Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/177/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého

a JUDr. A. Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľ: S. P., a.s., proti odporcovi:

Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie, za účasti: 1) Ing. Ľ. Š., 2) Š. Š., 3) A.. Č.,

4) A. Č., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 17-2008/1974-Kr zo dňa

5. decembra 2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č.k. -30 zo dňa 9. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -30 zo dňa 9. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu

zo dňa 5. decembra 2008, ktorým správny orgán rozhodol v reštitučnom konaní podľa

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon

o pôde“) tak, ţe oprávneným osobám Ing. Ľ. Š. a Š. Š. priznal vlastnícke právo

k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R., zapísanej v pkn. vl. č. X. ako parc. č. X.

– roľa, ktorej časť ku dňu účinnosti zákona o pôde bola zapísaná na LV č. X.,

v súčasnosti zapísaná na LV č. X. ako parcela registra C parc. č. X. – zastavaná plocha

2

a nádvoria vo výmere 256m, a to v podiele ½ pre Ing. Ľ. Š. a v podiele ½ pre Š. Š..

Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe v danom prípade boli ohľadne

vydávanej parcely splnené podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) v spojení

s ustanovením § 4 zákona o pôde a správne smerovala i ţiadosť Ing. Ľ. Š. a Š. Š. proti

navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi povinnej osoby a ţiadne skutočnosti, ktoré by

vydaniu nehnuteľnosti bránili neboli zistené. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu

vyplýva, ţe predmetná parcela č. X. evidovaná na LV č. X. vznikla odčlenením

z pozemno-kniţnej parcely č. X., ktorá v čase prechodu na štát bola pôdou patriacou do

poľnohospodárskeho pôdneho fondu a po prechode na štát v 50-tych rokoch nebola a ani

v súčasnosti nie je parcela č. X. zastavaná, ide o pozemok oplotený, ktorý slúţi ako

záhrada. Táto parcela je pričlenená k parcele č. X. zapísanej na LV č. X. vo vlastníctve

ďalších účastníkov konania A. Č. a A. Č. a nachádza sa v intraviláne obce. Taktieţ

krajský súd poukázal na to, ţe hoci navrhovateľ dňa 09.11.2005 predal parcelu č. X. A.

Č. a A. Č., tak napriek tomu nie je tu ţiadna prekáţka na vydanie predmetného pozemku

oprávneným osobám, pretoţe prevod vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa

09.11.2005, ktorej vklad bol povolený pod č. V-2555/05 dňa 25.11.2005, je neplatný

v zmysle § 5 ods. 3 zákona o pôde, pretoţe reštitučný nárok bol riadne uplatnený.

Taktieţ z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe odporca správne

vyhodnotil aj existenciu nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.1992, ktorá sa týkala

len prenájmu priestorov v objekte pošty. R., ktorý v čase prechodu vlastníctva na štát

neexistoval, a teda nemohol byť ani predmetom reštitúcie, pretoţe s takouto zmluvou

zákon o pôde nepočíta a uvaţuje len s dohodou uzavretou podľa § 9 ods. 2 zákona.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ a ţiadal,

aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako nezákonný zmenil tak, ţe rozhodnutie

obvodného pozemkového úradu zo dňa 05.12.2010 zruší a vec mu vráti na ďalšie

konanie. Uviedol, ţe oprávnené osoby si dňa 03.12.1992 uplatnili na vtedajšom

Pozemkovom úrade Košice – vidiek nárok na vydanie nehnuteľností a z tohto uplatnenia

nie je zrejmé, či sa toto uplatnenie týkalo alebo netýkalo aj predmetnej parcely č. X..

Najskôr správny orgán vydal jedno rozhodnutie vo februári 2006 pod č. 04/229/1033 -

Kralč. a potom ako bolo jeho rozhodnutie zrušené, tak na základe právneho názoru

Najvyššieho súdu SR vydal správny orgán dve rozhodnutia zo dňa 02.12.2010 a zo dňa

05.12.2010. Správny orgán sa vydaním dvoch nových rozhodnutí pokúsil odstrániť

nedostatky svojho rozhodnutia zo dňa 21.02.2006, čo sa mu nepodarilo a nedostatočne

identifikoval nehnuteľnosť, ktorej vlastnícke právo je týmto rozhodnutím dotknuté,

a to parc. č. X. zapísanej na LV č. X. s nehnuteľnosťou, ktorá bola zapísaná v PKV č. X.

ako parcela č. X.. Správny orgán sa opätovne nezaoberal otázkou, či rozhoduje

v pôvodnom konaní, ktoré začalo v roku 1992 na návrh p. Š. a podľa názoru

navrhovateľa bolo ukončené v roku 1992, alebo či rozhodoval v novom konaní. Krajský

súd na str. 8 svojho rozsudku uvádza, ţe išlo o jedno konanie. Krajský súd sa taktieţ

nevysporiadal s uzatvorenou dohodou zo dňa 08.04.1992, schválenou pozemkovým

úradom. Podľa navrhovateľa v prípade pozemku parc. č. X. ide o pozemok, ktorý sa

nevyuţíva ako poľnohospodárska pôda a je v rozpore s účelom zákona o pôde vydávať

nehnuteľnosti vnukom nebohého p. Š.. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydania

nespadajú do pôsobnosti zákona o pôde a takýto istý názor majú podľa navrhovateľa

aj súčasní vlastníci pozemku p. A.. Č. a p. A. Č..

Obvodný pozemkový úrad Košice – okolie sa písomne vyjadril k odvolaniu

navrhovateľa a poukázal na to, ţe predmetná parcela prešla na štát z vlastníctva Š. Š.,

a to spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. a). Správny orgán poukázal na to,

ţe podľa § 30 pre postup podľa druhej časti reštitučného zákona sa povaţuje za majetok

uvedený v § 1 ods. 1 majetok, ktorý sa v čase odňatia vlastníckeho práva na tieto účely

uţíval a v čase prechodu na štát bol roľou a preto spadá pod pôsobnosť zákona o pôde.

Ţiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

navrhovateľa posudzoval, či krajský súd ako i odporca pri rozhodovaní vychádzali

z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a tieţ vzhľadom na námietky

navrhovateľa ohľadne hodnotenia dôkazov bolo konanie vedené takým procesným

postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané

spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Odporca rozhodol vo veci napadnutým rozhodnutím v konaní podľa § 9 ods. 4

zákona o pôde keď oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k parcele č. 141

zapísanej vo vloţke č. X. v kat. úz. R., ktorá je podľa pozemkového úradu ako

i krajského súdu totoţná s parcelou registra C parc. č. X. – zastavaná plocha

2

a nádvorie o výmere 256m.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde nárok úplatní oprávnená osoba na pozemkovom

úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľností. Povinná osob a

uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní

nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o pôde dohoda podlieha schváleniu pozemkovým

úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 3 uvedeného zákona rozhodnutie pozemkového úradu

o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.

Podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde, ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde,

rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.

I keď v rámci rozhodovania pozemkových úradov podľa zákona o pôde

prichádzajú do úvahy viaceré druhy rozhodovacích procesov, tak v aplikačnej praxi

sa moţno stretnúť predovšetkým s dvomi druhmi rozhodovania pred obvodným

pozemkovým úradom, a to:

1. rozhodovanie o schválení (neschválení) dohody o vydaní nehnuteľností podľa

§ 9 ods. 2 zákona o pôde a

2. rozhodovanie o vlastníctve oprávnenej osoby podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde.

Z výkladu ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o pôde vyplýva, ţe obvodný

pozemkový úrad rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti aţ vtedy,

ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde.

Z administratívneho spisu správneho orgánu zistil Najvyšší súd SR,

ţe v predmetnej reštitučnej veci podľa zákona o pôde, ktoré reštitučné nároky

si uplatnili oprávnené osoby, je nesporné, ţe odporca rozhodoval vo veci viacerými

čiastkovými rozhodnutiami, teda nebolo o uplatnenom reštitučnom nároku

rozhodované jedným rozhodnutím, v ktorom by bol vyčerpaný celý predmet

reštitučného konania podľa zákona o pôde. I podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako

tvrdí navrhovateľ nie je potom celkom zrejmé o akom predmete tohto konania

príslušný pozemkový úrad vo veci rozhodol, zvlášť pokiaľ sa týmito skutočnosťami

bliţšie nezaoberá v dôvodoch svojho rozhodnutia. Preto i vyriešenie tejto otázky

bolo prácne i v prieskumnom konaní na Krajskom súde v Košiciach, ktorý však

i problematiku jednotlivých čiastkových rozhodnutí vydaných v tomto reštitučnom

konaní posúdil v súlade so zákonom.

V danom prípade ako vyplýva zo spisového materiálu správneho orgánu

z pôvodnej veľkej pozemno-kniţnej parcely č. X. sa postupne odčlenili viaceré

parcely, ktoré boli napr. i predmetom uzavretej dohody medzi obcou R.

a oprávnenými osobami, ktorá bola schválená rozhodnutím Pozemkového úradu

Košice – vidiek č.j. 556/92 zo dňa 08.04.1992.

Pokiaľ navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku krajského

súdu poukázal i na skutočnosť, či si oprávnené osoby vôbec uplatnili reštitučný

nárok aj na pkn. parcelu č. X., a ţe z tohto ich uplatnenia nie je zrejmé,

či sa dotýkalo aj tejto parcely, a to i s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 24.06.2008, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č.k. -73 zo dňa 25.09.2007 tak, ţe zrušil

rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie č. 04/229/1033-Kralč.

zo dňa 01.02.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V danej veci sa odvolací súd stotoţňuje s krajským súdom v tom,

ţe pozemkový úrad rozhodol v súlade so zákonom, keď rozhodol i o uvedenej časti

nehnuteľnosti odčlenenej z pôvodnej pkn. parcely č. X.. V danom prípade nič

nebránilo pozemkovému úradu, aby rozhodol o tejto parcele, pretoţe je potrebné

zdôrazniť, ţe reštitučný nárok si oprávnené osoby uplatnili nielen na časť

pozemkových nehnuteľní ako to eventuálne tvrdí povinná osoba, ale z listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, ţe reštitučný nárok bol

uplatnený všeobecne na všetky nehnuteľnosti po nebohom Š. Š. staršom, ktorého

predmetné nehnuteľnosti prešli na čsl. štát na základe trestného rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č.k. T 180/52 zo dňa 17.06.1952. Z uznesenia Mestského súdu

v Košiciach č. 2Rt/269/90 vyplýva, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

T180/52 ako i ďalšie rozhodnutia v trestnej veci právneho predchodcu oprávnených

osôb sú zrušené. V danom prípade reštitučný titul bol ustálený v zmysle ustanovenia

§ 6 ods. 1 písm. a) zákona o pôde, ktorá skutočnosť i podľa názoru odvolacieho súdu

zodpovedá zistenému skutkovému stavu, a preto aplikácia tohto reštitučného titulu je

správa.

I podľa právneho názoru odvolacieho súdu tým, ţe si oprávnené osoby

uplatnili i všeobecne reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností podľa zákona o pôde

po nebohom Š. Š., účastnom rehabilitácie podľa

písomným podaním zo dňa 26.08.1991 (okrem iných podaní, ktorými si uplatnili

reštitučný nárok), ktoré bolo pozemkovému úradu doručené dňa 27.08.1991, ktorá

skutočnosť vyplýva i z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

, teda v súlade so zákonom o pôde sa oprávnené osoby domáhali vydania

ďalšieho predmetu reštitučného konania.

Tým, ţe v uvedenom podaní oprávnené osoby si len všeobecným spôsobom

uplatnili reštitučný nárok po neb. Š. Š. staršom, je potom potrebné vyvodiť záver, ţe

v dôsledku takto formulovaného uplatnenia reštitučného nároku je potom z jeho

obsahu nepochybné, ţe pozemkový úrad je povinný rozhodnúť úplne o všetkých

pozemkových nehnuteľnostiach, ktoré vlastnícky patrili Š. Š. st. a v rozhodnom

období prešli na čsl. štát a taktieţ spadajú pod reţim zákona o pôde.

Neobstojí preto argumentácia povinnej osoby, ţe predmetnú parcelu by nebola

odpredávala fyzickým osobám A. Č. a A. Č., pokiaľ by bola mala vedomosť, ţe

reštitučné konanie ako celok nie je ešte ukončené.

Navrhovateľ ako povinná osoba na vydanie predmetných nehnuteľností

napriek uplatnenému reštitučnému nároku disponoval potom predmetnými

nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má

na mysli zákon o pôde a predmetné nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou

na uvedené fyzické osoby, pričom správne konštatuje Krajský súd v Košiciach,

ţe takýto právny úkon je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o pôde neplatný.

Podľa § 5 ods. 3 zákona o pôde povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami

aţ do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára,

odo dňa účinnosti tohto zákona nemôţe tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo

previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.

Postupom povinnej osoby došlo k porušeniu blokačného ustanovenia, teda

ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o pôde a preto príslušný prevod, ktorý vykonala

povinná osoba je zo zákona neplatný. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť,

ţe predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu nastáva automaticky zo zákona,

bez toho aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým

spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca

pamätal teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 5 ods. 3

veta posledná zákona o pôde tak, ţe takéto právne úkony sú zo zákona neplatné.

Čo sa týka príslušnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.1992, ktorú uzatvoril

navrhovateľ s Ing. Ľ. Š., tak i odvolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom

krajského súdu, ţe nebolo moţné zohľadniť existenciu nájomnej zmluvy zo dňa

01.06.1992 a túto zmluvu posúdiť ako určitý ekvivalent za predmet reštitučného

konania, tak ako sa to mylne domnieva povinná osoba, pretoţe správne tvrdí krajský

súd, ţe takáto dohoda nie je dohodou o vydaní nehnuteľností v zmysle § 9 ods. 2

zákona o pôde a ani ju nemôţe nahrádzať. Ako vyplýva z obsahu tejto nájomnej

zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu, tak skutočne sa týkala iba prenájmu

priestorov v objekte, ktorý v čase prechodu vlastníckeho práva na čsl. štát v 50-tych

rokoch neexistoval a nie je moţné ho povaţovať za predmet reštitúcie, ako to

správne tvrdí krajský súd.

Pokiaľ navrhovateľ ako povinná osoba namietal, ţe vydávané nehnuteľnosti

nespadajú pod pôsobnosť zákona o pôde a ţe tento istý názor zdieľajú aj súčasní

vlastníci pozemku, ktorým kúpnou zmluvou odpredal predmetné pozemkové

nehnuteľnosti, a to A.. Č. a A. Č., tak napriek tomu odvolací súd sa s takouto

argumentáciou povinnej osoby nestotoţňuje a povaţuje ju za účelového charakteru.

Podľa § 30 zákona o pôde pre postup podľa druhej časti tohto zákona sa

za majetok uvedený v § 1 ods. 1 povaţuje aj majetok, ktorý sa v čase odňatia

vlastníckeho práva na tieto účely uţíval.

Vzhľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise

je nesporné, ţe v čase prechodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností

v 50-tych rokoch na čsl. štát predstavovali tieto nehnuteľnosti poľnohospodársky

pôdny fond. Takýmto charakterom bola predmetná parcela i poznačená v pozemkovej

knihe kat. úz. R. zapísanej v pkn. vloţke č. X.. Správne preto i odporca poukazuje na

túto skutočnosť, ţe v čase prechodu do vlastníckeho práva na štát bol predmetný

pozemok roľou a spadá preto pod pôsobnosť zákona o pôde a správne preto

postupoval i krajský súd, keď sa stotoţnil s takýmto záverom pozemkového úradu.

Pre úplnosť veci povaţuje za potrebné Najvyšší súd SR zdôrazniť,

ţe na vydávaných nehnuteľnostiach neviazli ani ţiadne zákonné prekáţky, predmetná

parcela nebola zastavanou a aj naviac z vykonanej obhliadky na mieste samom

v zmysle správneho poriadku je potom preukázané, ţe skutočne nič nebránilo

pozemkovému úradu rozhodnúť v konaní podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde spôsobom,

keď rozhodol o vlastníckom práve oprávnených osôb k vydávaným nehnuteľnostiam.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok krajskéh o súdu

ako súladný so zákonom potvrdil v zmysle ustanovenia

za pouţitia ustanovenia

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia

v spojení s ustanovením za pouţitia

ustanovenia Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal

a ostatní účastníci odvolacieho konania si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnili a ţiadne trovy konania im ani nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová