Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da5/381685.991d43.pdf
PDF · 140.3 KB
No categories available
5Tdo/15/2011
Najvyšší súd 5 Tdo 15/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného P. G., vedenej na Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. 8 T 131/2007
prerokoval na verejnom zasadnutí 19. mája 2011 dovolanie obvineného P. G., ktoré podal
proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 17. marca 2009, sp. zn. 1 To 148/2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 392 ods. 1 Tr. por. sa dovolanie obvineného P. G. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007,
bol obvinený P. G. uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe
dňa 11. apríla 2007 po predchádzajúcej dohode prišiel P. D. spoločne s R. B. k
predajcovi automobilov M., s. r. o., B., R., kde predloţili listiny potrebné k uzatvoreniu
lízingovej zmluvy a prostredníctvom prenajímateľa U., a. s., H., B., uzatvoril P. D. ako
nájomca kúpnu/lízingovú zmluvu č. X., kde predmetom lízingu bolo osobné motorové
vozidlo zn. V., X., X., C., V., v kúpnej cene 999 000 Sk s DPH, pričom P. D. sa prezentoval
ako riaditeľ obchodnej spoločnosti J., so sídlom Ľ., D., IČO: X. a zaviazal sa zaplatiť zvýšenú
splátku vopred v čiastke 20 % z kúpnej ceny a jednorázový paušálny poplatok 10 700 Sk
a ďalších 60 mesačných splátok v čiastke 1,6513 % z kúpnej ceny, následne dňa 13. apríla
2007 o 12.00 hod. R. B. spolu s P. G., N., bytom K., ul. K., boli v prevádzke predajcu M., B.,
R., R. B. osobne podpísal v mene P. D. prevzatie predmetu lízingu a kľúče od vozidla vzal P.
G., následne dňa 20. apríla 2004 bolo vozidlo s vypísanou ţiadosťou o zapísanie motorového
vozidla – prípojného vozidla do evidencie pristavené ku kontrole VIN čísla, ktorá bola
vykonaná policajtom ODI Ţilina a dňa 24. apríla 2007 P. D. a R. B. spoločne predloţili
v Ţiline na ODI vypísanú a policajtom skontrolovanú ţiadosť o zapísanie motorového vozidla
– prípojného vozidla do evidencie, kde sa pokúsili vozidlo zaevidovať
na drţiteľa P. D., pričom si všetci traja boli vedomí, ţe predmet lízingu bol vylákaný na
základe predloţených nepravdivých údajov ohľadom solventnosti nájomcu P. D., ten vozidlo
nepotreboval, dohodnuté lízingové splátky za vozidlo nemal v úmysle splácať a ani nemal
úmysel sám vozidlo pouţívať, čím svojím konaním spôsobili vlastníkovi vozidla lízingovej
spoločnosti U., a. s., H., X., IČO X., škodu spolu vo výške 999 900 Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/,
§ 37 písm. m/ Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov a šesť mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uloţený peňaţný trest vo výške 30 000 Sk
a pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
obvinenému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody na 30 dní.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloţený obvinenému rozsudkom
Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2008, sp. zn. 9 T 138/2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11. januára 2008 pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorým mu bol uloţený peňaţný trest vo výške
30 000 Sk a pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
náhradný trest odňatia slobody na 30 dní, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený P. G.
(č. l. 632), ktorý v dôvodoch stručne uviedol, ţe uloţený trest je vysoký vzhľadom
na výšku spôsobenej škody. Odvolanie doplnil osobitným podaním (č. l. 694) obhajca
obvineného, ktorý v dôvodoch taktieţ namietal výšku uloţeného trestu, pretoţe obvinený bol
nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a prispel
k tomu, aby osobné motorové vozidlo bolo vrátené poškodenej strane, ktorej tým nevznikla
ţiadna škoda. Namietal právnu kvalifikáciu konania, pričom vytýkal súdu prvého stupňa,
ţe od hodnoty osobného motorového vozidla (999 000 Sk) neodrátal akontáciu a prvú splátku
vo výške 200 000 Sk, ktorá mu nebola vrátená. Pokiaľ by súd odpočítal uvedenú čiastku,
ktorú zaplatil, potom by sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. jednalo iba o väčšiu škodu. Navrhol
preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť vo výroku o treste a uloţiť mu
primeraný trest v rámci trestnej sadzby § 221 ods. 2 Tr. zák.
Krajský súd v Ţiline na podklade včas podaného odvolania na verejnom zasadnutí
17. marca 2009 pod sp. zn. 1 To 148/2008 rozhodol tak, ţe odvolanie obvineného podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
17. marca 2009, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Výkon uloţeného trestu odňatia slobody
obvinený nastúpil 19. marca 2009 a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Dubnici nad Váhom.
Odpis uznesenia krajského súdu obvinený prevzal 1. apríla 2009, obhajca
14. apríla 2009 a prokurátor 31. marca 2009.
Okresný súd Ruţomberok dňa 28. marca 2011 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvineného P. G., ktoré podal prostredníctvom súdom prvého stupňa
ustanoveného obhajcu JUDr. Mgr. Š. B., ktorý obvineného obhajoval
aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 15. marca 2011
a smeruje proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu ako aj rozsudku súdu prvého
stupňa.
V písomných dôvodoch dovolania obvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371
ods. 1 písm. b/, h/, i/ Tr. por. a ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por.
Obvinený v prvom rade namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho konania súdom
prvého stupňa. Súd podľa neho vychádzal z nesprávne ustálenej výšky škody, pretoţe
od celkovej sumy 999 900 Sk, čo bola hodnota motorového vozidla, neodrátal ním uhradenú
akontáciu a prvú splátku lízingovej spoločnosti vo výške 199 799,96 Sk ako aj paušálny
poplatok v sume 10 400 Sk, čo predstavuje spolu sumu 210 199,96 Sk. Skutočná výška ním
spôsobenej škody tak nepresiahla sumu 800 000 Sk, ktorá suma predstavuje v zmysle § 125
ods. 1 Tr. zák. škodu značnú. Poškodenej strane po odpočítaní uvedenej čiastky vznikla
skutočná ujma na majetku iba vo výške 790 000 Sk, čím bola spôsobená iba väčšia škoda,
preto mal byť skutok kvalifikovaný iba ako prečin podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Súd
prvého stupňa ani krajský súd nezistili správnu výšku škody, ktorá bola spôsobená trestným
činom, v dôsledku čoho nesprávne rozhodli o jeho vine, čím je naplnený dovolací dôvod
v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Ţiline z 29. septembra 2009, sp. zn. 1 To 85/2009, ktorým bol uznaný spolupáchateľ
R. B. za rovnaký skutok a v jeho prípade krajský súd vyhovel odvolaniu a kvalifikoval
konanie R. B. podľa miernejšieho ustanovenia na základe zistenia skutočnej škody.
Naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. videl v tom,
ţe odvolací súd v jeho prípade nekonal v zákonnom zloţení. V jeho prípade totiţ o odvolaní
rozhodol senát, ktorého dvaja členovia boli aj v senáte, ktorý rozhodoval vo veci jeho
spolupáchateľa pod inou spisovou značkou. Je absurdné aby dvaja členovia senátu
bez akejkoľvek relevantnej skutkovej zmeny rozhodli opačne.
V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. namietal,
ţe mu bol v dôsledku pochybení pri právnej kvalifikácii jeho konania uloţený neprimerane
prísny trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý zákon
za prejednávaný skutočne spáchaný trestný čin nepripúšťa.
V petite svojho dovolania navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline zo 17. marca 2009, sp. zn. 1 To 148/2008, bol
porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení
§ 221 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obvineného P. G., navrhol podľa § 386
ods. 2 Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok Okresného súdu
Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007, vo výroku o vine i vo výroku
o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň navrhol podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por. prikázať vec vecne a miestne príslušnému súdu, aby ju v zákonnom
zloţení prejednal a rozhodol. Taktieţ v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. navrhoval prerušiť
a odloţiť výkon trestu.
Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v zmysle § 376 Tr. por. doručila rovnopis
dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté,
pričom v stanovenej lehote túto moţnosť vyuţil okresný prokurátor. Vo svojom vyjadrení
z 21. marca 2011 uviedol, ţe súd prvého stupňa správne posúdil skutok ako zločin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. V danom prípade
pre posúdenie výšky spôsobenej škody je totiţ rozhodný deň, kedy došlo uvedením do omylu
lízingového prenajímateľa k vylákaniu motorového vozidla v kúpnej cene 999 000 Sk s DPH.
Výška spôsobenej škody je preto 999 000 Sk, čo je v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák.
značná škoda. Iná právna kvalifikácia konania obvineného ako tá, ktorá bola ustálená súdom
prvého stupňa neprichádza do úvahy, a preto navrhol dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietnuť.
V dôsledku podaného dovolania bol spisový materiál predloţený Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, kde došiel 28. marca 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po preskúmaní predloţeného
spisového materiálu a obsahu dovolania obvineného podľa § 383 Tr. por. nariadil vo veci
verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, ţe boli splnené zákonom predpokladané
formálno-právne podmienky na jeho podanie.
O konaní verejného zasadnutia bola riadne a včas vyrozumená poškodená strana
U., a. s., B., ktorej zástupca sa verejného zasadnutia nezúčastnil, a preto najvyšší súd v súlade
s ustanovením § 294 ods. 2 Tr. por. rozhodol, ţe sa verejné zasadnutie vykoná
v neprítomnosti zástupcu poškodenej strany.
Na verejnom zasadnutí obhajca obvineného doplnil petit dovolania s odôvodnením,
ţe medzitým bol obvinený odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Čadca z 9. marca 2011,
sp. zn. 1 T 95/2010, ktorým bol obvinenému uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere päť rokov a šesť mesiacov, pričom rozsudok Okresného súdu Ruţomberok
z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007, bol zrušený vo výroku o treste. Navrhol preto
podanému dovolaniu vyhovieť s tým, aby dovolací súd zrušil aj výrok o vine i treste rozsudku
Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1 T 95/2010, z 9. marca 2011, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.
Obvinený P. G. na verejnom zasadnutí sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a ţiadal
podanému dovolaniu vyhovieť.
Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla dovolaniu
obvineného z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyhovieť.
Na verejnom zasadnutí senát najvyššieho súdu v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým
dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené
v dovolaní a dospel k záveru, ţe v prerokúvanej veci dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. bol naplnený, avšak vzhľadom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.
ho nemoţno pouţiť.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať ak rozhodnutie je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať a meniť.
Poľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené
porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Obvinený P. G. ako bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie predovšetkým
o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ţe napadnuté rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Nesprávnym právnym
posúdením zisteného skutku sa v zmysle citovaného ustanovenia rozumie zistenie, ţe skutok
bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny
trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin.
Podľa zistenia najvyššieho súdu skutok, ktorého sa mal obvinený podľa obţaloby
z 19. októbra 2007 dopustiť v apríli 2007 spoločne s P. D. a R. B., obţaloba kvalifikovala ako
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20. Podľa obţaloby mali svojím konaním spôsobiť
na cudzom majetku škodu vo výške 999 000 Sk (v prepočte 33 160,72 eur).
Na hlavnom pojednávaní 29. septembra 2008 (č. l. 605-606) urobil obvinený
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Súd prvého stupňa zrejme nemal pochybnosti
o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedenej v obţalobe, preto jeho vyhlásenie
podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por., teda ţiadne
dôkazy za účelom ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní
vo vzťahu k obvinenému P. G. nevykonal. Vyššie uvedeným rozsudkom uznal obvineného za
vinného v zmysle podanej obţaloby a uloţil obvinenému tresty v rámci trestnej sadzby
uvedenej v ustanovení § 221 ods. 3 Tr. zák.
Dovolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa skutočne pochybil, keď konanie obvineného
právne posúdil ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Námietky
obvineného voči právnej kvalifikácii jeho konania sú opodstatnené. V prvom rade je potrebné
uviesť, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď prijal vyhlásenie obvineného podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. Obţaloba totiţ vychádzala z nesprávne vyčíslenej výšky spôsobenej škody,
čo malo zásadný vplyv na právnu kvalifikáciu, ktorá bola prísnejšia. Z výpovede obvineného,
ktorú urobil v prípravnom konaní (č. l. 41-44) vyplýva, ţe pred prevzatím vozidla
od poškodenej spoločnosti museli zaplatiť tzv. akontáciu vo výške 199 980 Sk
(v prepočte 6 632,14 eur) a poplatky, čo bolo okolo 200 000 Sk. V tomto smere vypovedal
i zástupca poškodenej spoločnosti Ing. M. K. (č. l. 122), ktorý potvrdil, ţe kúpna cena
motorového vozidla bola 999 000 Sk vrátane DPH (v prepočte 33 160,72 eur). Pri uzatváraní
lízingovej zmluvy sa musel nájomca zaviazať, ţe uhradí prvú zvýšenú splátku (akontáciu)
vo výške 199 799,96 Sk (6 632,14 eur) a jednorázový paušálny poplatok vo výške 10 700 Sk
(355,173 eur). Bez zaplatenia týchto poplatkov by predmet lízingu nevydali. V tejto súvislosti
dovolací súd pripomína, ţe pri majetkových trestných činoch, medzi ktoré patrí aj podvod,
je potrebné vychádzať zo skutočnej škody, ktorou sa v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. rozumie
ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku poškodeného. V posudzovanej veci
to znamená, ţe od čiastky 999 000 Sk (33 160,72 eur) bolo potrebné odrátať čiastku
199 799,96 Sk (6 632,14 eur), ktorú obvinený poškodenej spoločnosti vyplatil ako akontáciu,
čím zmenšil hodnotu majetku poškodenej lízingovej spoločnosti o sumu 799 200,04 Sk
(26 528,58 eur). Čo sa týka paušálnych poplatkov vo výške 10 700 Sk, o tieto nemoţno výšku
škody zniţovať, pretoţe ide o rôzne administratívne poplatky. Z uvedeného vyplýva,
ţe obvinený so spoločníkmi spôsobil poškodenej lízingovej spoločnosti škodu vo výške
799 200,04 Sk (26 528,58 eur). Spôsobená škoda nepresiahla sumu 800 000 Sk
(26 555,14 eur), ktorá v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. predstavuje škodu značnú. Vzhľadom
na skutočne spôsobenú škodu malo byť konanie právne kvalifikované ako prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na ktorý zákonodarca stanovil trestnú sadzbu od 1 do 5
rokov, v rámci ktorej mal súd prvého stupňa ukladať trest.
Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil ani krajský súd, pretoţe včas
podané odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. V rámci svojej
prieskumnej povinnosti mal postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a vo veci sám rozhodnúť. Takémuto postupu krajského súdu
nebránilo ani vyhlásenie obvineného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Keďţe tak
neurobil porušil zákon v neprospech obvineného.
Po podaní dovolania a predloţení spisového materiálu na rozhodnutie o dovolaní však
došlo k podstatnej zmene na strane obvineného, pretoţe rozsudkom Okresného súdu Čadca
z 9. marca 2011, sp. zn. 1 T 95/2010, bola schválená dohoda o vine a treste a obvinený
P. G. bol právoplatne uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 352 ods. 1 Tr. zák., ktorej trestnej činnosti
sa dopustil v letných mesiacoch roku 2006 znovu s R. B. na skutkovom základe uvedenom
v tomto rozsudku.
Uvedeným rozsudkom bol odsúdený v zmysle § 46 Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 222 ods. 3 Tr. zák. za pouţitia § 39 ods. 4, § 42 ods. 1,2, § 38 ods. 2, § 36
písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov
a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloţeného trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd mu uloţil aj peňaţný trest v sume 995,82 eur.
Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil obvinenému
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní.
Súčasne s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uloţený
rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z 29. septembra 2008, sp. zn. 8 T 131/2007.
Uvedený výrok síce celkom nezodpovedá ustanoveniu § 42 ods. 2 Tr. zák., napriek tomu
podľa názoru dovolacieho súdu zrušením výroku o treste dovolaním napadnutého rozhodnutia
došlo k faktickej náprave tohto rozhodnutia.
Obvinený bol totiţ vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Čadca uznaný zo
spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorým
spôsobil väčšiu škodu na majetku. Na uvedený zločin zákonodarca stanovil trestnú sadzbu
odňatia slobody od troch rokov do desať rokov. Ide o rovnakú trestnú sadzbu ako v prípade
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, z ktorého bol uznaný dovolaním
napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, ţe aj Okresný súd Čadca ukladal trest za zločin
a prečin, ktoré spáchal obvinený dvomi skutkami prichádzalo do úvahy pouţitie tzv.
asperačnej zásady v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák., čo v jeho prípade znamenalo zvýšenie hornej
hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu
tretinu. V rámci takto upravenej trestnej sadzby bolo potom moţné uloţenie trestu v rozpätí
od 8 rokov a 2 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Obvinený súc si vedomý tejto skutočnosti
preto radšej pristúpil na dohodu o vine a treste, ktorú okresný súd aj schválil. V rámci tejto
dohody v zmysle § 39 ods. 4 Tr. zák. mohol súd uloţiť trest odňatia slobody zníţený o jednu
tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Nakoľko jedným zo
zbiehajúcich sa trestných činov bol zločin bolo potrebné najskôr v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.
upraviť príslušnú trestnú sadzbu podľa tohto ustanovenia a následne ukladať trest zníţený
o jednu tretinu pod dolnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby, t. j. v rozpätí
od 5 rokov a 6 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Obvinenému bol uloţený súhrnný trest
na úplne spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Niţší trest uţ obvinenému nie
je moţné uloţiť. Z uvedeného vyplýva, ţe zo strany Okresného súdu Ruţomberok i zo strany
Krajského súdu v Ţiline síce došlo pri právnej kvalifikácii jeho konania k pochybeniu, avšak
zistené pochybenie podľa názoru dovolacieho súdu zásadne neovplyvnilo postavenie
obvineného. V konečnom dôsledku nemalo za následok zhoršenie jeho situácie. Treba
si uvedomiť, ţe obvineného nikto nenútil k uzavretiu dohody o vine a treste. Bolo to jeho
vlastné rozhodnutie, čím sa fakticky vyhol uloţeniu podstatne prísnejšieho trestu odňatia
slobody.
Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uplatňoval ustanovenie § 371 ods. 1 písm. b/
Tr. por., podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zloţení.
V samotnom dovolaní sa uvádza, ţe tohto dovolacieho dôvodu sa domáha iba
preventívne, nakoľko má pochybnosti o zákonnom zloţení senátu Krajského súdu v Ţiline,
ktorý rozhodoval o jeho odvolaní.
Dovolací súd zistil, ţe ani tento dovolací dôvod nebol naplnený. Nezákonne zloţeným
súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore
s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prerokovať a rozhodnúť.
V praxi to znamená, ţe vo veci rozhodol samosudca, hoci na konanie bol príslušný senát,
prípadne ak senát rozhodol v neúplnom zloţení alebo ide o prípady, kedy sa na rozhodovaní
zúčastnil prísediaci, ktorému uplynulo funkčné obdobie. Obvineným uvádzané námietky však
citovaný dovolací dôvod nenapĺňajú. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe podľa jeho zistenia
senát Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval o odvolaní obvineného 17. marca 2009
pod sp. zn. 1 To 148/2008 v zloţení JUDr. M. B. ako predseda senátu a členovia senátu
JUDr. A. G. a JUDr. M. R., boli na rozhodnutie v predmetnej veci určení Rozvrhom práce
Krajského súdu v Ţiline pre rok 2008. JUDr. P. P., ktorý ako predseda senátu rozhodol
29. septembra 2009 pod sp. zn. 1 To 85/2009 o odvolaní R. B. (rozsudok je prílohou
k dovolaniu), bol 11. mája 2009 na vlastnú ţiadosť rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej
republiky č. 532 z 30. apríla 2009 preloţený z Krajského súdu v Trenčíne na Krajský súd
v Ţiline. Dodatkom č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2009 zo 4. mája 2009 bol pridelený do senátu
1 To k JUDr. M. B., ako druhý predseda senátu, pričom členkou senátu zostala JUDr. A. G..
Dodatok rozvrhu práce nadobudol účinnosť dňom 11. mája 2009, ktorým dňom
sa aj JUDr. P. P. stal sudcom Krajského súdu v Ţiline. Z uvedeného vyplýva, ţe v oboch
veciach sa postupovalo striktne v medziach platného rozvrhu práce a rozhodovali senáty
v zákonnom zloţení. Samotná skutočnosť, ţe senáty skoro v rovnakom zloţení, rozhodli
v týchto veciach rozdielne, ešte neznamená, ţe rozhodovali v nezákonnom zloţení.
Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. namietal,
ţe mu bol uloţený neprimerane prísny trest odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bol uloţený trest
mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, na ktorú
je v zákone ustanovená ako uţ bolo vyššie uvedené, trestná sadzba odňatia slobody od troch
do desať rokov. Obvinenému bol uloţený za pouţitia základných zásad ukladania sankcií,
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šesť mesiacov, teda v rámci zákonom
stanovenej trestnej sadzby. Dovolací súd nemôţe prehodnocovať uloţený trest z pohľadu
prísnosti, ako ţiadal obvinený. Je absolútnym právom príslušného súdu rozhodnúť, aký druh
trestu a v akej výmere v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na zásady
ukladania trestov sú pre obvineného primerané. Trestný poriadok v rámci tohto dovolacieho
dôvodu umoţňuje napadnúť iba také rozhodnutie súdu, ktorým bol uloţený trest mimo rámca
zákonom ustanovenej sadzby za trestný čin, z ktorého bol uznaný za vinného.
Len okrajovo dovolací súd pripomína, ţe za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2
Tr. zák. zákonodarca ustanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od jedného do päť rokov.
Fakticky bol obvinenému uloţený trest v rámci tejto miernejšej právnej kvalifikácie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, ţe v prerokúvanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por.,
a preto po preskúmaní veci dovolanie obvineného P. G. podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. mája 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková