Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. Z., bývajúceho v Š.,

proti odporcovi J. Z., bývajúcemu v P., zastúpeného JUDr. M. J., advokátom vo V.,

o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. februára

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 24. februára 2010 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou

z 22. septembra 2009 č.k. -40 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Vranov

nad Topľou na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 22. septembra 2009 č.k. -40

uloţil odporcovi povinnosť platiť výţivné navrhovateľovi od 12. marca 2009 do 12. júla 2009

vo výške po 24,50 Eur mesačne a od 12. júla 2009 do budúcna po 25,36 Eur mesačne

(bez uvedenia, ţe tým mení predchádzajúce rozhodnutie o výţivnom – poznámka dovolacieho

súdu), zročné výţivné od 12. marca 2009 do 12. septembra 2009 vo výške 138,72 Eur povolil

odporcovi zaplatiť v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s beţným výţivným, vo zvyšku

návrh zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení

rozsudku uviedol, ţe navrhovateľ pochádza z manţelstva M. Z. a J. Z., ktoré bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu v Ţiari nad Hronom z 8. apríla 2003 č.k. -39, na čas

po rozvode boli vtedy tri maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otcovi bola uloţená

povinnosť platiť na kaţdé dieťa výţivné vo výške 300,-- Sk. Navrhovateľ od 19. septembra

2008 študuje na P.V., ide teda o nezaopatrené dieťa, ktoré v súčasnosti nie je schopné samo sa

2

ţiviť. Výšku výţivného určil najniţšou moţnou mierou s poukazom na § 62 Zákona o rodine.

Konštatoval, ţe cieľom výţivného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, ţe pred

potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto kaţdý rodič má v prvom rade zabezpečiť

výţivu dieťaťa a aţ následne má právo vyuţiť zostávajúce finančné prostriedky na svoju

potrebu. Za zmenu pomerov povaţoval výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výţivnom.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. februára 2010

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výţivného tak,

ţe výţivné na navrhovateľa zvýšil zo sumy 300,-- Sk na sumu 100 Eur mesačne od 12. marca

2009 naďalej, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vţdy do 15. dňa

v mesiaci, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 8. apríla 2003 č.k.

-39 v časti o výţivnom a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zročnom výţivnom, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe v čase poslednej úpravy výţivného v roku 2003

mal navrhovateľ 15 rokov a končil povinnú školskú dochádzku, od toho obdobia absolvoval

strednú školu a v súčasnosti je študentom na vysokej škole v P.. Za zmenu pomerov treba

povaţovať aj to, ţe odporcovi ubudla vyţivovacia povinnosť k J. a D.. V čase poslednej

úpravy bol odporca poberateľom starobného dôchodku vo výške 7 012,-- Sk, (232,75 Eur)

príjem matky bol 3 300,-- Sk, (109,53 Eur). V súčasnosti matka navrhovateľa pracuje

na obmedzený pracovný úväzok a poberá mesačne 1 000,-- Sk, (33,19 Eur) a stará sa o svojho

telesne postihnutého syna, za čo dostáva príspevok 4 526,-- Sk, (150,23 Eur), odporca poberá

dôchodok vo výške 366,50 Eur, z čoho vyplýva, ţe u neho došlo k podstatnému zvýšeniu

mesačného príjmu pri zániku dvoch vyţivovacích povinností. Vychádzajúc z týchto úvah

dospel k záveru, ţe odporca je schopný plniť si vyţivovaciu povinnosť vo výške 100 Eur

mesačne, pričom táto výška neohrozí uspokojovanie jeho základných potrieb.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorého prípustnosť

odôvodnil tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ) a postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). V dovolaní namietal predovšetkým nedostatočne

zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Odňatie moţnosti konať

pred súdom videl v tom, ţe odvolací súd na pojednávaní dňa 24. februára 2010 rozhodol

3

v jeho neprítomnosti, z toho dôvodu sa nemohol brániť a preukázať svoje tvrdenia, jeho

potreby, príjmy a výdavky, ani inak sa k veci vyjadriť.

Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu ako nedôvodné a neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V zmysle , dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudkov o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo osvojení.

Vzhľadom k hore uvedenému, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie proti

rozsudku, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci upravenej zákonom o rodine (zvýšenie

výţivného na plnoleté dieťaťa podľa a nasl. v platnom znení) nie

je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa , vety prvej , kaţdý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom

konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe

ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na

ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie

musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ).

Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie.

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého

účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,

ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení druhá veta

určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho

neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal

z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie

pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu

neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy

a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych, tak

i subjektívnych. Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania.

V kaţdom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí

právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd vytýčil vo veci pojednávanie na termín

24. februára 2010, na ktoré predvolal účastníkov konania, pričom zásielka pre odporcu bola

zasielaná na adresu S., ul. O.. Zásielka sa odvolaciemu súdu vrátila 18. februára 2010

s poznámkou, ţe v odbernej lehote nebola adresátom prevzatá. Odvolací súd v zápisnici

o pojednávaní 24. februára 2010 konštatoval, neprevzatie zásielky odporcom v odbernej

lehote, konštatoval, ţe navrhovateľ svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a na základe toho

vyhlásil uznesenie o tom, ţe pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti účastníkov. Na tomto

pojednávaní vyhlásil aj rozsudok vo veci samej.

Vzhľadom na nemoţnosť doručiť odporcovi rozsudok odvolacieho súdu vykonal súd

prvého stupňa vo veci šetrenie na zistenie jeho trvalého pobytu. Prípisom z 20. augusta 2010

starosta obce S. súdu oznámil, ţe J. Z. je od 13. augusta 2009 z trvalého pobytu v obci

odhlásený a ţije v P.. Túto skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ dňa 4. augusta 2010 (por.

úradný záznam na č.l. 68). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe súd prvého stupňa súdnym

doručovateľom doručil 4. augusta 2010 odporcovi nielen rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 24. februára 2010 sp. zn , ale aj rozsudok súdu prvého stupňa z 22. septembra

2009 č.k. -40, ktorý do toho času odporcovi nebol platne doručený. Z obsahu

spisu totiţ ďalej vyplýva, ţe tak ako odvolací súd, aj súd prvého stupňa odporcu na

pojednávania predvolával z adresy S., ul. O., na ktorej odporca od 13. augusta 2009 nebýval,

z ktorej adresy za zásielky opakovane vracali ako neprevzaté. Z tejto adresy bol odporca

volaný aj na pojednávanie vytýčené na 22. septembra 2009, na ktorom súd prvého stupňa

vyhlásil rozsudok vo veci samej a na túto adresu mu bol opakovane doručovaný aj rozsudok

7

súdu prvého stupňa. V priebehu konania tak ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd

nevykonali šetrenie na otázku zdrţiavania sa odporcu na adrese uvedenej v návrhu

navrhovateľa a to napriek tomu, ţe uţ z lekárskych správ zaloţených v spise na č.l. 22-28

vyplýva, ţe odporca má bydlisko na ul. M..

Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť

dodrţané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty, ktorá je

jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Uplatnené obmedzenia a výklad

však nesmú obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, ţe by

uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Aj keď právo podlieha zákonným

podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému

formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Podľa názoru dovolacieho

súdu postupoval odvolací súd v rozpore so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, keď pokračoval v konaní napriek tomu, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nebol

platne doručený odporcovi, čím porušil nielen ustanovenie , ale tým znemoţnil

odporcovi právo na spravodlivý proces.

Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tieţ princíp rovnosti

zbraní, ktorý okrem iného vyţaduje, aby kaţdý účastník mal primeranú moţnosť predloţiť

svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie neţ podmienky, za ktorých

touto moţnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko,

1996 – V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 – VIII, s. 2928 a pod.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe odporcovi bola odňatá

moţnosť pred odvolacím súdom konať tým, ţe vo veci prebehlo pojednávanie bez toho, aby

mu bol rozsudok súdu prvého stupňa doručený a bez jeho účasti i keď k uvedenému postupu

neboli splnené zákonné podmienky v zmysle , čím súd neumoţnil

odporcovi zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom. Týmto postupom zaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s p.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Keďţe aj rozsudok súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré bolo

8

potrebné v dovolacom konaní zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok tak ako odvolacieho ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli

k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími

námietkami navrhovateľky uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová