Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/154/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Bc. V. V., zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., proti

ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-27/PK-2008 zo dňa 11. marca 2008 v spojení

s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 501 zo dňa 18.decembra

2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -40

zo dňa 26.marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -40 zo dňa 26.marca 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26.marca 2010, č. k. -40 podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-

2

27/PK-2008 z 11.marca 2008, ktorým ţalovaný ako správny orgán zamietol rozklad ţalobcu

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej

republiky č. 501 z 18.decembra 2007, ktorým bol ţalobca podľa § 192 ods.1 písm. e) zákona

č. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe príslušníkov“) prepustený

zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Z odôvodnenia rozsudku krajského

súdu vyplýva, ţe ţalobcovi bolo 5.novembra 2007 doručené oznámenie o začatí konania

vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru. O dôvode na začatie predmetného konania sa

správny orgán dozvedel 3.novembra 2007, kedy mu bol doručený spisový materiál vo veci.

Následne 5.novembra 2007 bolo nadriadenému ţalobcu doručené oznámenie o vznesení

obvinenia voči jeho osobe za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Z obsahu

administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe od 12.septembra 2007 mal ţalobca k dispozícii

zoznam záujmových osôb v Ţilinskom kraji, ktorý bol následne aktualizovaný

k 20.septembru 2007. V spise sa nachádza zápisnica s výpoveďou M. T. z 3.novembra

2007, podľa ktorej sa v bliţšie nezistený deň stretol so ţalobcom, od ktorého dostal

informáciu, ţe jeho brat J. bol uvedený pri zadrţaní iných osôb ako dodávateľ marihuany.

Oznámil mu aj skutočnosť, ţe jeho brat je vedený aj v zozname o podozrivých osobách, ktorý

má polícia k dispozícii. O nejaký čas mu ţalobca telefonoval, oznámil mu, ţe ide na

poľovačku, má voľno a môţe mu predmetný zoznam ukázať. Na stretnutí mu tento zoznam

301 osôb s osobnými údajmi poskytol. Následne ho ukázal známemu M. G. a umoţnil mu

s ním disponovať. Dňa 2.novembra 2007 sa dozvedel, ţe totoţný zoznam bol zverejnený

v denníku Nový čas a nadobudol presvedčenie, ţe ho tlači poskytol práve M. G.. Vyhotovil si

kópie zoznamu v kancelárii advokáta I. Š., zatelefonoval do televízie TA3 a ponúkol svoj

zoznam na zverejnenie. Dňa 2.novembra 2007 sa s redaktorkou stretol v D. na dohovorenom

mieste a pri odovzdávaní obálky bol zadrţaný príslušníkmi PZ. Obdobný priebeh udalosti

popísal aj pri výsluchu 8.novembra 2007.

M. G. pri vypočutí potvrdil, ţe okolo 24.októbra 2004 v dopoludňajších hodinách za

ním do obchodu prišiel M. T., ktorý mu poskytol zoznam záujmových osôb, tento zoznam si

skopíroval, dal pozrieť aj ďalším osobám, avšak odkiaľ ho T. konkrétne má nevedel povedať,

vraj od známeho z D..

3

Ţalobca vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí konania zo 7.novembra 2007

uviedol, ţe M. T. pozná asi 7 rokov ako informátora. Nepoprel, ţe sa s ním stretol asi po

prepustení z väzenia, (t.j. po 31.auguste 2007) kedy ho informoval o tom, ţe jeho brat je

podozrivý z predaja marihuany. Odovzdanie zoznamu záujmových osôb však poprel.

Nazdával sa, ţe M. T. sa mu chcel svojou výpoveďou pomstiť za to, ţe mu nepomohol

s prepustením z väzby. Stretli sa v priebehu septembra 2007 viackrát, kedy mu T. odovzdal aj

informácie o podozrivej osobe a poslali si pár SMS. S M. T. mal kontakt aj v prípade riešenia

problémov či uţ so svojim vozidlom, resp. vozidlom príbuznej.

Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe do administratívneho spisu boli v priebehu

konania zaloţené dôkazné prostriedky - úradné záznamy, zápisnice, rozhodnutia a iné

z trestného spisu ČVS: ÚIS-l0l/IOS-SV-2007. Obsah výpovede M. T. z trestného spisu sa

v podstatných bodoch zhoduje s jeho výpoveďou v správnom konaní. Pri konfrontácii s npor.

I. Š. 16.novembra 2007 M. T. do zápisnice opäť uviedol, ţe zoznam získal od ţalobcu. Pri

konfrontácii so ţalobcom 19.novembra 2007 M. T. zmenil svoju výpoveď v tom, ţe zoznam

záujmových osôb ku dňu 28.augusta 2007 mu ţalobca nedal, umoţnil mu doň iba nahliadnuť

a ani v tom si nebol istý, informoval ho o podozrení z trestne činnosti jeho brata J.. Zoznam

našiel v schránke. M. T. bol opäť k veci vypočutý 7. decembra 2007 a uviedol, ţe si od

ţalobcu zoznam prevzal v deň, keď odchádzal na poľovačku pred jeho bytovkou, t.j.

13.septembra 2007. Stretnutiu predchádzala vzájomná telefonická komunikácia.

Personálny rozkaz č. 501, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka

Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov bol

ţalobcovi doručený 20.decembra 2007 s tým, ţe sluţobný pomer skončí dňom doručenia

rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia bol popísaný stav zistený v správnom konaní,

a to okolnosť, ţe ţalobca poskytol neoprávnenej osobe „Abecedný zoznam záujmových osôb

polície ku dňu 20.augusta 2007 v Ţilinskom kraji“ a tieţ uvedené dôkazné prostriedky,

na základe ktorých bolo protiprávne konanie ţalobcu zistené. Usvedčený bol najmä

na základe výpovede M. T., ktorý pri viacerých vypočúvaniach tvrdil, ţe zoznam obdrţal od

ţalobcu. Správny orgán neprikladal výpovedi M. T. pri vzájomnej konfrontácii so ţalobcom

19.11.2007 význam, pretoţe následne 29.11. a 7.12.2007 opäť tvrdil, ţe zoznam mu poskytol

ţalobca a zmenu výpovede pri konfrontácii zdôvodnil snahou pomôcť ţalobcovi pred

trestným stíhaním. Neuvedomil si, ţe tým môţe privodiť trestné stíhanie vlastnej osobe.

4

V rozklade podanom voči predmetnému personálnemu rozkazu ţalobca uviedol

námietky obsahom zhodné s obsahom ţaloby.

V napadnutom rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu ţalovaný doplnil

odôvodnenie rozhodnutia, podrobnejšie popísal svoju správnu úvahu, ktorá ho viedla

k presvedčeniu o protiprávnom konaní ţalobcu a o ktoré dôkazné prostriedky oprel svoje

potvrdzujúce rozhodnutie. Uviedol, ţe uţ aj poskytnutie informácie z tohto zoznamu

neoprávnenej osobe o tom, ţe je konkrétna osoba v ňom uvedená je dôvodom na prepustenie

so sluţobného pomeru.

Krajský súd poukázal na to, ţe v danom prípade z obsahu predloţeného

administratívneho spisu zistil, ţe o dôvode prepustenia sa nadriadený ţalobcu dozvedel

najskôr dňa 3.11.2007, kedy bol oboznámený o vznesení obvinenia voči ţalobcovi. K úkonom

kladeným ţalobcovi za vinu došlo 13.septembra 2007, resp. v septembri 2007. Personálny

rozkaz bol vydaný 18.decembra 2007 a doručený ţalobcovi 20.decembra 2007, t.j. v lehote

stanovenej zákonom. Podľa názoru krajského súdu ţalovaný v konaní postupoval v zmysle

zákonných ustanovení, ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa ku skutkom, ktoré mu boli kladené

za vinu, pričom tento ako dôkazný prostriedok vo svoj prospech poukazoval len na minulosť

M. T. a nedôveryhodnosť jeho osoby. Napriek tomuto názoru na jeho charakter ho však

vyuţíval pri svojej sluţobnej činnosti ako informátora, čo môţe poukazovať na účelové

tvrdenie ţalobcu v tomto smere. Predloţené zápisnice a úradné záznamy, vrátane výpovedí

osôb ktoré boli vypočuté tak v správnom ako i trestnom konaní s vysokou

pravdepodobnosťou preukazujú konanie, ktoré mu bolo kladené za vinu. O tom, ţe sa skutok

nestal tak, ako mu to kladie ţalovaný za vinu svedčí len výpoveď a vyjadrenia ţalobcu.

Je zrejmé, ţe ţiadna iná osoba, ako M. T. nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, ţe zoznam

mu poskytol ţalobca, pretoţe ţiaden iný svedok odovzdávania dokumentu nebol. Pri

vzájomnej konfrontácii ţalobcu s M. T. 19.novembra 2007, informátor ţalobcu spočiatku

trval na tom, ţe mu zoznam ţalobca poskytol, neskôr pri otázkach priamo kladeným

ţalobcom M. T. tvrdil uţ len to, ţe mu ţalobca dal doň nahliadnuť a zoznam si našiel

v schránke. Pri následných výsluchoch sa M. T. opäť vrátil k predchádzajúcim verziám o tom,

ţe ţalobca mu dal zoznam záujmových osôb k dispozícii. V danom prípade je však podľa

názoru krajského súdu dôleţité to, ţe k zoznamu záujmových osôb mal prístup len

obmedzený okruh príslušníkov PZ, ţalobca so zoznamom disponoval, M. T.

v inkriminovanom čase bol v styku so ţalobcom, stretol sa s ním a mohlo dôjsť k odovzdaniu

5

materiálu. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe aj v prípade, ak by súd pristúpil k názoru, ţe

odovzdanie zoznamu ţalobcom neoprávnenej osobe nie je bez všetkých pochybností

preukázané, aj zo samotného vyjadrenia ţalobcu, ktoré sa nachádza v spise, bolo nepochybne

preukázané, ţe neoprávnenej osobe M. T. poskytol informáciu, o ktorej sa dozvedel pri

výkone sluţby a oznámil mu, ţe jeho brat sa nachádza na zozname záujmových osôb, ţe

získal informáciu z vyšetrovania iných osôb, ţe jeho brata uviedli ako dodávateľa marihuany

a teda zneuţil túto informáciu a poskytol ju na prospech inej osoby. Svojim konaním zároveň

mohol spôsobiť zmarenie vyšetrovania drogovej trestnej činnosti a ohrozil tak dôleţitý

záujem štátnej sluţby. Podľa názoru krajského súdu konanie ţalobcu, a to aj len poskytnutie

čiastočnej informácie z interného materiálu neoprávnenej osobe, spochybňuje jeho

bezúhonnosť a dôveryhodnosť a je na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby aby v nej

naďalej zotrval. V danej situácií nemoţno povaţovať jeho konanie za menej závaţné, pretoţe

na osobu činnú vo funkcii verejného činiteľa sú kladené vyššie morálne poţiadavky, nemôţe

porušovať sluţobné predpisy, a to ani z nedbanlivosti, a ak sa tak stane, musí za svoje konanie

niesť aj následky.

Krajský súd sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, ţe takéto konanie ţalobcu

bolo moţné povaţovať za porušenie sluţobnej prísahy a povinnosti policajta zvlášť hrubým

spôsobom, bolo svojim charakterom spôsobilé narušiť váţnosť Policajného zboru a ohroziť

dôveru v tento zbor a ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by vzhľadom na charakter

jeho skutku bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu bezúhonnosti,

čestnosti, dodrţiavaní zákonov predovšetkým zo strany policajtov. Preto aj podľa názoru

krajského súdu boli splnené podmienky pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa

§ 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov. V súvislosti s argumentáciou

ţalobcu obsiahnutou v ţalobe krajský súd zdôraznil, ţe správne konanie nie je závislé

od výsledkov trestného konania súvisiaceho so skutkom ţalobcu, tak ako to uviedol ţalovaný

vo svojom vyjadrení, ktoré boli aj dôvodom na prepustenie zo sluţobného pomeru, pretoţe

dôvody na prepustenie nemusia spĺňať kvalifikáciu trestného činu. Pokiaľ ţalobca namietal

formálne nedostatky rozhodnutí správnych orgánov, krajský súd poukázal na to, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovali

obligatórne náleţitosti vyţadované zákonom. Výroky obsahovali údaj s ustanovením

právneho predpisu, podľa ktorého rozhodli a v odôvodnení bol popis skutočností, na základe

ktorých správny orgán rozhodol. Na základe odvolania ţalobcu sa ţalovaný v odvolacom

správnom konaní vysporiadal nielen s námietkami ţalobcu, ale doplnil aj odôvodnenie

6

rozhodnutia o prepustení, pričom dospel k záveru, ţe nebol dôvod na zrušenie alebo zmenu

predchádzajúceho rozhodnutia. Preto po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí

správnych orgánov dospel krajský súd v záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom, a preto

ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie

a rozhodnutie. Podľa jeho názoru ţalovaný ani krajský súd sa nevysporiadali s rozporuplnými

tvrdeniami M. T. a v rozpore s § 238 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov ţalovaný

nehodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ale svoje rozhodnutia opreli výlučne o jednu

časť výpovede jediného svedka, ktorý uţ v minulosti nepravdivo obvinil predstaviteľov

polície, prokuratúry či súdu. Tvrdil, ţe protiprávne konanie nebolo ţalobcovi v dostatočnom

rozsahu preukázané dôkazmi, ktoré boli s správnom konaní predloţené a vykonané

a s ktorými sa mal moţnosť ţalobca oboznámiť. Konkrétne namietal, ţe v odôvodnení

rozhodnutia ţalovaného sa objavil aj iný dôvod jeho prepustenia zo sluţobného pomeru,

a to informovanie neoprávnenej osoby o tom, ţe iná osoba je podozrivá zo spáchania

trestného činu a ţe aj takéto konanie je moţné povaţovať za porušenie sluţobnej prísahy

a sluţobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Podľa názoru ţalobcu ide výlučne

o hodnotenie dôkazu zaloţeného v spisovom materiály a je v rozpore so zákonom,

keď ţalovaný v rámci súdneho konania uvedené hodnotenie prezentuje ako ďalší oficiálny

dôvod prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru a súd si tento názor osvojí.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 14.mája 2010 navrhol napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, ţe krajský súd sa v dostatočnom

rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a rozhodol v súlade

so zákonom, keď ţalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom

a po riadnom zistení skutočného stavu veci. Zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach

k ţalobe, pretoţe podľa jeho názoru ţalobca uvádza v odvolaní proti rozsudku tie isté dôvody

ako v ţalobe. Uviedol, ţe zákonné predpoklady prepustenia zo sluţobného pomeru musia byť

dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku eventuálneho trestného

konania, priestupkového konania, prípadne disciplinárneho konania.

Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom

nemusí dosahovať intenzitu trestného činu, priestupku alebo disciplinárneho previnenia.

7

Skončenie sluţobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, ţe tento zvlášť hrubým spôsobom

porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere

by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou

zodpovednosťou, zodpovednosťou za priestupok alebo zodpovednosťou za disciplinárne

previnenie.

K námietke ţalobcu týkajúcej sa ďalšieho dôvodu prepustenia so sluţobného pomeru

uviedol, ţe v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri určenej

obsahovej štruktúre rozhodnutia má výrok obsahovať len autoritatívne riešenie otázky, ktorá

bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.

V danom prípade je zrejmé, ţe dôvod prepustenia ţalobcu so sluţobného pomeru podľa § 192

ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov sa počas konania vedeného ţalovaným

nezmenil. Medzi hlavné úlohy odvolacieho správneho orgánu patrí preskúmanie celého

postupu predpísaného pre konanie a ak odvolací orgán zistí, ţe orgán prvého stupňa

opomenul vykonať niektorý z úkonov, alebo zistí, ţe sa tento orgán dopustil nejakej inej

nesprávnosti, jeho povinnosťou je zjednať nápravu. Ţalovaný sa v odvolacom konaní musel

vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami, ktoré boli uvedené v rozklade a ţalobca

mal moţnosť v rámci správneho konania vyuţiť všetky subjektívne práva, ktoré mu zákon

priznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

18. mája 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov, policajt sa prepustí

zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov

štátnej sluţby.

8

Podľa § 194 ods. 1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť

v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

Podľa § 233 ods. 1 oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,

aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať

si na rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa ods. 2 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti

bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 241 ods. 1 rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí

vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Podľa § 243 ods. odvolacím orgánom je najbliţší nadriadený orgánu, ktorý

rozhodnutie vydal.

Podľa ods. 3 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;

ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa ods. 4 ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa ods. 5 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý

ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti

alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného

č. p.: SLV-27/PK-2008 z 11.marca 2008, ktorým ţalovaný ako správny orgán zamietol

rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra

Slovenskej republiky č. 501 z 18.decembra 2007, ktorým bol ţalobca podľa § 192 ods.1

písm. e) o štátnej sluţbe príslušníkov.

Ţalobca bol s návrhom aj podkladovým písomným materiálom získaným aj vlastným

šetrením ţalovaného riadne oboznámený 5. decembra 2007, kedy mu bolo umoţnené nazrieť

9

do spisového materiálu, robiť si poznámky, výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie,

pričom v lehote stanovenej nadriadeným predloţil 6.decembra svoje vyjadrenie, v ktorom

poukazoval najmä na ne - vierohodnosť osoby M. T.. Personálny rozkaz mu bol doručený

20.decembra 2007, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote rozklad o ktorom

rozhodoval ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca svojím konaním

porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé

porušenie sluţobnej prísahy spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom

PZ, keď poskytol neoprávnenej osobe zoznam obsahujúci osobné údaje 301 osôb, ktorý sa

vyuţíval najmä na operatívne účely a tieţ ţe poskytol neoprávnenej osobe operatívne

informácie o tom, ţe iná osoba je podozrivá so spáchania trestnej činnosti.

Ponechanie menovaného v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov

štátnej sluţby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení sluţobných povinností

a dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a na ich čestnosti.

Tieto dôvody prvostupňového rozhodnutia si osvojil aj ţalovaný, keď vyporiadajúc

sa podrobne s námietkami ţalobcu uvedenými v rozklade, tieto nepovaţoval za opodstatnené

a konštatoval, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s právnymi predpismi,

zákonné lehoty uvedené v § 192 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov boli dodrţané

a dodrţaná bola i zákonná povinnosť ustanovená v § 238 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe

príslušníkov.

V druhostupňovom konaní ţalovaný nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a navyše poukázal na to,

ţe ţalobca v odvolacom konaní nevyuţil všetky práva, ktoré mu priznáva § 237 a § 238

zákona o štátnej sluţbe príslušníkov.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

10

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi

z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí

ţaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie

napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia treba povaţovať

za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich

právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený,

resp. nesprávne aplikovaný. Ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec

ţalobcom v ţalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde

nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia , a súd musí túto zásadu

aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, ţe ţalobou napadnuté

rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba

takýto nedostatok rozhodnutia namietala ( ).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

(a to ani vo veciach podľa ), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí

správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených

ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,

je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vyporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo

preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov

tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické

nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

11

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca okrem namietania

nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne právneho posúdenia veci zo strany

prvostupňového správneho orgánu namietal dodatočné doplnenie dôvodu prepustenia –

poskytnutie informácií neoprávnenej osobe o trestnej činnosti inej osoby. S touto námietkou

sa ţalovaný podrobne vysporiadal v odvolacom správnom konaní a v rozhodnutí správne

uviedol, ţe táto skutočnosť je preukázaná z predloţených dôkazov a uţ takéto konanie

ţalobcu je moţné povaţovať za porušenie sluţobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom

s tým, ţe ponechanie príslušníka v sluţobnom pomere je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami

štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý informácie získané počas

výkonu štátnej sluţby neoprávnene poskytol inému, čím takýmto konaním môţe zmariť

objasnenie trestnej činnosti iného. Neobstojí preto námietka ţalobcu uvedená v odvolaní,

ţe s touto skutočnosťou sa ţalovaný v odvolacom konaní nezaoberal a preto nemohla byť ako

nový dôvod uvedená v súdnom konaní.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu

správnym orgánom a správne právne posúdené vrátane dodrţania zákonnej lehoty na vydanie

rozhodnutia o prepustení v zmysle § 192 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor

povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Správne orgány oboch stupňov si pre záver, ţe ţalobca svojím konaním porušil

základné povinnosti príslušníka PZ, porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých

záujmov štátnej sluţby, zadováţili dostatok skutkových podkladov.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.

12

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré

ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová