Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
00f/363656.064c0b.pdf
PDF · 240.29 KB
No categories available
2Cdo/233/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 233/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka PhD.
v právnej veci navrhovateľa Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom v Bratislave,
Vajnorská č. 47, proti odporcovi Obci K. S., o zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva,
vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21 C 119/2003, o dovolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2009 sp. zn. 6 Co 119/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. septembra 2007 č. k. 21 C 119/2003 - 76 z
zrušil uznesenie Obecného zastupiteľstva obce K. S. z 30. 1. 2003 č. 12-OZ-2003, ktorým
bola zamietnutá ţiadosť manţelov V. o prevod bytu nachádzajúceho sa v budove Zdravotného
strediska obce K. S. do vlastníctva v zmysle § 29 a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len zákon č. 182/1993 Z. z. ) a
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe odporca opakovane ( nevyhovel
protestu prokurátora ) zamietol ţiadosť manţelov MUDr. J.V. a H.V. o prevod bytu
nachádzajúceho sa v budove Zdravotného strediska v K. S. do osobného vlastníctva ( § 29a
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) z dôvodu, ţe sa jedná o byt sluţobný, ktorý nepodlieha
reţimu uvedeného zákona. Zdravotné stredisko v K. S. nadobudol odporca do výlučného
vlastníctva v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. dňom 1. 7. 1995, do ktorej doby bolo,(vrátane
predmetného bytu), vo vlastníctve štátu s právom hospodárenia ( do 1. 9. 1992 ) Nemocnice
s poliklinikou G. a od 1. 9. 1992 ( do 1. 7. 1995 ) Polikliniky S.. MUDr. J. V. od 1. 3. 1995
zamestnanec ( bývalého ) Ústavu národného zdravia G. a neštátny lekár v Zdravotnom
stredisku J. ( od 1. 3. 1995 ) a následne ( od 26. 9. 1995 ) aj v Zdravotnom stredisku K. S. sa
stal nájomcom predmetného bytu na základe nájomných zmlúv uzatvorených od 15. 2. 1985
a obnovených 23. 11. 1987 a 1. 9. 1992. Dňa 3. 7. 1995 uzavrel nájomnú zmluvu
i s odporcom, s ktorým uzavrel aj nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytových
priestorov – ambulancie ( od 31. 8. 1996 ) a súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe predmetný
byt nemá charakter sluţobného bytu, keďţe ani v jednej z nájomných zmlúv ( predmet nájmu
) takto označený nebol a takýto charakter nevyplýva ani z § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.
( výkon funkcie lekára v neštátnom zdravotníckom zariadení nie je výkonom práce, ktorá by
mala povahu prevádzkovej činnosti ) a v čase uzatvárania nájomnej zmluvy z 3. 7. 1995
MUDr. J. V. nevykonával zamestnanie lekára v Zdravotnom stredisku K. S. ( bol neštátnym
lekárom v J. ). Projektová dokumentácia ( na ktorú odporca poukazoval ) nerieši charakter
bytu , ale len stavebnotechnické usporiadanie stavby . Dal do pozornosti ( odporcovi ), ţe ak
by aj v roku 1993 predmetný byt mal charakter sluţobného bytu, tento charakter si v zmysle
§ 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami ( ďalej len zákon č. 189/1992 Zb. ) nezachoval z dôvodu, ţe
MUDr. V. v lehote troch mesiacov po skončení výkonu práce neštátneho lekára ( viazaný
nájom bytu ) nebol vypovedaný nájom bytu. Preto je uznesenie, ktorým bola zamietnutá
ţiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva, v rozpore so zákonom ( č. 182/1993 Z. z. )
a bolo potrebné ho zrušiť ( § 372 ods. 1 , 2 O. s. p. O. s. p. ). O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. mája 2009 sp. zn.
6 Co 119/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol a navrhovateľovi
uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 223,71 € k rukám jeho
právnej zástupkyne do troch dní . V porovnaní so súdom prvého stupňa dospel k inému
záveru, podľa ktorého predmetný byt, do ktorého sa MUDr. V. nasťahoval v roku 1985, má
charakter sluţobného bytu. Bolo totiţ potrebné aplikovať zákon č. 41/1964 Zb.
o hospodárení s bytmi, platný a účinný do 1. 1. 1992 ( zrušený zákonom č. 509/1991 Zb. ).
Podľa § 67 ods.1 citovaného zákona sluţobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo
prevádzkových budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych
zariadeniach , pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti,
pokiaľ sa tieto byty uţívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení stráţením týchto
budov, objektov, zariadení a ústavov, alebo sú z iných sluţobných ( pracovných ) dôvodov
povinní v nich bývať preto, ţe by inak bola ohrozená prevádzka podniku ( ústavu,
zariadenia ) alebo znemoţnený výkon ich zamestnania. To napriek tomu, ţe v čase jeho
platnosti a účinnosti MUDr. V. v zdravotnom stredisku v K. S. nepracoval ( nebol povinný
v byte bývať z pracovných dôvodov ). Sluţobné byty tento charakter nestrácajú v dôsledku
toho, ţe boli pridelené osobe, ktorá nevykonáva činnosť, na ktorú je nájom takéhoto bytu
viazaný , resp. ţe takáto osoba v nich býva. MUDr. V. sa ( v roku 1985 ) do bytu nasťahoval
na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985, uzavretej s OÚNZ G. , ktorá je
neplatným právnym úkonom, lebo na jej uzavretie mu právo nevzniklo ( § 154 ods. 1
Občianskeho zákonníka v tom čase platného ) z dôvodu nepreukázania pridelenia bytu
rozhodnutím o pridelení bytu. Keďţe potom k 1. 1. 1992 nemal právo osobného uţívania
tohto bytu, nevznikol mu ani nájom k tomuto bytu v zmysle § 871 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka a v byte býval bez právneho dôvodu, aţ do 1. 9. 1992 t. j. do
uzavretia nájomnej zmluvy s Poliklinikou S. ( po prechode vlastníctva zdravotného strediska
odporca s ním uzavrel nájomnú zmluvu z 3. 7. 1995 ). Predmetný byt je sluţobným bytom
podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 189/1992 Zb. , lebo je trvale určený na bývanie osoby,
ktorá vykonáva v nebytových priestoroch , s ktorými stavebne súvisí ( lekárska ambulancia )
lekársku činnosť. A lekársku činnosť MUDr. V. ( neštátny lekár) moţno podradiť pod pojem
iná podnikateľská alebo prevádzková činnosť ( vykonávaná v Zdravotnom stredisku K. S. od
roku 1995 doteraz ), na ktorú je nájom sporného bytu viazaný ( § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992
Zb. ). Preto odporca nemal dôvod mu vypovedať nájom bytu ( § 1 ods. 5 zákona č.
189/1992 Zb. v znení platnom do 1. 12. 2001 ) a nevypovedaním nájmu nestratil byt charakter
sluţobného bytu. Keďţe sporný byt mal charakter sluţobného bytu za účinnosti zákona č.
41/1964 Zb. a tento charakter má aj v súčasnosti , za účinnosti zákona č. 189/1992 Zb.,
odporca nie je povinný uzavrieť s jeho nájomcom MUDr. V. zmluvu o prevode vlastníctva
bytu ( § 29 ods. 3 v spojení s § 29a ods. 1 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. )
a postupoval správne, keď uznesením ( obecného zastupiteľstva ) z 30. 1. 2003 č. 12/OZ-2003
jeho ţiadosť ( a manţelky H.V. ) o prevod bytu do osobného vlastníctva zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) , pretoţe podaný návrh smeroval na zrušenie uznesenia
odporcu a nie na určenie platnosti nájomnej zmluvy. Bolo nepodstatné na akom právnom
základe MUDr. V. predmetný byt uţíval pred rokom 1995 , kedy uzavrel s odporcom
nájomnú zmluvu. Dôleţitou skutočnosťou bolo naopak, či splnil ku dňu 30. 1. 2003
podmienky na prevod bytu do osobného vlastníctva podľa § 29a zákona č. 182/1993 Z. z..
Uviedol, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by predmetný byt ( v jednotlivých zmluvách )
bol označený ako byt sluţobný a je irelevantné, aký charakter mu priznával zákon č. 41/1964
Zb. , pretoţe napadnuté uznesenie odporcu bolo prijaté 30. 1. 2003 ( za účinnosti zákona č.
189/1992 Zb. , nesprávne uvedené č. 182/1992 Zb. – pozn. najvyššieho súdu ) . Nesúhlasil ani
s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sporný byt za sluţobný označil
v zmysle § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 189/1992 Zb. , v ktorom je podaná len rámcová
definícia sluţobného bytu a ods. 2 tohto ustanovenia taxatívne vypočítava prípady, v ktorých
má byt charakter sluţobného bytu. Výkon funkcie neštátneho lekára nemoţno podradiť pod
ţiadne kritérium uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c/ tohto zákona, ale je potrebné ho
vykladať v súvislosti so zákonom č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti , ktorý v danom
čase predmetnú problematiku upravoval ( § 2 ods. 1 veta prvá , § 24 ). Preto má predmetný
byt charakter obecného bytu a boli splnené všetky zákonné podmienky na jeho prevod do
osobného vlastníctva MUDr. J.V..
Odporca navrhol dovolanie ako bezdôvodné zamietnuť. Uviedol, ţe pre určenie, či
predmetný byt je alebo nie je bytom sluţobným , je jednoznačne potrebné vychádzať zo
všetkých okolností jeho uţívania , vrátane zohľadnenia súvisiacej právnej úpravy ( zákon č.
41/1964 Zb.). Zákon č. 189/1992 Zb. nadobudol účinnosť 25. 3. 1992 a MUDr. V. začal
sporný byt uţívať na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej s OÚNZ,
nahradenou zmluvou z 25. 11. 1987, preto nemoţno charakter bytu, (ktorý bol pridelený
z titulu výkonu jeho funkcie) , hodnotiť podľa tohto zákona. Skutočnosť, ţe miestom výkonu
práce bola obec J. je irelevantná vzhľadom na špecifiká doby, v ktorej bol byt MUDr. V.
pridelený ( obe zdravotné strediská – J. i K. S. spadali pod OÚNZ G. ku ktorému bol
v zmluvnom vzťahu ).Predmetný byt spĺňa charakter sluţobného bytu tak v zmysle zákona č.
41/1964 Zb., ako aj zákona č. 189/1992 Zb. , pretoţe momentom začatia vykonávania funkcie
neštátneho lekára ( súvisle pokračoval vo výkone činnosti lekára v zdravotníckych
zariadeniach, v ktorých dovtedy pôsobil ) nestratil tento charakter ( stavebne súvisí
s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej výrobnej alebo inej podnikateľskej
alebo prevádzkovej činnosti a je trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť – v danej veci činnosť neštátneho lekára ). Nemal
preto povinnosť s nájomcom ( MUDr. V.) uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
a jeho uznesenie je zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.
V zmysle § 242 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dôvodmi
uplatnenými v dovolaní. Obligatórne ( § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo
závaţných procesných vád zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. . Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom , g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Inou vadou konania , na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v
§ 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. nezistil.
Navrhovateľ v dovolaní tvrdil , ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav . Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Navrhovateľ ( prokurátor ) sa svojím návrhom domáhal zrušenia uznesenia obecného
zastupiteľstva obce K. S. z 30. 1. 2003 č. 12/OZ-2003 ( lebo jeho protestu
nevyhovel ), ktorým zamietol ţiadosť manţelov MUDr. J.V. a H.V. o prevod vlastníctva
bytu nachádzajúceho sa v budove Zdravotného strediska obce K. S. v zmysle zákona č.
182/1993 Z. z. ( § 29a ods. 1 ) z dôvodu, ţe sa jedná o sluţobný byt ( § 200ha O. s. p. v znení
platnom do 31. 8. 2003 , ktorý upravoval konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení
obecného zastupiteľstva , mestského zastupiteľstva , miestneho zastupiteľstva alebo
zastupiteľstva vyššieho územného celku, v spojení s § 372i ods. 2 zákona č. 353/2003 Z. z.
účinným od 1. 9. 2003 .
Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, ţe uznesením obecného zastupiteľstva obce
K. S. č. 12/OZ-2003 z 30. 1. 2003 bola opakovanie zamietnutá ţiadosť manţelov MUDr. J.V.
a H.V. ( prvé uznesenie č. 161/OZ-2001 z 20. 9. 2001 ) o prevod bytu, nachádzajúceho sa
v Zdravotnom stredisku obce K. S. do vlastníctva v zmysle § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993
Z. z. z dôvodu, ţe sa jedná o sluţobný byt. Navrhovateľ ( na podnet manţelov V. zo 16. 3.
2003 ) podal proti nemu 20. 5. 2003 protest ( sp. zn. Pd 2015/03 ) , ktorému obecné
zastupiteľstvo odporcu uznesením z 30. 5. 2003 č. 45/OZ-2003 nevyhovelo. Predmetný byt
bol MUDr. V. odovzdaný na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985
uzavretej medzi ním a Okresným ústavom národného zdravia G. Táto dohoda bola
nahradená nahradenou dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu z 25. 11. 1987 ( zápis o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985 a 25. 11. 1987 ) , bez rozhodnutia o pridelení bytu.
Dňa 1. 9. 1992 bola uzavretá zmluva o nájme predmetného bytu medzi MUDr. V.
a Poliklinikou S. zdravotné stredisko K. S. bolo vo vlastníctve štátu s právom hospodárenia
do Nemocnice s poliklinikou G. do 31.8.1992 a od 1. 9. 1992 Polikliniky S. ). Dňa 3. 7.
1995 bola uzavretá zmluva o nájme bytu medzi MUDr. V. a Obecným úradom K. S. (
odporca nadobudol do výlučného vlastníctva Zdravotné stredisko K. S. na základe zákona č.
138/1991 Zb. dňom 1. 7. 1995 ) a 31. 5. 2004 bola uzavretá zmluva o nájme nebytových
priestorov – ambulancia a spoločné priestory v budove Zdravotného strediska K. S. medzi
MUDr. V. a odporcom. MUDr. V. ( na základe pracovnej zmluvy uzavretej s Okresným
ústavom národného zdravia G. (pracoval ako sekundárny lekár na detskom oddelení od 1. 1.
1984, od 2. 5. 1984 detskej ambulancii v J. do 28. 2. 1995 ) bolo rozhodnutím Okresného
úradu v G. zo 17. 1. 1995 povolené poskytovať zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický
lekár pre deti a dorast počínajúc dňom 1. 3. 1995 v neštátnom zdravotníckom zariadení J.
a rozhodnutím z 26. 9. 1995 ( počínajúc dňom 1. 3. 1995 ) aj v neštátnom zdravotníckom
zariadení K. S. ( rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 29.
decembra 2006 č. 30185-2/2006-0P mu bolo povolené prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti- ambulancie v odbore všeobecná zdravotná
starostlivosť o deti a dorast s miestnom prevádzkovania J. – zdravotné stredisko a K. S. –
zdravotné stredisko ).
Pri právnom závere vyvodenom zo zisteného skutkového stavu o zákonnosti alebo
nezákonnosti uznesenia odporcu, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáhal, rozhodujúcou
skutočnosťou, z ktorej oba súdy niţších stupňov vychádzali, bol charakter predmetného bytu,
t. j. či ide alebo nejde o byt sluţobný. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe nejde o sluţobný
byt a z toho vyplývajúceho záveru o dôvodnosti návrhu . V porovnaní s ním odvolací súd
dospel k záveru, ţe ide o sluţobný byt a z toho vyplývajúceho záveru o nedôvodnosti
( zamietnutí ) návrhu navrhovateľa.
Teda predmetom prieskumu dovolacím súdom je správnosť záveru odvolacieho súdu ,
podľa ktorého nebolo povinnosťou odporcu vyhovieť ţiadosti MUDr. V. o prevod
vlastníctva predmetného bytu z dôvodu, ţe ide o sluţobný byt a jeho uznesenie, ktorým ju
zamietol , nie je v rozpore so zákonom ( § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ).
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým
organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán
štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy , prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán
štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú
alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný
zákon.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii,
štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie , právnické osoby, ktoré
podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové druţstvá sú povinné s nájomcom
bytu, garáţe alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, garáţe alebo
ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca poţiada o prevod vlastníctva bytu, garáţe
alebo ateliéru. Nájomca môţe po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uloţil splnenie
tejto povinnosti.
Podľa § 29 ods. 3 uvedeného zákona ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na a/
sluţobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
Ministerstva financií Slovenskej republiky , Ministerstva školstva Slovenskej republiky ,
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky , na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území
národných parkov, na byty slúţiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu
národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného
majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995, b/ štátne podniky , štátne rozpočtové
organizácie a štátne príspevkové organizácie, ak nadobudli byty do vlastníctva štátu podľa
§ 4 ods. 1 písm. a/, c/ byty v rodinných domoch.
Podľa § 29a ods. 1 uvedeného zákona obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa , keď nájomca poţiada o prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom poţiada o prevod vlastníctva najmenej
50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak
ide o byt v rodinnom dome alebo ide o byt , na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť
vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. sluţobným bytom je byt, ktorého nájomca
vykonáva prácu, na ktorú je nájom bytu viazaný.
Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sluţobným bytom je a/ byt postavený v prevádzkovej,
verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného
stráţením, údrţbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez
ktorej nie je prevádzka moţná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia,
zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúţiacej
vodnému hospodárstvu alebo ţelezničnej doprave , c/ byt stavebne súvisiaci s nebytovými
priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo
prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť.
Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi ( účinného do
1. 1. 1992 ) sluţobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách,
alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách
a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty
uţívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení stráţením týchto budov, objektov,
zariadení a ústavov, alebo sú z iných sluţobných ( pracovných ) dôvodov povinní v nich
bývať preto, ţe by inak bola ohrozená prevádzka podniku ( ústavu , zariadenia ) alebo
znemoţnený výkon ich zamestnania.
Dôvodom , pre ktorý odporca ( uznesením, ktorého zrušenia sa navrhovateľ
domáhal ) nevyhovel ţiadosti o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva jeho
nájomcu MUDr. J.V. bol charakter bytu ako bytu sluţobného.
Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 29a ods. 1 druhá veta v spojení s § 29 ods. 3
písm. a/ zákona 182/1993 Z. z.. povinnosť uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode
vlastníctva bytu sa na sluţobné byty nevzťahuje. Preto rozhodujúcou otázkou , ktorou sa
súdy niţších stupňov správne zaoberali a z ktorej pri svojom rozhodnutí vychádzali, bola
otázka charakteru predmetného bytu .
Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, ţe MUDr. J. V. predmetný
byt , nachádzajúci sa v Zdravotnom stredisku K. S. vo vlastníctve odporcu , uţíva od roku
1985 ( nepretrţite ) titulom výkonu funkcie lekára . Je preto potrebné posúdiť charakter
bytu od tohto obdobia, kedy § 67 ods. 1 zákona č. 41/ 1964 Zb. ( zrušený zákonom č.
509/1991 Zb. účinným od 1. 1. 1992 ) pre naplnenie pojmu sluţobný byt ustanovil
podmienky, ktorými bola poloha bytu ( zdravotnícke zariadenie ) a okolnosť, ţe výkon
funkcie uţívateľa ( lekár ) má priamu súvislosť s bývaním v byte. Dovolací súd dospel
k záveru, ţe záver odvolacieho súdu spočívajúci v tom, ţe predmetný byt tieto podmienky pre
priznanie charakteru sluţobného bytu spĺňal, je správny. Treba totiţ zohľadniť, ţe byt sa
nachádza v Zdravotnom stredisku K. S. a MUDr. J. V. vykonával funkciu ( lekára ), ktorá
mala priamu súvislosť s bývaním v byte ( jeho uţívateľom sa stal titulom jej výkonu ) .
Charakter sluţobného bytu predmetný byt spĺňa aj po účinnosti zákona č. 189/1992 Zb. ( od
13. 5. 1992 ) v zmysle jeho ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2 písm. c/. MUDr. J. V. vykonáva
naďalej prácu , na ktorú je nájom predmetného bytu viazaný ( vykonávať ju neprestal ) a
poskytuje zdravotnícku starostlivosť počínajúc dňom 1. 3. 1995 v neštátnom
zdravotníckom zariadení ( ako neštátny lekár ) , v budove Zdravotného strediska ( okrem
iného ) v K. S. v nebytových priestoroch ( v lekárskej ambulancii ), ktorú moţno ako
(správne uzavrel odvolací súd), podradiť pod pojem ( vyplývajúci z uvedeného ustanovenia )
iná podnikateľská ( alebo prevádzková ) činnosť.
Keďţe predmetný byt bol sluţobným bytom tak za účinnosti zákona č. 41/1964 Zb.
a je sluţobným bytom aj za účinnosti zákona č. 189/1992 Zb. nebolo povinnosťou odporcu
uzavrieť s MUDr. J.V. zmluvu o prevode vlastníctva bytu ( § 29a ods. 1 veta druhá v spojení
s § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. ) a zamietnutie jeho ţiadosti ( uznesením
z 30. 1. 2003 ) o prevod bytu do osobného vlastníctva nebolo v rozpore s ustanovením § 29a
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by
konanie bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 O. s. p. alebo inou
vadou , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné podľa § 243b ods. 1 O. s. p.
zamietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
keďţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti náhrady trov tohto konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. mája 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta