Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/143/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany

Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

ţalobcu: K. H., nar. X., bytom H., zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, advokátskej

kancelárie so sídlom R., proti ţalovanému: Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so

sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 19118/2009-1214

z 5. mája 2009 na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo 17. februára 2010 č. k. -39, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 17. februára 2010 č. k. -39 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 19118/2009-1214 z 5. mája 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej iba „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zamietol

podľa (ďalej len „OSP“) ţalobu a ţalobcovi

nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol,

2

ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa č. R – 13/2009-5334 z 20. januára 2009, vo veci prepustenia zo sluţobného

pomeru ţalobcu a odvolanie bolo zamietnuté s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 zákona

č. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

(ďalej len „“). Poukázal na to, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného

pomeru podľa , z dôvodu, ţe 29. októbra 2008

na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou

po vykonanej colnej kontrole cestujúcej nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní, prepadnutí

alebo úschove tovaru, o ktorom bolo pri colnej kontrole zistené, ţe sa na územie Slovenskej

republiky dováţa v rozpore s colnými predpismi. Ţalobca nepostupoval podľa ustanovenia

a nasl. , tovar nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej

na pobočke colného úradu, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu.

Obdobná situácia nastala aj 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008, cigarety nezaevidoval

do príslušnej evidencie, tovar bol rozdelený medzi colníkov S., F. a G..

Ďalej krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného preskúmaval podľa

a nasl. a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj

DVD záznam z 29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008, rozkazom Ministra

financií Slovenskej republiky zo 6. júla 2007 č. – 1001. Konštatoval, ţe podľa

rozkazu MF SR č. -1001 zo 6. júla 2007 bola podľa čl. 4 písm. p/ citovaného

rozkazu delegovaná právomoc nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe

colníkov colného úradu, v danom prípade na riaditeľa Colného úradu v Čiernej nad Tisou.

Z uvedeného dôvodu, rozhodnutie č. R – 13/2009-5334 z 20. januára 2009 bolo vydané

v súlade so zákonom.

Za pravdivú nepokladal námietku ţalobcu, ţe nemal moţnosť sa vyjadriť k záznamu,

prepoţičaného od príslušného vyšetrovateľa, na ktorom sa mu preukazovalo protiprávne

konanie pri výkone štátnej sluţby colníka, pretoţe uvedený záznam bol sprístupnený jeho

právnemu zástupcovi.

Pred vydaním rozhodnutia o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru si riaditeľ

colného úradu zaobstaral v súlade s ustanovením podklady

pre vydanie rozhodnutia, ktoré vyţiadal od MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby,

3

4. inšpekčné oddelenie. Uvedené podklady preukazovali protiprávnosť konania ţalobcu

v štyroch skutkoch uvedených v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu a tieto skutky

potvrdzovali DVD záznamy z 29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008,

s ktorými sa krajský súd mal moţnosť oboznámiť. Ţalobca, ani jeho právny zástupca sa

pojednávania nezúčastnili, právny zástupca sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo

bez jeho účasti.

Podľa ustanovenia colník je povinný

dodrţiavať sluţobnú disciplínu, medzi ktorú patrí aj riadne zaevidovať tovar, prechádzajúci

cez hranicu daného štátu. V tomto prípade došlo k prepusteniu tovaru cez hranicu Slovenskej

republiky bez toho, aby bol zaevidovaný v prvotnej evidencii podľa pokynu VPCÚ Čierna

nad Tisou, čo ţalobca nepopieral. V sluţobnej miestnosti colníka sa nekompetentným osobám

posúval tovar, bez jeho riadneho zaevidovania v prvotnej evidencii, ktorý by inak patril

pod colný dohľad. Z uvedeného dôvodu krajský súd uzavrel, ţe došlo k protiprávnemu

konaniu ţalobcu a bola splnená podmienka pre pouţitie § 183 ods. 1 písm. d) zákona

č. v nadväznosti na , , a .

Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, ţe uvedené dôkazy boli zabezpečené

prostredníctvom vyšetrovacieho orgánu činnom v trestnom konaní. Avšak konanie

o prepustení colníka zo sluţobného pomeru je konaním samostatným, nezávislým na výsledku

z trestného konania, ak je preukázaná skutková podstata § 44 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona

č. . Nedošlo teda ani k porušeniu ústavných práv ţalobcu, ktoré súvisia s

a . Konanie o prepustení colníka zo sluţobného pomeru upravuje špeciálne

v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvá

veta tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší

súd“) rozhodnutie ţalovaného Colného riaditeľstva SR z 5. mája 2009, vedeného

pod sp. zn. , ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Michalovciach

z 20. januára 2009, vedeného pod sp. zn. -5334 zruší a vec vráti prvostupňovému

4

orgánu na ďalšie konanie a zároveň zaviaţe ţalovaného zaplatiť mu náhradu trov právneho

zastúpenia. V odôvodnení odvolania namietal, ţe dôvody uvedené v rozhodnutí správneho

orgánu nie sú v súlade s , zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nariadeniami,

teda rozhodnutie je nezákonné, má závaţné formálne a procesné vady, nerešpektuje základné

zásady správneho konania, má aj závaţné hmotnoprávne vady, rozhodnutie nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní a ţiadne konkrétne skutočnosti nenasvedčujú o opodstatnenosti

jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. V konaní bolo nesporné len to, ţe vo vzťahu

k ţalobcovi sa viedlo trestné konanie. Ďalej namietal, ţe v predmetnej veci o jeho prepustení

zo sluţobného pomeru rozhodoval riaditeľ Colného úradu v Michalovciach, a nie sluţobný

úrad, ktorým je Colný úrad v Michalovciach, rozhodoval teda nepríslušný, neoprávnený

orgán.

K zvlášť hrubému porušeniu procesnoprávneho postupu a porušeniu základných práv

ţalobcu ako účastníka konania došlo aj tým, ţe síce oprávnený orgán začal konanie

15. januára 2009, ktoré mu aj 15. januára 2009 v súlade so zákonom oznámil, ale následne mu

však neboli predloţené ţiadne zadováţené dôkazy. Týmto ţalovaný porušil základné práva

ţalobcu, a to právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, navrhovať

doplnenie dokazovania a právo vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam a dôkazom o nich. Vadou

vydaného rozhodnutia je aj skutočnosť, ţe ako dôkaz podľa riaditeľa Colného úradu

v Michalovciach, slúţia výpisky riaditeľa colného úradu zo zvukového a obrazového

záznamu, ktorý mu sprístupnil vyšetrovateľ ešte predtým, ako boli podľa osobitného právneho

predpisu „sprocesnené“ takţe nemôţu byť v ţiadnom prípade pouţité ako dôkaz ani v tomto

konaní, navyše mu neboli predloţené, takţe mu bolo odopreté aj jeho najzákladnejšie právo

účastníka konania, vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Takýmto konaním riaditeľa Colného úradu

v Michalovciach, došlo k hrubému porušeniu ustanovenia § 220, § 221 ods. 1, ods. 2, ako aj

, ods. 3, . Namietal tieţ, ţe v rozhodnutiach

správnych orgánov chýba deň, kedy sa o skutku nadriadený dozvedel. Tvrdil, ţe mu bolo

upreté právo byť prítomný na prejednávaní veci osobne alebo v zastúpení zvoleného právneho

zástupcu a doteraz nebol vyrozumený o druhostupňovom konaní a nebolo mu doručené

druhostupňové rozhodnutie.

5

Z námietok uvedených v ţalobe sa súd zaoberal len námietkou o nezákonnosti

získaných a predkladaných dôkazoch – DVD záznamoch, ako aj skutočnosťou, ţe s nimi

ţalobca ako účastník konania nebol oboznámený.

Najpresvedčivejším dôkazom nesprávneho zistenia skutkového stavu veci

a nesprávneho vyhodnotenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zo strany

krajského súdu je konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého dôkazy

(nahrávky) boli zabezpečené v súlade so zákonom, a to podľa ustanovenia § 227 zákona

č. . Paradoxom však ostáva, ako mohol nadriadený takýto dôkaz, nahrávku,

zaobstarať, keď táto v čase jeho zadováţenia nadriadeným bola utajovanou skutočnosťou.

Okrem toho bol a je v cudzom jazyku a nikto predmetnú nahrávku do dnešného dňa

nepretlmočil do štátneho jazyka. Ostáva preto nepochopiteľné, ako sa s takýmto nezákonným

dôkazom mohol bez toho, aby porušil zákon, oboznámiť aj krajský súd a tento dôkaz dokonca

bral ako základ pre svoje rozhodnutie, ktorým ţalobu zamietol.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu

potvrdiť. Zdôraznil, ţe ţalobca svojim konaním zvlášť hrubo porušil sluţobnú prísahu

a sluţobnú povinnosť, a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých

záujmov štátnej sluţby, pretoţe sa nezdrţal konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej

správy v očiach verejnosti alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Je nezlučiteľné so záujmami

štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval colník, ktorý nie je čestný a disciplinovaný,

ktorý nedodrţiava povinnosti uloţené mu zákonom a neriadi sa právnymi predpismi

a rozkazmi nadriadeného. Konanie ţalobcu bolo nevyvrátiteľne preukázané viacerými

dôkazmi, najmä však pouţitými informačno-technickými prostriedkami a ich vyuţitie bolo

realizované zákonným spôsobom na základe rozhodnutia sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku.

O výsledkoch pouţitia informačno-technických prostriedkov a konaní ţalobcu sa presvedčil

osobne riaditeľ Colného úradu Michalovce, keď mu vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej

sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sprístupnil zvukový a obrazový záznam

z výkonu štátnej sluţby na stanovisku č. l na hranici medzi Slovenskou republikou

a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, o čom riaditeľ Colného úradu Michalovce spísal úradný

záznam, ktorý je dôkazným prostriedkom.

6

Predmetný zvukový a obrazový záznam jednoznačne preukazuje konanie ţalobcu

opísané vo výroku rozhodnutia správneho orgánu. Námietku ţalobcu, ţe v čase konania

vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru mu nebolo umoţnené sa k dôkazným prostriedkom

vyjadriť povaţoval ţalovaný za zavádzajúcu a nepravdivú a dodal, ţe ţalobou napadnuté

rozhodnutie vydal 5. mája 2009. Ešte 15. januára 2009 bola daná ţalobcovi moţnosť vyjadriť

sa k uzneseniu vyšetrovateľa ministerstva vnútra (ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008

z 8. decembra 2008), v ktorom boli uvedené skutky, ktorých sa mal dopustiť v dňoch

29. októbra 2008, 2. novembra 2008 a 6. novembra 2008. Do zápisnice však uviedol,

ţe sa vyjadrovať nebude. V rámci odvolacieho konania mu bola 22. apríla 2009

v Michalovciach daná moţnosť, a rovnako jeho právnemu zástupcovi, oboznámiť sa

s dôkazným materiálom získaným počas konania vrátane zvukového a obrazového záznamu

preukazujúceho konanie ţalobcu. Súčasne bol oboznámený o moţnosti vyjadriť sa

k úradnému spisu (dôkazovému materiálu), urobiť si z neho poznámky, výpisky, a tieţ bol

oboznámený o moţnosti navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Na svoju obranu ani

v tomto prípade neuviedol dôkazy, ktorými by preukázal, ţe skutok sa nestal.

Ţalovaný ďalej upozornil, ţe sankciu za porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej

povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady

prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku

prípadného trestného konania, keďţe porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti

nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. V prípade ţalobcu nebola riešená otázka,

či spáchal, alebo nespáchal trestný čin, pretoţe konanie vo veci prepustenia colníka podľa

prebieha nezávisle od trestného konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212

ods. 1 , veta prvá ) bez nariadenia pojednávania ( veta

prvá ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

7

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods.1 ).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho orgánu – Colného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 19118/2009-1214 z 5. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené

rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Michalovciach č. R–13/2009-5334 z 20. januára 2009.

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis

ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe rozhodnutím z 20. januára 2009 č.: R-13/2009-5334 riaditeľ

Colného úradu v Michalovciach prepustil podľa

zo sluţobného pomeru colníka npor. H. K. v stálej štátnej sluţbe, vo funkcii odborný colný

referent Pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce,

miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušil

základné povinnosti colníka stanovené v , , a

Z.z., a to tým, ţe

dňa 29.10.2008 spolu s colníkom F. odniesol zo sluţobnej miestnosti

na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou

v sluţobnej brašne štyri kartóny cigariet nezistenej značky, štyri krabičky cigariet nezistenej

značky a fľašu alkoholu nezistenej značky, ktoré nezaevidoval do prvotnej evidencie,

dňa 2.11.2008 na stanovisku č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou

v Čierne nad Tisou potom, čo si s colníkom S. a colníkom P. rozdelili kartón cigariet, tieto

cigarety nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na Pobočke colného úradu Čierna nad

Tisou, čím umoţnil, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu,

dňa 6.11.2008 potom, čo zistil, ţe vo vlakovej súprave vstupujúcej na územie

Slovenskej republiky bol nájdený jeden kartón cigariet ako vec opustená, tento kartón cigariet

nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej na Pobočke colného úradu Čierna nad Tisou,

ale tento kartón cigariet rozbalil a rozdal colníkom S., F. a G., čím umoţnil, aby tento kartón

cigariet unikol spod colného dohľadu.

8

Riaditeľ colného úradu vo svojom rozhodnutí skonštatoval, ţe uvedeným konaním

ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.

Sluţobný pomer končil dňom doručenia rozhodnutia v zmysle ust. § 185 ods. 3 zákona

č. po prerokovaní vo výbore ZV OO pri Colnom úrade Michalovce

20. januára 2009 podľa / .

Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím z 5. mája 2009 č. 19118/2019-1214

ako odvolací správny orgán rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil

a v odôvodnení rozhodnutia sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe skutkový stav bol zistený

nezákonným spôsobom. Keďţe rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného

skutkového stavu veci, v odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo zrušenie

napadnutého rozhodnutia.

Ţalobca počas konania pred správnymi orgánmi, krajským súdom, ako aj v odvolaní

namietal príslušnosť prvostupňového správneho orgánu, nedostatočné zistenie skutkového

stavu, ktoré bolo zaloţené aj na nezákonne získaných dôkazoch, nesprávne právne posúdenie

veci a ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred správnymi orgánmi.

Príslušnosť správneho orgánu vo veci konať je podmienkou konania. Uvedenú právnu

otázku krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne posúdil. Pre úplnosť však

najvyšší súd uvádza, ţe podľa je na konanie v prvom stupni

vo veciach sluţobného pomeru príslušný minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone

nadriadený. Od 1. júla 2007 nadobudol účinnosť rozkaz ministra financií Slovenskej

republiky č. 2/2007 zo 6. júla 2007 (označený aj pod č. -1001), ktorým určil

rozsah právomoci nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe colníkov

(personálna a disciplinárna právomoc) na vykonanie ustanovení zákona číslo ,

ktorého neoddeliteľnou súčasťou je príloha. Podľa čl. 4 písm. p) prílohy uvedeného rozkazu

riaditeľ colného úradu prepúšťa zo sluţobného pomeru colníkov vo svojej ustanovenej

pôsobnosti podľa § 183 zákona. Ţalobca bol v sluţobnom pomere s Colným úradom

9

v Michalovciach, preto riaditeľ tohto úradu bol príslušný prepustiť ţalobcu zo sluţobného

pomeru podľa .

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca bol 9. decembra 2008 vzatý do väzby a bolo mu

vznesené obvinenie okrem iného aj zo zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa.

Obvinenie bolo ţalobcovi vznesené na základe obrazového a zvukového záznamu, ktorý bol

vyhotovený vyšetrovateľom na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. Riaditeľ

colného úradu po oboznámení sa s uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby, 4. inšpekčné oddelenie

sp. zn.: ČVS: SKlS-130/IS-4-V-2008), na základe ktorého bol ţalobca vzatý do väzby,

v zmysle poţiadal 19. decembra 2008 Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky listom č. o sprístupnenie dôkazových materiálov

(obrazový a zvukový záznam). Dôkazový materiál Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

sprístupnilo riaditeľovi colného úradu dňa 7. januára 2009. Následne riaditeľ colného úradu

o zistených skutočnostiach zachytených na obrazovom a zvukovom zázname spísal úradný

zápis č. 7845/2009-5300-INT. Uvedený záznam a z neho vyhotovený zápis dokumentuje

výkon sluţby ţalobcu na pobočke colného úradu Čierna nad Tisou 29. októbra 2008,

2. novembra 2008 a 6. novembra 2008. Na základe sprístupneného zvukového a obrazového

záznamu a kontrolou prvotnej evidencie riaditeľ colného úradu zistil, ţe zaistený tovar nebol

zaevidovaný a začal konanie vo veci skončenia sluţobného pomeru voči ţalobcovi. Z obsahu

zápisnice napísanej 15. januára 2009 v Ústave pre výkon väzby v Košiciach vyplýva,

ţe ţalobca bol oboznámený s predmetom konania, pričom uviedol, ţe k veci sa vyjadrovať

nebude, keďţe jemu ani jeho zástupcovi neboli predloţené dôkazné materiály. Ţalovaný

tvrdil, ţe 22. apríla 2009 oboznámil zástupcu ţalobcu s kompletným spisovým materiálom

na Colnom úrade v Michalovciach, vrátane zadováţených dôkazov. Ţalobca a jeho zástupca

svoju účasť na pojednávaní pred krajským súdom ospravedlnili a súhlasili, aby krajský súd

konal v ich neprítomnosti. Skutočnosť, ţe zástupca ţalobcu bol oboznámený s podkladmi

rozhodnutia uviedol aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak štúdiom spisu

najvyšší súd zistil, ţe k prijatiu tohto záveru chýba dôkaz (zápisnica, záznam o nahliadnutí

do spisu), ktorý by tvrdenú skutočnosť ţalovaného potvrdil.

10

Podľa tento zákon upravuje štátnu sluţbu colníkov

a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby.

Podľa § 222 ods. 1, ods. 2 uvedeného zákona oprávnený orgán postupuje

pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní

veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia

v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 226 ods. 2 uvedeného zákona účastníci konania majú právo nahliadať

do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

Podľa § 227 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 uvedeného zákona za dôkaz môţu slúţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov

konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov

a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu

svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení správny orgán rozhodne na základe

skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné

pochybnosti. Je teda povinný robiť záver o skutkovom a následne aj právnom stave veci

len na základe skutočností, ktoré vyplývajú zo skutočností preukázaných v konaní.

Odôvodnenie jednotlivých výrokov jeho rozhodnutia teda musí vyplývať z obsahu spisu

11

(podania účastníkov, vykonané dokazovanie a pod.). Podľa ustálenej judikatúry súdov

pod odňatím moţnosti konať pred správnym orgánom a súdom (, )

treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia

jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Pokiaľ teda správny orgán rozhodol bez oboznámenia ţalobcu či jeho

zástupcu so zadováţenými dôkazmi, bez vykonania dôkazov, ktoré tvorili podklad

rozhodnutia, nemoţno jeho rozhodnutie povaţovať za také, ktoré zodpovedá obsahu spisu

a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu veci a uvedeným postupom bola ţalobcovi

tieţ odňatá moţnosť konať pred správnym orgánom.

Nakoľko nesprávny procesný postup ţalovaného spočívajúci v tom, ţe nevykonal

dôkazy k návrhu na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru a neumoţnil mu v tomto

smere sa obhajovať, je takou vadou konania, ktorá mala za následok nezákonné rozhodnutie

vo veci (v rozpore s § 222 ods. 1, ods. 2. § 226 ods. 2 a § 227 ods. 1 aţ ods. 4 zákona

č. ) a súčasne sa ţalobcovi týmto postupom odňala moţnosť konať

pred správnym orgánom a súdom, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

rozhodnutie krajského súdu zmeniť ( prvá veta ) tak, ţe zrušil rozhodnutie

ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný po odstránení vyššie vytknutých

pochybení opäť vec meritórne v medziach odvolania ţalobcu prejedná a o nej rozhodne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a tak, ţalobcovi náhradu týchto

trov nepriznal, nakoľko, hoci si túto v odvolaní uplatnil, v zákonom stanovenej lehote

ju nevyčíslil ( ), pričom ţalobca je od platenia súdneho poplatku oslobodený

( o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov – ďalej len „“)

a okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú. Nakoľko ţalobca zaplatil

za ţalobu súdny poplatok vo výške 99,50 eura v kolkoch (č. l. 1) bude úlohou prvostupňového

súdu rozhodnúť o jeho vrátení ( ).

12

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. mája 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová