Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/22/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: A., s.r.o., zastúpeného advokátskou kanceláriou

M. a spol., s.r.o., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 27.decembra 2007 č. I/221/14980-

90509/2007/990325-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 11.februára 2010, č. k. -277, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -277 z 11.februára 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11.februára 2010, č. k. -277

podľa (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného

z 27.decembra 2007, č. I/221/14980-90509/2007/990325-r, ktorým ţalovaný podľa § 48

ods. 5 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) zmenil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov II zo 7.septembra 2007, č.

44458/2007/Wol tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť sumu 1 419 192,- Sk ako rozdiel medzi

vráteným nadmerným odpočtom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a DPH, určenou

po druhej opakovanej daňovej kontrole a odvolacom konaní, za zdaňovacie obdobie júl 2002.

Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného dospel krajský súd

v záveru, ţe toto je v súlade so zákonom. Poukázal na to, ţe ţalobné námietky bolo moţné

rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvá sa týkala zákonnosti výkonu druhej opakovanej

daňovej kontroly a porušenia procesnoprávnych ustanovení ţalovaným a správnym orgánom

prvého stupňa a druhá sa týkala vzniku nároku ţalobcu na odpočítanie DPH podľa § 20

ods. l, 2 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“)

za zdaňovacie obdobie júl 2002. Pokiaľ išlo o prvú skupinu námietok krajský súd zdôraznil,

ţe daňová kontrola spadá pod obsah pojmu správa daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní).

V zmysle tohto zákona sa nepovaţuje za súčasť daňového konania (§ 1a písm. d/ citovaného

zákona). Zákon výslovne nedefinuje pojem daňovej kontroly, ale charakterizuje ju iba

zmyslom a účelom - chápe ju ako jeden z procesných nástrojov, ktorým si správca dane

preveruje rôzne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane (§15 ods. l zákona o správe

daní). Okrem daňovej kontroly zakotvuje zákon o správe daní aj inštitút opakovanej daňovej

kontroly tak, ţe ide o daňovú kontrolu u totoţného daňového subjektu, pričom musí byť

zachovaná aj totoţnosť kontrolovanej dane a zdaňovacieho obdobia, za ktoré uţ bola

vykonaná. V ustanovení § 15b ods. l zákona o správe daní sú pozitívne vymedzené

podmienky, za ktorých môţe byť opakovaná daňová kontrola vykonaná, kým ustanovenie

§ 15b ods.3 tohto zákona negatívne vymedzuje, čo sa za opakovanú daňovú kontrolu

nepovaţuje.

3

Podľa názoru krajského súdu druhá opakovaná daňová kontrola bola vykonaná

na podnet ţalovaného ako odvolacieho orgánu (podnet ţalovaného č. I/225/5483-43381/

2006/990813 z 20.júna 2006), pričom nešlo ani o jeden prípad uvedený v § 15b ods. 3 zákona

o správe daní, kedy sa nejedná o opakovanú daňovú kontrolu. Krajský súd nesúhlasil

s tvrdením ţalobcu, ţe išlo o preverovanie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania

o riadnom opravnom prostriedku. Odvolacie konanie o odvolaní ţalobcu proti dodatočnému

platobnému výmeru daňového úradu Prešov II. č. /Wol zo dňa 30.1.2006

bolo ukončené vydaním rozhodnutia ţalovaného č. I/225/5483-39198/2006/990813-r

z 1.júna 2006 a aţ následne 20.júna 2006 bol vydaný podnet na vykonanie druhej opakovanej

daňovej kontroly, v rámci ktorej mal správca dane odstrániť nedostatky vytýkané ţalovaným

v rozhodnutí z 1.júna 2006. Za uvedenej situácie je preto podľa názoru krajského súdu

právne bezvýznamná argumentácia ţalobcu, podľa ktorej výkon druhej opakovanej daňovej

kontroly bol v rozpore s právnymi závermi nálezov Ústavného súdu Českej republiky, ktorý

posudzoval ústavné sťaţnosti daňových subjektov v súvislosti s výkonom opakovaných

daňových kontrol. Navyše krajský súd v tejto súvislosti poznamenal, ţe ide o právnu úpravu,

ktorá nie je súčasťou slovenského právneho poriadku (zákona ČNR č. 337/1992 Sb. o správě

daní a poplatku), ktorá navyše výslovne inštitút opakovanej daňovej kontroly ani neupravuje.

Podľa názoru krajského súdu ţalovaný ako odvolací orgán bol oprávnený rozhodovať

o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vydaného na základe opakovanej daňovej kontroly

vykonanej ţalovaným, pričom predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie daňového

úradu ako správcu dane. Tento záver jednoznačne vyplýva z uţ citovaných ustanovení § 3

ods. 6 písm. c), d), g) a o daňových orgánoch

a ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly (ďalej

len „zákon o daňových orgánoch“). Pokiaľ išlo o ďalšie námietky týkajúce údajných

procesných pochybení ţalovaného, krajský súd poukázal na to, ţe ţalobou napadnuté

rozhodnutie ţalovaného zodpovedá zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia vydaného v daňovom konaní v zmysle § 30 ods.3 zákona o správe daní. Podľa

názoru krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného sú popísané skutkové zistenia

správcu dane vrátane vyjadrení a obsahu dokladov predloţených ţalobcom počas daňovej

kontroly a ţalovaným zaujaté stanovisko ku všetkým odvolacím námietkam. Ţalovaný

podrobne zdôvodnil akým spôsobom hodnotil jednotlivé dôkazy a aplikoval relevantnú

právnu úpravu. Preto sa krajský súd nestotoţnil so ţalobnou námietkou ţalobcu

o nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného.

4

Pri preskúmavaní druhej skupiny ţalobných námietok bolo úlohou krajského súdu

posúdiť, či ţalobcovi vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa ods. l, 2

za zdaňovacie obdobie júl 2002 na základe siedmych faktúr vystavených obchodnou

spoločnosťou A., a.s., ktorých predmetom bol predaj loţísk rôznych typov; jedenástich faktúr

vystavených dodávateľom W., s.r.o. v likvidácii, ktorých predmetom bol predaj loţísk

rôznych typov, resp. prepravné náklady súvisiace s dodávkou tovaru; a siedmych faktúr

vystavených spoločnosťou D., s.r.o., ktorých predmetom bol predaj loţísk.

Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, ţe obchodné spoločnosti mali

predmetné loţiská nadobudnúť od spoločnosti B., s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva uzavretej 7.mája 2001 a 13.mája 2001. Preto podľa názoru

krajského súdu správca dane v rámci druhej opakovanej daňovej kontroly ako aj v rámci

predchádzajúcich daňových kontrol správne postupoval, keď zisťoval, či predmetné loţiská

mala vo vlastníctve spoločnosť B., s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti – M. D. vo vyjadrení

zaznamenanom v zápisnici č. /Fra z 1.júla 2003 uviedol, ţe konateľom

spoločnosti B., s.r.o. sa stal v novembri 2001 a uvedený tovar sa uţ v tom čase nachádzal

v evidencii aj fyzicky v skladoch v R., ktoré uţívala B., s.r.o. Správca dane ako aj ţalovaný

z týchto údajov vyvodili záver, ţe vedomosť o existencii predmetných loţísk museli mať aj

osoby dovtedy zodpovedné za túto spoločnosť. Išlo o spoločníkov a zároveň konateľov

spoločnosti B., s.r.o. v období od 19.júla 1995 do 2.decembra 2001 – Ing. T. S., Ing. Ľ. G.,

Ing. M. G. a Ing. M. A... Menovaní v písomných svedeckých výpovediach uviedli, ţe pri

predaji ich obchodných podielov inventúrny zápis majetku nebol vykonaný a existenciu

hnuteľného majetku – priemyselných loţísk nepotvrdili. Ako hnuteľný majetok uviedli

poľnohospodárske stroje a zariadenia a úţitkový automobil. Ing. M. G. v doplnení svojej

písomnej svedeckej výpovedi výslovne konštatoval, ţe nemá ţiadne vedomosti o tom, ţe B.,

s.r.o. obchodovala s loţiskami. Nadobudnutie predmetných priemyselných loţísk obchodnou

spoločnosťou A., a.s. od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. nepreukázali ani svedkovia M. A.

a Ing. M. B. – bývalí štatutári dodávateľskej spoločnosti A., a.s. a súčasne aj ţalobcu.

Menovaní pôsobili ako podpredseda predstavenstva spoločnosti A., a.s. (Ing. M. B.), resp. ako

člen predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti (M. A.) v období od 19.marca 2001 do

4.februára 2003. Svedkovi M. A. neboli známe obchodné aktivity spoločnosti A., a.s. týkajúce

sa priemyselných loţísk a Ing. M. B. uviedol, ţe môţe potvrdiť informácie o zdaniteľných

plneniach pre spoločnosť A., s.r.o., ktorej sa predali priemyselné loţiská za účelom ďalšieho

predaja, pričom nevedel poskytnúť ďalšie informácie, kde bol tovar uloţený, kto viedol v tom

čase účtovníctvo a pod. V tomto smere odkázal na M. D., ktorý bol v tom čase predsedom

5

predstavenstva tejto spoločnosti. Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe k nadobudnutiu

predmetných priemyselných loţísk bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ ţalobcu JUDr.

P. Š., ktorý v písomnej svedeckej výpovedi z 8.11.2006 uviedol, ţe ţalobca príleţitostne

nakúpil tovarové zásoby – priemyselné loţiská, ktorých časť bola následne predaná. Pri jeho

odchode z funkcie boli ešte skladové zásoby na sklade. Prepravou, manipuláciou

a skladovaním tovaru sa v tom čase nezaoberal, pretoţe týmto obchodným záleţitostiam v R.

a v jeho okolí sa venoval M. D.. Ţalovaný preto podľa názoru krajského súdu dospel

k správnemu záveru, ţe obchodná spoločnosť B., s.r.o. nevlastnila loţiská do uskutočnenia

zmeny konateľov spoločnosti v novembri 2001, ako to deklaroval M. D. v zápisnici o ústnom

pojednávaní z 1.júla 2003, a teda ani nemohla loţiská odpredať spoločnostiam A., a.s. a W.,

s.r.o. a následne tieto spoločnosti nemohli tieto loţiská dodať ţalobcovi a navyše spoločnosť

B., s.r.o. v určenom poslednom zdaňovacom období na DPH (apríl 2002) neuviedla ţiadnu

sumu ako ročné zúčtovanie odpočtu dane z majetku a zo zásob. Krajský súd poukázal na to,

ţe táto skutočnosť preukazovala, ţe spoločnosť B., s.r.o. nemohla v máji 2001 odpredať

loţiská spoločnostiam A., a.s. a W., s.r.o.

Ţalobnú námietku ţalobcu, ţe spoločnosť B., s.r.o. mohla nadobudnúť loţiská aj od

neplatiteľa dane z pridanej hodnoty po odchode bývalých konateľov Ing. T. S., Ing. Ľ. G.,

Ing. M. G. a Ing. M. A. po 2.decembri 2001, krajský súd zhodne so ţalovaným povaţoval za

nedôvodnú, nakoľko konateľ spoločnosti B., s r. o. v zápisnici z 1.júla 2003 výslovne

potvrdil, ţe predmetné loţiská boli vo vlastníctve B., s.r.o. uţ v novembri 2001. Vzhľadom

na uvedené preto ţalobca ani nemohol neexistujúce loţiská predávať ďalším odberateľom,

konkrétne spoločnosti B. SK s. r.o..

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovie

z dôvodov uvedených v , , , , a , pričom bliţšie svoje

dôvody nešpecifikoval. Odôvodnil len tú časť odvolania, v ktorej napadol nesprávne skutkové

zistenia krajského súdu, ktoré videl v tom, ţe štatutárni zástupcovia ţalobcu uviedli,

ţe pri predaji ich obchodných podielov nebol vykonaný inventúrny zápis majetku a preto

nemohli potvrdiť vlastníctvo predmetných loţísk, svedok Ing. M. B. potvrdil zdaniteľné

plnenia pre spoločnosť A. s r. o. – predaj priemyselných loţísk za účelom ich ďalšieho

predaja, svedok JUDr. P. Š. potvrdil nakúpenie priemyselných loţísk ţalobcom, ktorých časť

bola predaná a časť zostala na sklade a z jednotných colných deklarácií (ďalej len „JCD“)

6

vyhotovených pracovníkmi colného úradu vyplynulo, ţe spol. B. SK s r.o. vyviezla

priemyselné loţiská na územie Ukrajiny.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 28.apríla 2010, v ktorom ţiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní

ţalobca uvádza len svedecké výpovede, s ktorými sa ţalovaný náleţite vysporiadal

uţ vo vyjadrení k ţalobe. Tieţ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 4.marca 2009, č. k. -275, ktorý sa týkal tých istých účastníkov konania

a tej istej problematiky, avšak za zdaňovacie obdobie august 2002, ktorým bola ţaloba

ţalobcu taktieţ zamietnutá a tento rozsudok bol následne potvrdený aj v odvolacom konaní

Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom z 21.januára 2010 č. k. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

18. mája 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase,

zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri dodaní tovaru dňom odovzdania tovaru v určitom

mieste alebo dňom odovzdania tovaru prvému dopravcovi na prepravu, ak je dodanie tovaru

spojené s odoslaním tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru podľa

kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru; v ostatných prípadoch dňom, keď je

príjemcovi umoţnené nakladať s tovarom, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva

k tovaru podľa kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru,

Podľa § 14 ods. 1 daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia

zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 20 ods. 1 platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných

plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon

7

neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich

zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných

plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia

prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

Podľa ods. 2 platiteľ má nárok na odpočet dane, ak

a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,

a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na

vstupe je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej

prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.

Vzhľadom na rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní

rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala posúdenia zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného pokiaľ išlo o právo ţalobcu na odpočítanie DPH za zdaňovacie

obdobie júl 2002, pričom sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho odôvodnením

v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné:

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe ţalovaný vydal napadnuté rozhodnutie

nielen na základe svedeckých výpovedí, ktorých údajnú rozporuplnosť napáda ţalobca

v odvolaní. Ţalobca opomenul tú skutočnosť, ţe svedecké výpovede Ing. B.

a JUDr. Š., ktoré v odvolaní napáda, boli len doplňujúcimi dôkazmi, na základe ktorých

ţalovaný dospel k záveru, ţe k dodaniu priemyselných loţísk spoločnosťou B. s r. o.

dodávateľom ţalobcu spol. A. a. s. (v odôvodnení napadnutého rozsudku sa na viacerých

miestach nesprávne uvádza názov A.) a W. s.r.o. a D. spol. s.r.o. vôbec nedošlo, a preto

ţalobcom uplatnený odpočet DPH v tomto rozsahu je nesprávny.

Predovšetkým z daňovej kontroly vyplynulo, ţe fakturované loţiská mali byť

obstarané od spoločnosti B., s r.o., ktorá podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníctva k hnuteľným veciam zo 7.mája 2001 mala previesť vlastnícke právo k týmto

loţiskám na spoločnosť A. a. s.. Z dokladov spoločností W. spol. s r.o. a D., spol. s r.o. bolo

zistené, ţe tieto boli veriteľmi spoločnosti B., spol. s r.o. a v zmysle zmluvy

8

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam dlţník prevedie na

veriteľov vlastnícke práva k hnuteľným veciam. Podľa vyjadrenia M. D., likvidátora oboch

spoločností, W. s.r.o. a D. s.r.o. nadobudli predmetné pohľadávky na základe zmlúv

o odplatnom odstúpení pohľadávky od spoločnosti L. S. spol. s r.o. Pohľadávka vznikla tak,

ţe spoločnosť B. s.r.o. neuhradila L. S. odplatu za podstúpenie pohľadávky, preto postúpila

pohľadávku spoločnosti W. s.r.o., D. s.r.o. a A. a.s., ktorí uzatvorili s dlţníkom Zmluvu

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v prípade, ţe B. s.r.o.

nesplní svoje záväzky. Pohľadávky mali byť zaúčtované v účtovnej evidencii.

Likvidátor spoločnosti B., s.r.o., Ing. S. K. vo svojej výpovedi uviedol, ţe potom, ako

bol ustanovený do funkcie likvidátora, predchádzajúci konateľ spoločnosti B., s.r.o. M. D.

mu oznámil, ţe poţadované účtovné doklady mu nie je moţné odovzdať, pretoţe ich nemá

k dispozícii a likvidátor účtovné a daňové doklady za roky 2001 a 2002 nevlastnil a ani nimi

nikdy nedisponoval.

Podľa zistení kontrolnej skupiny spoločnosť B. s.r.o. v čase odpredaja priemyselných

loţísk spoločnostiam W. s.r.o. a A. a.s. na základe uţ uvedených zmlúv o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, t. j. v máji 2001 uţ nebola platiteľom DPH,

pretoţe jej Daňový úrad v Roţňave rozhodnutím z 12.apríla 2002 podľa § 43 ods. 3 zákona

o DPH určil posledné zdaňovacie obdobie apríl 2002. Týmto rozhodnutím zároveň správca

dane vyzval spol. B. s.r.o. na splnenie povinností v zmysle , t. j.

aby v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, t. j. apríl 2002 priznala a odviedla

daň z majetku, pri ktorom uplatnila odpočet DPH a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu

skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

Daňový subjekt B. s.r.o. 28.mája2002 podal za zdaňovacie obdobie apríl 2002 daňové

priznanie k DPH, v ktorom neuviedol ţiadnu sumu ako ročné vysporiadanie odpočtu DPH

z majetku a zásob.

Z uvedeného je zrejmé, ţe tvrdenie M. D., konateľa spoločnosti B. s.r.o. od

3.decembra 2001, ţe k tomuto dátumu spoločnosť predmetné loţiská vlastnila sa nezakladá na

pravde a túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach aj bývalí konatelia spoločnosti B.

s. r. o. Ing. T. S., Ing. Ľ. G., Ing. M. G. a Ing. M. A.., ktorí zhodne uviedli, ţe spoločnosť B.

s.r.o. v čase vzdania sa ich funkcií konateľov (2.december 2001) nevlastnila ţiaden

9

nehnuteľný majetok a z hnuteľných vecí len počítač, poľnohospodárske stroje a úţitkový

automobil, pričom z hľadiska podnikateľských aktivít sa zaoberala obchodom s rezivom

a guľatinou. O obchodovaní s priemyselnými loţiskami nemali svedkovia ţiadne vedomosti.

Preto táto spoločnosť ani nemohla uvedené loţiská odpredať spoločnostiam A. a.s., W. spol.

s r.o. a D. spol. s r.o, od týchto ich následne nemohol kúpiť ţalobca a tieto ani nemohli byť

predmetom dodávky spoločnosti B. SK spol. s r.o., ktorá mala tieto loţiská vyviezť na

Ukrajinu. Nadobudnutie predmetných priemyselných loţísk obchodnou spoločnosťou A., a.s.

od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. nepreukázali ani svedkovia M. A. a Ing. M. B. – bývalí

štatutári dodávateľskej spoločnosti A., a.s. a súčasne aj ţalobcu. Menovaní pôsobili

ako podpredseda predstavenstva spoločnosti A., a.s. (Ing. M. B.), resp. ako člen

predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti (M. A.) v období od 19.marca 2001 do 4.februára

2003. Svedkovi M. A. neboli známe obchodné aktivity spoločnosti A., a.s. týkajúce sa

priemyselných loţísk a Ing. M. B. uviedol, ţe môţe potvrdiť informácie o zdaniteľných

plneniach pre spoločnosť A., s.r.o., ktorej sa predali priemyselné loţiská za účelom ďalšieho

predaja, pričom nevedel poskytnúť ďalšie informácie, kde bol tovar uloţený, kto viedol v tom

čase účtovníctvo a pod. V tomto smere odkázal na M. D., ktorý bol v tom čase predsedom

predstavenstva tejto spoločnosti.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe v rozhodnom období december 2001

aţ apríl 2002 bol jediným konateľom spol. B. s.r.o., D. s.r.o., W. s.r.o. a W. E. M. spol. s

r.o. (zakladajúci spoločník ţalobcu), M. D., ktorý bol taktieţ predsedom predstavenstva

v spoločnosti A. a.s.. Preto jeho tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s ostatnými dôkazmi

zaloţenými s spisovom materiáli, resp. nie sú podloţené relevantnými dôkazmi, nie sú pre

odvolací súd vierohodné.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,

je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal

so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom

administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite

vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil

právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

10

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor

povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré

ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová