Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/13/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 18. mája 2011 v trestnej veci proti obžalovanej

M. Z. pre trestný čin podvodu podľa , v znení

neskorších predpisov (), o sťažnosti krajského prokurátora v Košiciach proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. apríla 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť krajského prokurátora v Košiciach

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 3. februára 2010, sp. zn. , podľa § 67

ods. 1 písm. a/ účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len ) obžalovanú M. Z.,

narodenú X., trvale bytom T., vzal do väzby s tým, že táto začala plynúť dňom 2. februára

2010 o 16.00 hod., pričom podľa neprijal písomný sľub

obžalovanej M. Z..

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obžalovanej podľa § 149

ods. 1 písm. a/ vyššie uvedené uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že podľa

z dôvodu uvedeného v vzal obžalovanú M. Z.

do väzby s tým, že táto začala plynúť od 2. februára 2010 o 16.00 hod., pričom podľa § 73

ods. 1 písm. b/ písomný sľub obžalovanej neprijal.

Obžalovaná M. Z. 29. apríla 2010 podala žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

ako aj písomný sľub, ktorým sa zaviazala dostaviť sa na hlavné pojednávanie, ktoré bolo

vytýčené na 21. mája 2010.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. mája 2010, sp. zn. , podľa § 72

ods. 2 žiadosť obžalovanej o prepustenie na slobodu zamietol a súčasne podľa

ods. 1 písm. b/ písomný sľub neprijal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. júna 2010, sp. zn.

, podľa sťažnosť obžalovanej M. Z. zamietol.

Obžalovaná M. Z. 6. augusta 2010 podala žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu,

ktorú odôvodnila svojimi zdravotnými problémami. Krajský súd v Košiciach uznesením

z 11. augusta 2010, sp. zn. , podľa žiadosť obžalovanej

o prepustenie na slobodu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. septembra 2010, sp. zn.

, podľa sťažnosť obžalovanej proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. augusta 2010 zamietol.

Obžalovaná M. Z. 15. decembra 2010 znovu podala žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu. Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. decembra 2010, sp. zn. ,

podľa žiadosť obžalovanej o prepustenie na slobodu zamietol a súčasne

podľa jej písomný sľub neprijal.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obvinená M. Z.,

ktorú Najvyšší súd uznesením zo dňa 2. februára 2011, sp. zn. , ako nedôvodnú

zamietol.

Krajský súd v Košiciach, na hlavnom pojednávaní konanom 20. apríla 2011,

na podklade žiadosti obhajcu obžalovanej o prepustenie obvinenej z väzby, rozhodol

uznesením, sp. zn. podľa s použitím článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv o prepustení obžalovanej z väzby na slobodu, prijal jej

písomný sľub a uložil jej povinnosti a obmedzenia, ktoré mali zabezpečiť účasť obžalovanej

v ďalšom konaní.

Proti uvedenému uzneseniu podal krajský prokurátor sťažnosť, v ktorej sa nestotožnil

so záverom súdu o objektívnych podmienkach vzniknutých na strane súdu ako aj obžalovanej,

ktoré by bránili vo veci rozhodnúť. Poukazoval na skutočnosť, že obžalovaná namietala

úkony svojej bývalej obhajkyne, JUDr. V. F., až po doručení uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 2. februára 2011, sp. zn. . Hoci je obžalovaná trestne

stíhaná od roku 2002, doposiaľ sa k veci nevyjadrila, nakoľko si potrebuje zabezpečiť ďalšie

dôkazy. Toto považuje prokurátor zo strany obžalovanej za účelné a týmto správaním sama

ovplyvňuje skutočnosť, že vec doteraz nebola súdom skončená. Prokurátor poukazoval

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý priamo upozornil Krajský súd v Košiciach

na zrýchlenie konania a podľa jeho názoru rozhodnutím o prepustení obžalovanej z väzby

môže dôjsť k týmto prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd

sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil podľa , neprijal písomný

sľub obžalovanej a zamietol žiadosť o jej prepustenie z väzby.

K sťažnosti sa vyjadril aj obhajca obžalovanej, JUDr. G. Z., ktorý považuje uznesenie

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. apríla 2011, sp. zn. , za správne. Poukazoval

na skutočnosť, že obžalovaná je vo väzbe už 15 mesiacov a za ten čas súd nemohol konať

a rozhodnúť z objektívnych príčin, ako boli podania jej bývalej obhajkyne, výmena

prísediaceho, potreba doplniť dôkazy výsluchom poškodených, ktorých výpovede boli

prečítané na základe súhlasu obžalovanej, hoci takýto súhlas nikdy nedala. Žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa sťažnosť prokurátora

zamietol a prepustil obžalovanú z väzby na slobodu.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadrila aj obžalovaná M. Z., ktorá uviedla, že skutočnosť,

že JUDr. V. F. nekonala v jej záujme a o úkonoch, ktoré robila sa dozvedela až po jej vzatí

do väzby a po tom, ako si v októbri 2010 preštudovala spis, preto tieto skutočnosti ani

nemohla skôr namietať. Pri nahliadnutí do spisu našla doklad č. 1332 – súhlas na čítanie

výpovedí svedkov, ktorý nikdy nepodpísala. K vyjadreniu prokurátora, že je trestne stíhaná

od roku 2002 a že chce predkladať dôkazy, obžalovaná uviedla, že už na prvom pojednávaní

sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadrila, že trvá na vypočutí všetkých svedkov

a k trestnej veci sa vyjadrí až po vypočutí svedkov a potom predloží dôkazy. Vzhľadom

na uvedené žiadala, aby Najvyšší súd zamietol sťažnosť prokurátora a prepustil ju na slobodu,

nakoľko počas trvania jej väzby (15 mesiacov), sa vo veci nekonalo, hoci z jej strany

k pochybeniu voči súdu nedošlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom

podľa účinného do 31. decembra 2005 preskúmal správnosť všetkých

výrokov napadnutého uznesenia ako i konanie mu predchádzajúce, pričom zistil, že sťažnosť

krajského prokurátora nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa zistil, že obžalovaná je vo väzbe od 2. februára 2010. Počas trvania

jej väzby súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu výskytu objektívnych príčin. Tieto

spočívali v podaniach bývalej obhajkyne obžalovanej, výmene prísediaceho, ako aj v potrebe

doplniť dokazovanie výsluchom poškodených, ktorých výpovede boli na hlavnom

pojednávaní prečítané na základe súhlasu obžalovanej, hoci táto naň súhlas nedala. Krajský

súd teda dospel k záveru, že uvedené skutočností, na základe ktorých sa predlžovala väzba

u obžalovanej, hoci nesúvisia priamo s jej konaním, nemôžu byť obžalovanej na ujmu, a preto

prepustil obžalovanú na slobodu a prijal jej písomný sľub.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa ustanovenia každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Po preštudovaní spisu Najvyšší súd dospel k záveru, že rezultát krajského súdu

je zákonný a správny. Stotožnil sa s odôvodnením krajského súdu, že hoci existujú dôvody

väzby na strane obžalovanej podľa , skutočnosti, ktoré vznikli

na strane súdu ako aj konaním jej bývalej obhajkyne, nemôžu byť obžalovanej na ujmu, a teda

s prihliadnutím na ustanovenie článku 48 ods. 2 , ako aj článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, krajský súd správne rozhodol,

keď prijal písomný sľub obžalovanej a túto prepustil z väzby na slobodu. Rovnako

sa Najvyšší súd stotožnil aj s povinnosťami a obmedzeniami, ktorými krajský súd zaviazal

obžalovanú, aby v budúcnosti nedošlo k zmareniu ďalšieho konania.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 148 ods. 1 písm. c/

sťažnosť krajského prokurátora v Košiciach ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. mája 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová