Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/80/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. I. Belka

a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. v právnej

veci navrhovateľky: J. J., bytom H., právne zastúpenej Mgr. I. P., advokátom v Z., proti

odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o neprávom

vyplatený sirotský dôchodok, o odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

č. k. -51 zo dňa 29.4.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Ţiline

č. k. -51 zo dňa 29.4.2010 p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok rozsudku Krajského súdu v Ţiline

č. k. -51 zo dňa 29.4.2010 o trovách m e n í tak, ţe odporkyňa je povinná

nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 394,23 € k rukám jej právneho zástupcu

Mgr. I. P., advokáta so sídlom v Z., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške

62,70 € k rukám jej právneho zástupcu Mgr. I. P., advokáta so sídlom v Z., do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil

rozhodnutia č. X. zo dňa 11.11.2009 a zo dňa 9.2.2010, ktorými odporkyňa podľa § 107

o sociálnom zabezpečení a a

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uloţila

navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v celkovej sume

9 810,42 €. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe odporkyňu zaviazal nahradiť

navrhovateľke trovy konania v sume 848,53 €.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, ţe odporkyni sa nepodarilo

preukázať, ţe by navrhovateľka, ktorá neporušila ţiadnu uloţenú povinnosť, vedome inak

nespôsobila vznik preplatku, nevylákala dávku ani nezamlčala ţiadnu rozhodnú skutočnosť,

vedela, alebo musela z okolností predpokladať, ţe dôchodok jej patrí v niţšej výmere.

Uviedol, ţe účelom ustanovení , resp.

písm. b/ je ochrana dobromyseľného poţívateľa dávky. Podľa názoru

krajského súdu nemoţno vyvodzovať vedomosť navrhovateľky o poberaní dávky vo vyššej

výmere ako patrila so samotnej skutočnosti, ţe odporkyňa nevyuţila údaje, ktoré jej

navrhovateľka nahlásila, keď spĺňala svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 106 ods. 1

zákona.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a ţiadala ho zrušiť a vec vrátiť

krajskému súdu na ďalšie konanie. Argumentovala tým, ţe na druhej strane rozhodnutia

č. X. zo dňa 3.7.2002 bolo poučenie o súbehu nárokov na dôchodky a ich výplatu, z čoho

podľa odporkyne vyplýva, ţe navrhovateľka získala vedomosť o tom, ţe jej synovi patrí

invalidný dôchodok v plnej sume a sirotský dôchodok v jednej polovici a preto nemohla

prijímať sirotský dôchodok v dobrej viere, nebola dobromyseľná. Preto navrhovateľka

zodpovedá za vzniknutú neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku a je povinná

ju vrátiť.

Odporkyňa napadla aj výrok rozsudku krajského súdu o trovách s tým, ţe podľa § 11

ods. 1 a 3 vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhl.“) v dávkových veciach sociálneho

poistenia patrí advokátovi odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške 1/13-iny

3

výpočtového základu, ktorý v roku 2009 činil 695,41 € v roku 2010 721,40 €. Preto za kaţdý

úkon právnej sluţby v roku 2009 mala byť priznaná odmena v sume 53,49 € a reţijný paušál

6,95 € v roku 2010 v sume 55,49 € a reţijný paušál 7,21 €. Odporkyňa namietala aj priznanie

cestovného v sume 52,20 € bez odôvodnenia výšky tejto sumy. Podľa odporkyne mala byť

navrhovateľke priznaná náhrada trov konania v sume 405,14 € a nie v sume 848,53 €,

ako to vyslovil krajský súd.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla prvostupňový

rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume

199,59 €. Znovu zdôrazňovala, ţe za roky poberania dávok nikdy nemala vedomosť o tom,

ţe by poberala niektorú dávku neprávom. Pravidelne sa obracala na odporkyňu za účelom

vystavenia potvrdení o výške poberaných dôchodkov pre potreby iných inštitúcií,

no odporkyňa, hoci disponovala všetkými podkladmi, nezistila počas niekoľkých rokov,

ţe jej synovi vypláca sirotský dôchodok vo vyššej sume, ako mu patril. Naďalej zotrvala

na svojom tvrdení, ţe bola v dobrej viere, ţe všetky dávky poberá v správnej výške.

K odvolaniu odporkyne proti trovám konania uviedla, ţe zvýšenie odmeny podľa § 13

ods. 4 vyhl. bolo dôvodné, pretoţe v danom prípade došlo k spojeniu konania o dvoch

rozhodnutiach odporkyne. Vyčíslenie trov odporkyňou podľa jej názoru nerešpektuje

skutočnú stratu času (8 polhodín na cestu na pojednávanie a späť) a ani spojenie dvoch vecí,

preto boli trovy vyčíslené správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja

ods. 2 a jednomyseľne ( ) dospel k záveru,

ţe odvolaniu odporkyne vo veci samej nemoţno vyhovieť, no jej odvolanie proti výroku

o trovách je sčasti dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. mája 2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Odvolací súd zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu odporkyne

zistil, ţe odporkyňa rozhodnutím zo dňa 11.11.2009 podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona

4

č. uloţila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský

dôchodok v celkovej sume 9 810,42 € a to do tridsiatich dní od doručenia uvedeného

rozhodnutia. Dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, ţe v období od 16.3.2002

do 1.10.2009 poberala navrhovateľka pre svojho syna J., narodeného X., zároveň invalidný aj

sirotský dôchodok v plnej výške, hoci od priznania invalidného dôchodku synovi

navrhovateľky patril sirotský dôchodok uţ len vo výške polovice (s poukazom na § 56 ods. 1

). Poberaním oboch dôchodkov v plnej výške vznikol preplatok, ktorý

je podľa odporkyne navrhovateľka povinná podľa

Z.z. vrátiť.

Rozhodnutím zo dňa 9.2.2010 odporkyňa zmenila rozhodnutie z 11.11.2009

v odôvodnení, keď citovala ustanovenia a a

ods. 1

Sirotský dôchodok pre syna J. poberala navrhovateľka od 17.11.1993. Rozhodnutím

zo dňa 3.7.2002, č. X., priznala odporkyňa synovi navrhovateľky aj invalidný dôchodok a to

od 16.3.2002. Podľa odporkyne toto rozhodnutie malo obsahovať poučenie o súbehu nárokov

na dôchodky a ich výplatu (teda aj to, ţe synovi patrí sirotský dôchodok len v ½), preto

navrhovateľka nemohla prijímať sirotský dôchodok v plnej sume v dobrej viere. Odvolací súd

poukazuje na to, ţe v spise sa nenachádza originál rozhodnutia zo dňa 3.7..2002, ktoré by

obsahovalo aj avizované poučenie (odporkyňa ho predloţila vo fotokópii spolu s vyjadrením

z 9.4.2010 a v inej podobe – bez druhej strany, ktorá mala obsahovať predmetné poučenie na

výzvu odvolacieho súdu dňa 11.3.2011.

Podľa v konaniach o nárokoch na dávky a ich

výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu

dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru,

ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňaţná náhrada") a o nároku

na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo

do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady

škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory

v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade

škody, peňaţnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

5

sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej

ustanovenými.

Podľa príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú

jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel

z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila,

alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo

vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého

nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu

povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, ţe povinnosť vrátiť neprávom

vyplatenú dávku, či jej časť, vznikne príjemcovi len ak by porušil niektorú zákonnú

povinnosť, alebo prijímal vyššiu dávku, napriek tomu, ţe vedel, alebo musel predpokladať,

ţe sa dávka vyplácala vo vyššej výmere alebo vedome sám inak spôsobil, ţe sa dávka takto

vyplácala. V predmetnej veci však nemoţno konštatovať naplnenie ţiadneho z týchto

predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľky ako príjemcu neprávom vyplácanej dávky.

Navrhovateľka neporušila ţiadnu zákonnom uloţenú povinnosť a ani nespôsobila vedome

vyplácanie sirotského dôchodku vo vyššej výmere. Zároveň nebola vyvrátená obrana

navrhovateľky a súčasne nebolo preukázané, ţe navrhovateľka vedela, resp. musela

z okolností predpokladať, ţe sirotský dôchodok sa vyplácal v plnej výške neprávom.

Podklady pre priznanie a určenie výšky dávok vedie odporkyňa. Ak vydá rozhodnutie

o priznaní dávky príjemcovi, ktorý poberá od nej aj iné dávky, treba predpokladať,

ţe si z vlastných podkladov sama odporkyňa (resp. na to určený zamestnanec) zabezpečí

a zistí informácie potrebné pre správny výpočet dávky. Nemoţno spravodlivo očakávať

od kaţdého príjemcu dávky, ţe bude predpokladať nesprávne určenú sumu prináleţiacej

dávky. Naopak moţno predpokladať, ţe dobromyseľný príjemca dávky (ktorý jej priznanie

nevymámil uvedením nepravdivých informácií či porušovaním zákonných povinností) bude

povaţovať odporkyňou vydané rozhodnutie o priznaní dávky v určitej sume za správne (platí

prezumpcia správnosti administratívneho rozhodnutia). Preto aj v predmetnej veci,

keď odporkyňa vydala rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, navrhovateľka dôvodne

predpokladala správnosť v ňom uvedenej výšky dávky, spoliehala sa na správny výpočet

dávky na to povolaným zamestnancom odporkyne, nemala dôvod spochybňovať výšku

6

dávky, či predpokladať omyl odporkyne pri jej určení. Ak by si aj prečítala „základné

informácie k rozhodnutiu“ týkajúce sa súbehu dôchodkov, nevyplývali by z nich pre

navrhovateľku ţiadne povinnosti v súvislosti s vyplácaním dôchodkov, pretoţe aj v týchto

informáciách je uvedené, ţe „o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne aţ po ich

úprave podľa osobitného predpisu...“, čiţe aj z nich vyplýva povinnosť odporkyne rozhodnúť

o súbehu dávok a nie povinnosť príjemcu „prepočítavať“ odporkyňou vypočítanú sumu

dávky.

Odvolací súd sa stotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe odporkyni sa nepodarilo

preukázať naplnenie predpokladov pre zodpovednosť navrhovateľky za neprávom vyplatenú

sumu na sirotskom dôchodku. Treba dodať, ţe odporkyňa v preskúmavanom zmenovom

rozhodnutí zo dňa 9.2.2010 citovala ustanovenie , podľa

ktorého uvedená právna vec spadá pod reţim , no vo výroku

zmenového rozhodnutia znovu nesprávne poukazovala aj na ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne

a v súlade so zákonom, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil

na ďalšie konanie. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky a preto prvý výrok jeho rozsudku ako vecne správny podľa

potvrdil.

V časti o trovách však krajský súd pochybil, keď navrhovateľke priznal náhradu trov

konania vo výške 848,53 €, teda v sume, v akej si ich uplatnil právny zástupca navrhovateľky.

Podľa § 11 ods. 3 vyhl. (v znení účinnom do 31.5.2010) je základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej sluţby jedna šestina výpočtového základu vo veciach

zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových

veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania

rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej

trinástiny výpočtového základu.

Výpočtový základ v roku 2009 činil 695,41 € a v roku 2010 721,40 €. Preto

v predmetnej veci patrí advokátovi odmena za kaţdý úkon právnej sluţby realizovaný v roku

7

2009 v sume 53,49 € a v roku 2010 v sume 55,49 € a nie 115,90 € a 120,23 €. Advokát

si navyše nedôvodne zvýšil odmenu s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 4 vyhl. o 20%,

keďţe podľa jeho názoru došlo k spojeniu vecí. V predmetnej právnej veci súd preskúmaval

zákonnosť rozhodnutia zo dňa 11.11.2009 a ďalšieho zmenového rozhodnutia zo dňa

9.2.2010, ktoré neboli vedené ako dve samostatné veci (pod dvomi rôznymi spisovými

značkami). Veci neboli spojené na spoločné konanie, pretoţe vo veciach sociálneho poistenia

sa preskúmavajú automaticky aj zmenové rozhodnutia nadväzujúce na pôvodné rozhodnutie.

Z rovnakého dôvodu nebolo moţné priznať advokátovi odmenu za ďalšie prevzatie veci

(7.2.2010).

Odporkyňa namietala priznanie cestovného krajským súdom bez uvedenia

a preukázania ceny pohonných hmôt.

Na výpočet náhrady cestovného (vlastným motorovým vozidlom) sa pouţijú

ustanovenia o cestovných náhradách.

Podľa cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec

dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej

len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi

o kúpe, cena pohonnej látky sa môţe vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.

Ak zamestnanec nepreukáţe cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa pouţije

cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým

úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Je pravdou, ţe advokát nepreukázal cenu pouţitých pohonných hmôt dokladom

o ich kúpe, preto odvolací súd vychádzal z priemerných cien za motorovú naftu v apríli 2010,

ktorá bola 1,065 € za 1 L.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti o trovách podľa

zmenil tak, ţe priznal navrhovateľke náhradu trov konania celkovo v sume

394,23 € pozostávajúcu z:

- odmeny za nasledujúce úkony právnej pomoci a prislúchajúci režijný paušál a to za:

- prevzatie a príprava zastúpenia vo veci .......9.12.2009 (§ 14 ods. 1, písm. a/ vyhl.)

v sume 53,49 € a reţijný paušál v sume 6,95 €

8

- podanie opravného prostriedku ...... 9.12.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) v sume

53,49 € a reţijný paušál v sume 6,95 €

- písomné podanie na súd .... 20.2.2010 (§ 14 ods. 1, písm. c/ vyhl.) v sume 55,49,–€

a reţijný paušál 7,21,–€

- účasť na pojednávaní na krajskom súde .....29.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.)

v sume 55,49 € a reţijný paušál v sume 7,21 €.

- z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 8 polhodín (cesta na obe pojednávania

a späť Zubrohlava – Ţilina) po 12,02 €, spolu 96,16 €.

- z náhrady výdavkov za cestovné (za cestu osobným motorovým vozidlom AUDI A 2.00

Diesel na pojednávania a späť, celková vzdialenosť bola 208 km, vozidlo má podľa údajov

z technického preukazu spotrebu 6,2 L na 100km, cena PHM bola 1,065 € za 1 L), celkovo

v sume 51,79 € ktorá je súčtom

- 1/ náhrady za pouţitie motorového vozidla ... 0,183 x 208 = 38,06 €

- 2/ náhrady za pohonné hmoty ... 6,2/100 x 208 km x 1,065 € = 13,73 €

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, ţe navrhovateľke priznal trovy

v sume 62,17 € spočívajúce v odmene za 1 úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu

odporkyne - v sume 55,49 € a v reţijnom paušále v sume 7,21 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. mája 2011

JUDr. I. Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová