Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/156/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: Ing. P. L., zastúpený advokátkou Mgr. E. K., proti

žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, za účasti: C. a.s., právne zastúpený

advokátkou Mgr. E. P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:

A/2008/1608/MRV z 12.mája 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -280 z 22.januára 2010, v spojení s opravným uznesením

č. k. -301 z 30.marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -280 z 22.januára 2010, v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/47/2008-

301 z 30.marca 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22.januára 2010, č. k. -280,

v spojení s opravným uznesením z 30.marca 2010 č. k. -301 podľa § 250j ods. 1

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: A/2008/1608/MRV

z 12.mája 2008, ktorým žalovaný povolil stavbu „Novostavba budov C. 3, 4, 5,“ – objekt SO-

02-Novostavba podzemných objektov C. 3, 4, 5 v koordinácii so susednými stavbami

v rozsahu SO-02.1 – Pažiace a tesniace steny pre C. 3, 4, 5, a SO-02.2 – Výkopy pre C. 3, 4, 5

na pozemkoch parc. č. X. v k. ú. S., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej O. P.

s.r.o., z 8.augusta 2007.

Z rozhodnutia vyplýva, že stavba C. 3 – Administratívna budova bola umiestnená

rozhodnutím o umiestnení stavby č. 0950, vydaným mestskou časťou Bratislava - S. pod č.

- 2005, 2006/23543/36282/UR-Ga z 1.júna 2006; stavba C. 4 – Administratívna budova

bola umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby č. 0951, vydaným mestskou časťou

Bratislava S. pod č. - 2005, /UR-Ga zo 7.júna 2006; stavba C. 5 –

Bytový dom bola umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby č. 0952, vydaným mestskou

časťou Bratislava - S. pod č. - 2005, /UR-Ga z 9.júna 2006.

Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného dospel krajský súd

v záveru, že toto je v súlade so zákonom, keďže žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa,

na odvolanie žalobcu, ktorého pribral stavebný úrad na základe jeho listu z 30.marca 2007

do stavebného konania, čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie a zároveň sa vysporiadal

s námietkami, ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Námietky sa týkali okruhu účastníkov

konania, poučenia o ich procesných právach, údajného nesúladu spracovanej projektovej

dokumentácie s podmienkami uznesenia mestského zastupiteľstva č. 298/2004 zo dňa

29.januára 2004 v tom, že zemné kotvy zasahujú na susedné pozemky, ktoré ale nie sú

vo vlastníctve žalobcu, ani k nim nemá iné vecné práva, jeho žiadosti o odborné statické

posúdenie vplyvu technológií na stavby 7. garáží – susedných stavieb, ktorých je vlastníkom,

žiadosti o zaviazanie stavebníka na náhradu škôd, ak k nim realizáciou objektu na

predmetných garážach dôjde, namietal chýbajúcu konkretizáciu doby trvania dočasnej stavby,

ktorá podľa jeho názoru nie je dočasná a tiež poukázal na to, že stavba sa dotýka aj ďalších

3

pozemkov a stavieb, ktoré menoval, ku ktorým taktiež nemá vlastnícke ani iné vecné právo.

Krajský súd poukázal na to, že žalobca ako spoluvlastník susedných stavieb – 7 garáží, bez

vlastníctva pozemkov na ktorých sa garáže nachádzajú, využíval v správnom konaní všetky

procesné práva, podal odvolanie, o ktorom sa konalo, nahliadal do spisov, podával námietky

a preto neobstojí jeho tvrdenie, že mu postupom správnych orgánov bola odňatá možnosť

zúčastniť sa stavebného konania.

Pokiaľ išlo o námietky týkajúce sa údajného porušenia práv tretích osôb, resp.

verejného záujmu, krajský súd zdôraznil, že v tomto konaní nemôže prihliadať na práva

a nároky iných osôb, ako žalobcu, ktorý je oprávnený k podaniu žaloby avšak len v rozsahu,

ktorý sa dotýka údajného porušenia jeho práv a právom chránených záujmov, nie však práv

a právom chránených záujmov iných osôb.

Podľa názoru krajského súdu, v zmysle , ako aj ustálenej súdnej

praxe, nie je žiaden subjekt aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobe vyhovie

z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre

neúplnosť administratívnych spisov. Podľa jeho názoru krajský súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval v odvolaní všetky námietky uvádzané

v žalobe, s ktorými sa podľa jeho názoru krajský súd nevysporiadal a tvrdil, že postupom

správnych orgánov bol predovšetkým ukrátený na svojich právach zúčastňovať sa na správe

vecí verejných, na práve dosiahnuť relevantné rozhodnutie o jeho námietkach v súvislosti

so zasahovaním podzemných kotiev do susedných pozemkov a na práve vyjadriť sa

k podkladom napadnutého rozhodnutia.

Účastník konania C. spol. s r.o. sa vyjadril k odvolaniu listom zo dňa 3.marca 2010,

v ktorom žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

18. mája 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250 ods. 2 žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu

ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa

v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu aj s jeho odôvodnením v celom

rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť nasledovné:

Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného

č. A/2008/1608/MRV z 12.mája 2008, ktorým žalovaný povolil stavbu „Novostavba budov

C. 3, 4, 5,“ – objekt SO-02-Novostavba podzemných objektov C. 3, 4, 5 v koordinácii so

susednými stavbami v rozsahu SO-02.1 – Pažiace a tesniace steny pre C. 3, 4, 5, a SO-02.2 –

Výkopy pre C. 3, 4, 5 na pozemkoch parc.č. X. v k. ú. S., podľa projektovej dokumentácie

vypracovanej O. P. s.r.o., z 8.augusta 2007.

5

Žalobca ako vlastník garáží, ktoré síce bezprostredne nesusedia s pozemkami,

na ktorých sa mala stavba realizovať, ale môžu byť stavebnou činnosťou dotknuté,

bol účastníkom stavebného konania, v ktorom využil všetky procesné práva vyplývajúce

mu zo stavebného zákona.

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že žalobca okrem porušenia vlastných práv

a právom chránených záujmov, vyplývajúcich z vlastníctva predmetných garáží, namietal

v žalobe aj porušenie práv tretích osôb.

Napriek tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), súd pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov je povinný zodpovedať

na všetky argumenty účastníkov, ktoré viedli k rozhodnutiu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz

Torija z r. 1994), avšak nie je povinný odôvodňovať každý argument účastníka,

t. j. predovšetkým ten, ktorý nebol pre posúdenie veci podstatný, z rozhodnutia krajského

súdu vyplýva, že tento sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré s ochranou jeho práv

bezprostredne nesúviseli.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ani v žalobe ani v odvolaní relevantným

spôsobom nešpecifikoval, aké konkrétne jeho práva a právom chránené záujmy

sú predmetným rozhodnutím dotknuté, hoci podľa ustanovení a bolo

predovšetkým jeho povinnosťou preukázať, akým spôsobom rozhodnutie, ktoré

sa bezprostredne dotýkalo práv a právom chránených záujmov tretích osôb zasiahlo do jeho

vlastníckeho, resp. iného práva.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia treba považovať

za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich

právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona, avšak iba vo vzťahu k svojim subjektívnym právam.

Jediné právo, resp. právom chránený záujem, ktorý sa priamo dotýkal žalobcu, bolo

jeho vlastnícke právo ku garážam, ktoré síce priamo nesusedili s parcelami, na ktorých mala

6

byť realizovaná predmetná stavba, ale ktoré podľa jeho tvrdenia mohli byť stavebnou

činnosťou poškodené.

Zo spisového materiálu ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,

že vzhľadom na námietky žalobcu stavebný úrad dal vyhotoviť statický posudok, ktorý

ako najvýhodnejšiu technickú variantu, ktorá nebude ohrozovať statiku garáží, zvolil riešenie

upevnenia stavby tak, ako je uvedené v stavebnom povolení. Žalobca toto technické riešenie,

ktoré jediné sa konkrétne dotýkalo jeho vlastníckeho práva ku garážam, ktoré mohli byť

stavebnou činnosťou dotknuté, v konečnom dôsledku nenamietal.

Pokiaľ tvrdil, že uvedené rozhodnutie nerešpektuje jeho právo účasti na správe vecí

verejných, tak odvolací súd poukazuje opätovne na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu

ako aj ESĽP, podľa ktorej pri súdnom prieskume aktov správnych orgánov musí existovať

úzka súvislosť medzi namietaných porušením konkrétnych subjektívnych práv žalobcu

a individuálnym správnym aktom, ktorý musí nepriaznivo postihnúť žalobcu a mať vplyv

na zmenu jeho právneho postavenia (napr. rozsudok ESĽP vo veci Balmer-Schafroth

z roku 1997).

Takáto súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a namietaným porušením práva

účasti žalobcu na správe vecí verejných však v konaní preukázaná nebola.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,

je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými

relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho

spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení

dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické

nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho

7

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré

žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová