Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
989/362801.d16b3f.pdf
PDF · 104.21 KB
No categories available
1Sža/20/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/20/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: T. Z., štátna príslušníčka
Číny zastúpenej: H. Y., bytom R., právne zastúpeným: JUDr. J. M., advokátom v B., proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova č. 44,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. MV-UHCP-RHCP-BA-
HCP-R-38-19/2010 zo dňa 16.2.2010, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4S 187/2010-21 zo dňa 11.2.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 187/2010-21 zo dňa 11.2.2011 p o t v r d z u j e .
Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 v spojení
s § 250b ods. 1 OSP zastavil konanie o oneskorene podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti
a zrušenie rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia
cudzineckej polície PZ Bratislava č. p. UHCP-4767-18/RHCP-BA-OCP-Ž-2009 zo dňa
16.9.2009 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
2
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie s tým,
že skutočnosti o doručovaní zásielky krajský súd nijako nedokázal, len ich tvrdil. Dodala,
že jej syn, ktorý je jej zástupcom, podniká vo viacerých krajinách mimo SR a zásielku prevzal
až 10.3.2010.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol uznesenie krajského súdu
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v rámci konania o žiadosti žalobkyne postupoval
v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SP“) a zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Dodal, že splnomocnený zástupca
žalobkyne mal povinnosť preberať zásielky riadne a včas a ak vedel, že tak nebude môcť
pre svoje podnikateľské aktivity urobiť, mal si zabezpečiť preberanie zásielky inak, napríklad
splnomocniť inú osobu len na preberanie zásielok. Zdôraznil, že skutočnosti o priebehu
doručovania zásielok, ktoré žalobkyňa v odvolaní spochybňuje, sú doložené v origináli
spisového materiálu a tieto svedčia okolnostiam doručenia a oneskoreného podania žaloby
tak, ako to ustálil krajský súd v napadnutom uznesení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 OSP
v spojení s § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) k názoru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
3
Podľa 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia
sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
Podľa § 24 SP dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk
adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok
(ods. 1).
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,
že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie
zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,
posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel (ods. 2).
Súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal, či žalobkyňa v danej veci podala
žalobu v zákonnej lehote, keďže ide o zákonnú podmienku podmieňujúcu oprávnenie súdu
na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
OSP.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť
tvoril aj administratívny spis žalovaného, zistil, že žalovaný správny orgán žalobou napadnuté
rozhodnutie doručoval plnou mocou (zo dňa 12.8.2009) splnomocnenému zástupcovi –
synovi žalobkyne Y. H. na adresu jeho trvalého pobytu.
4
Z potvrdenia o doručovaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva,
že splnomocnenému zástupcovi žalobkyne poštový doručovateľ úradnú zásielku prvýkrát
doručoval dňa 1.3.2010, po neúspešnom doručení doručenie zásielky opakoval dňa 2.3.2010
a keďže ani druhý pokus o doručenie zásielky nebol úspešný, zásielku uložil toho istého dňa
2.3.2010 na pošte B. s účinkami doručenia dňom 5.3.2010 (piatok). Splnomocnený zástupca
žalobkyne si písomnosť prevzal až dňa 10.3.2010, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.
Krajský súd v danej veci taktiež správne a v súlade s právnou úpravou ustanovujúcou
doručovanie písomností podľa § 24 ods. 1, 2 posudzoval počiatok lehoty na podanie žaloby
od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Zákonodarca totiž v § 24 ods. 2 SP ustanovil právnu fikciu doručenia písomností,
v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky
dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím zákonnej lehoty sa má za to,
že mu bola písomnosť doručená aj so všetkým tým spojenými právnymi dôsledkami.
Lehota na podanie žaloby preto začala žalobkyni plynúť 6.3.2010 a jej posledný deň
pripadol na stredu 5.5.2010. Žaloba však bola osobne doručená súdu až dňa 10.5.2010, teda
zjavne po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 250b ods. 1 OSP a jej zmeškanie nemožno
odpustiť.
Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, že okolnosti
doručovania zásielky neboli preukázané, pretože doklad poštového doručovateľa o doručení
písomnosti je dokladom preukazujúcim postup doručovateľa pri doručovaní úradnej zásielky
a údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázané opak (§ 45 ods. 2 OSP). Žalobkyňa nepredložila a ani netvrdila také skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť právne domnienky ustanovené v § 24 ods. 2 veta prvá a druhá
SP, teda, že údaje uvedené na potvrdení o doručení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
sú nepravdivé. Ani námietky o tom, že zástupca žalobkyne podniká aj v zahraničí a nemohol
včas prevziať zásielku, nemožno považovať za relevantné, pretože, ako správne poukázal
5
žalovaný, splnomocnený zástupca má preberať aj zásielky a ak vedel, že zrejme pre iné
okolnosti tak nebude môcť urobiť, mohol využiť inštitút splnomocnenia pre preberanie
zásielok, alebo si iným spôsobom zabezpečiť splnenie svojich povinností vyplývajúcich
z jemu udeleného plnomocenstva v správnom konaní.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne a v súlade s § 250d ods. 3 OSP
preskúmavacie konanie o oneskorene podanej žalobe zastavil a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie krajského súdu ako vecne správne podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224ods. 1 OSP
v spojení s § 250k ods. 1 tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal, lebo v tomto konaní nebola
úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová