Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ca4/389633.44cb0d.pdf
PDF · 183.92 KB
No categories available
1Cdo/163/2011
Najvyšší súd 1 Cdo 163/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: JUDr. J. B., bytom P.,
zastúpená A., V., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika – Národná rada Slovenskej
republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, 2/ Slovenská republika –
Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie
žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C 26/2010,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. augusta 2011 sp. zn.
11Co 99/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 9. júna 2011
č. k. 10 C 26/2010-40-18 konanie zastavil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov
konania. Zastavenie odôvodnil § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 veta prvá, ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a tým, že žalobkyňa za podaný návrh súdny
poplatok nezaplatila i napriek tomu, že na jeho zaplatenie bola súdom vyzvaná a o následkoch
jeho nezaplatenia poučená. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. augusta 2011
sp. zn. 11 Co 99/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie o zastavení
konania je správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.), keďže žalobkyňa nezaplatila súdom prvého stupňa
správne vyrubený súdny poplatok. Uviedol, že v prejednávanej veci sa podľa názoru
odvolacieho súdu nejedná o návrh podľa piatej časti piatej hlavy (§ 250v a nasl.) Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch od poplatku oslobodené. Konaním podľa cit. ustanovenia je treba chápať súdne
konanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorého
predmetom je postup orgánu verejnej správy, a to vo forme zásahu orgánu verejnej správy do
práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Hoci pojem zásah
občiansky súdny poriadok priamo nedefinuje a nedefinuje ho ani iný zákon, za zásah sa
obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy
v rámci výkonu verejnej moci. Za zásah v zmysle § 250v ods. l O.s.p. sa však nepovažuje
vydanie právneho predpisu (t.j. nemôže k nemu dôjsť legislatívnou činnosťou Národnej rady
SR), ani vydanie rozhodnutia a ani nečinnosť orgánu verejnej správy.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila
tým, že konanie odvolacieho súdu má vadu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.. Podľa
žalobkyne jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nezaplateného súdneho
poplatku bolo totiž konanie o návrhu žalobkyne zastavené. Súdny poplatok je podľa jej
názoru vyrubený nezákonne a v tomto súdnom konaní ani nemal byť vyrubený. Zdôvodnenie
rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave považuje za nesprávne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný, keďže podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p.
dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Žalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie žalobkyne
mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala; ich
existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobkyňa namieta, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Za taký postup judikatúra považuje procesný postup súdu
priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia procesných oprávnení
účastníka občianskeho súdneho konania priznaných mu za účelom uplatnenia a ochrany jeho
práv. O odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tiež
v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek
tomu, že poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom
na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie
začaté na základe žaloby žalobkyne bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku.
Dovolateľka opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, že súdne konanie o jej žalobe
je oslobodené od súdneho poplatku.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti,
z ktorých žalobkyňa vyvodzuje, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom, nie sú opodstatnené.
Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že konanie o jej žalobe je oslobodené od súdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č.71/1992. Robí tak ale nedôvodne.
Podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, realizované novelou zákona č. 71/1992 vykonanou zákonom
č. 531/2003 Z.z. (vtedy ešte pod písm. k/ vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona),
mal svoj dôvod v novej úprave konania podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, zaradenej do tohto procesného predpisu novelou vykonanou zákonom č. 424/2002
Z.z., teda konania vykonávaného v rámci správneho súdnictva, a nie sporového konania
vedeného vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného
zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
v znení neskorších predpisov, o aké konanie, ako to vyplýva z obsahu žaloby,
v preskúmavanej právnej veci nepochybne išlo.
V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd v tejto časti dôvodov dovolania
uzatvára, že sa na konanie začaté na základe žaloby žalobkyne nevzťahuje oslobodenie
od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992.
Keďže sa na konanie začaté na základe žaloby žalobkyne nevzťahovalo oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 a súdny
poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval
súd prvého stupňa v súlade so zákonom pokiaľ konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa
napriek súdnej výzve a poučeniu nezaplatila súdny poplatok splatný podaním žaloby; rovnako
postupoval v súlade so zákonom odvolací súd, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Zákonu zodpovedajúci postup súdov oboch nižších stupňov nemohol mať za následok odňatie
možnosti navrhovateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne
nemožno vyvodiť z § 237 a § 239 O.s.p., a preto jej mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2013
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Marta Hrčková