Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b12/364069.06d781.pdf
PDF · 147.74 KB
No categories available
1TdoV/2/2011
Najvyšší súd 1 TdoV 2/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Milana Lipovského
a JUDr. Štefana Michálika, v trestnej veci proti obvinenému Ing. J. D., vedenej na
Špeciálnom súde v Pezinku. pod sp. zn. PK 2 Tš/ 14/2005, prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 23. mája 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený
Ing. J. D., zastúpený obhajcom Mgr. J. P., advokátom v Bratislave, proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. septembra 2010, sp. zn. 2 Toš 6/2009, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. J. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „ špeciálny súd“)
z 03. marca 2009, sp. zn. PK 2 Tš/ 14/2005, bol obvinený Ing. J. D. uznaný za vinného
z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. účinného do 31. decembra 2005 a z trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na tom
skutkovom základe, že
dňa 04. marca 2004, v čase od 10.30 do 11.00 hod. v obchodnej spoločnosti K. C.,
spol. s.r.o., so sídlom na H. ul. č. X, B., ako colník služobne zaradený na Colnom
kriminálnom úrade Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, pri preverovaní anonymného
oznámenia bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a spôsobom, ktorý odporuje
zákonom stanoveným služobným povinnostiam, vykonal kontrolu colných dokladov tejto
spoločnosti, pričom z dôvodu, že na tlačive jednotnej colnej deklarácie bola za prepravu
21 Tdo V 2/2011
uvedená iná suma ako na faktúre od špedičnej spoločnosti, uviedol konateľovi spoločnosti
K. S. v prítomnosti riaditeľky I. K.-N., že to nie je v poriadku, následne vyčíslil „približný
nedoplatok voči colnému úradu“ na sumu 150.000,-Sk až 200.000,-Sk, upozornil na možnosť
uloženia pokuty až do výšky 100 %, zvýraznil možnosť následnej hĺbkovej kontroly,
zdôrazňujúc dôležitosť jeho stanoviska, ktoré bude obsahom zápisnice o vykonanej kontrole,
pričom z jeho prejavu bolo nepochybné, že za pozitívnu správu vo vzťahu k zisteným
nedostatkom požaduje úplatok, na čo sa ho konateľ K. S. opýtal, či by mu postačovalo 10%
z ním vypočítanej sumy, obžalovaný opäť pripomenul dôležitosť obsahu zápisnice z kontroly
a na priamu otázku, či mu postačí suma 20.000,-Sk, odpovedal, že áno a následne uvedenú
sumu od konateľa obchodnej spoločnosti K. C. ,spol. s.r.o., prevzal a odišiel preč.
Za tento trestný čin uložil špeciálny súd obvinenému Ing. J. D. podľa § 160a ods. 2 Tr.
zák. účinného do 31. decembra 2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.
decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov so zaradením na jeho
výkon podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Uznesenie špeciálneho súdu nadobudlo právoplatnosť 09. septembra 2010, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 2 Toš 6/2009, podľa
§ 256 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 odvolanie obvineného Ing. J. D. zamietol.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku predložil dňa 26. januára 2011 Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. J. D. na Špecializovanom
trestnom súde dňa 30. decembra 2010, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 09. septembra 2010, sp. zn. 2 Toš 6/2009, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. g) Tr. por., ktorý spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ako dovolací súd, vyslovil, že týmto rozsudkom bol zákon porušený
v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 101b ods. 2, § 211 ods. 2 písm. a), § 220
ods. 2, ako i § 264 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005. V tejto súvislosti obvinený
prostredníctvom obhajcu argumentoval nasledovne :
Uznesením z 17. júla 2007, sp. zn. 2 Toš 20/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací, zrušil rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 8. marca 2006, sp. zn.
31 Tdo V 2/2011
PK 2 Tš 14/2005, podľa § 258 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. účinného do 31. decembra 2005
a súčasne podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej
republiky skonštatoval, že svedkyňa K.-N. nielenže nie je svedkyňou nedosiahnu-teľnou, ale že
kontext použitej konfrontácie z 09. septembra je nedostatočný vo vzťahu k dôslednému
a náležitému zisteniu skutkového stavu. Výsluch svedkyne K.-N. sa však nevykonal pre jej
neprítomnosť a po procesnej stránke sa s touto situáciou vysporiadal tak, že čítal zápisnicu
o konfrontácii svedkyne s obvineným z prípravného konania. Špeciálny súd i v novom
prejednaní veci robil úkony smerujúce k výsluchu uvedenej svedkyne avšak jej výsluch sa
nepodarilo uskutočniť. Napriek tomu z úkonov urobených súdom nevyplýva jej
nedosiahnuteľnosť.
Špeciálna prokuratúra i Špeciálny súd ponechali bez povšimnutia tú časť skutku, ktorá
mala nevyhnutne znaky trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 2 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005, z ktorého sú podozriví obaja svedkovia ( S. a K.-N.).
Špeciálny súd v novom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ ide o skutkový stav veci, tak
od posledného pojednávania vo veci pred jej zrušením sa nič nezmenilo a aj novo vykonaným
dokazovaním boli potvrdené skutočnosti zistené v prvom konaní a vina obžalovaného nebola
spochybnená. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, keďže sa objavil ďalší rozpor vo výpovedi
svedka S., ktorý na pojednávaní dňa 03. marca 2009 v spontánnej výpovedi uviedol,
že od svedka K. si požičal 15.000,-Sk na úplatok, ktorý mal byť poskytnutý, na rozdiel
od predchádzajúcich výpovedí.
Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. septembra
2010, ktorým zamietol odvolanie obvineného vyplýva, že odvolací súd sa dostatočným
spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní a bez
akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia sa odklonil od svojho predchádzajúceho právneho
názoru vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí, podľa ktorého svedkyňa K.-N., nielenže
nie je svedkyňou nedosiahnuteľnou, ale že kontext použitej konfrontácie z 09. septembra 2005
je nedostatočný vo vzťahu k dôslednému a náležitému zisteniu skutkového stavu.
Z tohto dôvodu obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. vyslovil
41 Tdo V 2/2011
uvedené porušenie zákona v jeho neprospech a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. septembra 2010, sp. zn. 2 Toš 6/2009,
ako aj rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 03. marca 2009, sp. zn. PK 2 Tš/ 14/2005,
vo výroku o vine a treste. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 388
ods. 1 Tr. por. prikázal Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania Úrad Špeciálnej
prokuratúry nevyjadril, hoci Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil na vyjadrenie lehotu
10 pracovných dní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods.1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,
že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie
len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale
v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to
vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a) až písm.
l) Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Tento mimoriadny opravný prostriedok má byť
len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane
dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.
51 Tdo V 2/2011
Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré
neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že za zákonný spôsob získania
dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra
2005 treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných
Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu
a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon- použitý dôkazný
prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu- bol zameraný na zistenie tých skutočností,
na ktoré zameraný a použitý môže byť.
Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený vidí v tom, že podľa § 211 ods. 2
písm. a) Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 bola prečítaná zápisnica o vykonanej
konfrontácii z prípravného konania, ako dôkazného prostriedku vo vzťahu k náležitému
zisteniu skutkového stavu. Uvedená konfrontácia, vykonaná medzi ním a svedkyňou I. K.-N.,
nie je postačujúcim dôkazom v konaní, pričom svedkyňa nie je osobou nedosiahnuteľnou a je
nevyhnutné zabezpečiť účasť takejto osoby v konaní pred súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republike v tejto súvislosti konštatuje, že prvostupňový súd
sa po zrušení veci odvolacím súdom riadil vysloveným záväzným právnym názorom.
Špeciálny súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce právne úkony v snahe predvolať
svedkyňu a zabezpečiť tak jej účasť na hlavnom pojednávaní, čo vyplýva aj z obsahu
spisového materiálu. Napriek snahe prvostupňového súdu nebolo možné žiadnym efektívnym
spôsobom vypátrať dlhodobý pobyt tejto svedkyne v cudzine. Najvyšší súd Slovenskej
republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sa jedná o osobu, ktorú nie je
možné pre jej nedosiahnuteľnosť vypočuť.
Vzhľadom na to, že zlyhali všetky dostupné formy vypátrania pobytu svedkyne
prostredníctvom zahraničných inštitúcii, je možné konštatovať, že sa táto osoba stala
nedosiahnuteľnou v zmysle § 211 ods. 2 písm. a) Tr. por. účinného do 31. decembra 2005
a za týchto okolností nie je ani možné postupovať spôsobom navrhovaným obvineným-
svedkyňu vypočuť prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku alebo
61 Tdo V 2/2011
obrazu, ak je takáto osoba ochotná vypovedať a príslušný orgán cudzieho štátu poskytne
potrebnú právnu pomoc v zmysle ustanovenia § 101b Tr. por. účinného do 31. decembra
2005.
Nad rámec dovolacieho konania treba dodať, že sa nejedná o jediný usvedčujúci
priamy dôkaz, ale o celý súbor dôkazov, z ktorého súd vychádzal pri hodnotení dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať len, ak
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Namietanie iných skutočností, ako rozporov vo výpovediach (napr. rozpor vo
výpovedi svedka K. S.), postupu orgánov činných v trestnom konaní v prípade trestného
stíhania iných osôb, či spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania, predstavuje
namietanie skutkových zistení a záverov, čo vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku
nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov
prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne
názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci
žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené uplatnené dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. g ) Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie
obvineným Ing. J. D. odmietol na neverejnom zasadnutí ( § 382 písm. c) Tr. por.).
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
71 Tdo V 2/2011
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2
Tr. por.).
V Bratislave, 23. mája 2011
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cichová