Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
44c/362947.f98673.pdf
PDF · 190.45 KB
No categories available
2Sžf/22/2010
Najvyšší súd 2Sžf/22/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: A., s.r.o., zastúpeného advokátskou kanceláriou
M. a spol., s.r.o., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 27.decembra 2007 č. I/221/14980-
90509/2007/990325-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 11.februára 2010, č. k. 6S/30/2008-277, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/30/2008-277 z 11.februára 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11.februára 2010, č. k. 6 S/30/2008-277
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného
z 27.decembra 2007, č. I/221/14980-90509/2007/990325-r, ktorým ţalovaný podľa § 48
ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) zmenil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov II zo 7.septembra 2007, č. 924/230/
44458/2007/Wol tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť sumu 1 419 192,- Sk ako rozdiel medzi
vráteným nadmerným odpočtom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a DPH, určenou
po druhej opakovanej daňovej kontrole a odvolacom konaní, za zdaňovacie obdobie júl 2002.
Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného dospel krajský súd
v záveru, ţe toto je v súlade so zákonom. Poukázal na to, ţe ţalobné námietky bolo moţné
rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvá sa týkala zákonnosti výkonu druhej opakovanej
daňovej kontroly a porušenia procesnoprávnych ustanovení ţalovaným a správnym orgánom
prvého stupňa a druhá sa týkala vzniku nároku ţalobcu na odpočítanie DPH podľa § 20
ods. l, 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
za zdaňovacie obdobie júl 2002. Pokiaľ išlo o prvú skupinu námietok krajský súd zdôraznil,
ţe daňová kontrola spadá pod obsah pojmu správa daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní).
V zmysle tohto zákona sa nepovaţuje za súčasť daňového konania (§ 1a písm. d/ citovaného
zákona). Zákon výslovne nedefinuje pojem daňovej kontroly, ale charakterizuje ju iba
zmyslom a účelom - chápe ju ako jeden z procesných nástrojov, ktorým si správca dane
preveruje rôzne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane (§15 ods. l zákona o správe
daní). Okrem daňovej kontroly zakotvuje zákon o správe daní aj inštitút opakovanej daňovej
kontroly tak, ţe ide o daňovú kontrolu u totoţného daňového subjektu, pričom musí byť
zachovaná aj totoţnosť kontrolovanej dane a zdaňovacieho obdobia, za ktoré uţ bola
vykonaná. V ustanovení § 15b ods. l zákona o správe daní sú pozitívne vymedzené
podmienky, za ktorých môţe byť opakovaná daňová kontrola vykonaná, kým ustanovenie
§ 15b ods.3 tohto zákona negatívne vymedzuje, čo sa za opakovanú daňovú kontrolu
nepovaţuje.
Podľa názoru krajského súdu druhá opakovaná daňová kontrola bola vykonaná
na podnet ţalovaného ako odvolacieho orgánu (podnet ţalovaného č. I/225/5483-43381/
2006/990813 z 20.júna 2006), pričom nešlo ani o jeden prípad uvedený v § 15b ods. 3 zákona
o správe daní, kedy sa nejedná o opakovanú daňovú kontrolu. Krajský súd nesúhlasil
s tvrdením ţalobcu, ţe išlo o preverovanie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania
o riadnom opravnom prostriedku. Odvolacie konanie o odvolaní ţalobcu proti dodatočnému
platobnému výmeru daňového úradu Prešov II. č. 924/230/4013/2006/Wol zo dňa 30.1.2006
bolo ukončené vydaním rozhodnutia ţalovaného č. I/225/5483-39198/2006/990813-r
z 1.júna 2006 a aţ následne 20.júna 2006 bol vydaný podnet na vykonanie druhej opakovanej
daňovej kontroly, v rámci ktorej mal správca dane odstrániť nedostatky vytýkané ţalovaným
v rozhodnutí z 1.júna 2006. Za uvedenej situácie je preto podľa názoru krajského súdu
právne bezvýznamná argumentácia ţalobcu, podľa ktorej výkon druhej opakovanej daňovej
kontroly bol v rozpore s právnymi závermi nálezov Ústavného súdu Českej republiky, ktorý
posudzoval ústavné sťaţnosti daňových subjektov v súvislosti s výkonom opakovaných
daňových kontrol. Navyše krajský súd v tejto súvislosti poznamenal, ţe ide o právnu úpravu,
ktorá nie je súčasťou slovenského právneho poriadku (zákona ČNR č. 337/1992 Sb. o správě
daní a poplatku), ktorá navyše výslovne inštitút opakovanej daňovej kontroly ani neupravuje.
Podľa názoru krajského súdu ţalovaný ako odvolací orgán bol oprávnený rozhodovať
o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vydaného na základe opakovanej daňovej kontroly
vykonanej ţalovaným, pričom predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie daňového
úradu ako správcu dane. Tento záver jednoznačne vyplýva z uţ citovaných ustanovení § 3
ods. 6 písm. c), d), g) a § 4 ods.3 písm. c) zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly (ďalej
len „zákon o daňových orgánoch“). Pokiaľ išlo o ďalšie námietky týkajúce údajných
procesných pochybení ţalovaného, krajský súd poukázal na to, ţe ţalobou napadnuté
rozhodnutie ţalovaného zodpovedá zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia vydaného v daňovom konaní v zmysle § 30 ods.3 zákona o správe daní. Podľa
názoru krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného sú popísané skutkové zistenia
správcu dane vrátane vyjadrení a obsahu dokladov predloţených ţalobcom počas daňovej
kontroly a ţalovaným zaujaté stanovisko ku všetkým odvolacím námietkam. Ţalovaný
podrobne zdôvodnil akým spôsobom hodnotil jednotlivé dôkazy a aplikoval relevantnú
právnu úpravu. Preto sa krajský súd nestotoţnil so ţalobnou námietkou ţalobcu
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného.
Pri preskúmavaní druhej skupiny ţalobných námietok bolo úlohou krajského súdu
posúdiť, či ţalobcovi vznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 20 ods. l, 2 zákona o DPH
za zdaňovacie obdobie júl 2002 na základe siedmych faktúr vystavených obchodnou
spoločnosťou A., a.s., ktorých predmetom bol predaj loţísk rôznych typov; jedenástich faktúr
vystavených dodávateľom W., s.r.o. v likvidácii, ktorých predmetom bol predaj loţísk
rôznych typov, resp. prepravné náklady súvisiace s dodávkou tovaru; a siedmych faktúr
vystavených spoločnosťou D., s.r.o., ktorých predmetom bol predaj loţísk.
Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, ţe obchodné spoločnosti mali
predmetné loţiská nadobudnúť od spoločnosti B., s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva uzavretej 7.mája 2001 a 13.mája 2001. Preto podľa názoru
krajského súdu správca dane v rámci druhej opakovanej daňovej kontroly ako aj v rámci
predchádzajúcich daňových kontrol správne postupoval, keď zisťoval, či predmetné loţiská
mala vo vlastníctve spoločnosť B., s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti – M. D. vo vyjadrení
zaznamenanom v zápisnici č. 695/340/73418/03/Fra z 1.júla 2003 uviedol, ţe konateľom
spoločnosti B., s.r.o. sa stal v novembri 2001 a uvedený tovar sa uţ v tom čase nachádzal
v evidencii aj fyzicky v skladoch v R., ktoré uţívala B., s.r.o. Správca dane ako aj ţalovaný
z týchto údajov vyvodili záver, ţe vedomosť o existencii predmetných loţísk museli mať aj
osoby dovtedy zodpovedné za túto spoločnosť. Išlo o spoločníkov a zároveň konateľov
spoločnosti B., s.r.o. v období od 19.júla 1995 do 2.decembra 2001 – Ing. T. S., Ing. Ľ. G.,
Ing. M. G. a Ing. M. A... Menovaní v písomných svedeckých výpovediach uviedli, ţe pri
predaji ich obchodných podielov inventúrny zápis majetku nebol vykonaný a existenciu
hnuteľného majetku – priemyselných loţísk nepotvrdili. Ako hnuteľný majetok uviedli
poľnohospodárske stroje a zariadenia a úţitkový automobil. Ing. M. G. v doplnení svojej
písomnej svedeckej výpovedi výslovne konštatoval, ţe nemá ţiadne vedomosti o tom, ţe B.,
s.r.o. obchodovala s loţiskami. Nadobudnutie predmetných priemyselných loţísk obchodnou
spoločnosťou A., a.s. od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. nepreukázali ani svedkovia M. A.
a Ing. M. B. – bývalí štatutári dodávateľskej spoločnosti A., a.s. a súčasne aj ţalobcu.
Menovaní pôsobili ako podpredseda predstavenstva spoločnosti A., a.s. (Ing. M. B.), resp. ako
člen predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti (M. A.) v období od 19.marca 2001 do
4.februára 2003. Svedkovi M. A. neboli známe obchodné aktivity spoločnosti A., a.s. týkajúce
sa priemyselných loţísk a Ing. M. B. uviedol, ţe môţe potvrdiť informácie o zdaniteľných
plneniach pre spoločnosť A., s.r.o., ktorej sa predali priemyselné loţiská za účelom ďalšieho
predaja, pričom nevedel poskytnúť ďalšie informácie, kde bol tovar uloţený, kto viedol v tom
čase účtovníctvo a pod. V tomto smere odkázal na M. D., ktorý bol v tom čase predsedom
predstavenstva tejto spoločnosti. Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe k nadobudnutiu
predmetných priemyselných loţísk bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ ţalobcu JUDr.
P. Š., ktorý v písomnej svedeckej výpovedi z 8.11.2006 uviedol, ţe ţalobca príleţitostne
nakúpil tovarové zásoby – priemyselné loţiská, ktorých časť bola následne predaná. Pri jeho
odchode z funkcie boli ešte skladové zásoby na sklade. Prepravou, manipuláciou
a skladovaním tovaru sa v tom čase nezaoberal, pretoţe týmto obchodným záleţitostiam v R.
a v jeho okolí sa venoval M. D.. Ţalovaný preto podľa názoru krajského súdu dospel
k správnemu záveru, ţe obchodná spoločnosť B., s.r.o. nevlastnila loţiská do uskutočnenia
zmeny konateľov spoločnosti v novembri 2001, ako to deklaroval M. D. v zápisnici o ústnom
pojednávaní z 1.júla 2003, a teda ani nemohla loţiská odpredať spoločnostiam A., a.s. a W.,
s.r.o. a následne tieto spoločnosti nemohli tieto loţiská dodať ţalobcovi a navyše spoločnosť
B., s.r.o. v určenom poslednom zdaňovacom období na DPH (apríl 2002) neuviedla ţiadnu
sumu ako ročné zúčtovanie odpočtu dane z majetku a zo zásob. Krajský súd poukázal na to,
ţe táto skutočnosť preukazovala, ţe spoločnosť B., s.r.o. nemohla v máji 2001 odpredať
loţiská spoločnostiam A., a.s. a W., s.r.o.
Ţalobnú námietku ţalobcu, ţe spoločnosť B., s.r.o. mohla nadobudnúť loţiská aj od
neplatiteľa dane z pridanej hodnoty po odchode bývalých konateľov Ing. T. S., Ing. Ľ. G.,
Ing. M. G. a Ing. M. A. po 2.decembri 2001, krajský súd zhodne so ţalovaným povaţoval za
nedôvodnú, nakoľko konateľ spoločnosti B., s r. o. v zápisnici z 1.júla 2003 výslovne
potvrdil, ţe predmetné loţiská boli vo vlastníctve B., s.r.o. uţ v novembri 2001. Vzhľadom
na uvedené preto ţalobca ani nemohol neexistujúce loţiská predávať ďalším odberateľom,
konkrétne spoločnosti B. SK s. r.o..
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovie
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), a e) OSP, pričom bliţšie svoje
dôvody nešpecifikoval. Odôvodnil len tú časť odvolania, v ktorej napadol nesprávne skutkové
zistenia krajského súdu, ktoré videl v tom, ţe štatutárni zástupcovia ţalobcu uviedli,
ţe pri predaji ich obchodných podielov nebol vykonaný inventúrny zápis majetku a preto
nemohli potvrdiť vlastníctvo predmetných loţísk, svedok Ing. M. B. potvrdil zdaniteľné
plnenia pre spoločnosť A. s r. o. – predaj priemyselných loţísk za účelom ich ďalšieho
predaja, svedok JUDr. P. Š. potvrdil nakúpenie priemyselných loţísk ţalobcom, ktorých časť
bola predaná a časť zostala na sklade a z jednotných colných deklarácií (ďalej len „JCD“)
vyhotovených pracovníkmi colného úradu vyplynulo, ţe spol. B. SK s r.o. vyviezla
priemyselné loţiská na územie Ukrajiny.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 28.apríla 2010, v ktorom ţiadal
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní
ţalobca uvádza len svedecké výpovede, s ktorými sa ţalovaný náleţite vysporiadal
uţ vo vyjadrení k ţalobe. Tieţ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 4.marca 2009, č. k. 7S/36/2008-275, ktorý sa týkal tých istých účastníkov konania
a tej istej problematiky, avšak za zdaňovacie obdobie august 2002, ktorým bola ţaloba
ţalobcu taktieţ zamietnutá a tento rozsudok bol následne potvrdený aj v odvolacom konaní
Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom z 21.januára 2010 č. k. 3 Sţf74/2009.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
18. mája 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase,
zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri dodaní tovaru dňom odovzdania tovaru v určitom
mieste alebo dňom odovzdania tovaru prvému dopravcovi na prepravu, ak je dodanie tovaru
spojené s odoslaním tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru podľa
kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru; v ostatných prípadoch dňom, keď je
príjemcovi umoţnené nakladať s tovarom, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva
k tovaru podľa kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru,
Podľa § 14 ods. 1 daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia
zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20 ods. 1 platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných
plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich
zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných
plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia
prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.
Podľa ods. 2 platiteľ má nárok na odpočet dane, ak
a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),
b) daň na vstupe zaúčtoval,
c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,
d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,
a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, ţe daň na
vstupe je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej
prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukáţkou.
Vzhľadom na rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní
rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala posúdenia zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného pokiaľ išlo o právo ţalobcu na odpočítanie DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2002, pričom sa stotoţnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho odôvodnením
v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné:
Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe ţalovaný vydal napadnuté rozhodnutie
nielen na základe svedeckých výpovedí, ktorých údajnú rozporuplnosť napáda ţalobca
v odvolaní. Ţalobca opomenul tú skutočnosť, ţe svedecké výpovede Ing. B.
a JUDr. Š., ktoré v odvolaní napáda, boli len doplňujúcimi dôkazmi, na základe ktorých
ţalovaný dospel k záveru, ţe k dodaniu priemyselných loţísk spoločnosťou B. s r. o.
dodávateľom ţalobcu spol. A. a. s. (v odôvodnení napadnutého rozsudku sa na viacerých
miestach nesprávne uvádza názov A.) a W. s.r.o. a D. spol. s.r.o. vôbec nedošlo, a preto
ţalobcom uplatnený odpočet DPH v tomto rozsahu je nesprávny.
Predovšetkým z daňovej kontroly vyplynulo, ţe fakturované loţiská mali byť
obstarané od spoločnosti B., s r.o., ktorá podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníctva k hnuteľným veciam zo 7.mája 2001 mala previesť vlastnícke právo k týmto
loţiskám na spoločnosť A. a. s.. Z dokladov spoločností W. spol. s r.o. a D., spol. s r.o. bolo
zistené, ţe tieto boli veriteľmi spoločnosti B., spol. s r.o. a v zmysle zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam dlţník prevedie na
veriteľov vlastnícke práva k hnuteľným veciam. Podľa vyjadrenia M. D., likvidátora oboch
spoločností, W. s.r.o. a D. s.r.o. nadobudli predmetné pohľadávky na základe zmlúv
o odplatnom odstúpení pohľadávky od spoločnosti L. S. spol. s r.o. Pohľadávka vznikla tak,
ţe spoločnosť B. s.r.o. neuhradila L. S. odplatu za podstúpenie pohľadávky, preto postúpila
pohľadávku spoločnosti W. s.r.o., D. s.r.o. a A. a.s., ktorí uzatvorili s dlţníkom Zmluvu
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v prípade, ţe B. s.r.o.
nesplní svoje záväzky. Pohľadávky mali byť zaúčtované v účtovnej evidencii.
Likvidátor spoločnosti B., s.r.o., Ing. S. K. vo svojej výpovedi uviedol, ţe potom, ako
bol ustanovený do funkcie likvidátora, predchádzajúci konateľ spoločnosti B., s.r.o. M. D.
mu oznámil, ţe poţadované účtovné doklady mu nie je moţné odovzdať, pretoţe ich nemá
k dispozícii a likvidátor účtovné a daňové doklady za roky 2001 a 2002 nevlastnil a ani nimi
nikdy nedisponoval.
Podľa zistení kontrolnej skupiny spoločnosť B. s.r.o. v čase odpredaja priemyselných
loţísk spoločnostiam W. s.r.o. a A. a.s. na základe uţ uvedených zmlúv o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, t. j. v máji 2001 uţ nebola platiteľom DPH,
pretoţe jej Daňový úrad v Roţňave rozhodnutím z 12.apríla 2002 podľa § 43 ods. 3 zákona
o DPH určil posledné zdaňovacie obdobie apríl 2002. Týmto rozhodnutím zároveň správca
dane vyzval spol. B. s.r.o. na splnenie povinností v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, t. j.
aby v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, t. j. apríl 2002 priznala a odviedla
daň z majetku, pri ktorom uplatnila odpočet DPH a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu
skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.
Daňový subjekt B. s.r.o. 28.mája2002 podal za zdaňovacie obdobie apríl 2002 daňové
priznanie k DPH, v ktorom neuviedol ţiadnu sumu ako ročné vysporiadanie odpočtu DPH
z majetku a zásob.
Z uvedeného je zrejmé, ţe tvrdenie M. D., konateľa spoločnosti B. s.r.o. od
3.decembra 2001, ţe k tomuto dátumu spoločnosť predmetné loţiská vlastnila sa nezakladá na
pravde a túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach aj bývalí konatelia spoločnosti B.
s. r. o. Ing. T. S., Ing. Ľ. G., Ing. M. G. a Ing. M. A.., ktorí zhodne uviedli, ţe spoločnosť B.
s.r.o. v čase vzdania sa ich funkcií konateľov (2.december 2001) nevlastnila ţiaden
nehnuteľný majetok a z hnuteľných vecí len počítač, poľnohospodárske stroje a úţitkový
automobil, pričom z hľadiska podnikateľských aktivít sa zaoberala obchodom s rezivom
a guľatinou. O obchodovaní s priemyselnými loţiskami nemali svedkovia ţiadne vedomosti.
Preto táto spoločnosť ani nemohla uvedené loţiská odpredať spoločnostiam A. a.s., W. spol.
s r.o. a D. spol. s r.o, od týchto ich následne nemohol kúpiť ţalobca a tieto ani nemohli byť
predmetom dodávky spoločnosti B. SK spol. s r.o., ktorá mala tieto loţiská vyviezť na
Ukrajinu. Nadobudnutie predmetných priemyselných loţísk obchodnou spoločnosťou A., a.s.
od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. nepreukázali ani svedkovia M. A. a Ing. M. B. – bývalí
štatutári dodávateľskej spoločnosti A., a.s. a súčasne aj ţalobcu. Menovaní pôsobili
ako podpredseda predstavenstva spoločnosti A., a.s. (Ing. M. B.), resp. ako člen
predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti (M. A.) v období od 19.marca 2001 do 4.februára
2003. Svedkovi M. A. neboli známe obchodné aktivity spoločnosti A., a.s. týkajúce sa
priemyselných loţísk a Ing. M. B. uviedol, ţe môţe potvrdiť informácie o zdaniteľných
plneniach pre spoločnosť A., s.r.o., ktorej sa predali priemyselné loţiská za účelom ďalšieho
predaja, pričom nevedel poskytnúť ďalšie informácie, kde bol tovar uloţený, kto viedol v tom
čase účtovníctvo a pod. V tomto smere odkázal na M. D., ktorý bol v tom čase predsedom
predstavenstva tejto spoločnosti.
Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe v rozhodnom období december 2001
aţ apríl 2002 bol jediným konateľom spol. B. s.r.o., D. s.r.o., W. s.r.o. a W. E. M. spol. s
r.o. (zakladajúci spoločník ţalobcu), M. D., ktorý bol taktieţ predsedom predstavenstva
v spoločnosti A. a.s.. Preto jeho tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s ostatnými dôkazmi
zaloţenými s spisovom materiáli, resp. nie sú podloţené relevantnými dôkazmi, nie sú pre
odvolací súd vierohodné.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,
je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
10 2Sžf/22/2010
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.
Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor
povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré
ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová