Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d4c/362944.978325.pdf
PDF · 161.92 KB
No categories available
2Sžo/177/2010
Najvyšší súd 2Sžo/177/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého
a JUDr. A. Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľ: S. P., a.s., proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie, za účasti: 1) Ing. Ľ. Š., 2) Š. Š., 3) A.. Č.,
4) A. Č., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 17-2008/1974-Kr zo dňa
5. decembra 2008, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1Sp/10/2009-30 zo dňa 9. apríla 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 1Sp/10/2009-30 zo dňa 9. apríla 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu
zo dňa 5. decembra 2008, ktorým správny orgán rozhodol v reštitučnom konaní podľa
§ 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon
o pôde“) tak, ţe oprávneným osobám Ing. Ľ. Š. a Š. Š. priznal vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R., zapísanej v pkn. vl. č. X. ako parc. č. X.
– roľa, ktorej časť ku dňu účinnosti zákona o pôde bola zapísaná na LV č. X.,
v súčasnosti zapísaná na LV č. X. ako parcela registra C parc. č. X. – zastavaná plocha
2
a nádvoria vo výmere 256m, a to v podiele ½ pre Ing. Ľ. Š. a v podiele ½ pre Š. Š..
Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe v danom prípade boli ohľadne
vydávanej parcely splnené podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) v spojení
s ustanovením § 4 zákona o pôde a správne smerovala i ţiadosť Ing. Ľ. Š. a Š. Š. proti
navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi povinnej osoby a ţiadne skutočnosti, ktoré by
vydaniu nehnuteľnosti bránili neboli zistené. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu
vyplýva, ţe predmetná parcela č. X. evidovaná na LV č. X. vznikla odčlenením
z pozemno-kniţnej parcely č. X., ktorá v čase prechodu na štát bola pôdou patriacou do
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a po prechode na štát v 50-tych rokoch nebola a ani
v súčasnosti nie je parcela č. X. zastavaná, ide o pozemok oplotený, ktorý slúţi ako
záhrada. Táto parcela je pričlenená k parcele č. X. zapísanej na LV č. X. vo vlastníctve
ďalších účastníkov konania A. Č. a A. Č. a nachádza sa v intraviláne obce. Taktieţ
krajský súd poukázal na to, ţe hoci navrhovateľ dňa 09.11.2005 predal parcelu č. X. A.
Č. a A. Č., tak napriek tomu nie je tu ţiadna prekáţka na vydanie predmetného pozemku
oprávneným osobám, pretoţe prevod vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa
09.11.2005, ktorej vklad bol povolený pod č. V-2555/05 dňa 25.11.2005, je neplatný
v zmysle § 5 ods. 3 zákona o pôde, pretoţe reštitučný nárok bol riadne uplatnený.
Taktieţ z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe odporca správne
vyhodnotil aj existenciu nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.1992, ktorá sa týkala
len prenájmu priestorov v objekte pošty. R., ktorý v čase prechodu vlastníctva na štát
neexistoval, a teda nemohol byť ani predmetom reštitúcie, pretoţe s takouto zmluvou
zákon o pôde nepočíta a uvaţuje len s dohodou uzavretou podľa § 9 ods. 2 zákona.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie navrhovateľ a ţiadal,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako nezákonný zmenil tak, ţe rozhodnutie
obvodného pozemkového úradu zo dňa 05.12.2010 zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Uviedol, ţe oprávnené osoby si dňa 03.12.1992 uplatnili na vtedajšom
Pozemkovom úrade Košice – vidiek nárok na vydanie nehnuteľností a z tohto uplatnenia
nie je zrejmé, či sa toto uplatnenie týkalo alebo netýkalo aj predmetnej parcely č. X..
Najskôr správny orgán vydal jedno rozhodnutie vo februári 2006 pod č. 04/229/1033 -
Kralč. a potom ako bolo jeho rozhodnutie zrušené, tak na základe právneho názoru
Najvyššieho súdu SR vydal správny orgán dve rozhodnutia zo dňa 02.12.2010 a zo dňa
05.12.2010. Správny orgán sa vydaním dvoch nových rozhodnutí pokúsil odstrániť
nedostatky svojho rozhodnutia zo dňa 21.02.2006, čo sa mu nepodarilo a nedostatočne
identifikoval nehnuteľnosť, ktorej vlastnícke právo je týmto rozhodnutím dotknuté,
a to parc. č. X. zapísanej na LV č. X. s nehnuteľnosťou, ktorá bola zapísaná v PKV č. X.
ako parcela č. X.. Správny orgán sa opätovne nezaoberal otázkou, či rozhoduje
v pôvodnom konaní, ktoré začalo v roku 1992 na návrh p. Š. a podľa názoru
navrhovateľa bolo ukončené v roku 1992, alebo či rozhodoval v novom konaní. Krajský
súd na str. 8 svojho rozsudku uvádza, ţe išlo o jedno konanie. Krajský súd sa taktieţ
nevysporiadal s uzatvorenou dohodou zo dňa 08.04.1992, schválenou pozemkovým
úradom. Podľa navrhovateľa v prípade pozemku parc. č. X. ide o pozemok, ktorý sa
nevyuţíva ako poľnohospodárska pôda a je v rozpore s účelom zákona o pôde vydávať
nehnuteľnosti vnukom nebohého p. Š.. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydania
nespadajú do pôsobnosti zákona o pôde a takýto istý názor majú podľa navrhovateľa
aj súčasní vlastníci pozemku p. A.. Č. a p. A. Č..
Obvodný pozemkový úrad Košice – okolie sa písomne vyjadril k odvolaniu
navrhovateľa a poukázal na to, ţe predmetná parcela prešla na štát z vlastníctva Š. Š.,
a to spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. a). Správny orgán poukázal na to,
ţe podľa § 30 pre postup podľa druhej časti reštitučného zákona sa povaţuje za majetok
uvedený v § 1 ods. 1 majetok, ktorý sa v čase odňatia vlastníckeho práva na tieto účely
uţíval a v čase prechodu na štát bol roľou a preto spadá pod pôsobnosť zákona o pôde.
Ţiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
navrhovateľa posudzoval, či krajský súd ako i odporca pri rozhodovaní vychádzali
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a tieţ vzhľadom na námietky
navrhovateľa ohľadne hodnotenia dôkazov bolo konanie vedené takým procesným
postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané
spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Odporca rozhodol vo veci napadnutým rozhodnutím v konaní podľa § 9 ods. 4
zákona o pôde keď oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k parcele č. 141
zapísanej vo vloţke č. X. v kat. úz. R., ktorá je podľa pozemkového úradu ako
i krajského súdu totoţná s parcelou registra C parc. č. X. – zastavaná plocha
2
a nádvorie o výmere 256m.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde nárok úplatní oprávnená osoba na pozemkovom
úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľností. Povinná osob a
uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní
nehnuteľnosti.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o pôde dohoda podlieha schváleniu pozemkovým
úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.
Podľa § 9 ods. 3 uvedeného zákona rozhodnutie pozemkového úradu
o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.
Podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde, ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde,
rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
I keď v rámci rozhodovania pozemkových úradov podľa zákona o pôde
prichádzajú do úvahy viaceré druhy rozhodovacích procesov, tak v aplikačnej praxi
sa moţno stretnúť predovšetkým s dvomi druhmi rozhodovania pred obvodným
pozemkovým úradom, a to:
1. rozhodovanie o schválení (neschválení) dohody o vydaní nehnuteľností podľa
§ 9 ods. 2 zákona o pôde a
2. rozhodovanie o vlastníctve oprávnenej osoby podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde.
Z výkladu ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o pôde vyplýva, ţe obvodný
pozemkový úrad rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti aţ vtedy,
ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde.
Z administratívneho spisu správneho orgánu zistil Najvyšší súd SR,
ţe v predmetnej reštitučnej veci podľa zákona o pôde, ktoré reštitučné nároky
si uplatnili oprávnené osoby, je nesporné, ţe odporca rozhodoval vo veci viacerými
čiastkovými rozhodnutiami, teda nebolo o uplatnenom reštitučnom nároku
rozhodované jedným rozhodnutím, v ktorom by bol vyčerpaný celý predmet
reštitučného konania podľa zákona o pôde. I podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako
tvrdí navrhovateľ nie je potom celkom zrejmé o akom predmete tohto konania
príslušný pozemkový úrad vo veci rozhodol, zvlášť pokiaľ sa týmito skutočnosťami
bliţšie nezaoberá v dôvodoch svojho rozhodnutia. Preto i vyriešenie tejto otázky
bolo prácne i v prieskumnom konaní na Krajskom súde v Košiciach, ktorý však
i problematiku jednotlivých čiastkových rozhodnutí vydaných v tomto reštitučnom
konaní posúdil v súlade so zákonom.
V danom prípade ako vyplýva zo spisového materiálu správneho orgánu
z pôvodnej veľkej pozemno-kniţnej parcely č. X. sa postupne odčlenili viaceré
parcely, ktoré boli napr. i predmetom uzavretej dohody medzi obcou R.
a oprávnenými osobami, ktorá bola schválená rozhodnutím Pozemkového úradu
Košice – vidiek č.j. 556/92 zo dňa 08.04.1992.
Pokiaľ navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania proti rozsudku krajského
súdu poukázal i na skutočnosť, či si oprávnené osoby vôbec uplatnili reštitučný
nárok aj na pkn. parcelu č. X., a ţe z tohto ich uplatnenia nie je zrejmé,
či sa dotýkalo aj tejto parcely, a to i s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sţo 173/2007 zo dňa 24.06.2008, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Sp/9/2006-73 zo dňa 25.09.2007 tak, ţe zrušil
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie č. 04/229/1033-Kralč.
zo dňa 01.02.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V danej veci sa odvolací súd stotoţňuje s krajským súdom v tom,
ţe pozemkový úrad rozhodol v súlade so zákonom, keď rozhodol i o uvedenej časti
nehnuteľnosti odčlenenej z pôvodnej pkn. parcely č. X.. V danom prípade nič
nebránilo pozemkovému úradu, aby rozhodol o tejto parcele, pretoţe je potrebné
zdôrazniť, ţe reštitučný nárok si oprávnené osoby uplatnili nielen na časť
pozemkových nehnuteľní ako to eventuálne tvrdí povinná osoba, ale z listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, ţe reštitučný nárok bol
uplatnený všeobecne na všetky nehnuteľnosti po nebohom Š. Š. staršom, ktorého
predmetné nehnuteľnosti prešli na čsl. štát na základe trestného rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č.k. T 180/52 zo dňa 17.06.1952. Z uznesenia Mestského súdu
v Košiciach č. 2Rt/269/90 vyplýva, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
T180/52 ako i ďalšie rozhodnutia v trestnej veci právneho predchodcu oprávnených
osôb sú zrušené. V danom prípade reštitučný titul bol ustálený v zmysle ustanovenia
§ 6 ods. 1 písm. a) zákona o pôde, ktorá skutočnosť i podľa názoru odvolacieho súdu
zodpovedá zistenému skutkovému stavu, a preto aplikácia tohto reštitučného titulu je
správa.
I podľa právneho názoru odvolacieho súdu tým, ţe si oprávnené osoby
uplatnili i všeobecne reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností podľa zákona o pôde
po nebohom Š. Š., účastnom rehabilitácie podľa § 2 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.
písomným podaním zo dňa 26.08.1991 (okrem iných podaní, ktorými si uplatnili
reštitučný nárok), ktoré bolo pozemkovému úradu doručené dňa 27.08.1991, ktorá
skutočnosť vyplýva i z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Sp/9/2006, teda v súlade so zákonom o pôde sa oprávnené osoby domáhali vydania
ďalšieho predmetu reštitučného konania.
Tým, ţe v uvedenom podaní oprávnené osoby si len všeobecným spôsobom
uplatnili reštitučný nárok po neb. Š. Š. staršom, je potom potrebné vyvodiť záver, ţe
v dôsledku takto formulovaného uplatnenia reštitučného nároku je potom z jeho
obsahu nepochybné, ţe pozemkový úrad je povinný rozhodnúť úplne o všetkých
pozemkových nehnuteľnostiach, ktoré vlastnícky patrili Š. Š. st. a v rozhodnom
období prešli na čsl. štát a taktieţ spadajú pod reţim zákona o pôde.
Neobstojí preto argumentácia povinnej osoby, ţe predmetnú parcelu by nebola
odpredávala fyzickým osobám A. Č. a A. Č., pokiaľ by bola mala vedomosť, ţe
reštitučné konanie ako celok nie je ešte ukončené.
Navrhovateľ ako povinná osoba na vydanie predmetných nehnuteľností
napriek uplatnenému reštitučnému nároku disponoval potom predmetnými
nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má
na mysli zákon o pôde a predmetné nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou
na uvedené fyzické osoby, pričom správne konštatuje Krajský súd v Košiciach,
ţe takýto právny úkon je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o pôde neplatný.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o pôde povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami
aţ do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára,
odo dňa účinnosti tohto zákona nemôţe tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo
previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.
Postupom povinnej osoby došlo k porušeniu blokačného ustanovenia, teda
ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o pôde a preto príslušný prevod, ktorý vykonala
povinná osoba je zo zákona neplatný. Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť,
ţe predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu nastáva automaticky zo zákona,
bez toho aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu nejakým
spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca
pamätal teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 5 ods. 3
veta posledná zákona o pôde tak, ţe takéto právne úkony sú zo zákona neplatné.
Čo sa týka príslušnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.1992, ktorú uzatvoril
navrhovateľ s Ing. Ľ. Š., tak i odvolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom
krajského súdu, ţe nebolo moţné zohľadniť existenciu nájomnej zmluvy zo dňa
01.06.1992 a túto zmluvu posúdiť ako určitý ekvivalent za predmet reštitučného
konania, tak ako sa to mylne domnieva povinná osoba, pretoţe správne tvrdí krajský
súd, ţe takáto dohoda nie je dohodou o vydaní nehnuteľností v zmysle § 9 ods. 2
zákona o pôde a ani ju nemôţe nahrádzať. Ako vyplýva z obsahu tejto nájomnej
zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu, tak skutočne sa týkala iba prenájmu
priestorov v objekte, ktorý v čase prechodu vlastníckeho práva na čsl. štát v 50-tych
rokoch neexistoval a nie je moţné ho povaţovať za predmet reštitúcie, ako to
správne tvrdí krajský súd.
Pokiaľ navrhovateľ ako povinná osoba namietal, ţe vydávané nehnuteľnosti
nespadajú pod pôsobnosť zákona o pôde a ţe tento istý názor zdieľajú aj súčasní
vlastníci pozemku, ktorým kúpnou zmluvou odpredal predmetné pozemkové
nehnuteľnosti, a to A.. Č. a A. Č., tak napriek tomu odvolací súd sa s takouto
argumentáciou povinnej osoby nestotoţňuje a povaţuje ju za účelového charakteru.
Podľa § 30 zákona o pôde pre postup podľa druhej časti tohto zákona sa
za majetok uvedený v § 1 ods. 1 povaţuje aj majetok, ktorý sa v čase odňatia
vlastníckeho práva na tieto účely uţíval.
Vzhľadom na listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise
je nesporné, ţe v čase prechodu vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností
v 50-tych rokoch na čsl. štát predstavovali tieto nehnuteľnosti poľnohospodársky
pôdny fond. Takýmto charakterom bola predmetná parcela i poznačená v pozemkovej
knihe kat. úz. R. zapísanej v pkn. vloţke č. X.. Správne preto i odporca poukazuje na
túto skutočnosť, ţe v čase prechodu do vlastníckeho práva na štát bol predmetný
pozemok roľou a spadá preto pod pôsobnosť zákona o pôde a správne preto
postupoval i krajský súd, keď sa stotoţnil s takýmto záverom pozemkového úradu.
Pre úplnosť veci povaţuje za potrebné Najvyšší súd SR zdôrazniť,
ţe na vydávaných nehnuteľnostiach neviazli ani ţiadne zákonné prekáţky, predmetná
parcela nebola zastavanou a aj naviac z vykonanej obhliadky na mieste samom
v zmysle správneho poriadku je potom preukázané, ţe skutočne nič nebránilo
pozemkovému úradu rozhodnúť v konaní podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde spôsobom,
keď rozhodol o vlastníckom práve oprávnených osôb k vydávaným nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozsudok krajskéh o súdu
ako súladný so zákonom potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia
ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal
a ostatní účastníci odvolacieho konania si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili a ţiadne trovy konania im ani nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová