Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/282/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpeného Mgr. F. N., advokátom v B., proti povinnej A. L., bývajúcej v H., o 235,31

Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza uznesením z 26. februára 2010 č.k. -31 exekúciu,

vykonaním ktorej poveril 27. októbra 2008 súdneho exekútora JUDr. V. K. so sídlom

exekútorského úradu v N., na základe vykonateľného rozhodnutia – platobného výmeru č. X.

vydaného 25. mája 2005 P. D. Z. P. v konkurze, vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Uviedol, že uvedená poisťovňa vstúpila do likvidácie a následne bol uznesením Krajského

súdu v Bratislave 20. apríla 2001 č.k. -30 podľa

vyhlásený na majetok poisťovne konkurz. Za správcu konkurznej podstaty v čase vydania

platobného výmeru bol ustanovený JUDr. T. K., ktorý 25. mája 2005 vydal predmetný

platobný výmer. Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou

poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorému takéto oprávnenie neprináleží, ide

preto o nulitný právny akt, ktorý nevyvolal žiadne právne následky. Takéto rozhodnutie

nemožno preto vykonať a na základe neho viesť exekúciu. Dôsledkom toho je, že

v predmetnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 31. mája 2010 sp. zn.

, uznesenie súdu prvého stupňa z 26. februára 2010 č.k.

2

-31, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená,

potvrdil ako vecne správne ( ) a uznesenie z 9. apríla 2010 č.k.

-59, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť poplatok

za vyhotovenie rovnopisu podania a ich príloh, zrušil. V odôvodnení uviedol, že

predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu, ktorým je

vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných,

exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy

a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/

Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu verejnej

správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia

(platobné výmery) o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci

exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou , ale správcom konkurznej podstaty

úpadcu. Tento má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom (§ 14 ods. 1

písm. a/ o konkurze a vyrovnaní). Pod správou majetku úpadcu

v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci

(zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej

podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi

konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje,

správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne akty, ktoré sú exekučným

titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Na platobný výmer vydaný

správcom konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol

ho zrušiť (spolu s uznesením okresného súdu) a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu

Prievidza. Namietal, že obe rozhodnutia sú postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ ( ), teda, že došlo k odňatiu mu možnosti konať

pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch nižších

stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, z ktorého

dôvodu exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že podmienky pre takýto postup neboli

splnené. Nemal tak možnosť realizovať svoje právo, t.j., zákonom stanoveným postupom

vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, že nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať

rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie podľa , tento nedostatok možno

3

odstrániť len v konaní podľa piatej časti Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo

skúmať súdu v exekučnom konaní. K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať

rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť

o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.

Považoval platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej

podstaty úpadcu za platný akt.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1,2

, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania

oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád

uvedených v

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ nenamieta, že v danom konaní došlo

k niektorej z vád konania v zmysle až e/ a a existencia vád takejto

povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

, pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie

v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca

konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer

(exekučný titul).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne) bol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne) vykonateľnosti

(neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade

zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

S poukazom na ustanovenie o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

5

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

(ďalej len „“), možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej

poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú

zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto

pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba

uviesť, že v zmysle ustanovenia o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli

najneskoršie 2. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného

a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej posiťovne (nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. D. Z. P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4

). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla

2001 sp. zn. bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty

úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 25. mája 2005 číslo X.. Toto

rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v danom konaní, a to vo

väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za

určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 25. mája

2005 číslo X. vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného

oprávneného) P. D. Z. P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19

ods. 2 , je exekučným titulom v zmysle ustanovenia Exekučného

poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva

na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

6

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19

ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení

vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné

súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,

nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol

poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či

platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom, pričom

túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty

a tiež od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu nezaniklo.

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty ( o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení

tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne akty

orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle preto

nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne)

vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty

bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejne správy s rozhodovacou právomocou

v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky

nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné)

v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť

správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto

právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny

poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať

individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného

poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom

poistnom) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle

ustanovenia prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto

pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať

poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel

pripustiť zákon, t. j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci

uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva.

Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné

vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa

musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné

rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či

rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré

možno vykonať podľa Exekučného riadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako

aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom

vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide

o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho

správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je

totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa

naň akoby neexistoval.

Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej

podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci

absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného

aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí

uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995,

č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, že výkon rozhodnutia je

neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací

súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania

v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť

z ustanovenia , ale ani z ustanovenia , odmietol ho dovolací súd podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová