Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
04e/362961.e99c2f.pdf
PDF · 195.48 KB
No categories available
2Sžo/154/2010
Najvyšší súd 2Sžo/154/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Bc. V. V., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., proti
ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-27/PK-2008 zo dňa 11. marca 2008 v spojení
s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 501 zo dňa 18.decembra
2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/138/2008-40
zo dňa 26.marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/138/2008-40 zo dňa 26.marca 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26.marca 2010, č. k. 4S/138/2008-40 podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa
ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-
27/PK-2008 z 11.marca 2008, ktorým ţalovaný ako správny orgán zamietol rozklad ţalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 501 z 18.decembra 2007, ktorým bol ţalobca podľa § 192 ods.1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe príslušníkov“) prepustený
zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Z odôvodnenia rozsudku krajského
súdu vyplýva, ţe ţalobcovi bolo 5.novembra 2007 doručené oznámenie o začatí konania
vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru. O dôvode na začatie predmetného konania sa
správny orgán dozvedel 3.novembra 2007, kedy mu bol doručený spisový materiál vo veci.
Následne 5.novembra 2007 bolo nadriadenému ţalobcu doručené oznámenie o vznesení
obvinenia voči jeho osobe za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Z obsahu
administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe od 12.septembra 2007 mal ţalobca k dispozícii
zoznam záujmových osôb v Ţilinskom kraji, ktorý bol následne aktualizovaný
k 20.septembru 2007. V spise sa nachádza zápisnica s výpoveďou M. T. z 3.novembra
2007, podľa ktorej sa v bliţšie nezistený deň stretol so ţalobcom, od ktorého dostal
informáciu, ţe jeho brat J. bol uvedený pri zadrţaní iných osôb ako dodávateľ marihuany.
Oznámil mu aj skutočnosť, ţe jeho brat je vedený aj v zozname o podozrivých osobách, ktorý
má polícia k dispozícii. O nejaký čas mu ţalobca telefonoval, oznámil mu, ţe ide na
poľovačku, má voľno a môţe mu predmetný zoznam ukázať. Na stretnutí mu tento zoznam
301 osôb s osobnými údajmi poskytol. Následne ho ukázal známemu M. G. a umoţnil mu
s ním disponovať. Dňa 2.novembra 2007 sa dozvedel, ţe totoţný zoznam bol zverejnený
v denníku Nový čas a nadobudol presvedčenie, ţe ho tlači poskytol práve M. G.. Vyhotovil si
kópie zoznamu v kancelárii advokáta I. Š., zatelefonoval do televízie TA3 a ponúkol svoj
zoznam na zverejnenie. Dňa 2.novembra 2007 sa s redaktorkou stretol v D. na dohovorenom
mieste a pri odovzdávaní obálky bol zadrţaný príslušníkmi PZ. Obdobný priebeh udalosti
popísal aj pri výsluchu 8.novembra 2007.
M. G. pri vypočutí potvrdil, ţe okolo 24.októbra 2004 v dopoludňajších hodinách za
ním do obchodu prišiel M. T., ktorý mu poskytol zoznam záujmových osôb, tento zoznam si
skopíroval, dal pozrieť aj ďalším osobám, avšak odkiaľ ho T. konkrétne má nevedel povedať,
vraj od známeho z D..
Ţalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí konania zo 7.novembra 2007
uviedol, ţe M. T. pozná asi 7 rokov ako informátora. Nepoprel, ţe sa s ním stretol asi po
prepustení z väzenia, (t.j. po 31.auguste 2007) kedy ho informoval o tom, ţe jeho brat je
podozrivý z predaja marihuany. Odovzdanie zoznamu záujmových osôb však poprel.
Nazdával sa, ţe M. T. sa mu chcel svojou výpoveďou pomstiť za to, ţe mu nepomohol
s prepustením z väzby. Stretli sa v priebehu septembra 2007 viackrát, kedy mu T. odovzdal aj
informácie o podozrivej osobe a poslali si pár SMS. S M. T. mal kontakt aj v prípade riešenia
problémov či uţ so svojim vozidlom, resp. vozidlom príbuznej.
Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe do administratívneho spisu boli v priebehu
konania zaloţené dôkazné prostriedky - úradné záznamy, zápisnice, rozhodnutia a iné
z trestného spisu ČVS: ÚIS-l0l/IOS-SV-2007. Obsah výpovede M. T. z trestného spisu sa
v podstatných bodoch zhoduje s jeho výpoveďou v správnom konaní. Pri konfrontácii s npor.
I. Š. 16.novembra 2007 M. T. do zápisnice opäť uviedol, ţe zoznam získal od ţalobcu. Pri
konfrontácii so ţalobcom 19.novembra 2007 M. T. zmenil svoju výpoveď v tom, ţe zoznam
záujmových osôb ku dňu 28.augusta 2007 mu ţalobca nedal, umoţnil mu doň iba nahliadnuť
a ani v tom si nebol istý, informoval ho o podozrení z trestne činnosti jeho brata J.. Zoznam
našiel v schránke. M. T. bol opäť k veci vypočutý 7. decembra 2007 a uviedol, ţe si od
ţalobcu zoznam prevzal v deň, keď odchádzal na poľovačku pred jeho bytovkou, t.j.
13.septembra 2007. Stretnutiu predchádzala vzájomná telefonická komunikácia.
Personálny rozkaz č. 501, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka
Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov bol
ţalobcovi doručený 20.decembra 2007 s tým, ţe sluţobný pomer skončí dňom doručenia
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia bol popísaný stav zistený v správnom konaní,
a to okolnosť, ţe ţalobca poskytol neoprávnenej osobe „Abecedný zoznam záujmových osôb
polície ku dňu 20.augusta 2007 v Ţilinskom kraji“ a tieţ uvedené dôkazné prostriedky,
na základe ktorých bolo protiprávne konanie ţalobcu zistené. Usvedčený bol najmä
na základe výpovede M. T., ktorý pri viacerých vypočúvaniach tvrdil, ţe zoznam obdrţal od
ţalobcu. Správny orgán neprikladal výpovedi M. T. pri vzájomnej konfrontácii so ţalobcom
19.11.2007 význam, pretoţe následne 29.11. a 7.12.2007 opäť tvrdil, ţe zoznam mu poskytol
ţalobca a zmenu výpovede pri konfrontácii zdôvodnil snahou pomôcť ţalobcovi pred
trestným stíhaním. Neuvedomil si, ţe tým môţe privodiť trestné stíhanie vlastnej osobe.
V rozklade podanom voči predmetnému personálnemu rozkazu ţalobca uviedol
námietky obsahom zhodné s obsahom ţaloby.
V napadnutom rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu ţalovaný doplnil
odôvodnenie rozhodnutia, podrobnejšie popísal svoju správnu úvahu, ktorá ho viedla
k presvedčeniu o protiprávnom konaní ţalobcu a o ktoré dôkazné prostriedky oprel svoje
potvrdzujúce rozhodnutie. Uviedol, ţe uţ aj poskytnutie informácie z tohto zoznamu
neoprávnenej osobe o tom, ţe je konkrétna osoba v ňom uvedená je dôvodom na prepustenie
so sluţobného pomeru.
Krajský súd poukázal na to, ţe v danom prípade z obsahu predloţeného
administratívneho spisu zistil, ţe o dôvode prepustenia sa nadriadený ţalobcu dozvedel
najskôr dňa 3.11.2007, kedy bol oboznámený o vznesení obvinenia voči ţalobcovi. K úkonom
kladeným ţalobcovi za vinu došlo 13.septembra 2007, resp. v septembri 2007. Personálny
rozkaz bol vydaný 18.decembra 2007 a doručený ţalobcovi 20.decembra 2007, t.j. v lehote
stanovenej zákonom. Podľa názoru krajského súdu ţalovaný v konaní postupoval v zmysle
zákonných ustanovení, ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa ku skutkom, ktoré mu boli kladené
za vinu, pričom tento ako dôkazný prostriedok vo svoj prospech poukazoval len na minulosť
M. T. a nedôveryhodnosť jeho osoby. Napriek tomuto názoru na jeho charakter ho však
vyuţíval pri svojej sluţobnej činnosti ako informátora, čo môţe poukazovať na účelové
tvrdenie ţalobcu v tomto smere. Predloţené zápisnice a úradné záznamy, vrátane výpovedí
osôb ktoré boli vypočuté tak v správnom ako i trestnom konaní s vysokou
pravdepodobnosťou preukazujú konanie, ktoré mu bolo kladené za vinu. O tom, ţe sa skutok
nestal tak, ako mu to kladie ţalovaný za vinu svedčí len výpoveď a vyjadrenia ţalobcu.
Je zrejmé, ţe ţiadna iná osoba, ako M. T. nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, ţe zoznam
mu poskytol ţalobca, pretoţe ţiaden iný svedok odovzdávania dokumentu nebol. Pri
vzájomnej konfrontácii ţalobcu s M. T. 19.novembra 2007, informátor ţalobcu spočiatku
trval na tom, ţe mu zoznam ţalobca poskytol, neskôr pri otázkach priamo kladeným
ţalobcom M. T. tvrdil uţ len to, ţe mu ţalobca dal doň nahliadnuť a zoznam si našiel
v schránke. Pri následných výsluchoch sa M. T. opäť vrátil k predchádzajúcim verziám o tom,
ţe ţalobca mu dal zoznam záujmových osôb k dispozícii. V danom prípade je však podľa
názoru krajského súdu dôleţité to, ţe k zoznamu záujmových osôb mal prístup len
obmedzený okruh príslušníkov PZ, ţalobca so zoznamom disponoval, M. T.
v inkriminovanom čase bol v styku so ţalobcom, stretol sa s ním a mohlo dôjsť k odovzdaniu
materiálu. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe aj v prípade, ak by súd pristúpil k názoru, ţe
odovzdanie zoznamu ţalobcom neoprávnenej osobe nie je bez všetkých pochybností
preukázané, aj zo samotného vyjadrenia ţalobcu, ktoré sa nachádza v spise, bolo nepochybne
preukázané, ţe neoprávnenej osobe M. T. poskytol informáciu, o ktorej sa dozvedel pri
výkone sluţby a oznámil mu, ţe jeho brat sa nachádza na zozname záujmových osôb, ţe
získal informáciu z vyšetrovania iných osôb, ţe jeho brata uviedli ako dodávateľa marihuany
a teda zneuţil túto informáciu a poskytol ju na prospech inej osoby. Svojim konaním zároveň
mohol spôsobiť zmarenie vyšetrovania drogovej trestnej činnosti a ohrozil tak dôleţitý
záujem štátnej sluţby. Podľa názoru krajského súdu konanie ţalobcu, a to aj len poskytnutie
čiastočnej informácie z interného materiálu neoprávnenej osobe, spochybňuje jeho
bezúhonnosť a dôveryhodnosť a je na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby aby v nej
naďalej zotrval. V danej situácií nemoţno povaţovať jeho konanie za menej závaţné, pretoţe
na osobu činnú vo funkcii verejného činiteľa sú kladené vyššie morálne poţiadavky, nemôţe
porušovať sluţobné predpisy, a to ani z nedbanlivosti, a ak sa tak stane, musí za svoje konanie
niesť aj následky.
Krajský súd sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, ţe takéto konanie ţalobcu
bolo moţné povaţovať za porušenie sluţobnej prísahy a povinnosti policajta zvlášť hrubým
spôsobom, bolo svojim charakterom spôsobilé narušiť váţnosť Policajného zboru a ohroziť
dôveru v tento zbor a ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by vzhľadom na charakter
jeho skutku bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu bezúhonnosti,
čestnosti, dodrţiavaní zákonov predovšetkým zo strany policajtov. Preto aj podľa názoru
krajského súdu boli splnené podmienky pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov. V súvislosti s argumentáciou
ţalobcu obsiahnutou v ţalobe krajský súd zdôraznil, ţe správne konanie nie je závislé
od výsledkov trestného konania súvisiaceho so skutkom ţalobcu, tak ako to uviedol ţalovaný
vo svojom vyjadrení, ktoré boli aj dôvodom na prepustenie zo sluţobného pomeru, pretoţe
dôvody na prepustenie nemusia spĺňať kvalifikáciu trestného činu. Pokiaľ ţalobca namietal
formálne nedostatky rozhodnutí správnych orgánov, krajský súd poukázal na to, ţe napadnuté
rozhodnutie ţalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovali
obligatórne náleţitosti vyţadované zákonom. Výroky obsahovali údaj s ustanovením
právneho predpisu, podľa ktorého rozhodli a v odôvodnení bol popis skutočností, na základe
ktorých správny orgán rozhodol. Na základe odvolania ţalobcu sa ţalovaný v odvolacom
správnom konaní vysporiadal nielen s námietkami ţalobcu, ale doplnil aj odôvodnenie
rozhodnutia o prepustení, pričom dospel k záveru, ţe nebol dôvod na zrušenie alebo zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia. Preto po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí
správnych orgánov dospel krajský súd v záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom, a preto
ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie
a rozhodnutie. Podľa jeho názoru ţalovaný ani krajský súd sa nevysporiadali s rozporuplnými
tvrdeniami M. T. a v rozpore s § 238 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov ţalovaný
nehodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ale svoje rozhodnutia opreli výlučne o jednu
časť výpovede jediného svedka, ktorý uţ v minulosti nepravdivo obvinil predstaviteľov
polície, prokuratúry či súdu. Tvrdil, ţe protiprávne konanie nebolo ţalobcovi v dostatočnom
rozsahu preukázané dôkazmi, ktoré boli s správnom konaní predloţené a vykonané
a s ktorými sa mal moţnosť ţalobca oboznámiť. Konkrétne namietal, ţe v odôvodnení
rozhodnutia ţalovaného sa objavil aj iný dôvod jeho prepustenia zo sluţobného pomeru,
a to informovanie neoprávnenej osoby o tom, ţe iná osoba je podozrivá zo spáchania
trestného činu a ţe aj takéto konanie je moţné povaţovať za porušenie sluţobnej prísahy
a sluţobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Podľa názoru ţalobcu ide výlučne
o hodnotenie dôkazu zaloţeného v spisovom materiály a je v rozpore so zákonom,
keď ţalovaný v rámci súdneho konania uvedené hodnotenie prezentuje ako ďalší oficiálny
dôvod prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru a súd si tento názor osvojí.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 14.mája 2010 navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, ţe krajský súd sa v dostatočnom
rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a rozhodol v súlade
so zákonom, keď ţalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom
a po riadnom zistení skutočného stavu veci. Zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach
k ţalobe, pretoţe podľa jeho názoru ţalobca uvádza v odvolaní proti rozsudku tie isté dôvody
ako v ţalobe. Uviedol, ţe zákonné predpoklady prepustenia zo sluţobného pomeru musia byť
dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku eventuálneho trestného
konania, priestupkového konania, prípadne disciplinárneho konania.
Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
nemusí dosahovať intenzitu trestného činu, priestupku alebo disciplinárneho previnenia.
Skončenie sluţobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, ţe tento zvlášť hrubým spôsobom
porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere
by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou
zodpovednosťou, zodpovednosťou za priestupok alebo zodpovednosťou za disciplinárne
previnenie.
K námietke ţalobcu týkajúcej sa ďalšieho dôvodu prepustenia so sluţobného pomeru
uviedol, ţe v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri určenej
obsahovej štruktúre rozhodnutia má výrok obsahovať len autoritatívne riešenie otázky, ktorá
bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.
V danom prípade je zrejmé, ţe dôvod prepustenia ţalobcu so sluţobného pomeru podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov sa počas konania vedeného ţalovaným
nezmenil. Medzi hlavné úlohy odvolacieho správneho orgánu patrí preskúmanie celého
postupu predpísaného pre konanie a ak odvolací orgán zistí, ţe orgán prvého stupňa
opomenul vykonať niektorý z úkonov, alebo zistí, ţe sa tento orgán dopustil nejakej inej
nesprávnosti, jeho povinnosťou je zjednať nápravu. Ţalovaný sa v odvolacom konaní musel
vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami, ktoré boli uvedené v rozklade a ţalobca
mal moţnosť v rámci správneho konania vyuţiť všetky subjektívne práva, ktoré mu zákon
priznáva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
18. mája 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov, policajt sa prepustí
zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov
štátnej sluţby.
Podľa § 194 ods. 1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť
v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
Podľa § 233 ods. 1 oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať
si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa ods. 2 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 241 ods. 1 rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí
vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Podľa § 243 ods. odvolacím orgánom je najbliţší nadriadený orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal.
Podľa ods. 3 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Podľa ods. 4 ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa ods. 5 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý
ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného
č. p.: SLV-27/PK-2008 z 11.marca 2008, ktorým ţalovaný ako správny orgán zamietol
rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 501 z 18.decembra 2007, ktorým bol ţalobca podľa § 192 ods.1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov.
Ţalobca bol s návrhom aj podkladovým písomným materiálom získaným aj vlastným
šetrením ţalovaného riadne oboznámený 5. decembra 2007, kedy mu bolo umoţnené nazrieť
do spisového materiálu, robiť si poznámky, výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie,
pričom v lehote stanovenej nadriadeným predloţil 6.decembra svoje vyjadrenie, v ktorom
poukazoval najmä na ne - vierohodnosť osoby M. T.. Personálny rozkaz mu bol doručený
20.decembra 2007, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote rozklad o ktorom
rozhodoval ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca svojím konaním
porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé
porušenie sluţobnej prísahy spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom
PZ, keď poskytol neoprávnenej osobe zoznam obsahujúci osobné údaje 301 osôb, ktorý sa
vyuţíval najmä na operatívne účely a tieţ ţe poskytol neoprávnenej osobe operatívne
informácie o tom, ţe iná osoba je podozrivá so spáchania trestnej činnosti.
Ponechanie menovaného v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov
štátnej sluţby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení sluţobných povinností
a dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a na ich čestnosti.
Tieto dôvody prvostupňového rozhodnutia si osvojil aj ţalovaný, keď vyporiadajúc
sa podrobne s námietkami ţalobcu uvedenými v rozklade, tieto nepovaţoval za opodstatnené
a konštatoval, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s právnymi predpismi,
zákonné lehoty uvedené v § 192 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov boli dodrţané
a dodrţaná bola i zákonná povinnosť ustanovená v § 238 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe
príslušníkov.
V druhostupňovom konaní ţalovaný nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a navyše poukázal na to,
ţe ţalobca v odvolacom konaní nevyuţil všetky práva, ktoré mu priznáva § 237 a § 238
zákona o štátnej sluţbe príslušníkov.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi
z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí
ţaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie
napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba povaţovať
za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich
právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený,
resp. nesprávne aplikovaný. Ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec
ţalobcom v ţalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu
aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, ţe ţalobou napadnuté
rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba
takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP).
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
(a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 OSP), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí
správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených
ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,
je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vyporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo
preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov
tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca okrem namietania
nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne právneho posúdenia veci zo strany
prvostupňového správneho orgánu namietal dodatočné doplnenie dôvodu prepustenia –
poskytnutie informácií neoprávnenej osobe o trestnej činnosti inej osoby. S touto námietkou
sa ţalovaný podrobne vysporiadal v odvolacom správnom konaní a v rozhodnutí správne
uviedol, ţe táto skutočnosť je preukázaná z predloţených dôkazov a uţ takéto konanie
ţalobcu je moţné povaţovať za porušenie sluţobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom
s tým, ţe ponechanie príslušníka v sluţobnom pomere je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami
štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý informácie získané počas
výkonu štátnej sluţby neoprávnene poskytol inému, čím takýmto konaním môţe zmariť
objasnenie trestnej činnosti iného. Neobstojí preto námietka ţalobcu uvedená v odvolaní,
ţe s touto skutočnosťou sa ţalovaný v odvolacom konaní nezaoberal a preto nemohla byť ako
nový dôvod uvedená v súdnom konaní.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu
správnym orgánom a správne právne posúdené vrátane dodrţania zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia o prepustení v zmysle § 192 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov.
Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor
povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Správne orgány oboch stupňov si pre záver, ţe ţalobca svojím konaním porušil
základné povinnosti príslušníka PZ, porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby, zadováţili dostatok skutkových podkladov.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré
ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová