Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného P. G., vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn.

prerokoval na verejnom zasadnutí 19. mája 2011 dovolanie obvineného P. G., ktoré podal

proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 17. marca 2009, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného P. G. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. ,

bol obvinený P. G. uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/

Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

dňa 11. apríla 2007 po predchádzajúcej dohode prišiel P. D. spoločne s R. B. k

predajcovi automobilov M., s. r. o., B., R., kde predloţili listiny potrebné k uzatvoreniu

lízingovej zmluvy a prostredníctvom prenajímateľa U., a. s., H., B., uzatvoril P. D. ako

nájomca kúpnu/lízingovú zmluvu č. X., kde predmetom lízingu bolo osobné motorové

vozidlo zn. V., X., X., C., V., v kúpnej cene 999 000 Sk s DPH, pričom P. D. sa prezentoval

ako riaditeľ obchodnej spoločnosti J., so sídlom Ľ., D., IČO: X. a zaviazal sa zaplatiť zvýšenú

splátku vopred v čiastke 20 % z kúpnej ceny a jednorázový paušálny poplatok 10 700 Sk

a ďalších 60 mesačných splátok v čiastke 1,6513 % z kúpnej ceny, následne dňa 13. apríla

2007 o 12.00 hod. R. B. spolu s P. G., N., bytom K., ul. K., boli v prevádzke predajcu M., B.,

R., R. B. osobne podpísal v mene P. D. prevzatie predmetu lízingu a kľúče od vozidla vzal P.

G., následne dňa 20. apríla 2004 bolo vozidlo s vypísanou ţiadosťou o zapísanie motorového

vozidla – prípojného vozidla do evidencie pristavené ku kontrole VIN čísla, ktorá bola

vykonaná policajtom ODI Ţilina a dňa 24. apríla 2007 P. D. a R. B. spoločne predloţili

v Ţiline na ODI vypísanú a policajtom skontrolovanú ţiadosť o zapísanie motorového vozidla

– prípojného vozidla do evidencie, kde sa pokúsili vozidlo zaevidovať

na drţiteľa P. D., pričom si všetci traja boli vedomí, ţe predmet lízingu bol vylákaný na

základe predloţených nepravdivých údajov ohľadom solventnosti nájomcu P. D., ten vozidlo

nepotreboval, dohodnuté lízingové splátky za vozidlo nemal v úmysle splácať a ani nemal

úmysel sám vozidlo pouţívať, čím svojím konaním spôsobili vlastníkovi vozidla lízingovej

spoločnosti U., a. s., H., X., IČO X., škodu spolu vo výške 999 900 Sk.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/,

§ 37 písm. m/ Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch

rokov a šesť mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uloţený peňaţný trest vo výške 30 000 Sk

a pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil

obvinenému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody na 30 dní.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloţený obvinenému rozsudkom

Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2008, sp. zn. , ktorý nadobudol

právoplatnosť 11. januára 2008 pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,

ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorým mu bol uloţený peňaţný trest vo výške

30 000 Sk a pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil

náhradný trest odňatia slobody na 30 dní, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený P. G.

(č. l. 632), ktorý v dôvodoch stručne uviedol, ţe uloţený trest je vysoký vzhľadom

na výšku spôsobenej škody. Odvolanie doplnil osobitným podaním (č. l. 694) obhajca

obvineného, ktorý v dôvodoch taktieţ namietal výšku uloţeného trestu, pretoţe obvinený bol

nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a prispel

k tomu, aby osobné motorové vozidlo bolo vrátené poškodenej strane, ktorej tým nevznikla

ţiadna škoda. Namietal právnu kvalifikáciu konania, pričom vytýkal súdu prvého stupňa,

ţe od hodnoty osobného motorového vozidla (999 000 Sk) neodrátal akontáciu a prvú splátku

vo výške 200 000 Sk, ktorá mu nebola vrátená. Pokiaľ by súd odpočítal uvedenú čiastku,

ktorú zaplatil, potom by sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. jednalo iba o väčšiu škodu. Navrhol

preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť vo výroku o treste a uloţiť mu

primeraný trest v rámci trestnej sadzby § 221 ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd v Ţiline na podklade včas podaného odvolania na verejnom zasadnutí

17. marca 2009 pod sp. zn. rozhodol tak, ţe odvolanie obvineného podľa § 319

zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom

17. marca 2009, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Výkon uloţeného trestu odňatia slobody

obvinený nastúpil 19. marca 2009 a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Dubnici nad Váhom.

Odpis uznesenia krajského súdu obvinený prevzal 1. apríla 2009, obhajca

14. apríla 2009 a prokurátor 31. marca 2009.

Okresný súd Ruţomberok dňa 28. marca 2011 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného P. G., ktoré podal prostredníctvom súdom prvého stupňa

ustanoveného obhajcu JUDr. Mgr. Š. B., ktorý obvineného obhajoval

aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 15. marca 2011

a smeruje proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu ako aj rozsudku súdu prvého

stupňa.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371

ods. 1 písm. b/, h/, i/ a ustanovenie

Obvinený v prvom rade namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho konania súdom

prvého stupňa. Súd podľa neho vychádzal z nesprávne ustálenej výšky škody, pretoţe

od celkovej sumy 999 900 Sk, čo bola hodnota motorového vozidla, neodrátal ním uhradenú

akontáciu a prvú splátku lízingovej spoločnosti vo výške 199 799,96 Sk ako aj paušálny

poplatok v sume 10 400 Sk, čo predstavuje spolu sumu 210 199,96 Sk. Skutočná výška ním

spôsobenej škody tak nepresiahla sumu 800 000 Sk, ktorá suma predstavuje v zmysle § 125

ods. 1 Tr. zák. škodu značnú. Poškodenej strane po odpočítaní uvedenej čiastky vznikla

skutočná ujma na majetku iba vo výške 790 000 Sk, čím bola spôsobená iba väčšia škoda,

preto mal byť skutok kvalifikovaný iba ako prečin podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Súd

prvého stupňa ani krajský súd nezistili správnu výšku škody, ktorá bola spôsobená trestným

činom, v dôsledku čoho nesprávne rozhodli o jeho vine, čím je naplnený dovolací dôvod

v zmysle V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Ţiline z 29. septembra 2009, sp. zn. , ktorým bol uznaný spolupáchateľ

R. B. za rovnaký skutok a v jeho prípade krajský súd vyhovel odvolaniu a kvalifikoval

konanie R. B. podľa miernejšieho ustanovenia na základe zistenia skutočnej škody.

Naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle videl v tom,

ţe odvolací súd v jeho prípade nekonal v zákonnom zloţení. V jeho prípade totiţ o odvolaní

rozhodol senát, ktorého dvaja členovia boli aj v senáte, ktorý rozhodoval vo veci jeho

spolupáchateľa pod inou spisovou značkou. Je absurdné aby dvaja členovia senátu

bez akejkoľvek relevantnej skutkovej zmeny rozhodli opačne.

V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle namietal,

ţe mu bol v dôsledku pochybení pri právnej kvalifikácii jeho konania uloţený neprimerane

prísny trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý zákon

za prejednávaný skutočne spáchaný trestný čin nepripúšťa.

V petite svojho dovolania navrhol, aby dovolací súd podľa

vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline zo 17. marca 2009, sp. zn. , bol

porušený zákon v ustanovení a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení

§ 221 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obvineného P. G., navrhol podľa § 386

ods. 2 zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok Okresného súdu

Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. , vo výroku o vine i vo výroku

o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň navrhol podľa

prikázať vec vecne a miestne príslušnému súdu, aby ju v zákonnom

zloţení prejednal a rozhodol. Taktieţ v zmysle navrhoval prerušiť

a odloţiť výkon trestu.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v zmysle doručila rovnopis

dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté,

pričom v stanovenej lehote túto moţnosť vyuţil okresný prokurátor. Vo svojom vyjadrení

z 21. marca 2011 uviedol, ţe súd prvého stupňa správne posúdil skutok ako zločin podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. V danom prípade

pre posúdenie výšky spôsobenej škody je totiţ rozhodný deň, kedy došlo uvedením do omylu

lízingového prenajímateľa k vylákaniu motorového vozidla v kúpnej cene 999 000 Sk s DPH.

Výška spôsobenej škody je preto 999 000 Sk, čo je v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák.

značná škoda. Iná právna kvalifikácia konania obvineného ako tá, ktorá bola ustálená súdom

prvého stupňa neprichádza do úvahy, a preto navrhol dovolanie podľa

odmietnuť.

V dôsledku podaného dovolania bol spisový materiál predloţený Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, kde došiel 28. marca 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po preskúmaní predloţeného

spisového materiálu a obsahu dovolania obvineného podľa nariadil vo veci

verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, ţe boli splnené zákonom predpokladané

formálno-právne podmienky na jeho podanie.

O konaní verejného zasadnutia bola riadne a včas vyrozumená poškodená strana

U., a. s., B., ktorej zástupca sa verejného zasadnutia nezúčastnil, a preto najvyšší súd v súlade

s ustanovením rozhodol, ţe sa verejné zasadnutie vykoná

v neprítomnosti zástupcu poškodenej strany.

Na verejnom zasadnutí obhajca obvineného doplnil petit dovolania s odôvodnením,

ţe medzitým bol obvinený odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Čadca z 9. marca 2011,

sp. zn. , ktorým bol obvinenému uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere päť rokov a šesť mesiacov, pričom rozsudok Okresného súdu Ruţomberok

z 29. septembra 2008, sp. zn. , bol zrušený vo výroku o treste. Navrhol preto

podanému dovolaniu vyhovieť s tým, aby dovolací súd zrušil aj výrok o vine i treste rozsudku

Okresného súdu Čadca, sp. zn. , z 9. marca 2011, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Obvinený P. G. na verejnom zasadnutí sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a ţiadal

podanému dovolaniu vyhovieť.

Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla dovolaniu

obvineného z dôvodu vyhovieť.

Na verejnom zasadnutí senát najvyššieho súdu v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým

dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené

v dovolaní a dospel k záveru, ţe v prerokúvanej veci dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ bol naplnený, avšak vzhľadom na ustanovenie

ho nemoţno pouţiť.

Podľa dovolanie moţno podať ak rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Poľa dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené

porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Obvinený P. G. ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie predovšetkým

o ustanovenie , ţe napadnuté rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Nesprávnym právnym

posúdením zisteného skutku sa v zmysle citovaného ustanovenia rozumie zistenie, ţe skutok

bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny

trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin.

Podľa zistenia najvyššieho súdu skutok, ktorého sa mal obvinený podľa obţaloby

z 19. októbra 2007 dopustiť v apríli 2007 spoločne s P. D. a R. B., obţaloba kvalifikovala ako

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/

Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20. Podľa obţaloby mali svojím konaním spôsobiť

na cudzom majetku škodu vo výške 999 000 Sk (v prepočte 33 160,72 eur).

Na hlavnom pojednávaní 29. septembra 2008 (č. l. 605-606) urobil obvinený

vyhlásenie podľa Súd prvého stupňa zrejme nemal pochybnosti

o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obţalobe, preto jeho vyhlásenie

podľa prijal s dôsledkami uvedenými v , teda ţiadne

dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní

vo vzťahu k obvinenému P. G. nevykonal. Vyššie uvedeným rozsudkom uznal obvineného za

vinného v zmysle podanej obţaloby a uloţil obvinenému tresty v rámci trestnej sadzby

uvedenej v ustanovení § 221 ods. 3 Tr. zák.

Dovolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa skutočne pochybil, keď konanie obvineného

právne posúdil ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Námietky

obvineného voči právnej kvalifikácii jeho konania sú opodstatnené. V prvom rade je potrebné

uviesť, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď prijal vyhlásenie obvineného podľa § 257 ods. 1

písm. b/ Obţaloba totiţ vychádzala z nesprávne vyčíslenej výšky spôsobenej škody,

čo malo zásadný vplyv na právnu kvalifikáciu, ktorá bola prísnejšia. Z výpovede obvineného,

ktorú urobil v prípravnom konaní (č. l. 41-44) vyplýva, ţe pred prevzatím vozidla

od poškodenej spoločnosti museli zaplatiť tzv. akontáciu vo výške 199 980 Sk

(v prepočte 6 632,14 eur) a poplatky, čo bolo okolo 200 000 Sk. V tomto smere vypovedal

i zástupca poškodenej spoločnosti Ing. M. K. (č. l. 122), ktorý potvrdil, ţe kúpna cena

motorového vozidla bola 999 000 Sk vrátane DPH (v prepočte 33 160,72 eur). Pri uzatváraní

lízingovej zmluvy sa musel nájomca zaviazať, ţe uhradí prvú zvýšenú splátku (akontáciu)

vo výške 199 799,96 Sk (6 632,14 eur) a jednorázový paušálny poplatok vo výške 10 700 Sk

(355,173 eur). Bez zaplatenia týchto poplatkov by predmet lízingu nevydali. V tejto súvislosti

dovolací súd pripomína, ţe pri majetkových trestných činoch, medzi ktoré patrí aj podvod,

je potrebné vychádzať zo skutočnej škody, ktorou sa v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. rozumie

ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku poškodeného. V posudzovanej veci

to znamená, ţe od čiastky 999 000 Sk (33 160,72 eur) bolo potrebné odrátať čiastku

199 799,96 Sk (6 632,14 eur), ktorú obvinený poškodenej spoločnosti vyplatil ako akontáciu,

čím zmenšil hodnotu majetku poškodenej lízingovej spoločnosti o sumu 799 200,04 Sk

(26 528,58 eur). Čo sa týka paušálnych poplatkov vo výške 10 700 Sk, o tieto nemoţno výšku

škody zniţovať, pretoţe ide o rôzne administratívne poplatky. Z uvedeného vyplýva,

ţe obvinený so spoločníkmi spôsobil poškodenej lízingovej spoločnosti škodu vo výške

799 200,04 Sk (26 528,58 eur). Spôsobená škoda nepresiahla sumu 800 000 Sk

(26 555,14 eur), ktorá v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. predstavuje škodu značnú. Vzhľadom

na skutočne spôsobenú škodu malo byť konanie právne kvalifikované ako prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na ktorý zákonodarca stanovil trestnú sadzbu od 1 do 5

rokov, v rámci ktorej mal súd prvého stupňa ukladať trest.

Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil ani krajský súd, pretoţe včas

podané odvolanie obvineného podľa ako nedôvodné zamietol. V rámci svojej

prieskumnej povinnosti mal postupom podľa zrušiť napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa a vo veci sám rozhodnúť. Takémuto postupu krajského súdu

nebránilo ani vyhlásenie obvineného v zmysle Keďţe tak

neurobil porušil zákon v neprospech obvineného.

Po podaní dovolania a predloţení spisového materiálu na rozhodnutie o dovolaní však

došlo k podstatnej zmene na strane obvineného, pretoţe rozsudkom Okresného súdu Čadca

z 9. marca 2011, sp. zn. , bola schválená dohoda o vine a treste a obvinený

P. G. bol právoplatne uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 20, § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 352 ods. 1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti

sa dopustil v letných mesiacoch roku 2006 znovu s R. B. na skutkovom základe uvedenom

v tomto rozsudku.

Uvedeným rozsudkom bol odsúdený v zmysle § 46 Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 222 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia § 39 ods. 4, § 42 ods. 1,2, § 38 ods. 2, § 36

písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov

a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd mu uloţil aj peňaţný trest v sume 995,82 eur.

Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil obvinenému

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní.

Súčasne s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uloţený

rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. .

Uvedený výrok síce celkom nezodpovedá ustanoveniu § 42 ods. 2 Tr. zák., napriek tomu

podľa názoru dovolacieho súdu zrušením výroku o treste dovolaním napadnutého rozhodnutia

došlo k faktickej náprave tohto rozhodnutia.

Obvinený bol totiţ vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Čadca uznaný zo

spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorým

spôsobil väčšiu škodu na majetku. Na uvedený zločin zákonodarca stanovil trestnú sadzbu

odňatia slobody od troch rokov do desať rokov. Ide o rovnakú trestnú sadzbu ako v prípade

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, z ktorého bol uznaný dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, ţe aj Okresný súd Čadca ukladal trest za zločin

a prečin, ktoré spáchal obvinený dvomi skutkami prichádzalo do úvahy pouţitie tzv.

asperačnej zásady v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák., čo v jeho prípade znamenalo zvýšenie hornej

hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu

tretinu. V rámci takto upravenej trestnej sadzby bolo potom moţné uloţenie trestu v rozpätí

od 8 rokov a 2 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Obvinený súc si vedomý tejto skutočnosti

preto radšej pristúpil na dohodu o vine a treste, ktorú okresný súd aj schválil. V rámci tejto

dohody v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. mohol súd uloţiť trest odňatia slobody zníţený o jednu

tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Nakoľko jedným zo

zbiehajúcich sa trestných činov bol zločin bolo potrebné najskôr v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.

upraviť príslušnú trestnú sadzbu podľa tohto ustanovenia a následne ukladať trest zníţený

o jednu tretinu pod dolnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby, t. j. v rozpätí

od 5 rokov a 6 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Obvinenému bol uloţený súhrnný trest

na úplne spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Niţší trest uţ obvinenému nie

je moţné uloţiť. Z uvedeného vyplýva, ţe zo strany Okresného súdu Ruţomberok i zo strany

Krajského súdu v Ţiline síce došlo pri právnej kvalifikácii jeho konania k pochybeniu, avšak

zistené pochybenie podľa názoru dovolacieho súdu zásadne neovplyvnilo postavenie

obvineného. V konečnom dôsledku nemalo za následok zhoršenie jeho situácie. Treba

si uvedomiť, ţe obvineného nikto nenútil k uzavretiu dohody o vine a treste. Bolo to jeho

vlastné rozhodnutie, čím sa fakticky vyhol uloţeniu podstatne prísnejšieho trestu odňatia

slobody.

Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uplatňoval ustanovenie § 371 ods. 1 písm. b/

, podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zloţení.

V samotnom dovolaní sa uvádza, ţe tohto dovolacieho dôvodu sa domáha iba

preventívne, nakoľko má pochybnosti o zákonnom zloţení senátu Krajského súdu v Ţiline,

ktorý rozhodoval o jeho odvolaní.

Dovolací súd zistil, ţe ani tento dovolací dôvod nebol naplnený. Nezákonne zloţeným

súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore

s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prerokovať a rozhodnúť.

V praxi to znamená, ţe vo veci rozhodol samosudca, hoci na konanie bol príslušný senát,

prípadne ak senát rozhodol v neúplnom zloţení alebo ide o prípady, kedy sa na rozhodovaní

zúčastnil prísediaci, ktorému uplynulo funkčné obdobie. Obvineným uvádzané námietky však

citovaný dovolací dôvod nenapĺňajú. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe podľa jeho zistenia

senát Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval o odvolaní obvineného 17. marca 2009

pod sp. zn. v zloţení JUDr. M. B. ako predseda senátu a členovia senátu

JUDr. A. G. a JUDr. M. R., boli na rozhodnutie v predmetnej veci určení Rozvrhom práce

Krajského súdu v Ţiline pre rok 2008. JUDr. P. P., ktorý ako predseda senátu rozhodol

29. septembra 2009 pod sp. zn. o odvolaní R. B. (rozsudok je prílohou

k dovolaniu), bol 11. mája 2009 na vlastnú ţiadosť rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej

republiky č. 532 z 30. apríla 2009 preloţený z Krajského súdu v Trenčíne na Krajský súd

v Ţiline. Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2009 zo 4. mája 2009 bol pridelený do senátu

1 To k JUDr. M. B., ako druhý predseda senátu, pričom členkou senátu zostala JUDr. A. G..

Dodatok rozvrhu práce nadobudol účinnosť dňom 11. mája 2009, ktorým dňom

sa aj JUDr. P. P. stal sudcom Krajského súdu v Ţiline. Z uvedeného vyplýva, ţe v oboch

veciach sa postupovalo striktne v medziach platného rozvrhu práce a rozhodovali senáty

v zákonnom zloţení. Samotná skutočnosť, ţe senáty skoro v rovnakom zloţení, rozhodli

v týchto veciach rozdielne, ešte neznamená, ţe rozhodovali v nezákonnom zloţení.

Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa namietal,

ţe mu bol uloţený neprimerane prísny trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej

trestnej sadzby.

Podľa dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa

§ 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, na ktorú

je v zákone ustanovená ako uţ bolo vyššie uvedené, trestná sadzba odňatia slobody od troch

do desať rokov. Obvinenému bol uloţený za pouţitia základných zásad ukladania sankcií,

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šesť mesiacov, teda v rámci zákonom

stanovenej trestnej sadzby. Dovolací súd nemôţe prehodnocovať uloţený trest z pohľadu

prísnosti, ako ţiadal obvinený. Je absolútnym právom príslušného súdu rozhodnúť, aký druh

trestu a v akej výmere v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na zásady

ukladania trestov sú pre obvineného primerané. v rámci tohto dovolacieho

dôvodu umoţňuje napadnúť iba také rozhodnutie súdu, ktorým bol uloţený trest mimo rámca

zákonom ustanovenej sadzby za trestný čin, z ktorého bol uznaný za vinného.

Len okrajovo dovolací súd pripomína, ţe za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2

Tr. zák. zákonodarca ustanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od jedného do päť rokov.

Fakticky bol obvinenému uloţený trest v rámci tejto miernejšej právnej kvalifikácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, ţe v prerokúvanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa ,

a preto po preskúmaní veci dovolanie obvineného P. G. podľa zamietol.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. mája 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková