Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/164/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: MVDr. J. M., zastúpeného advokátom Mgr. P. V., proti

ţalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, zastúpenému

advokátom JUDr. J. E., v konaní o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. Pr zo

dňa 3. januára 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

č.k. -65 zo dňa 25. februára 2010 v časti, v ktorej krajský súd zrušil rozhodnutie

ţalovaného č. Pr zo dňa 3. januára 2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie

disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Komory veterinárnych lekárov Slovenskej

republiky č. DiK zo dňa 21. novembra 2008 a zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 190,42 €, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. -65 zo dňa 25. februára 2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške

127,44 € na účet advokáta Mgr. P. V., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom č.k. -65 zo dňa

25. februára 2010 v prvom výroku zastavil konanie v časti, ktorou sa ţalobca domáhal

zaplatenia škody vo výške 59,75 €, v druhom výroku zrušil napadnuté rozhodnutie prezídia

Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len „Komora“) č. 35/NP/2008 Pr

zo dňa 3. januára 2009, ako aj rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie

Komory č. DiK zo dňa 21. novembra 2008 podľa

a vec vrátil na ďalšie konanie, v treťom výroku rozsudku krajský súd uloţil ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 190,42 €.

Napadnutým rozhodnutím č. Pr zo dňa 3. januára 2009 prezídium

Komory potvrdilo rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Komory

č. DiK zo dňa 21. novembra 2008 o uloţení disciplinárneho opatrenia – pokuty

vo výške 20 000 Sk (663,88 €) - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. e)

o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych

lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení o veterinárnej

starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súkromných veterinárnych lekároch“) a § 3 písm. g) Prvej časti Etického a profesného

poriadku Stanov Komory, ktorú ţalobca porušil tým ţe nezaplatil riadne a včas členský

príspevok na činnosť Komory na rok 2008, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa

§ 21 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. b) Prvej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory. Ţalobcovi bolo zároveň uloţené uhradiť trovy

disciplinárneho konania vo výške 2 000 Sk (66,38 €) na účet Komory.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu Komory v rozsahu

ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správny orgán uloţenie pokuty správne odôvodnil

tým, ţe prihliadal na povahu porušenej povinnosti a na to, ţe ţalobca nezaplatil členský

príspevok úmyselne, a to ani po prevzatí výzvy na vyjadrenie k návrhu na začatie

disciplinárneho konania, ani po doručení rozhodnutia disciplinárneho senátu. Krajský súd

neakceptoval námietky ţalobcu, ţe telefonicky ţiadal pozastaviť členstvo v Komore, pretoţe

podľa § 2 Šiestej časti Registrového poriadku Stanov Komory o pozastavenie členstva

je súkromný veterinárny lekár povinný poţiadať písomne. Krajský súd neprihliadol

ani na námietku ţalobcu ohľadom neprimeranej výšky uloţenej pokuty, nakoľko uloţená

pokuta je v strednej hranici zákonnej sadzby a všetky okolnosti uloţenia pokuty boli

dostatočne zdôvodnené.

Krajský súd však zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného z dôvodu, ţe rozhodnutie

o trovách disciplinárneho konania, ktoré bolo odôvodnené len citáciou § 2 Desiatej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa krajského súdu je v rozhodnutí potrebné presne uviesť a špecifikovať, ako dospel

správny orgán k vyčísleniu trov konania na sumu 2 000 Sk.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, ţe z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške ½ z účelne uplatnenej náhrady trov,

t.j. 190,42 €. Za dôvody hodné osobitného zreteľa krajský súd povaţoval správanie ţalobcu,

ktorý sa nezúčastňoval úkonov v správnom konaní, členský príspevok zaplatil oneskorene

a nepreukázal ani riadnu komunikáciu so ţalovaným.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej krajský súd zrušil rozhodnutie

ţalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie

Komory, a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania, podal ţalovaný

v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, ţe krajský súd zrejme prihliadol na argumenty

ţalobcu, ţe trovy disciplinárneho konania sa zvyšovali s opakovaním disciplinárneho konania,

teda ţe ţalobca bol povinný niesť aj trovy za nezákonné, prezídiom zrušené disciplinárne

rozhodnutia (trovy prvého disciplinárneho konania 800 Sk, trovy druhého disciplinárneho

konania 1 000 Sk, trovy tretieho disciplinárneho konania 2 000 Sk). Krajský súd sa však

nevysporiadal s tvrdeniami ţalovaného o opaku, nakoľko trovy disciplinárneho konania

sa nenavyšovali postupne (súčtom za jednotlivé disciplinárne rozhodnutia), ale záviseli

od reálnych nákladov súvisiacich s počtom prítomných osôb v disciplinárnom konaní. V prvej

fáze (prvé disciplinárne rozhodnutie z 30. mája 2008) bolo najviac disciplinárne riešených

osôb, v druhej fáze (druhé disciplinárne rozhodnutie, po prvom odvolaní ţalobcu,

26. septembra 2008) ich bolo menej a v tretej fáze ich bolo najmenej (tretie disciplinárne

rozhodnutie, po druhom odvolaní ţalobcu, 21. novembra 2008). Náklady a hotové výdavky

prítomných členov disciplinárnej komisie sa so zniţujúcim sa počtom disciplinárne riešených

osôb budú zvyšovať, nakoľko sa rozpočítavajú na menej účastníkov konania. Podľa

ţalovaného je postačujúce, aby výška trov bola odôvodnená len citovaním § 2 Desiatej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory, nakoľko text tohto ustanovenia je dostatočným

odôvodnením určenia výšky trov disciplinárneho konania, nakoľko ţalobcovi ako členovi

Komory je známe, ţe v súvislosti s týmto disciplinárnym previnením nevykonáva dozorná

komisia ţiadne šetrenie a rovnako je mu známy aj počet členov disciplinárneho senátu,

ako aj výška odmeny za výkon funkcie člena disciplinárneho senátu, preto si vie jednoducho

odôvodniť, ţe pri troch disciplinárne obvinených a troch členoch disciplinárneho senátu,

keď odmena v danom čase bola 2 000 Sk, budú trovy na jedného disciplinárne obvineného

2 000 Sk. Ţalobcovi nebola uloţená povinnosť uhradiť všetky vzniknuté trovy

za predchádzajúce, prezídiom zrušené rozhodnutia, ale iba trovy v súvislosti s posledným

disciplinárnym rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené prezídiom Komory. V konečnom

dôsledku, reálne trovy v súvislosti s disciplinárnym riešením ţalobcu prevyšujú trovy, ktoré

mu boli dané k náhrade.

Vzhľadom na to, ţe ustanovenie § 2 Desiatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov

Komory umoţňuje bez ďalšieho uloţiť povinnosť disciplinárne potrestanej osobe uhradiť

trovy disciplinárneho konania, ktoré vznikli v súvislosti so šetrením disciplinárnej komisie

a disciplinárnym konaním, ţalovaný zastáva názor, ţe nie je potrebné tieto trovy podrobne

špecifikovať, resp. ich rozpočítavať na jednotlivých členov disciplinárnej komisie alebo

na šetrenie pred dozornou komisiou a postačuje iba uvedenie paušálnej sumy.

Ţalovaný namietal aj rozhodnutie krajského súdu v časti o náhrade trov konania,

nakoľko vyúčtovanie trov právneho zastúpenia právnym zástupcom ţalobcu je nesprávne.

Za účasť na pojednávaní priznal krajský súd právnemu zástupcovi ţalobcu náhradu trov

vo výške 120,23 €, pričom 1/13-ine výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky

č. zodpovedá 55,49 €.

Vzhľadom na uvedené dôvody ţalovaný ţiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a ţalobcu zaviaţe na náhradu trov konania

ţalovanému.

K podanému odvolaniu ţalovaného sa písomným podaním zo dňa 13. mája 2010

vyjadril ţalobca, ktorý ţiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil

a ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,44 €. Uviedol,

ţe odôvodnenie výšky uloţenej náhrady trov disciplinárneho konania je nezrozumiteľné

a nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti tieţ poukázal na skutočnosť, ţe ukladanie

akýchkoľvek náhrad trov disciplinárneho konania je v rozpore so zákonom, pretoţe zákon

o súkromných veterinárnych lekároch nepriznáva Komore nárok na takýto príjem (poukázal

pritom na ustanovenie§ 14 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a čl. 2 ods. 1

SR). Na túto skutočnosť podľa ţalobcu poukázal aj krajský súd pri ústnom

odôvodnení rozsudku. Podľa ţalobcu je zrušenie rozhodnutia ţalovaného

pre nepreskúmateľnosť správne aj z dôvodov, ktoré nie sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku.

Orgány Komory podľa ţalobcu nedostatočne odôvodnili uloţenie disciplinárneho opatrenia

podľa § 21 ods. 3 zákona o súkromných veterinárnych lekároch a nedostatočne zohľadnili

všetky kritériá uvedené v tomto ustanovení. Výška uloţenej pokuty je zjavne neprimeraná

povahe porušenej povinnosti. Orgány Komory tieţ majú dbať na to, aby v rozhodovaní

o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Komora

v predchádzajúcich prípadoch za nezaplatenie členského príspevku takto vysoké pokuty

neukladala. Ţalobca tieţ vo vyjadrení uviedol, ţe krajský súd mal okrem dôvodov uvedených

v zrušiť napadnuté rozhodnutie aj z dôvodov uvedených v

ods. 2 písm. a), b), c) a e) , tak ako to ţalobca navrhoval v ţalobe. Ţalobca tieţ uviedol,

ţe nepokladá za správne, ak súd prvého stupňa krátil uplatnené trovy konania na polovicu,

pretoţe ţaloba bola podaná oprávnene.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov štátnej

správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1 a 2

).

Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobcovi – pokuty vo výške 20 000 Sk

(663,88 €) - za porušenie povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. e) zákona o súkromných

veterinárnych lekároch a § 3 písm. g) Prvej časti Etického a profesného poriadku Stanov

Komory, ktorú ţalobca porušil tým ţe nezaplatil riadne a včas členský príspevok na činnosť

Komory na rok 2008, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona

o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 písm. b) Prvej časti Disciplinárneho poriadku

Stanov Komory. Ţalobcovi bolo zároveň uloţené uhradiť trovy disciplinárneho konania

vo výške 2 000 Sk (66,38 €) na účet Komory.

Odvolacou námietkou ţalovaného bolo, ţe odôvodnenie rozhodnutia o povinnosti

uhradiť trovy disciplinárneho konania, keď ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia len citoval

ustanovenie § 2 Desiatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory, je dostatočné.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o súkromných veterinárnych lekároch disciplinárny senát

je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zloţitých prípadoch

do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia musí byť

písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o súkromných veterinárnych lekároch na konanie podľa

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa veta prvá a o správnom konaní (správny

poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Podľa odseku 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil

správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania je súčasťou

výrokovej, záväznej časti rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré zdôvodňujú, prečo správny orgán

dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti rozhodnutia, je správny orgán povinný bliţšie

rozviesť a ozrejmiť v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia musí byť účastníkovi konania

zrejmé, akým logickým postupom dospel správny orgán k rozhodnutiu vyslovenému

vo výrokovej časti.

Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe podľa § 2 Desiatej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory je súkromný veterinárny lekár, ktorý bol

právoplatne uznaný za disciplinárne vinného, povinný zaplatiť Komore trovy, ktoré vznikli

v súvislosti so šetrením disciplinárnej komisie a disciplinárnym konaním.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia, keď ţalovaný len reprodukuje normatívne

ustanovenie, nespĺňa zákonné poţiadavky na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia

správneho orgánu. Z takto odôvodneného výroku rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy

disciplinárneho konania nie je vôbec jasné, akým postupom dospel správny orgán k sume trov

konania vo výške 2 000 Sk.

Z uvedeného vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k rovnakému

právnemu záveru ako krajský súd, t.j. ţe rozhodnutie o trovách disciplinárneho konania, ktoré

bolo odôvodnené len citáciou § 2 Desiatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory,

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ţalovaný je povinný rozhodnutie odôvodniť

právne aj skutkovo, teda uviesť právnu normu, na základe ktorej rozhodol, ako aj konkrétne

skutočnosti a fakty, ktoré podmienili pouţitie relevantnej právnej normy. Aplikácia

konkrétnej právnej normy na dané skutkové okolnosti musí byť logická a nesmie vybočovať

zo zákonných medzí. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, z akých faktov (skutkových okolností)

správny orgán vychádzal a akú platnú právna normu na daný skutkový stav aplikoval.

Okrem výroku, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného, napadol ţalovaný

aj výrok rozsudku krajského súdu o trovách konania, nakoľko vyčíslenie trov právneho

zastúpenia za účasť právneho zástupcu ţalobcu na pojednávaní vo výške 120,23 € podľa

ţalobcu nezodpovedá 1/13-ine výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z. z.

Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

účinnej ku dňu, keď bol vykonaný sporný úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa

25. februára 2010) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je jedna

šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti

. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach

sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena

za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Výška výpočtového základu na rok 2010 bola 721,40 €, a teda 1/6 z tejto sumy

je 120,23 €. Krajský súd preto postupoval v súlade s citovanou vyhláškou, keď vychádzal

so ţalobcom vyčíslených trov konania za účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa

25. februára 2010 vo výške 120,23 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného konštatuje,

ţe námietky ţalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné. Krajský súd postupoval v súlade

so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil podľa

ako nepreskúmateľné, a tieţ postupoval správne pri vyčíslení trov právneho zastúpenia

ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s právnym záverom, ako aj s konečným

rozhodnutím krajského súdu stotoţnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

( a ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1

tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu, a to za jeden úkon právnej sluţby

(podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného) vo výške 120,23 € + reţijný paušál

vo výške 7,21 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je podľa § 11

ods. 3 vyhlášky č. jedna šestina výpočtového základu, ktorý na rok 2010

predstavoval sumu 721,40 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová