho
konania navrhovateľovi napriek úspechu vo veci trovy konania nevznikli a odporcovi
náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová