Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Milana Lipovského

a JUDr. Štefana Michálika, v trestnej veci proti obvinenému Ing. J. D., vedenej na

Špeciálnom súde v Pezinku. pod sp. zn. PK , prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 23. mája 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený

Ing. J. D., zastúpený obhajcom Mgr. J. P., advokátom v Bratislave, proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. septembra 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. J. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „ špeciálny súd“)

z 03. marca 2009, sp. zn. PK , bol obvinený Ing. J. D. uznaný za vinného

z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr.

zák. účinného do 31. decembra 2005 a z trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na tom

skutkovom základe, že

dňa 04. marca 2004, v čase od 10.30 do 11.00 hod. v obchodnej spoločnosti K. C.,

spol. s.r.o., so sídlom na H. ul. č. X, B., ako colník služobne zaradený na Colnom

kriminálnom úrade Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, pri preverovaní anonymného

oznámenia bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a spôsobom, ktorý odporuje

zákonom stanoveným služobným povinnostiam, vykonal kontrolu colných dokladov tejto

spoločnosti, pričom z dôvodu, že na tlačive jednotnej colnej deklarácie bola za prepravu

21 Tdo V 2/2011

uvedená iná suma ako na faktúre od špedičnej spoločnosti, uviedol konateľovi spoločnosti

K. S. v prítomnosti riaditeľky I. K.-N., že to nie je v poriadku, následne vyčíslil „približný

nedoplatok voči colnému úradu“ na sumu 150.000,-Sk až 200.000,-Sk, upozornil na možnosť

uloženia pokuty až do výšky 100 %, zvýraznil možnosť následnej hĺbkovej kontroly,

zdôrazňujúc dôležitosť jeho stanoviska, ktoré bude obsahom zápisnice o vykonanej kontrole,

pričom z jeho prejavu bolo nepochybné, že za pozitívnu správu vo vzťahu k zisteným

nedostatkom požaduje úplatok, na čo sa ho konateľ K. S. opýtal, či by mu postačovalo 10%

z ním vypočítanej sumy, obžalovaný opäť pripomenul dôležitosť obsahu zápisnice z kontroly

a na priamu otázku, či mu postačí suma 20.000,-Sk, odpovedal, že áno a následne uvedenú

sumu od konateľa obchodnej spoločnosti K. C. ,spol. s.r.o., prevzal a odišiel preč.

Za tento trestný čin uložil špeciálny súd obvinenému Ing. J. D. podľa § 160a ods. 2 Tr.

zák. účinného do 31. decembra 2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.

decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov so zaradením na jeho

výkon podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Uznesenie špeciálneho súdu nadobudlo právoplatnosť 09. septembra 2010, kedy

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , podľa

účinného do 31. decembra 2005 odvolanie obvineného Ing. J. D. zamietol.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku predložil dňa 26. januára 2011 Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. J. D. na Špecializovanom

trestnom súde dňa 30. decembra 2010, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 09. septembra 2010, sp. zn. , z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. g) , ktorý spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako dovolací súd, vyslovil, že týmto rozsudkom bol zákon porušený

v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 101b ods. 2, § 211 ods. 2 písm. a), § 220

ods. 2, ako i účinného do 31. decembra 2005. V tejto súvislosti obvinený

prostredníctvom obhajcu argumentoval nasledovne :

Uznesením z 17. júla 2007, sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd odvolací, zrušil rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 8. marca 2006, sp. zn.

31 Tdo V 2/2011

PK , podľa a účinného do 31. decembra 2005

a súčasne podľa účinného do 31. decembra 2005 vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej

republiky skonštatoval, že svedkyňa K.-N. nielenže nie je svedkyňou nedosiahnu-teľnou, ale že

kontext použitej konfrontácie z 09. septembra je nedostatočný vo vzťahu k dôslednému

a náležitému zisteniu skutkového stavu. Výsluch svedkyne K.-N. sa však nevykonal pre jej

neprítomnosť a po procesnej stránke sa s touto situáciou vysporiadal tak, že čítal zápisnicu

o konfrontácii svedkyne s obvineným z prípravného konania. Špeciálny súd i v novom

prejednaní veci robil úkony smerujúce k výsluchu uvedenej svedkyne avšak jej výsluch sa

nepodarilo uskutočniť. Napriek tomu z úkonov urobených súdom nevyplýva jej

nedosiahnuteľnosť.

Špeciálna prokuratúra i Špeciálny súd ponechali bez povšimnutia tú časť skutku, ktorá

mala nevyhnutne znaky trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, z ktorého sú podozriví obaja svedkovia ( S. a K.-N.).

Špeciálny súd v novom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ ide o skutkový stav veci, tak

od posledného pojednávania vo veci pred jej zrušením sa nič nezmenilo a aj novo vykonaným

dokazovaním boli potvrdené skutočnosti zistené v prvom konaní a vina obžalovaného nebola

spochybnená. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, keďže sa objavil ďalší rozpor vo výpovedi

svedka S., ktorý na pojednávaní dňa 03. marca 2009 v spontánnej výpovedi uviedol,

že od svedka K. si požičal 15.000,-Sk na úplatok, ktorý mal byť poskytnutý, na rozdiel

od predchádzajúcich výpovedí.

Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. septembra

2010, ktorým zamietol odvolanie obvineného vyplýva, že odvolací súd sa dostatočným

spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní a bez

akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia sa odklonil od svojho predchádzajúceho právneho

názoru vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí, podľa ktorého svedkyňa K.-N., nielenže

nie je svedkyňou nedosiahnuteľnou, ale že kontext použitej konfrontácie z 09. septembra 2005

je nedostatočný vo vzťahu k dôslednému a náležitému zisteniu skutkového stavu.

Z tohto dôvodu obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa z dôvodu uvedeného v vyslovil

41 Tdo V 2/2011

uvedené porušenie zákona v jeho neprospech a podľa zrušil uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. septembra 2010, sp. zn. ,

ako aj rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku z 03. marca 2009, sp. zn. PK ,

vo výroku o vine a treste. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 388

ods. 1 prikázal Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania Úrad Špeciálnej

prokuratúry nevyjadril, hoci Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil na vyjadrenie lehotu

10 pracovných dní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b) ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,

že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to

vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a) až písm.

l) , resp. aj podľa Tento mimoriadny opravný prostriedok má byť

len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane

dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.

51 Tdo V 2/2011

Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného

v ustanovení , že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že za zákonný spôsob získania

dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle účinného do 31. decembra

2005 treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných

alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu

a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon- použitý dôkazný

prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu- bol zameraný na zistenie tých skutočností,

na ktoré zameraný a použitý môže byť.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený vidí v tom, že podľa § 211 ods. 2

písm. a) účinného do 31. decembra 2005 bola prečítaná zápisnica o vykonanej

konfrontácii z prípravného konania, ako dôkazného prostriedku vo vzťahu k náležitému

zisteniu skutkového stavu. Uvedená konfrontácia, vykonaná medzi ním a svedkyňou I. K.-N.,

nie je postačujúcim dôkazom v konaní, pričom svedkyňa nie je osobou nedosiahnuteľnou a je

nevyhnutné zabezpečiť účasť takejto osoby v konaní pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republike v tejto súvislosti konštatuje, že prvostupňový súd

sa po zrušení veci odvolacím súdom riadil vysloveným záväzným právnym názorom.

Špeciálny súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce právne úkony v snahe predvolať

svedkyňu a zabezpečiť tak jej účasť na hlavnom pojednávaní, čo vyplýva aj z obsahu

spisového materiálu. Napriek snahe prvostupňového súdu nebolo možné žiadnym efektívnym

spôsobom vypátrať dlhodobý pobyt tejto svedkyne v cudzine. Najvyšší súd Slovenskej

republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sa jedná o osobu, ktorú nie je

možné pre jej nedosiahnuteľnosť vypočuť.

Vzhľadom na to, že zlyhali všetky dostupné formy vypátrania pobytu svedkyne

prostredníctvom zahraničných inštitúcii, je možné konštatovať, že sa táto osoba stala

nedosiahnuteľnou v zmysle účinného do 31. decembra 2005

a za týchto okolností nie je ani možné postupovať spôsobom navrhovaným obvineným-

svedkyňu vypočuť prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku alebo

61 Tdo V 2/2011

obrazu, ak je takáto osoba ochotná vypovedať a príslušný orgán cudzieho štátu poskytne

potrebnú právnu pomoc v zmysle ustanovenia účinného do 31. decembra

2005.

Nad rámec dovolacieho konania treba dodať, že sa nejedná o jediný usvedčujúci

priamy dôkaz, ale o celý súbor dôkazov, z ktorého súd vychádzal pri hodnotení dôkazov

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne.

Podľa ustanovenia dovolanie možno podať len, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Namietanie iných skutočností, ako rozporov vo výpovediach (napr. rozpor vo

výpovedi svedka K. S.), postupu orgánov činných v trestnom konaní v prípade trestného

stíhania iných osôb, či spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania, predstavuje

namietanie skutkových zistení a záverov, čo vyššie citované ustanovenie

nepripúšťa. Skutkové zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov

prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené uplatnené dôvody dovolania

podľa ) , dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie

obvineným Ing. J. D. odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

71 Tdo V 2/2011

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2

).

V Bratislave, 23. mája 2011

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cichová