Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti

obvinenému S. H., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. prerokoval

na verejnom zasadnutí 24. mája 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený S. H. proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2010, sp. zn. a podľa § 386 ods. 1,

ods. 2 a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2010, sp. zn.

a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. i/

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach a a Tr. zák.

v neprospech

obvineného S. H..

Napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Prešove sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 8. marca 2010, sp. zn. bol

obvinený S. H. uznaný za vinného z prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

spoločne s M. F. dňa X. v čase okolo 13.00 hod došli do reštaurácie V. na N. S. v H.,

kde si prisadli k poškodenému P. B., s ktorým sa poznali a po tom, čo sa najedli a vypili

niekoľko poldeci alkoholu, oslovil M. F. poškodeného a chcel vedieť, prečo bol s jeho

priateľkou na káve, po odpovedi poškodeného, že o nič nešlo, ho S. H. fyzicky napadol tak,

že ho udrel dvakrát dlaňou do tváre, potom ho M. F. udieral päsťou do tváre a následne ho

kopol kolenom do pŕs, v dôsledku útoku poškodený spadol, kde M. F., do neho ešte kopal

a udieral po celom tele, pričom takto spoločným konaním spôsobili poškodenému trieštivú

zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pohmoždenie okolia pravého oka stredne

ťažkého stupňa, pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie

v oblasti čela ľahkého stupňa s dobou liečenia v dĺžke 13 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38

ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák.,

oproti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

slobody. vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený S. H. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením z 20. mája 2010, sp. zn. ako

nedôvodné podľa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený S. H. dovolanie z dôvodu

uvedeného v , ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ okrem vyjadrenia nesúhlasu s hodnotením dôkazov

odvolacím súdom a spochybnenia výpovedí svedka M. F. (pôvodne spoluobvineného)

predovšetkým namietal správnosť záveru, že spoločným konaním v zmysle § 20 Tr. zák. s M.

F. mal spôsobiť poškodenému P. B. ublíženie na zdraví. Krajský súd nesprávne uzavrel, že

existovala akási prvá fáza útoku, počas ktorej poškodeného udrel on a tiež M. F..

V skutočnosti on dal poškodenému iba jednu facku, viac ho nebil, pričom s nikým toto

nekonzultoval a ani sa nedohodol, čo bude ďalej nasledovať. Nekonal spoločne v tom istom

čase proti poškodenému B. súčasne s M. F., ale ich konanie bolo časovo oddelené.

Akceptovanie záveru krajského súdu, že išlo o spoločné konanie ako správneho by potom

umožňovalo považovať ho aj za spolupáchateľa napr. na zločine zabitia podľa § 147 ods. 1

Tr. zák., ak by M. F. sám vo svojom násilnom konaní a bitke pokračoval a na poškodeného

útočil v ďalšom priebehu takou intenzitou, že by mu v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví

z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Z uvedených dôvodov obvinený S. H. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyslovil rozsudkom porušenie zákona a aby súčasne zrušil dovolaním napadnuté uznesenie

krajského súdu ako aj ďalšie rozhodnutia na toto uznesenie obsahovo nadväzujúce a aby

Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

uviedla, že dovolanie obvineného S. H. považuje za dôvodné, a preto mu navrhla vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) prostredníctvom obhajcu po tom, ako využila svoje zákonné právo

podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (, )

a tiež to, že v zákonnej lehote podané dovolanie obsahuje aj náležitosti dovolania podľa § 374

ods. 1, ods. 2

Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania obvineného

na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal najvyšší súd podľa

na verejnom zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním na dôvody dovolania

(ktorými je podľa dovolací súd viazaný) a zistil, že obvineným S. H.

tvrdený dovolací dôvod podľa je preukázaný.

V súvislosti s obsahom podaného dovolania však treba úvodom uviesť, že v rámci

vyššieuvedeného dovolacieho dôvodu nemožno uplatňovať výhrady k spôsobu hodnotenia

dôkazov smerujúcich k revízii skutkových záverov, lebo dovolací súd nie je oprávnený

skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku ( ), veta za

bodkočiarkou) a eventuálne nesprávne skutkové zistenie nemôže byť samo osebe dovolacím

dôvodom. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a nie k revízii skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania v trestnom konaní je totiž pred

prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môže doplňovať, resp. inak korigovať len

odvolací súd. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením

vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

spočívajúci buď v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo v inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

je v dovolaní opretá existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie

je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody

dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba odmietnuť podľa

V posudzovanej veci však ostatne uvedený procesný postup neprichádzal do úvahy,

pretože okrem neprípustných námietok vzťahujúcich sa k hodnoteniu vykonaných dôkazov

boli v rámci dovolacieho dôvodu podľa uplatnené aj námietky

právnej povahy, podstata ktorých spočívala v tvrdení obvineného, že následok vo forme

ublíženia na zdraví poškodenému P. B. nespôsobil spoločným konaním v rámci

spolupáchateľstva v zmysle § 20 Tr. zák.

Skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní opierajúcom sa o dovolací dôvod uvedený

v je hodnotený dovolacím súdom len z toho hľadiska, či skutok

alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne posúdené.

Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného musí byť v tzv. skutkovej vete

rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného

činu.

V prípade, že má ísť o trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých páchateľov (spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.) musí byť obsahom skutku aj

skutkový popis okolností, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver o spoločnom konaní.

V tomto smere je nepostačujúce len uvedenie právneho pojmu „spoločné konanie“, ktoré nie

je súčasťou skutkových zistení ale tvorí obsah tzv. právnej vety výroku o vine.

Spolupáchateľstvo ako základná forma trestne súčinnosti predpokladá spáchanie

trestného činu spoločným konaním, pričom sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov

zahŕňajúci tak ich spoločné konanie ako aj sledovanie spoločného cieľa (porušenie alebo

ohrozenie záujmu chráneného ).

K naplneniu pojmu spolupáchateľstva síce nie je potrebné, aby sa všetci

spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou, vždy však ale musí ísť

o konanie vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, ktorá tak je

objektívne a subjektívne zložkou deja tvoriaceho v súhrne konanie napĺňajúce znaky

príslušnej skutkovej podstaty úmyselného trestného činu.

V posudzovanej veci skutkové zistenia v prvostupňovom rozsudku, ktoré zostali

nezmenené zamietajúcim uznesením Krajského súdu v Prešove nesvedčia právnemu záveru,

že obvinený S. H. sám (podľa výroku okresného súdu odporujúcemu však popisu skutku

„takto spoločným konaní“), resp. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. (odôvodnenie

uznesenia odvolacieho súdu) spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví. Konkrétne konanie

obvineného taký následok evidentne vyvolať nemohlo, pričom len zo skutočnosti, že

obvinený nebol priamo zainteresovaný na konflikte a časovo prvý udrel poškodeného

nemožno bez ďalšieho, len s vágnym poukazom na „popísané“ okolnosti prípadu robiť záver

o spoločnom konaní v zmysle § 20 Tr. zák. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu

vyplýva, že tento uvažoval o inom priebehu skutku a o väčšom rozsahu účasti obvineného

S. H. na žalovanom skutku a na takomto základe urobil skôruvedený právny záver napriek

tomu, že skutok považoval za správne zistený v tej podobe ako je uvedený v rozsudku

okresného súdu (str. 3 ods. 5 uznesenia krajského súdu). Taký popis skutku ale

nekorešponduje s vyžadovanými znakmi spolupáchateľstva, a preto už zástupca krajského

prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dôvodne poukázal na tento nesúlad

s konzekvenciou nutnosti zrušenia prvostupňového rozsudku.

Z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že zistený skutok S. H. bol

nesprávne právne posúdený (ako jednočinný súbeh v úvode tohto rozsudku citovaných

prečinov), a preto bol naplnený ním uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.

por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov podľa

vyslovil vo výroku tohto rozsudku konštatované porušenie zákona v neprospech obvineného

S. H. a podľa zrušil jeho dovolaním napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Prešove z 20. mája 2010, sp. zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia

na toto uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad a podľa prikázal Krajskému súdu v Prešove, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková