Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/20/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: T. Z., štátna príslušníčka

Číny zastúpenej: H. Y., bytom R., právne zastúpeným: JUDr. J. M., advokátom v B., proti

žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej

a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova č. 44,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. MV-UHCP-RHCP-BA-

HCP-R-38-19/2010 zo dňa 16.2.2010, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave č. k. -21 zo dňa 11.2.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -21 zo dňa 11.2.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 v spojení

s zastavil konanie o oneskorene podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti

a zrušenie rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia

cudzineckej polície PZ Bratislava č. p. UHCP-4767-18/RHCP-BA-OCP-Ž-2009 zo dňa

16.9.2009 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

2

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie s tým,

že skutočnosti o doručovaní zásielky krajský súd nijako nedokázal, len ich tvrdil. Dodala,

že jej syn, ktorý je jej zástupcom, podniká vo viacerých krajinách mimo SR a zásielku prevzal

až 10.3.2010.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol uznesenie krajského súdu

ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v rámci konania o žiadosti žalobkyne postupoval

v súlade so o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SP“) a o pobyte cudzincov. Dodal, že splnomocnený zástupca

žalobkyne mal povinnosť preberať zásielky riadne a včas a ak vedel, že tak nebude môcť

pre svoje podnikateľské aktivity urobiť, mal si zabezpečiť preberanie zásielky inak, napríklad

splnomocniť inú osobu len na preberanie zásielok. Zdôraznil, že skutočnosti o priebehu

doručovania zásielok, ktoré žalobkyňa v odvolaní spochybňuje, sú doložené v origináli

spisového materiálu a tieto svedčia okolnostiam doručenia a oneskoreného podania žaloby

tak, ako to ustálil krajský súd v napadnutom uznesení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl.

bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) k názoru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

3

Podľa 57 ods. 2 lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia

sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

Podľa § 24 SP dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk

adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok

(ods. 1).

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,

že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie

zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,

posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

nedozvedel (ods. 2).

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal, či žalobkyňa v danej veci podala

žalobu v zákonnej lehote, keďže ide o zákonnú podmienku podmieňujúcu oprávnenie súdu

na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti

.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť

tvoril aj administratívny spis žalovaného, zistil, že žalovaný správny orgán žalobou napadnuté

rozhodnutie doručoval plnou mocou (zo dňa 12.8.2009) splnomocnenému zástupcovi –

synovi žalobkyne Y. H. na adresu jeho trvalého pobytu.

4

Z potvrdenia o doručovaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva,

že splnomocnenému zástupcovi žalobkyne poštový doručovateľ úradnú zásielku prvýkrát

doručoval dňa 1.3.2010, po neúspešnom doručení doručenie zásielky opakoval dňa 2.3.2010

a keďže ani druhý pokus o doručenie zásielky nebol úspešný, zásielku uložil toho istého dňa

2.3.2010 na pošte B. s účinkami doručenia dňom 5.3.2010 (piatok). Splnomocnený zástupca

žalobkyne si písomnosť prevzal až dňa 10.3.2010, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

Krajský súd v danej veci taktiež správne a v súlade s právnou úpravou ustanovujúcou

doručovanie písomností podľa § 24 ods. 1, 2 posudzoval počiatok lehoty na podanie žaloby

od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Zákonodarca totiž v § 24 ods. 2 SP ustanovil právnu fikciu doručenia písomností,

v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky

dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím zákonnej lehoty sa má za to,

že mu bola písomnosť doručená aj so všetkým tým spojenými právnymi dôsledkami.

Lehota na podanie žaloby preto začala žalobkyni plynúť 6.3.2010 a jej posledný deň

pripadol na stredu 5.5.2010. Žaloba však bola osobne doručená súdu až dňa 10.5.2010, teda

zjavne po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle a jej zmeškanie nemožno

odpustiť.

Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, že okolnosti

doručovania zásielky neboli preukázané, pretože doklad poštového doručovateľa o doručení

písomnosti je dokladom preukazujúcim postup doručovateľa pri doručovaní úradnej zásielky

a údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je

dokázané opak ( ). Žalobkyňa nepredložila a ani netvrdila také skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť právne domnienky ustanovené v § 24 ods. 2 veta prvá a druhá

SP, teda, že údaje uvedené na potvrdení o doručení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

sú nepravdivé. Ani námietky o tom, že zástupca žalobkyne podniká aj v zahraničí a nemohol

včas prevziať zásielku, nemožno považovať za relevantné, pretože, ako správne poukázal

5

žalovaný, splnomocnený zástupca má preberať aj zásielky a ak vedel, že zrejme pre iné

okolnosti tak nebude môcť urobiť, mohol využiť inštitút splnomocnenia pre preberanie

zásielok, alebo si iným spôsobom zabezpečiť splnenie svojich povinností vyplývajúcich

z jemu udeleného plnomocenstva v správnom konaní.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne a v súlade s

preskúmavacie konanie o oneskorene podanej žalobe zastavil a preto odvolací súd napadnuté

uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa s. 1

v spojení s § 250k ods. 1 tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal, lebo v tomto konaní nebola

úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová