Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
13b/363067.75f005.pdf
PDF · 134.39 KB
No categories available
6Cdo/166/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 166/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpeného JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti povinnému A. D., so sídlom
v D., pre vymoženie 63 532,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 25 Er 858/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 15. apríla 2010 č. k. 15 CoE 60/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnej exekútorke JUDr. A. S.
23. októbra 2008 sa Z., s.r.o. ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti A. D. ako
povinnému na základe exekučných titulov, a to platobných výmerov č. X. a X. z 15. októbra
2001, právoplatných 4. decembra 2006, ktoré vydal JUDr. E. V., správca konkurznej podstaty
úpadcu P. Uvedenými platobnými výmermi bolo povinnému predpísané dlžné poistné vo
výške 412 859,-- Sk (13 704,41 €) za obdobie 06/95 až 05/99 a poplatok z omeškania za
neodvedenie tohto poistného vo výške 1 753 972,-- Sk (58 221,20 €). Povinný uhradil
oprávnenému z tejto dlžnej sumy pohľadávky iba čiastočne vo výške 252 859,-- Sk (8 393,38
€). Oprávnený navrhol preto vymoženie sumy 1 913 972,-- Sk (63 532,23 €) od povinného.
K návrhu na vykonanie exekúcie pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 7. júla 2005
uzavretú medzi JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu P. a spoločnosťou Z.,
s.r.o.
Okresný súd Zvolen vydal 10. novembra 2008 poverenie na vykonanie exekúcie
pre súdnu exekútorku JUDr. A. S.. Následne uznesením z 8. decembra 2009 č. k. 25 Er
858/2008-22 rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že v dôsledku zrušenia povolenia
na zriadenie zdravotnej poisťovne (rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky z 1. júla 1999, právoplatným 17. júla 1999) sa P. dostala zo zákona do likvidácie (§
34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z.) a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla
2001 sp. zn. 7 K 70/2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej
podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal 15. októbra 2001 platobné výmery
č. X. a X., ktoré mali byť exekučným titulom pre exekúciu v tomto konaní vo väzbe
na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania. Tieto platobné výmery však
neboli vydané zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorému
nevyplýva oprávnenie vydať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Platobný
výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval za nulitný akt, ktorý nikoho
nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Z tohto dôvodu súd aj bez návrhu exekúciu
v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko v predmetnej veci
neexistuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na právne
závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009
sp. zn. 3 M Cdo 20/2008.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. apríla 2010 sp. zn. 15 CoE 60/2010
na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia
rozhodnutia ako exekučného titulu. Exekučným titulom je podľa § 41 Exekučného poriadku
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok a za exekučný titul sa považujú v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia aj vykonateľné
rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, medzi ktoré je potrebné zaradiť
aj platobné výmery zdravotnej poisťovne o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania.
Exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie musí skúmať, či sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na základe
formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu. Poukázal na ustanovenie § 57
Exekučného poriadku, na základe ktorého dáva zákon súdu oprávnenie aj bez návrhu
v priebehu exekučného konania skúmať, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom
a pri zistení ktoréhokoľvek dôvodu na zastavenie exekúcie, rozhodnúť o jej zastavení.
Vychádzal zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009
sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 a z 31. januára 2008 sp. zn. 2 Obo 225/2007, že správca konkurznej
podstaty P. nebol oprávnený vydať platobné výmery o dlžnom poistnom a poplatku
z omeškania, z ktorých vzniknuté práva by mohol zmluvou o postúpení pohľadávok postúpiť
na oprávneného v tomto konaní. Názor o možnosti skúmať vykonateľnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí publikovanom pod R 58/1997, na ktoré odvolací súd tiež poukázal. Stotožnil sa
s právnym názorom okresného súdu, že platobné výmery vydané správcom konkurznej
podstaty sú nulitné právne akty, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci prebiehala
exekúcia v rozpore so zákonom a musela byť zastavená.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie oprávnený.
Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané
v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/
O.s.p.), preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odňatiu
možnosti dovolateľa konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný
titul) ako nulitný akt, v dôsledku čoho exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že
podmienky na takýto postup neboli splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť
realizovať svoje právo, t.j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Vychádzal
z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho
zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo
skúmať súdu v exekučnom konaní (obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp. zn.
20 Cdo 2588/2007, Ústavný súd Českej republiky sp. zn. II ÚS 2000/2007, tiež Ústavný súd
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/2008). Uviedol, že k výkladu nulity právneho aktu nie
je možné pristupovať rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne.
Pri nulitnom akte musí ísť o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo
procesných princípov. Dovolateľ považuje platobný výmer vydaný v rámci právomoci
zverenej správcovi konkurznej podstaty za platný akt (obdobne uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1 S 11/2007).
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu
o zastavení exekúcie. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených
uznesení v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom
na to by prípustnosť dovolania oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu
niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie,
hoci zákonné podmienky pre takýto postup splnené neboli. Odvolací súd i súd prvého stupňa
dospeli k nesprávnemu záveru, že správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne
nebol oprávnený vydať platobný výmer (exekučný titul) a teda, že platobný výmer (exekučný
titul) ním vydaný treba považovať za nulitný akt.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí z 13. septembra 2009 sp. zn.
5 Cdo 109/2010 uviedol, že otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej
poisťovne (ne)bol oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej
(ne)vykonateľnosti (neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom
v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania
a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu
zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní,
možno mať za to, že pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku
z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú
zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie sú súčasťou
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať, že v zmysle
ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž
najneskoršie 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č.
273/1994 Z. z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.
7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu
v priebehu konkurzného konania vydal platobné výmery z 15. októbra 2001 č. X. a X.. Tieto
rozhodnutia mali byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo
väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval
za určujúcu otázku, či exekučné tituly, ktorými v danej veci majú byť platobné výmery
z 15. októbra 2001 č. X. a X. vydané JUDr. E. V., správcom konkurznej podstaty úpadcu
(pôvodného oprávneného) P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle §
19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva
na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2
a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z. z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,
nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol
poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či
platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom túto
otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá (resp.
nezaniklo).
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne
akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle
preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej
poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej
podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou
právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť)
vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné
prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej
správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by
expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) správcovi konkurznej podstaty priznávala.
Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej
podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom
v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).
V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto
pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) predpisovať a vymáhať. Právo predpísať
poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon,
t.j. vymáhať dlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon
rozhodnutia voči tretím osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené,
predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí
jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné
rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či
rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré
možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej
ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom
vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide
o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho
správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je
totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
naň akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne
dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax
vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod R 58/1997, ktoré
expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“
nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by konanie
pred súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V dovolacom konaní nevyšla najavo ani existencia vád uvedených v § 237 písm. a/ až
e/ a g/ O.s.p. Napokon dovolateľ tieto vady v dovolaní nenamietal. Prípustnosť dovolania
preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.
Nakoľko prípustnosť dovolania oprávneného nevyplýva z ustanovenia z § 239 O.s.p.
a nemožno vyvodiť z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom. So zreteľom
na dôvod, pre ktorý dovolanie odmietol, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním
napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal. Dovolací súd mu však náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová