Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
04b/363125.19f0ea.pdf
PDF · 120.48 KB
No categories available
2Tdo/15/2011
Najvyšší súd 2 Tdo 15/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti
obvinenému S. H., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4 T 97/2009 prerokoval
na verejnom zasadnutí 24. mája 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený S. H. proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2010, sp. zn. 1 To 30/10 a podľa § 386 ods. 1,
ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2010, sp. zn.
1 To 30/10 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
v neprospech
obvineného S. H..
Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Prešove sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 8. marca 2010, sp. zn. 4 T 97/2009 bol
obvinený S. H. uznaný za vinného z prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
spoločne s M. F. dňa X. v čase okolo 13.00 hod došli do reštaurácie V. na N. S. v H.,
kde si prisadli k poškodenému P. B., s ktorým sa poznali a po tom, čo sa najedli a vypili
niekoľko poldeci alkoholu, oslovil M. F. poškodeného a chcel vedieť, prečo bol s jeho
priateľkou na káve, po odpovedi poškodeného, že o nič nešlo, ho S. H. fyzicky napadol tak,
že ho udrel dvakrát dlaňou do tváre, potom ho M. F. udieral päsťou do tváre a následne ho
kopol kolenom do pŕs, v dôsledku útoku poškodený spadol, kde M. F., do neho ešte kopal
a udieral po celom tele, pričom takto spoločným konaním spôsobili poškodenému trieštivú
zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pohmoždenie okolia pravého oka stredne
ťažkého stupňa, pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie
v oblasti čela ľahkého stupňa s dobou liečenia v dĺžke 13 dní.
Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák.,
oproti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia
slobody. vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený S. H. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 20. mája 2010, sp. zn. 1 To 30/10 ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený S. H. dovolanie z dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ okrem vyjadrenia nesúhlasu s hodnotením dôkazov
odvolacím súdom a spochybnenia výpovedí svedka M. F. (pôvodne spoluobvineného)
predovšetkým namietal správnosť záveru, že spoločným konaním v zmysle § 20 Tr. zák. s M.
F. mal spôsobiť poškodenému P. B. ublíženie na zdraví. Krajský súd nesprávne uzavrel, že
existovala akási prvá fáza útoku, počas ktorej poškodeného udrel on a tiež M. F..
V skutočnosti on dal poškodenému iba jednu facku, viac ho nebil, pričom s nikým toto
nekonzultoval a ani sa nedohodol, čo bude ďalej nasledovať. Nekonal spoločne v tom istom
čase proti poškodenému B. súčasne s M. F., ale ich konanie bolo časovo oddelené.
Akceptovanie záveru krajského súdu, že išlo o spoločné konanie ako správneho by potom
umožňovalo považovať ho aj za spolupáchateľa napr. na zločine zabitia podľa § 147 ods. 1
Tr. zák., ak by M. F. sám vo svojom násilnom konaní a bitke pokračoval a na poškodeného
útočil v ďalšom priebehu takou intenzitou, že by mu v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
z nedbanlivosti spôsobil smrť.
Z uvedených dôvodov obvinený S. H. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil rozsudkom porušenie zákona a aby súčasne zrušil dovolaním napadnuté uznesenie
krajského súdu ako aj ďalšie rozhodnutia na toto uznesenie obsahovo nadväzujúce a aby
Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
uviedla, že dovolanie obvineného S. H. považuje za dôvodné, a preto mu navrhla vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.) prostredníctvom obhajcu po tom, ako využila svoje zákonné právo
podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372, § 373 ods. 1 Tr. por.)
a tiež to, že v zákonnej lehote podané dovolanie obsahuje aj náležitosti dovolania podľa § 374
ods. 1, ods. 2 Tr. por.
Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania obvineného
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 Tr. por. preskúmal najvyšší súd podľa § 384 ods. 1
Tr. por. na verejnom zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním na dôvody dovolania
(ktorými je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd viazaný) a zistil, že obvineným S. H.
tvrdený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je preukázaný.
V súvislosti s obsahom podaného dovolania však treba úvodom uviesť, že v rámci
vyššieuvedeného dovolacieho dôvodu nemožno uplatňovať výhrady k spôsobu hodnotenia
dôkazov smerujúcich k revízii skutkových záverov, lebo dovolací súd nie je oprávnený
skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), veta za
bodkočiarkou) a eventuálne nesprávne skutkové zistenie nemôže byť samo osebe dovolacím
dôvodom. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a nie k revízii skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania v trestnom konaní je totiž pred
prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môže doplňovať, resp. inak korigovať len
odvolací súd. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením
vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. spočívajúci buď v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo v inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
je v dovolaní opretá existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie
je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody
dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
V posudzovanej veci však ostatne uvedený procesný postup neprichádzal do úvahy,
pretože okrem neprípustných námietok vzťahujúcich sa k hodnoteniu vykonaných dôkazov
boli v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uplatnené aj námietky
právnej povahy, podstata ktorých spočívala v tvrdení obvineného, že následok vo forme
ublíženia na zdraví poškodenému P. B. nespôsobil spoločným konaním v rámci
spolupáchateľstva v zmysle § 20 Tr. zák.
Skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je hodnotený dovolacím súdom len z toho hľadiska, či skutok
alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne posúdené.
Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného musí byť v tzv. skutkovej vete
rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného
činu.
V prípade, že má ísť o trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo
viacerých páchateľov (spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.) musí byť obsahom skutku aj
skutkový popis okolností, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver o spoločnom konaní.
V tomto smere je nepostačujúce len uvedenie právneho pojmu „spoločné konanie“, ktoré nie
je súčasťou skutkových zistení ale tvorí obsah tzv. právnej vety výroku o vine.
Spolupáchateľstvo ako základná forma trestne súčinnosti predpokladá spáchanie
trestného činu spoločným konaním, pričom sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov
zahŕňajúci tak ich spoločné konanie ako aj sledovanie spoločného cieľa (porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom).
K naplneniu pojmu spolupáchateľstva síce nie je potrebné, aby sa všetci
spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou, vždy však ale musí ísť
o konanie vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, ktorá tak je
objektívne a subjektívne zložkou deja tvoriaceho v súhrne konanie napĺňajúce znaky
príslušnej skutkovej podstaty úmyselného trestného činu.
V posudzovanej veci skutkové zistenia v prvostupňovom rozsudku, ktoré zostali
nezmenené zamietajúcim uznesením Krajského súdu v Prešove nesvedčia právnemu záveru,
že obvinený S. H. sám (podľa výroku okresného súdu odporujúcemu však popisu skutku
„takto spoločným konaní“), resp. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. (odôvodnenie
uznesenia odvolacieho súdu) spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví. Konkrétne konanie
obvineného taký následok evidentne vyvolať nemohlo, pričom len zo skutočnosti, že
obvinený nebol priamo zainteresovaný na konflikte a časovo prvý udrel poškodeného
nemožno bez ďalšieho, len s vágnym poukazom na „popísané“ okolnosti prípadu robiť záver
o spoločnom konaní v zmysle § 20 Tr. zák. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu
vyplýva, že tento uvažoval o inom priebehu skutku a o väčšom rozsahu účasti obvineného
S. H. na žalovanom skutku a na takomto základe urobil skôruvedený právny záver napriek
tomu, že skutok považoval za správne zistený v tej podobe ako je uvedený v rozsudku
okresného súdu (str. 3 ods. 5 uznesenia krajského súdu). Taký popis skutku ale
nekorešponduje s vyžadovanými znakmi spolupáchateľstva, a preto už zástupca krajského
prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dôvodne poukázal na tento nesúlad
s konzekvenciou nutnosti zrušenia prvostupňového rozsudku.
Z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že zistený skutok S. H. bol
nesprávne právne posúdený (ako jednočinný súbeh v úvode tohto rozsudku citovaných
prečinov), a preto bol naplnený ním uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.
por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vyslovil vo výroku tohto rozsudku konštatované porušenie zákona v neprospech obvineného
S. H. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil jeho dovolaním napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Prešove z 20. mája 2010, sp. zn. 1 To 30/10, ako aj ďalšie rozhodnutia
na toto uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Prešove, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková