Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
784/364754.071d55.pdf
PDF · 159.72 KB
No categories available
1To/6/2009
N a j v y š š í s ú d 1 To 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2011
v Bratislave, v trestnej veci proti obţalovanej Ing. I. D. a spol., pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, o odvolaní obţalovanej Ing. I. D. a krajského prokurátora proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. februára 2009, sp. zn. 4 T 8/2002, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolania krajského prokurátora
a obţalovanej Ing. I. D. sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bola obţalovaná uznaná
za vinnú z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, ţe:
ako referentka zahraničných platieb v A. a.s., pobočka B. B. v úmysle seba
a iného obohatiť vykonala 11. júla 1994 bankové operácie, ktoré nebola oprávnená vykonať,
spracovala 2 faktúry označené platcom firma M. s.r.o., K., Č. X. na sumu 86 650 USD a č. X.
na sumu 79 533 USD, vystavila platobné príkazy na vyššie uvedené faktúry, tieto
neodovzdala na oddelenie likvidácie k ďalšiemu spracovaniu, ale ich sama opečiatkovala
falošným razítkom „K.“, toto razítko opatrila dátumom 11. júla 1994 a parafou, pričom
na týchto platobných príkazoch uviedla č. účtu X., ktoré bolo vedené v A., pobočka B. B.,
na firmu E., s.r.o. B. Na základe takto spracovaných platobných príkazov zaslaných Č., boli
Č.Č. platby dňa 12. júla 1994 prevedené na účet firmy M.T. do peňaţného ústavu S.,
na konto č. X., ktoré si 8. júla 1994 v tomto peňaţnom ústave za prítomnosti Ing. D. zaloţila
doposiaľ nestotoţnená osoba muţského pohlavia na základe predloţenia cestovného pasu
znejúceho na meno “Z. K., nar. X., bydliskom T., v ktorom bola vymenená fotografia Z. K. za
fotografiu neznámeho muţa a 18. júla 1994 z tohto konta v S. si táto doposiaľ nestotoţnená
osoba muţského pohlavia vybrala sumu 257 000 DEM za prítomnosti obţalovanej Ing. I. D.,
čím spôsobili A., a.s., pobočka B. B., v súčasnosti firme M., spol.
s r. o., A., Ţ. škodu vo výške 5 165 585,99 Sk.
Krajský súd jej za to uloţil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 183/1999 Z.z.
s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere
dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní piatich
rokov.
Naproti tomu súd obţalovaného Ing. P. G. podľa § 226 písm. c/ Tr. por.
pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 Tr. zák. k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999, ktorý mal
spáchať tak, ţe:
obvinená Ing. I. D. ako referentka zahraničných platieb v A. a.s., pobočka B. B.,
v úmysle seba a iného obohatiť vykonala 11. júla 1994 bankové operácie, ktoré nebola
oprávnená vykonať, spracovala 2 faktúry označené platcom firma M. s.r.o., K., č. X. na sumu
86 650 USD a č. X., vystavila platobné príkazy na vyššie uvedené faktúry, tieto neodovzdala
na oddelenie likvidácie k ďalšiemu spracovaniu, ale ich sama opečiatkovala falošným
razítkom „K.“, toto razítko opatrila dátumom 11. júla 1994 a parafou, pričom na týchto
platobných príkazoch uviedla č. účtu X., ktoré bolo vedené v A., pobočka B. B., na firmu E.,
s.r.o. B. Na základe takto spracovaných platobných príkazov zaslaných Č., boli Č.Č. platby
12. júla 1994 prevedené na účet firmy M.T. do peňaţného ústavu S. na konto č. X., ktoré si 8.
júla 1994 v tomto peňaţnom ústave za prítomnosti Ing. D. zaloţil Ing. P. G.
na základe predloţenia cestovného pasu znejúceho na meno „Z. K., nar. X., bydliskom T.,
v ktorom bola vymenená fotografia Z. K. za jeho fotografiu a 18. júla 1994 z tohto konta v S.;
spod obţaloby oslobodil, pretoţe nebolo dokázané, ţe tento skutok spáchal obţalovaný.
Podľa § 229 ods. 1, ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd poškodenú
spoločnosť M., spol. s r.o. Ţ. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.
V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 podala proti tomuto rozsudku odvolanie obţalovaná Ing. I. D. a krajský
prokurátor.
V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu obţalovaná
uviedla, ţe vykonané dokazovanie pred prvostupňovým súdom neodstránilo všetky nejasnosti
a pochybnosti z dôkazného materiálu prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania
vykonaného v predmetnej veci pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 12. mája 2004. Súd sa podľa názoru odvolateľky nevyrovnal s nejasnosťou časovosti
skutkového deja.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obţalovaná vyjadrila názor, ţe deficit
akéhokoľvek priameho dôkazu o účasti na spáchaní skutku a vine obţalovanej nemôţe viesť
k jednoznačnému usvedčeniu a rozhodnutiu o jej vine.
S poukazom na vyššie uvedené okolnosti navrhla, aby bola s poukazom na zásadu
„in dubio pro reo“ spod obţaloby oslobodená.
Prokurátorka krajskej prokuratúry v odôvodnení svojho odvolania uviedla,
ţe odvolaním napáda výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obţalovaný Ing. P. G. spod
obţaloby oslobodený. Vyjadrila názor, ţe súdy produkované dôkazy vyhodnotili
jednostranne, bez vzájomných súvislostí výlučne v prospech obţalovaného.
V ďalšej časti odôvodnenia prokurátorka poukázala na výpoveď svedkyne H. Z.
zo dňa 10. septembra 1996 ktorá opoznala z predloţených fotoalbumov obţalovaného G.
ako muţa, ktorý v inkriminovanom čase sa zúčastnil výberu finančných prostriedkov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe čoho súd konštatoval,
ţe tretia výpoveď uvedenej svedkyne z prípravného konania je nezákonná. V danej súvislosti
prokurátorka ďalej uviedla, ţe úkon právnej pomoci bol realizovaný štátom s rovnakým
právnym systémom a je zrejmé, ţe aj postup pri danom úkone bol obdobný ako postup podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto úkon právnej pomoci vykonaný v S. spĺňa
všetky zákonné náleţitosti a tento je pouţiteľný v konaní pred slovenským súdom.
Prokurátorka ďalej dôvodila, ţe rekognícia podľa fotoalbumu bola vykonávaná
s odstupom 15-tich rokov od dátumu činu, napriek tomu menovaná svedkyňa na 70 percent
opoznala obţalovaného ako páchateľa.
Prokurátorka tieţ poukázala na výpoveď svedka E. A., ktorý vo svojej výpovedi
z prípravného konania uviedol, ţe obţalovaný Ing. G. v auguste 1994 odišiel
na dovolenku do Š. spolu s Ing. I. D..
Prokurátorka dôvodila, ţe ani argumentácia pod bodmi 7/-10/ taxatívneho výpočtu
dôkazov uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku nemôţe, podľa jej názoru,
odôvodniť rozhodnutie o oslobodení obţalovaného spod obţaloby.
Na základe všetkých uvedených skutočností prokurátorka krajskej prokuratúry
navrhla, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil v časti výroku
o oslobodení obţalovaného Ing. P. G. spod obţaloby a vrátil vec tomuto súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotoţnila s odvolaním prokurátorky krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
v jeho intenciách a odvolanie obţalovanej Ing. D. zamietol ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania obţalovanej
Ing. I. D. a prokurátorky krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, podľa § 254 ods. l Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Zistil, ţe krajský súd rozhodol
vo vzťahu k obţalovanej Ing. D. pokiaľ ide o výrok o jej vine, ako aj výrok o treste správne
a v súlade so zákonom. A rovnako aj vo vzťahu k obţalovanému Ing. P. G., keď tohto spod
obţaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 a trestný čin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodil.
V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, krajský súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne
vyhodnotil a dospel tak vo vzťahu k obţalovanej Ing. I. D. ku správnym a úplným skutkovým
záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd vyloţil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovanej a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery
prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil
na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd.
Odvolacie námietky obţalovanej najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe
jej obhajoba prednášaná jej obhajcom v priebehu prípravného konania, ako aj konania
pred súdom, bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená (pokiaľ ide o súdne
konanie, toto bolo vykonané v intenciách ustanovenia § 302 a nasl. Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 ako proti ušlému). Skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona
č. 183/1999 Z.z, nepochybne spáchala práve obţalovaná Ing. D.. Obhajobu obţalovanej
povaţoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, za účelovú a nedôvodnú.
Všetky vykonané dôkazy krajský súd náleţite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil
a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho
súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetný skutok sa aj podľa
názoru najvyššieho súdu stal tak, ako to krajský súd správne ustálil vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a nepochybne ho spáchala práve obţalovaná Ing. I. D. konaním ktoré
je tam podrobne rozvedené. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd ţiadne
pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré
vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obţalovanú zo spáchania tohto skutku.
Treba však zdôrazniť, ţe odvolací súd práve na základe výsledkov vykonaného dokazovania
nemohol akceptovať odvolacie námietky obţalovanej, ktorá v podanom odvolaní tvrdila,
ţe neexistuje ţiadny priamy dôkaz preukazujúci jej vinu.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe v postavení referentky
zahraničných platieb v A. a.s. v pobočke B. B., to bola práve obţalovaná
Ing. D., ktorá spracovala dve faktúry č. X. a X. a vystavila na ne platobné príkazy,
opečiatkovala ich falošnou pečiatkou s dátumom 11. júla 1994. Dňa 8. júla 1994 v S. za jej
prítomnosti osoba muţského pohlavia zaloţila bankový účet na základe falošného cestovného
pasu a v nadväznosti na to dňa 18. júla 1994 opäť za prítomnosti obţalovanej bola suma
257 000 DEM z účtu vybratá.
V súlade so zákonom postupoval krajský súd aj pri rozhodovaní o uloţenom treste
tejto obţalovanej, keď prihliadol na všetky okolnosti prípadu, spoločenskú nebezpečnosť
spáchaného trestného činu, ako aj na osobu páchateľky a jej doterajší spôsob ţivota a s tým
spojené moţnosti jej prevýchovy a nápravy. Uloţený trest odňatia slobody na dva roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, aj podľa
názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá všetkým zásadám a kritériám, ktoré sú rozhodujúce
z hľadiska výmery trestu a splnenia jeho účelu. V takto uloţenom treste je aj podľa názoru
odvolacieho súdu, plne zohľadnená skutočnosť, ţe k spáchaniu trestnej činnosti došlo
pred takmer sedemnástimi rokmi, pričom však uţ prvostupňový súd správne konštatoval,
ţe dĺţka predmetného trestného konania bola čiastočne ovplyvnená aj tým, ţe obţalovaná
opustila územie Slovenskej republiky a doposiaľ sa zdrţiava na neznámom mieste, v dôsledku
čoho aj najvyšší súd na verejnom zasadnutí konal proti nej ako proti ušlej.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovaţoval odvolanie obţalovanej Ing. D. za dôvodné, a preto jej odvolanie podľa § 256
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
Rovnako za nedôvodné povaţoval odvolací súd aj odvolanie krajského prokurátora
podané proti oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku u obţalovaného Ing. P. G..
Krajský súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania správne ustálil, ţe existujú výrazné
pochybnosti o účasti tohto obţalovaného na spáchaní stíhaného skutku vo forme
spolupáchateľstva, pričom dospel k právnemu záveru, ţe tieto pochybnosti uţ nemoţno
odstrániť ani vykonaním ďalšieho dokazovania v predmetnej trestnej veci.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné podozrenie, ţe to bol práve obţalovaný
Ing. G., ktorý na základe predloţenia cestovného pasu zaloţil peňaţný účet v S. v Nemecku
a následne z neho vybral 257 000 DEM (nemeckých mariek) v prítomnosti obţalovanej
Ing. D., toto podozrenie samo osebe nemôţe stačiť na nepochybný a ničím nespochybniteľný
výrok o vine tohto obţalovaného.
Na dôkazy, ktoré vyvolali tieto pochybnosti poukázal prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Treba zdôrazniť skutočnosť, ţe krajský súd vykonal doplnenie
dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, prezentovanom v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03.
Svedkyňa H. Z., zamestnankyňa S., pri poslednom výsluchu (dňa 1. septembra 2008
doţiadaným súdom) vykonaného v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03, jednoznačne a nepochybne nepotvrdila
a neopoznala osobu Ing. P. G.. Dôvody, prečo krajský súd nemohol vykonať dokazovanie
prečítaním predchádzajúcich výpovedí tejto svedkyne (zo dňa 3. marca 1995, 23. januára
1996 a 10. septembra 1996) sú podrobne rozvedené vo vyššie citovanom uznesení
odvolacieho súdu .
Pochybnosti sú tieţ potvrdzované aj ďalšími zistenými skutočnosťami.
Dokazovaním bolo preukázané, ţe obţalovaná Ing. D. sa v predchádzajúcom období
stretávala a priatelila s viacerými muţmi a na spáchanie tohto skutku mohla vyuţiť
ktoréhokoľvek z nich, pričom treba tieţ poukázať na okolnosť, ţe účet bol otvorený
na cestovný pas znejúci na iné meno, ako meno obţalovaného Ing. G. (Z. K.) a najmä,
ţe v tomto cestovnom doklade je zrejme fotografia iného muţa ako fotografia obţalovaného.
Z tejto fotografie nie je zrejmé či sa jedná o fotografický snímok obţalovaného, alebo inej
osoby. Na tento váţny rozpor poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03.
Napokon aj samotná skutočnosť, ţe pred inkriminovaným časom mala obţalovaná
spoločne vycestovať na dovolenku do Š. s Ing. G. nepochybne zakladá indície, ţe muţom,
ktorý sa zúčastnil na trestnej činnosti obţalovanej Ing. D. mohol byť práve Ing. G., avšak
takúto skutočnosť nemoţno povaţovať za jednoznačný a nepochybný dôkaz, o ktorý by bolo
moţné oprieť rozhodnutie o jeho vine.
Pretoţe nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
ţe ţalovaný skutok spáchal aj obţalovaný Ing. P. G., prvostupňový súd so zreteľom
na zásadu „in dubio pro reo“ správne rozhodol, keď obţalovaného podľa § 226 písm. c/
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 spod obţaloby oslobodil.
Vzhľadom na uvedené okolnosti, najvyšší súd podľa § 256 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora obţalovanej Ing. I. D. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. mája 2011
JUDr. Pavol T o m a n , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová