Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8a6/363914.38179f.pdf
PDF · 194.24 KB
No categories available
5Sžo/143/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany
Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
ţalobcu: K. H., nar. X., bytom H., zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, advokátskej
kancelárie so sídlom R., proti ţalovanému: Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 19118/2009-1214
z 5. mája 2009 na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo 17. februára 2010 č. k. 7S/72/2009-39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 17. februára 2010 č. k. 7S/72/2009-39 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 19118/2009-1214 z 5. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach (ďalej iba „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu a ţalobcovi
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol,
2
ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa č. R – 13/2009-5334 z 20. januára 2009, vo veci prepustenia zo sluţobného
pomeru ţalobcu a odvolanie bolo zamietnuté s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 zákona
č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
(ďalej len „zákon č. 200/1998 Z.z.“). Poukázal na to, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného
pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z., z dôvodu, ţe 29. októbra 2008
na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou
po vykonanej colnej kontrole cestujúcej nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí
alebo úschove tovaru, o ktorom bolo pri colnej kontrole zistené, ţe sa na územie Slovenskej
republiky dováţa v rozpore s colnými predpismi. Ţalobca nepostupoval podľa ustanovenia
§ 72 a nasl. zákona č. 199/2004 Z.z., tovar nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej
na pobočke colného úradu, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu.
Obdobná situácia nastala aj 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008, cigarety nezaevidoval
do príslušnej evidencie, tovar bol rozdelený medzi colníkov S., F. a G..
Ďalej krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného preskúmaval podľa
§ 247 a nasl. OSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj
DVD záznam z 29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008, rozkazom Ministra
financií Slovenskej republiky zo 6. júla 2007 č. 384 15/2007 – 1001. Konštatoval, ţe podľa
rozkazu MF SR č. 384 15/2007-1001 zo 6. júla 2007 bola podľa čl. 4 písm. p/ citovaného
rozkazu delegovaná právomoc nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe
colníkov colného úradu, v danom prípade na riaditeľa Colného úradu v Čiernej nad Tisou.
Z uvedeného dôvodu, rozhodnutie č. R – 13/2009-5334 z 20. januára 2009 bolo vydané
v súlade so zákonom.
Za pravdivú nepokladal námietku ţalobcu, ţe nemal moţnosť sa vyjadriť k záznamu,
prepoţičaného od príslušného vyšetrovateľa, na ktorom sa mu preukazovalo protiprávne
konanie pri výkone štátnej sluţby colníka, pretoţe uvedený záznam bol sprístupnený jeho
právnemu zástupcovi.
Pred vydaním rozhodnutia o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru si riaditeľ
colného úradu zaobstaral v súlade s ustanovením § 222 zákona č. 200/1998 Z.z. podklady
pre vydanie rozhodnutia, ktoré vyţiadal od MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby,
3
4. inšpekčné oddelenie. Uvedené podklady preukazovali protiprávnosť konania ţalobcu
v štyroch skutkoch uvedených v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu a tieto skutky
potvrdzovali DVD záznamy z 29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008,
s ktorými sa krajský súd mal moţnosť oboznámiť. Ţalobca, ani jeho právny zástupca sa
pojednávania nezúčastnili, právny zástupca sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo
bez jeho účasti.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 3 písm. h) zákona č. 200/1998 Z.z. colník je povinný
dodrţiavať sluţobnú disciplínu, medzi ktorú patrí aj riadne zaevidovať tovar, prechádzajúci
cez hranicu daného štátu. V tomto prípade došlo k prepusteniu tovaru cez hranicu Slovenskej
republiky bez toho, aby bol zaevidovaný v prvotnej evidencii podľa pokynu VPCÚ Čierna
nad Tisou, čo ţalobca nepopieral. V sluţobnej miestnosti colníka sa nekompetentným osobám
posúval tovar, bez jeho riadneho zaevidovania v prvotnej evidencii, ktorý by inak patril
pod colný dohľad. Z uvedeného dôvodu krajský súd uzavrel, ţe došlo k protiprávnemu
konaniu ţalobcu a bola splnená podmienka pre pouţitie § 183 ods. 1 písm. d) zákona
č. 200/1998 Z.z. v nadväznosti na § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 200/1998 Z.z..
Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, ţe uvedené dôkazy boli zabezpečené
prostredníctvom vyšetrovacieho orgánu činnom v trestnom konaní. Avšak konanie
o prepustení colníka zo sluţobného pomeru je konaním samostatným, nezávislým na výsledku
z trestného konania, ak je preukázaná skutková podstata § 44 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona
č. 200/1998 Z.z.. Nedošlo teda ani k porušeniu ústavných práv ţalobcu, ktoré súvisia s čl. 46
a čl. 47 Ústavy. Konanie o prepustení colníka zo sluţobného pomeru upravuje špeciálne
zákon č.200/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvá
veta OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší
súd“) rozhodnutie ţalovaného Colného riaditeľstva SR z 5. mája 2009, vedeného
pod sp. zn. 19118/2009, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Michalovciach
z 20. januára 2009, vedeného pod sp. zn. R-13/2009-5334 zruší a vec vráti prvostupňovému
4
orgánu na ďalšie konanie a zároveň zaviaţe ţalovaného zaplatiť mu náhradu trov právneho
zastúpenia. V odôvodnení odvolania namietal, ţe dôvody uvedené v rozhodnutí správneho
orgánu nie sú v súlade s Ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami,
teda rozhodnutie je nezákonné, má závaţné formálne a procesné vady, nerešpektuje základné
zásady správneho konania, má aj závaţné hmotnoprávne vady, rozhodnutie nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a ţiadne konkrétne skutočnosti nenasvedčujú o opodstatnenosti
jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. V konaní bolo nesporné len to, ţe vo vzťahu
k ţalobcovi sa viedlo trestné konanie. Ďalej namietal, ţe v predmetnej veci o jeho prepustení
zo sluţobného pomeru rozhodoval riaditeľ Colného úradu v Michalovciach, a nie sluţobný
úrad, ktorým je Colný úrad v Michalovciach, rozhodoval teda nepríslušný, neoprávnený
orgán.
K zvlášť hrubému porušeniu procesnoprávneho postupu a porušeniu základných práv
ţalobcu ako účastníka konania došlo aj tým, ţe síce oprávnený orgán začal konanie
15. januára 2009, ktoré mu aj 15. januára 2009 v súlade so zákonom oznámil, ale následne mu
však neboli predloţené ţiadne zadováţené dôkazy. Týmto ţalovaný porušil základné práva
ţalobcu, a to právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, navrhovať
doplnenie dokazovania a právo vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam a dôkazom o nich. Vadou
vydaného rozhodnutia je aj skutočnosť, ţe ako dôkaz podľa riaditeľa Colného úradu
v Michalovciach, slúţia výpisky riaditeľa colného úradu zo zvukového a obrazového
záznamu, ktorý mu sprístupnil vyšetrovateľ ešte predtým, ako boli podľa osobitného právneho
predpisu „sprocesnené“ takţe nemôţu byť v ţiadnom prípade pouţité ako dôkaz ani v tomto
konaní, navyše mu neboli predloţené, takţe mu bolo odopreté aj jeho najzákladnejšie právo
účastníka konania, vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Takýmto konaním riaditeľa Colného úradu
v Michalovciach, došlo k hrubému porušeniu ustanovenia § 220, § 221 ods. 1, ods. 2, ako aj
§ 227 ods. 1, ods. 2 ods. 3, ods. 4 zákona č. 200/1998 Z.z.. Namietal tieţ, ţe v rozhodnutiach
správnych orgánov chýba deň, kedy sa o skutku nadriadený dozvedel. Tvrdil, ţe mu bolo
upreté právo byť prítomný na prejednávaní veci osobne alebo v zastúpení zvoleného právneho
zástupcu a doteraz nebol vyrozumený o druhostupňovom konaní a nebolo mu doručené
druhostupňové rozhodnutie.
5
Z námietok uvedených v ţalobe sa súd zaoberal len námietkou o nezákonnosti
získaných a predkladaných dôkazoch – DVD záznamoch, ako aj skutočnosťou, ţe s nimi
ţalobca ako účastník konania nebol oboznámený.
Najpresvedčivejším dôkazom nesprávneho zistenia skutkového stavu veci
a nesprávneho vyhodnotenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zo strany
krajského súdu je konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého dôkazy
(nahrávky) boli zabezpečené v súlade so zákonom, a to podľa ustanovenia § 227 zákona
č. 200/1998 Z.z.. Paradoxom však ostáva, ako mohol nadriadený takýto dôkaz, nahrávku,
zaobstarať, keď táto v čase jeho zadováţenia nadriadeným bola utajovanou skutočnosťou.
Okrem toho bol a je v cudzom jazyku a nikto predmetnú nahrávku do dnešného dňa
nepretlmočil do štátneho jazyka. Ostáva preto nepochopiteľné, ako sa s takýmto nezákonným
dôkazom mohol bez toho, aby porušil zákon, oboznámiť aj krajský súd a tento dôkaz dokonca
bral ako základ pre svoje rozhodnutie, ktorým ţalobu zamietol.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu
potvrdiť. Zdôraznil, ţe ţalobca svojim konaním zvlášť hrubo porušil sluţobnú prísahu
a sluţobnú povinnosť, a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţal konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej
správy v očiach verejnosti alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Je nezlučiteľné so záujmami
štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval colník, ktorý nie je čestný a disciplinovaný,
ktorý nedodrţiava povinnosti uloţené mu zákonom a neriadi sa právnymi predpismi
a rozkazmi nadriadeného. Konanie ţalobcu bolo nevyvrátiteľne preukázané viacerými
dôkazmi, najmä však pouţitými informačno-technickými prostriedkami a ich vyuţitie bolo
realizované zákonným spôsobom na základe rozhodnutia sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku.
O výsledkoch pouţitia informačno-technických prostriedkov a konaní ţalobcu sa presvedčil
osobne riaditeľ Colného úradu Michalovce, keď mu vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej
sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sprístupnil zvukový a obrazový záznam
z výkonu štátnej sluţby na stanovisku č. l na hranici medzi Slovenskou republikou
a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, o čom riaditeľ Colného úradu Michalovce spísal úradný
záznam, ktorý je dôkazným prostriedkom.
6
Predmetný zvukový a obrazový záznam jednoznačne preukazuje konanie ţalobcu
opísané vo výroku rozhodnutia správneho orgánu. Námietku ţalobcu, ţe v čase konania
vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru mu nebolo umoţnené sa k dôkazným prostriedkom
vyjadriť povaţoval ţalovaný za zavádzajúcu a nepravdivú a dodal, ţe ţalobou napadnuté
rozhodnutie vydal 5. mája 2009. Ešte 15. januára 2009 bola daná ţalobcovi moţnosť vyjadriť
sa k uzneseniu vyšetrovateľa ministerstva vnútra (ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008
z 8. decembra 2008), v ktorom boli uvedené skutky, ktorých sa mal dopustiť v dňoch
29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008. Do zápisnice však uviedol,
ţe sa vyjadrovať nebude. V rámci odvolacieho konania mu bola 22. apríla 2009
v Michalovciach daná moţnosť, a rovnako jeho právnemu zástupcovi, oboznámiť sa
s dôkazným materiálom získaným počas konania vrátane zvukového a obrazového záznamu
preukazujúceho konanie ţalobcu. Súčasne bol oboznámený o moţnosti vyjadriť sa
k úradnému spisu (dôkazovému materiálu), urobiť si z neho poznámky, výpisky, a tieţ bol
oboznámený o moţnosti navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Na svoju obranu ani
v tomto prípade neuviedol dôkazy, ktorými by preukázal, ţe skutok sa nestal.
Ţalovaný ďalej upozornil, ţe sankciu za porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej
povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady
prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku
prípadného trestného konania, keďţe porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti
nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. V prípade ţalobcu nebola riešená otázka,
či spáchal, alebo nespáchal trestný čin, pretoţe konanie vo veci prepustenia colníka podľa
§ 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z.z. prebieha nezávisle od trestného konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212
ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
7
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods.1 OSP).
V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu – Colného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 19118/2009-1214 z 5. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené
rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Michalovciach č. R–13/2009-5334 z 20. januára 2009.
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis
ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe rozhodnutím z 20. januára 2009 č.: R-13/2009-5334 riaditeľ
Colného úradu v Michalovciach prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z.z.
zo sluţobného pomeru colníka npor. H. K. v stálej štátnej sluţbe, vo funkcii odborný colný
referent Pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce,
miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušil
základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 200/1998
Z.z., a to tým, ţe
dňa 29.10.2008 spolu s colníkom F. odniesol zo sluţobnej miestnosti
na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou
v sluţobnej brašne štyri kartóny cigariet nezistenej značky, štyri krabičky cigariet nezistenej
značky a fľašu alkoholu nezistenej značky, ktoré nezaevidoval do prvotnej evidencie,
dňa 2.11.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou
v Čierne nad Tisou potom, čo si s colníkom S. a colníkom P. rozdelili kartón cigariet, tieto
cigarety nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na Pobočke colného úradu Čierna nad
Tisou, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu,
dňa 6.11.2008 potom, čo zistil, ţe vo vlakovej súprave vstupujúcej na územie
Slovenskej republiky bol nájdený jeden kartón cigariet ako vec opustená, tento kartón cigariet
nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na Pobočke colného úradu Čierna nad Tisou,
ale tento kartón cigariet rozbalil a rozdal colníkom S., F. a G., čím umoţnil, aby tento kartón
cigariet unikol spod colného dohľadu.
8
Riaditeľ colného úradu vo svojom rozhodnutí skonštatoval, ţe uvedeným konaním
ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.
Sluţobný pomer končil dňom doručenia rozhodnutia v zmysle ust. § 185 ods. 3 zákona
č. 200/1998 Z.z. po prerokovaní vo výbore ZV OO pri Colnom úrade Michalovce
20. januára 2009 podľa § 215 ods. 2 písm. c / zákona č. 200/1998 Z.z..
Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím z 5. mája 2009 č. 19118/2019-1214
ako odvolací správny orgán rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil
a v odôvodnení rozhodnutia sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe skutkový stav bol zistený
nezákonným spôsobom. Keďţe rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného
skutkového stavu veci, v odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia.
Ţalobca počas konania pred správnymi orgánmi, krajským súdom, ako aj v odvolaní
namietal príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ktoré bolo zaloţené aj na nezákonne získaných dôkazoch, nesprávne právne posúdenie
veci a ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred správnymi orgánmi.
Príslušnosť správneho orgánu vo veci konať je podmienkou konania. Uvedenú právnu
otázku krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne posúdil. Pre úplnosť však
najvyšší súd uvádza, ţe podľa § 221 zákona č. 200/1998 Z.z. je na konanie v prvom stupni
vo veciach sluţobného pomeru príslušný minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone
nadriadený. Od 1. júla 2007 nadobudol účinnosť rozkaz ministra financií Slovenskej
republiky č. 2/2007 zo 6. júla 2007 (označený aj pod č. 384 15/2007-1001), ktorým určil
rozsah právomoci nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe colníkov
(personálna a disciplinárna právomoc) na vykonanie ustanovení zákona číslo 200/1998 Z.z.,
ktorého neoddeliteľnou súčasťou je príloha. Podľa čl. 4 písm. p) prílohy uvedeného rozkazu
riaditeľ colného úradu prepúšťa zo sluţobného pomeru colníkov vo svojej ustanovenej
pôsobnosti podľa § 183 zákona. Ţalobca bol v sluţobnom pomere s Colným úradom
9
v Michalovciach, preto riaditeľ tohto úradu bol príslušný prepustiť ţalobcu zo sluţobného
pomeru podľa § 183 zákona č. 200/1998 Z.z..
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca bol 9. decembra 2008 vzatý do väzby a bolo mu
vznesené obvinenie okrem iného aj zo zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa.
Obvinenie bolo ţalobcovi vznesené na základe obrazového a zvukového záznamu, ktorý bol
vyhotovený vyšetrovateľom na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. Riaditeľ
colného úradu po oboznámení sa s uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
(Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby, 4. inšpekčné oddelenie
sp. zn.: ČVS: SKlS-130/IS-4-V-2008), na základe ktorého bol ţalobca vzatý do väzby,
v zmysle § 222 zákona č. 200/1998 Z.z. poţiadal 19. decembra 2008 Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky listom č. 50220/2008.5334 o sprístupnenie dôkazových materiálov
(obrazový a zvukový záznam). Dôkazový materiál Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
sprístupnilo riaditeľovi colného úradu dňa 7. januára 2009. Následne riaditeľ colného úradu
o zistených skutočnostiach zachytených na obrazovom a zvukovom zázname spísal úradný
zápis č. 7845/2009-5300-INT. Uvedený záznam a z neho vyhotovený zápis dokumentuje
výkon sluţby ţalobcu na pobočke colného úradu Čierna nad Tisou 29. októbra 2008,
2. novembra 2008 a 6. novembra 2008. Na základe sprístupneného zvukového a obrazového
záznamu a kontrolou prvotnej evidencie riaditeľ colného úradu zistil, ţe zaistený tovar nebol
zaevidovaný a začal konanie vo veci skončenia sluţobného pomeru voči ţalobcovi. Z obsahu
zápisnice napísanej 15. januára 2009 v Ústave pre výkon väzby v Košiciach vyplýva,
ţe ţalobca bol oboznámený s predmetom konania, pričom uviedol, ţe k veci sa vyjadrovať
nebude, keďţe jemu ani jeho zástupcovi neboli predloţené dôkazné materiály. Ţalovaný
tvrdil, ţe 22. apríla 2009 oboznámil zástupcu ţalobcu s kompletným spisovým materiálom
na Colnom úrade v Michalovciach, vrátane zadováţených dôkazov. Ţalobca a jeho zástupca
svoju účasť na pojednávaní pred krajským súdom ospravedlnili a súhlasili, aby krajský súd
konal v ich neprítomnosti. Skutočnosť, ţe zástupca ţalobcu bol oboznámený s podkladmi
rozhodnutia uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak štúdiom spisu
najvyšší súd zistil, ţe k prijatiu tohto záveru chýba dôkaz (zápisnica, záznam o nahliadnutí
do spisu), ktorý by tvrdenú skutočnosť ţalovaného potvrdil.
10
Podľa § 1 zákona č. 200/1998 Z.z. tento zákon upravuje štátnu sluţbu colníkov
a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby.
Podľa § 222 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona oprávnený orgán postupuje
pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel
je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 226 ods. 2 uvedeného zákona účastníci konania majú právo nahliadať
do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
Podľa § 227 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 uvedeného zákona za dôkaz môţu slúţiť
všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov
konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov
a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení správny orgán rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné
pochybnosti. Je teda povinný robiť záver o skutkovom a následne aj právnom stave veci
len na základe skutočností, ktoré vyplývajú zo skutočností preukázaných v konaní.
Odôvodnenie jednotlivých výrokov jeho rozhodnutia teda musí vyplývať z obsahu spisu
11
(podania účastníkov, vykonané dokazovanie a pod.). Podľa ustálenej judikatúry súdov
pod odňatím moţnosti konať pred správnym orgánom a súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP)
treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia
jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Pokiaľ teda správny orgán rozhodol bez oboznámenia ţalobcu či jeho
zástupcu so zadováţenými dôkazmi, bez vykonania dôkazov, ktoré tvorili podklad
rozhodnutia, nemoţno jeho rozhodnutie povaţovať za také, ktoré zodpovedá obsahu spisu
a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a uvedeným postupom bola ţalobcovi
tieţ odňatá moţnosť konať pred správnym orgánom.
Nakoľko nesprávny procesný postup ţalovaného spočívajúci v tom, ţe nevykonal
dôkazy k návrhu na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru a neumoţnil mu v tomto
smere sa obhajovať, je takou vadou konania, ktorá mala za následok nezákonné rozhodnutie
vo veci (v rozpore s § 222 ods. 1, ods. 2. § 226 ods. 2 a § 227 ods. 1 aţ ods. 4 zákona
č. 200/1998 Z.z.) a súčasne sa ţalobcovi týmto postupom odňala moţnosť konať
pred správnym orgánom a súdom, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie krajského súdu zmeniť (§ 250ja ods. 3 prvá veta OSP) tak, ţe zrušil rozhodnutie
ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný po odstránení vyššie vytknutých
pochybení opäť vec meritórne v medziach odvolania ţalobcu prejedná a o nej rozhodne.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţalobcovi náhradu týchto
trov nepriznal, nakoľko, hoci si túto v odvolaní uplatnil, v zákonom stanovenej lehote
ju nevyčíslil (§ 151 ods. 2 OSP), pričom ţalobca je od platenia súdneho poplatku oslobodený
(§ 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)
a okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú. Nakoľko ţalobca zaplatil
za ţalobu súdny poplatok vo výške 99,50 eura v kolkoch (č. l. 1) bude úlohou prvostupňového
súdu rozhodnúť o jeho vrátení (§ 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch).
12
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. mája 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová