Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-57-2020.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T.G. J., pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19. januára 2022 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný T. J., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom J., O.. Č.. Ú. H. Ú. B.,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 20. 06. 2019 v čase asi o 16.20 h v W. okr. W. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktorým sa priviedol do stavu nepríčetnosti, nakoľko podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie došlo k podstatnému zníženiu až vymiznutiu jeho ovládacích schopností konania, pričom u obvineného už bola skúsenosť s predchádzajúcim požívaním alkoholu a jeho účinkami na jeho správanie a konanie, v priestoroch predajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s. v W., U. B.. X/X odcudzil 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Xcover4, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X a to tak, že po tom, ako prišiel do predajne, vyžiadal si od predajcu uvedený telefón, ktorý si pozrel, vybral z fólie a vložil ho do ľavého vrecka svojich nohavíc, do uvedenej fólie dal iný svoj telefón, ktorý vložil do krabice a túto položil na stôl a následne z predajne odišiel, čím poškodenej spoločnosti KERAMON Trade s.r.o. X., W. X, IČO: XX XXX XXX, ktorá je prevádzkovateľom uvedenej predajne spôsobil odcudzením telefónu škodu vo výške 240,- Eur, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol dňa 22. 10. 2018 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, za čo mu bola príslušníkom OO PZ Banská Bystrica - východ v blokovom konaní, číslo bloku 16203877 uložená bloková pokuta vo výške 20,- Eur, ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 22. 10. 2018,
teda
požitím návykovej látky z nedbanlivosti sa priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu,
čím spáchal
zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3 § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 11. 05. 2020 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/325/19/6611 obžalobu na T. J. pre zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný T. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je vinný. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátorka preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátorky súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.
V zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 39/2019 MUDr. Beaty Gašparovej o duševnom stave obžalovaného, zo záverov ktorého okrem iného vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená duševná choroba v pravom slova zmysle, dominuje u neho závislosť od alkoholu, opakované ebriety, craving (túžba po alkohole) po stop prísune alkoholu do organizmu a výskyt abstinenčného syndrómu. U obžalovaného už bola skúsenosť s predchádzajúcim požívaním alkoholu a jeho účinkami na jeho správanie a konanie, a opakovane siahol po alkohole v stave hnevu, na guráž, pre chuť. Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný účasti na trestnom konaní, je schopný plne chápať zmysel trestného konania aj eventuálne zmysel udeleného trestu. Je iba nutné zabezpečiť jeho abstinenciu od alkoholu. Záverom znalkyňa uviedla, že pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný, pokiaľ bude abstinovať. Napriek už opakovaným, ale iba najviac 6 týždňovým protialkoholickým liečeniam bez nasledujúcej abstinencie znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, na zabezpečenie dlhodobejšej abstinencie - psychoterapie.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správa z miesta bydliska na obžalovaného (č.l. 87 - 88), výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 89), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 160 - 162).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jeho vyhlásenie o tom, že je vinný, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, súd preto aj prijal vyhlásenie obžalovaného a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky
trestného činu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.
Obžalovaný T. J. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, pretože sa požitím návykovej látky z nedbanlivosti priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, t.j. že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu, ktorá tak v tomto prípade predstavuje až 16 mesiacov (trestná sadzba v zmysle § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 07. 2019).
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti bol opakovane postihnutý za priestupky. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/141/2018 zo dňa 14. 01. 2019 uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nerozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu, pretože by to bolo v rozpore s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to s poukazom na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný. Takýto trest potom bude na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku potom súd uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa vykoná ústavnou formou, a malo by zabezpečiť, aby sa v budúcnosti obžalovaný pod vplyvom alkoholu nedopúšťal protiprávneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.