Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e81/362902.6e83d5.pdf
PDF · 176.26 KB
No categories available
4Cdo/282/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 282/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpeného Mgr. F. N., advokátom v B., proti povinnej A. L., bývajúcej v H., o 235,31
Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9 Er 2048/2008,
o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn.
4 CoE 206/2010, 4 CoE 207/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením z 26. februára 2010 č.k. 9 Er 2048/2008-31 exekúciu,
vykonaním ktorej poveril 27. októbra 2008 súdneho exekútora JUDr. V. K. so sídlom
exekútorského úradu v N., na základe vykonateľného rozhodnutia – platobného výmeru č. X.
vydaného 25. mája 2005 P. D. Z. P. v konkurze, vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Uviedol, že uvedená poisťovňa vstúpila do likvidácie a následne bol uznesením Krajského
súdu v Bratislave 20. apríla 2001 č.k. 7 K 70/2001-30 podľa zákona č. 328/1991 Zb.
vyhlásený na majetok poisťovne konkurz. Za správcu konkurznej podstaty v čase vydania
platobného výmeru bol ustanovený JUDr. T. K., ktorý 25. mája 2005 vydal predmetný
platobný výmer. Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou
poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorému takéto oprávnenie neprináleží, ide
preto o nulitný právny akt, ktorý nevyvolal žiadne právne následky. Takéto rozhodnutie
nemožno preto vykonať a na základe neho viesť exekúciu. Dôsledkom toho je, že
v predmetnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 31. mája 2010 sp. zn.
4 CoE 206/2010, 4 CoE 207/2010 uznesenie súdu prvého stupňa z 26. februára 2010 č.k.
9 Er 2048/2008-31, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená,
potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.) a uznesenie z 9. apríla 2010 č.k.
9 Er 2048/2008-59, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť poplatok
za vyhotovenie rovnopisu podania a ich príloh, zrušil. V odôvodnení uviedol, že
predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu, ktorým je
vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných,
exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy
a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/
Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej
správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia
(platobné výmery) o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci
exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou , ale správcom konkurznej podstaty
úpadcu. Tento má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom (§ 14 ods. 1
písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Pod správou majetku úpadcu
v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci
(zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej moci by mohlo byť správcovi konkurznej
podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi
konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje,
správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne akty, ktoré sú exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Na platobný výmer vydaný
správcom konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol
ho zrušiť (spolu s uznesením okresného súdu) a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu
Prievidza. Namietal, že obe rozhodnutia sú postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), teda, že došlo k odňatiu mu možnosti konať
pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch nižších
stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, z ktorého
dôvodu exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že podmienky pre takýto postup neboli
splnené. Nemal tak možnosť realizovať svoje právo, t.j., zákonom stanoveným postupom
vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, že nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať
rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p., tento nedostatok možno
odstrániť len v konaní podľa piatej časti O.s.p. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo
skúmať súdu v exekučnom konaní. K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať
rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť
o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.
Považoval platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej
podstaty úpadcu za platný akt.
Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1,2
O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania
oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ nenamieta, že v danom konaní došlo
k niektorej z vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia vád takejto
povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie
v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer
(exekučný titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne) bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne) vykonateľnosti
(neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade
zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
(ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.z.“), možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej
poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto
pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba
uviesť, že v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli
najneskoršie 2. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej posiťovne (nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. D. Z. P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4
zákona č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla
2001 sp. zn. 7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty
úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 25. mája 2005 číslo X.. Toto
rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v danom konaní, a to vo
väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval za
určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 25. mája
2005 číslo X. vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného
oprávneného) P. D. Z. P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19
ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva
na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19
ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,
nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol
poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či
platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom, pričom
túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a tiež od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu nezaniklo.
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva – individuálne akty
orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle preto
nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne)
vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty
bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejne správy s rozhodovacou právomocou
v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky
nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné prostriedky a iné)
v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť
správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto
právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny
poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať
individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).
V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto
pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať
poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel
pripustiť zákon, t. j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci
uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva.
Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa
musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné
rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či
rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré
možno vykonať podľa Exekučného riadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako
aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom
vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide
o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho
správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je
totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
naň akoby neexistoval.
Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej
podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci
absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného
aktu dovolací súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí
uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995,
č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, že výkon rozhodnutia je
neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací
súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť
z ustanovenia § 239 O.s.p., ale ani z ustanovenia § 237 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová