Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9be/362809.3d5ec8.pdf
PDF · 130.72 KB
No categories available
1Sža/14/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/14/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S. K., nar. X., alias R. K.,
nar. X., štátny príslušník Indickej republiky (ďalej len India), naposledy v zahraničí bytom: K.O.,
aktuálne s miestom pobytu: Pobytový tábor Migračného úradu MVSR R., zastúpený JUDr. Z. Š., L.
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MU-234-18/PO-Ţ-2010 zo dňa
5.8.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/51/2010-32 zo dňa 15. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/51/2010-32 zo dňa 15. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie
č. MU-234-18/PO-Ţ-2010 zo dňa 5.8.2010, ktorým odporca s poukazom na § 13 ods. 1 a § 20
ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa
§ 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol
krajský súd tak, ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.
2
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia
krajský súd uviedol, ţe podľa jeho názoru nie sú tieto námietky dôvodné. Odporca zistil stav veci
zákonným spôsobom, vychádzajúc jednak z obsahu pohovoru s navrhovateľom, ako aj z obsahu
predchádzajúceho azylového spisu odporcu, jednak z obsahu správ, ktoré vyhľadal z rôznych
zdrojov a zaloţil do spisu. Predmetné správy boli zamerané na získanie informácií, nadväzujúcich
na obsah navrhovateľových výpovedí a jednak na zistenie prípadných rizík návratu navrhovateľa
do krajiny jeho pôvodu. Odporca špecifikoval tieto správy buď ich označením (Správa o ľudských
právach v Indii, vydaná Ministerstvo zahraničných vecí USA z 25,2,2009), resp. označením zdroja
(www.indianembassy.sk). resp. označením komplexného materiálu, obsahujúceho ďalšie správy
(ČAS: MU-612/PO-Ţ-2008). Pokiaľ navrhovateľ v takomto označení zdrojov vidí
nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, takéto jeho hodnotenie nie je dôvodné.
Zodpovedá skutočnosti, ţe odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia nevymenoval vyčerpávajúcim
a detailným spôsobom všetky zdroje z ktorých čerpal získané informácie o krajine pôvodu
navrhovateľa, tento fakt však nespôsobuje nedostatočné zistenie stavu veci, resp. nezrozumiteľnosť
odôvodnenia rozhodnutia. Navrhovateľ v priebehu konania na súde, po uplynutí lehoty na podanie
opravného prostriedku zaloţil do spisu dva dokumenty (kópiu straníckeho preukazu, prehlásenie
pána Č. R.). Krajský súd uviedol, ţe tieto dokumenty nemohol vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu akceptovať, nakoľko ich odporca nepredloţil odporcovi v priebehu azylového konania
(§ 250i, ods. 1 O.s.p.). Nad rámec aplikácie tohto zákonného ustanovenia však krajský súd
poukázal na skutočnosť, ţe kópia takýmto spôsobom predloţeného straníckeho preukazu je výrazne
odlišnou od popisu straníckeho preukazu, ktorý navrhovateľ uviedol v priebehu vstupného
pohovoru, teda ak by aj navrhovateľ túto kópiu preukazu predloţil odporcovi v azylovom konaní,
jeho hodnovernosť ako dôkazu by bola nulová. Podobne by tomu bolo v prípade prehlásenia pána
Č. R., v prehlásení označeného ako otca navrhovateľa. Navrhovateľ totiţto ako meno svojho otca
uviedol meno S. K., ktorý býva v obci K.. Na predmetnom prehlásení je však ako meno otca
navrhovateľa uvedené meno Č. R., bývajúci v obci C..
K otázke správnosti právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, ţe podľa jeho názoru je
právne posúdenie navrhovateľovej ţiadosti o azyl správne. Je objektívnou skutočnosťou,
ţe navrhovateľ v aktuálnom azylovom konaní uviedol ako dôvod svojej ţiadosti o azyl skutočnosti,
ktoré sú inými ako tie, ktoré uviedol v priebehu svojho prvého azylového konania, včítane ďalších
údajov, zisťovaných pri spísaní dotazníka. Uţ iba táto skutočnosť svedčí o nedôveryhodnosti
3
navrhovateľa. Vysvetlenie navrhovateľa, ţe tak urobil na radu prevádzača na tomto konštatovaní
nič nemení. K nedôveryhodnosti navrhovateľa prispelo aj nesprávne označenie politickej strany,
ktorej mal byť údajne členom. Navrhovateľ uviedol ako názov strany: "Haryana Lok Dal", pričom
ako to vyplýva zo správ o Indii, v štáte Haryana pôsobí strana" Indický národný Lok Dal". Ďalej
krajský súd skonštatoval, ţe ak by sa aj udalosti udiali tak, ako ich navrhovateľ opísal v aktuálnom
konaní, skonštatovanie navrhovateľa o nepreukázaní naplnenia dôvodov udelenia azylu by bolo
správne. Ako to totiţto vyplýva z posledného navrhovateľovho opisu udalostí (príbehu), ním
opísaného, ataky voči nemu nevyznievajú ako perzekúcia z politického dôvodu, ale ako dôsledok
istej "výmeny názorov" medzi vrstovníkmi, pochádzajúcimi z rovnakej dediny. Naviac navrhovateľ
tieto útoky, resp. zranenia v ich dôsledku oznámil na polícii, ktorá vec riadne zadokumentovala
a konala v nej. Krajský súd tieţ uviedol, ţe od posledného "útoku", ku ktorému došlo v decembri
2007 sa uţ ţiaden incident nezopakoval a to ani do navrhovateľovho odchodu z Indie, ku ktorému
došlo v máji, resp. v júli 2008. V tejto súvislosti tieţ krajský súd poukázal na skutočnosť,
ţe ak sa aj navrhovateľ cítil byť ohrozeným spôsobom, ktorý pred odporcom opísal, mal moţnosť
interne sa presídliť v rámci štátu v ktorom ţil (Haryana), resp. v rámci Indie, čím by svoje údajné
problémy vyriešil. To však navrhovateľ neurobil, čo je tak isto dôvod k neudeleniu azylu
ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Preto ak odporca navrhovateľovi azyl neudelil,
postupoval pri tomto rozhodnutí v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o neposkytnutie doplnkovej
ochrany, navrhovateľovi zjavne nehrozí výkon či uloţenie trestu smrti, keďţe ako to sám uviedol,
v Indii nebol nikdy trestne stíhaný. Ako to tieţ vyplýva zo správ, zaloţených v spise odporcu,
indickí navrátilci včítane neúspešných ţiadateľov o azyl, sa pri svojich návratoch nestretávajú
so zlým zaobchádzaním. V Indii nie je ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by bola osobná
integrita navrhovateľa ohrozená. Ak teda odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu,
jeho rozhodnutie povaţoval krajský súd za súladné so zákonom.
Krajský súd preto rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné.
Krajský súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, pretoţe i napriek riadne
a opakovane doručenému predvolaniu sa tento na pojednávanie nedostavil. Krajský súd ďalej
poznamenal, ţe tak podaný návrh, ako aj reakcia navrhovateľa zo dňa 30.9.2010 na výzvu súdu
zo dňa 14.9.2010, a tieţ podanie navrhovateľa, ktorým súdu 28.9.2010 doručil dôkazy, boli
4
napísané v jazyku slovenskom, súd teda nemal pochybnosti o tom, ţe navrhovateľ porozumel
všetkým súdnym zásielkam, včítane predvolania na pojednávanie.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie,
v ktorom namietal, ţe postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ namietal, ţe je štátnym občanom Indie a neovláda slovenský jazyk, jeho
materinským jazykom je jazyk harijánsky. Vyhlásenie o udelenie azylu ako aj vstupný
aj doplňujúce pohovory s ním boli vţdy vykonané za prítomnosti tlmočníka z jazyka hindi,
o prítomnosť tlmočníka počas pojednávania ţiadal aj v prípise – odpoveď na výzvu súdu zo dňa
30.9.2010, pretoţe nerozumie po slovensky. Navrhovateľ nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu
týkajúcej sa rozhodnutia bez prítomnosti navrhovateľa. Krajský súd nemal dôvod predpokladať,
ţe navrhovateľ rozumie slovenskému jazyku. Krajskému súdu malo byť z jeho predchádzajúcej
činnosti známe, ţe pobytový tábor navštevujú právnici z mimovládnych organizácií, ktorí poskytujú
ţiadateľom o azyl právnu pomoc aj vo forme prípravy právnych podaní, preto boli podania
navrhovateľa doručené súdu v slovenskom jazyku.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe predvolanie bolo navrhovateľovi doručené v jazyku
slovenskom, ktorému nerozumie, nevedel identifikovať, kedy a kde sa má dostaviť
na pojednávanie, ani čo je obsahom zásielky z Krajského súdu v Bratislave a keďţe nemal právneho
zástupcu, nemal ho kto ani poučiť o obsahu predmetnej zásielky. Tým mu bola odňatá moţnosť
vyjadriť sa k predmetu konania. Krajský súd mu zabránil v účasti na pojednávaní o jeho opravnom
prostriedku a tým mu odňal moţnosť konať pre súdom. Krajský súd svojím postupom porušil právo
navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie a právo na to, aby súd s navrhovateľom konal v jazyku,
ktorému rozumie. Krajský súd mal doručiť navrhovateľovi predvolanie na pojednávanie v jazyku,
ktorému navrhovateľ rozumie, a to harijani alebo hindi, a tak zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní.
Na základe uvedeného navrhovateľ ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na nové konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa v stanovenej lehote vyjadril listom zo dňa 16.2.2011.
Uviedol, ţe navrhovateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodu svojej politickej
príslušnosti, ani pre zastávanie určitých politických názorov. V opravnom prostriedku neuviedol
5
ţiadne také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by oprávňovali migračný úrad udeliť mu azyl, prípadne
poskytnúť mu doplnkovú ochranu. Taktieţ v danom prípade nie je predpoklad, ţe by po návrate
menovaného do krajiny pôvodu, ktorý bez problémov ţil dlhší čas v inej časti krajiny, by táto
situácia u neho mohla vyvolať oprávnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených
v Ţenevskom dohovore z r. 1951 o právnom postavení utečencov a v zákone o azyle.
Podľa názoru odporcu ţiadosť navrhovateľa o udelenie azylu bola posúdená zákonným
spôsobom, všetky okolnosti ním uvádzané boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých
relevantných súvislostiach. Odporca povaţoval napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za správne,
a námietky menovaného uvedené v opravnom prostriedku povaţuje za bezpredmetné
a nerelevantné.
Odporca vzhľadom na uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
rozsudok krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu
je potrebné zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja
ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozhodnutie vyhlásil dňa 17. mája 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Zo spisu krajského súdu odvolací súd zistil, ţe výzvou zo dňa 14.9.2010 vyzval krajský súd
navrhovateľa, aby sa vyjadril, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol rozsudkom
bez nariadenia pojednávania a aby oznámil súdu, ktorý je jeho materinský jazyk, ktorému inému
jazyku rozumie, resp. či môţe konať pred súdom v jazyku slovenskom. Zároveň mu zaslal
aj poučenie v jazyku slovenskom, ktorým vyzval navrhovateľa, aby v prípade zmeny adresy svojho
pobytu túto skutočnosť súdu bezodkladne oznámil. Súčasťou poučenia je aj výzva na predloţenie
dôkazov alebo ich označenie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ako aj výzva
na predloţenie procesného plnomocenstva, v prípade, ţe sa účastník dá zastupovať v konaní
pred súdom inou osobou. resp. advokátom ako aj poučenie o tom, ţe ak sa niektorá zásielka určená
6
do vlastných rúk vráti ako neprevzatá z miesta trvalého alebo prechodného pobytu, z miesta, ktoré
na doručovanie účastník označil, súd môţe nasledujúce písomnosti ukladať na súde s účinkami
doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti zo súdu,
aj keď účastník si zásielku s rovnopisom neprevezme a napokon poučenie, ţe kedykoľvek má
účastník moţnosť poţiadať o doručenie písomnosti i na adrese iného miesta v SR, ak na takéto
miesto môţe byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, s poučením, ţe si účastník
môţe zvoliť zástupcu pre doručovanie.
Navrhovateľ predmetnú výzvu prevzal dňa 21.9.2010.
Na výzvu odpovedal podaním zo dňa 30.9.2009, kde uviedol, ţe trvá na tom,
aby sa v predmetnej veci uskutočnilo pojednávanie za jeho účasti a chcel by vyuţiť právo konať
v jazyku, ktorému rozumie, a to haryanvi, alebo hindi, ktorému ale rozumie iba čiastočne,
asi na 50 %.
Predvolanie na pojednávanie na termín 15.12.2010 krajský súd doručil navrhovateľovi
na adresu uvedenú v podanom opravnom prostriedku Pobytového tábora MÚ MVSR R.
Predvolanie na pojednávanie (v jazyku slovenskom) navrhovateľ prevzal dňa 15.11.2010.
Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, skúmal otázku, či boli splnené
zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie veci v neprítomnosti navrhovateľa,
keď predvolanie a poučenie súdu mu bolo doručené v jazyku slovenskom.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe navrhovateľ v konaní pred odporcom
uviedol, ţe ovláda jazyk hidni, v ktorom sa uskutočnili aj pohovory s navrhovateľom.
7
Podľa § 246c ods. 2 OSP (účinného od 1.1.2008) písomné predvolanie na pojednávanie
vo veciach azylu a doplnkovej ochrany sa účastníkovi konania doručí v jazyku, o ktorom
sa predpokladá, ţe mu rozumie.
Za daného stavu postup krajského súdu nebol správny, keď predvolanie na pojednávanie
doručil navrhovateľovi v jazyku slovenskom, hoci navrhovateľ v konaní pred odporcom
komunikoval v jazyku hindi z čoho vyplynulo, ţe slovenský jazyk neovláda.
Povinnosť súdu predvolať navrhovateľa na pojednávanie v jazyku, ktorému navrhovateľ
rozumie vzniká v prípade, ţe súd zistí alebo mohol zistiť, ţe navrhovateľ ako účastník konania
neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli splnené
zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý síce
predvolanie prevzal, svoju neprítomnosť neospravedlnil, avšak predvolanie v jazyku slovenskom
účastníkovi, ktorý jazyku slovenskému nerozumie, nespĺňalo poţiadavky riadneho predvolania
s následkami v zmysle § 101 ods. 2 OSP, keď občiansky súdny poriadok umoţňuje súdu
pokračovať v konaní aj keď sú účastníci nečinní.
Takýmto postupom súdu by bolo navrhovateľovi odňaté právo na verejné prejednanie veci
/garantované článkom 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd/ a k takémuto procesnému
pochybeniu prihliadol odvolací súd po námietke navrhovateľa, ktorý namietal, ţe postupom súdu
sa mu odňala moţnosť konať pred súdom.
Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 4SţoKS 60/2006 zo dňa
27.2.2007, keď najvyšší súd na takéto pochybenie súdu prihliadol aj bez predchádzajúcej námietky
8
účastníka konania, pretoţe ako vyplynulo z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, takéto
pochybenie by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, ţe námietka navrhovateľa je dôvodná
a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 OSP odvolací súd o trovách konania nerozhodol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. mája 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová