Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/71/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky maloletej M. B.,

zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M., N., proti

odporcom 1/ V. B., zastúpenému Mgr. M. C., 2/ I. B., o prípustnosť zapretia otcovstva,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , o dovolaní odporcu 1/ proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 9. decembra 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin (v poradí druhým) rozsudkom z 19. januára 2010, č.k.

-113, v spojení s opravným uznesením z 12. marca 2010 č.k. -119

pripustil zapretie otcovstva k maloletej navrhovateľke doteraz zapísaného otca-odporcu 1/

a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme maloletej

navrhovateľky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania

považoval za nesporné, že odporca 1/ ako zapísaný otec maloletej navrhovateľky sa doteraz

viackrát snažil o vyriešenie otázky jeho otcovstva. Matka i otec zhodne uviedli pred

prokurátorom, že v dobe rozhodnej pre splodenie maloletej navrhovateľky sa intímne

nestýkali. Matka uviedla, že s V. B. mala prvýkrát pohlavný styk

18. decembra 1993, keď už bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Maloletá navrhovateľka sa

narodila tri mesiace po uzavretí manželstva. Vydala sa len preto, aby dieťa malo meno.

V nadväznosti na uvedené súd konštatoval, že chápe maloletú navrhovateľku i odporkyňu 2/,

že nemajú záujem na zistení pravdy, či odporca 1/ je alebo nie je otcom maloletej

navrhovateľky a kto je jej skutočným otcom. Preto súd z pozície ochrancu záujmov

maloletého dieťaťa, ktoré má právo poznať svojich rodičov, v tomto prípade spolu s kolíznym

opatrovníkom dospeli k presvedčeniu o tom, že je v záujme každého dieťaťa i maloletej

navrhovateľky zistiť, kto je jej skutočným otcom a od neho vyžadovať plnenie jeho

rodičovských práv a povinností. Práve toto právo maloletej navrhovateľky je dlhodobo

porušované neochotou odporkyne 2/ podrobiť sa potrebným vyšetreniam a preukázaniu toho,

či odporca 1/ je skutočne otcom jej dcéry M.. Pri rozhodnutí o prípustnosti zapretia otcovstva

bral súd do úvahy aj záujmy odporcu 1, keď by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby mal

rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, ktorého by nemusel byť otcom. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne 2/ rozsudkom z 9. decembra 2010 sp.zn.

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh na pripustenie

zapretia otcovstva k maloletej navrhovateľke zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo

na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie

§ 96 ods. 1 Zákona o rodine a čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa tým, že po doplnení

dokazovania na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý návrhu vyhovel i napriek tomu, že

maloletá navrhovateľka vo výpovedi pred prvostupňovým súdom uviedla, že nemá záujem

poznať, kto je jej biologickým otcom, za tohto považuje odporcu 1/, odvolací súd dospel

k záveru, že pokiaľ tu nie je iný biologický rodič, resp. otec, ktorý by mal záujem maloletej

poskytovať potrebnú starostlivosť, nemožno konštatovať, že je v záujme maloletej

navrhovateľky, aby súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva vo vzťahu k odporcovi 1/.

V danom prípade je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa a nie záujem inej osoby, ktorá

sa snaží cez záujem dieťaťa presadiť svoje vlastné záujmy. Naviac z výpovede maloletej

vyplynulo, že na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nebola a podanie takéhoto návrhu

neiniciovala.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/. Navrhol,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého

stupňa. Dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Stotožnil sa s názorom

prvostupňového súdu, ktorý poukázal na čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa

ktorého každé dieťa má právo na meno, štátnu príslušnosť a pokiaľ je to možné, má právo

poznať svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa má

prednosť pred uplatňovaním Zákona o rodine, s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1, ktorého

sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu. Vyjadril nesúhlas s tým, že

by v danom prípade pripustenie zapretia otcovstva bolo v rozpore so záujmami maloletého

dieťaťa. Ako zapísaný otec dieťaťa je invalidný, má veľa zdravotných problémov a teda môže

maloletej poskytnúť len obmedzene svoju finančnú podporu a vzhľadom na svoj zdravotný

stav už vôbec nie svoju starostlivosť. Keby dieťa poznalo svojho skutočného otca, ktorého

matka dieťaťa skutočne pozná, je pravdepodobné, že tento by dieťaťu mohol poskytnúť

i väčšiu finančnú podporu i starostlivosť. Neoznačením skutočného otca dieťaťa ide práve

zo strany matky o konanie, ktorým pravdepodobne poškodzuje záujem dieťaťa.

Odporkyňa 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadala rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť.

Kolízny opatrovník maloletej navrhovateľky sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení

( ).

V preskúmavanej veci dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu síce vykazuje

znaky rozsudku podľa ustanovenia , súčasne však ide o rozhodnutie vo veci

upravenej zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon

o rodine“), na ktoré sa nevzťahuje ani jedna v ustanovení taxatívne

uvedených výnimiek rozsudkov, proti ktorým ani podľa tohto ustanovenia zákona prípustnosť

dovolania vylúčená nie je. Ako totiž vyplýva z , vo veciach upravených

Zákonom o rodine je dovolanie prípustné iba (o.i.) proti rozsudku o určení alebo zapretí

rodičovstva (§§ 93 a 94 Zákona o rodine). V danom prípade však o takýto rozsudok nejde,

keďže súd rozhodoval iba o prípustnosti zapretia otcovstva podľa § 96 Zákona o rodine,

ustanovenie ktorého v odsekoch 1 a 2 rozlišuje dve štádiá konania, z ktorých prvé štádium sa

začína na (prvý) návrh dieťaťa o „prípustnosť zapretia otcovstva“, ktorému návrhu môže súd

vyhovieť ak zistí, že a/ je to potrebné v záujme dieťaťa (najmä z hľadiska jeho osobného

stavu) a b/ uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva. Ak súd takýto

návrh zamietne, druhé štádium konania neprichádza do úvahy. Až v prípade, že súd takémuto

návrhu vyhovie, môže po právoplatnosti tohto rozhodnutia nastúpiť druhé štádium konania,

ktorého začatie je však podmienené ďalším (v poradí druhým) návrhom dieťaťa „na zapretie

otcovstva“. Z uvedeného je tak podľa názoru dovolacieho súdu zrejmé, že pokiaľ odvolací

súd svojím zmeňujúcim rozsudkom nerozhodol o zapretí otcovstva, ale len o zamietnutí

návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, prípustnosť

dovolania proti tomuto rozsudku z v spojení s nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť / veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v až g/ Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním

napadnuúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolateľ však v kvalifikovane podanom dovolaní žiadnu z vád vymenovaných

v nenamietal a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné a neboli

zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie odporcu 1/ je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5

v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím, analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre použitie

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová