Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/233/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka PhD.

v právnej veci navrhovateľa Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom v Bratislave,

Vajnorská č. 47, proti odporcovi Obci K. S., o zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. septembra 2007 č. k. - 76 z

zrušil uznesenie Obecného zastupiteľstva obce K. S. z 30. 1. 2003 č. 12-OZ-2003, ktorým

bola zamietnutá ţiadosť manţelov V. o prevod bytu nachádzajúceho sa v budove Zdravotného

strediska obce K. S. do vlastníctva v zmysle a ods. 1

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len ) a

navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe odporca opakovane ( nevyhovel

protestu prokurátora ) zamietol ţiadosť manţelov MUDr. J.V. a H.V. o prevod bytu

nachádzajúceho sa v budove Zdravotného strediska v K. S. do osobného vlastníctva ( § 29a

ods. 1 ) z dôvodu, ţe sa jedná o byt sluţobný, ktorý nepodlieha

reţimu uvedeného zákona. Zdravotné stredisko v K. S. nadobudol odporca do výlučného

vlastníctva v zmysle dňom 1. 7. 1995, do ktorej doby bolo,(vrátane

predmetného bytu), vo vlastníctve štátu s právom hospodárenia ( do 1. 9. 1992 ) Nemocnice

s poliklinikou G. a od 1. 9. 1992 ( do 1. 7. 1995 ) Polikliniky S.. MUDr. J. V. od 1. 3. 1995

zamestnanec ( bývalého ) Ústavu národného zdravia G. a neštátny lekár v Zdravotnom

stredisku J. ( od 1. 3. 1995 ) a následne ( od 26. 9. 1995 ) aj v Zdravotnom stredisku K. S. sa

stal nájomcom predmetného bytu na základe nájomných zmlúv uzatvorených od 15. 2. 1985

a obnovených 23. 11. 1987 a 1. 9. 1992. Dňa 3. 7. 1995 uzavrel nájomnú zmluvu

i s odporcom, s ktorým uzavrel aj nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytových

priestorov – ambulancie ( od 31. 8. 1996 ) a súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe predmetný

byt nemá charakter sluţobného bytu, keďţe ani v jednej z nájomných zmlúv ( predmet nájmu

) takto označený nebol a takýto charakter nevyplýva ani z

( výkon funkcie lekára v neštátnom zdravotníckom zariadení nie je výkonom práce, ktorá by

mala povahu prevádzkovej činnosti ) a v čase uzatvárania nájomnej zmluvy z 3. 7. 1995

MUDr. J. V. nevykonával zamestnanie lekára v Zdravotnom stredisku K. S. ( bol neštátnym

lekárom v J. ). Projektová dokumentácia ( na ktorú odporca poukazoval ) nerieši charakter

bytu , ale len stavebnotechnické usporiadanie stavby . Dal do pozornosti ( odporcovi ), ţe ak

by aj v roku 1993 predmetný byt mal charakter sluţobného bytu, tento charakter si v zmysle

o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov

a s bytovými náhradami ( ďalej len ) nezachoval z dôvodu, ţe

MUDr. V. v lehote troch mesiacov po skončení výkonu práce neštátneho lekára ( viazaný

nájom bytu ) nebol vypovedaný nájom bytu. Preto je uznesenie, ktorým bola zamietnutá

ţiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva, v rozpore so zákonom ( č. )

a bolo potrebné ho zrušiť ( , ). O trovách konania rozhodol

podľa veta prvá

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. mája 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol a navrhovateľovi

uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 223,71 € k rukám jeho

právnej zástupkyne do troch dní . V porovnaní so súdom prvého stupňa dospel k inému

záveru, podľa ktorého predmetný byt, do ktorého sa MUDr. V. nasťahoval v roku 1985, má

charakter sluţobného bytu. Bolo totiţ potrebné aplikovať

o hospodárení s bytmi, platný a účinný do 1. 1. 1992 ( zrušený ).

Podľa § 67 ods.1 citovaného zákona sluţobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo

prevádzkových budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych

zariadeniach , pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti,

pokiaľ sa tieto byty uţívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení stráţením týchto

budov, objektov, zariadení a ústavov, alebo sú z iných sluţobných ( pracovných ) dôvodov

povinní v nich bývať preto, ţe by inak bola ohrozená prevádzka podniku ( ústavu,

zariadenia ) alebo znemoţnený výkon ich zamestnania. To napriek tomu, ţe v čase jeho

platnosti a účinnosti MUDr. V. v zdravotnom stredisku v K. S. nepracoval ( nebol povinný

v byte bývať z pracovných dôvodov ). Sluţobné byty tento charakter nestrácajú v dôsledku

toho, ţe boli pridelené osobe, ktorá nevykonáva činnosť, na ktorú je nájom takéhoto bytu

viazaný , resp. ţe takáto osoba v nich býva. MUDr. V. sa ( v roku 1985 ) do bytu nasťahoval

na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985, uzavretej s OÚNZ G. , ktorá je

neplatným právnym úkonom, lebo na jej uzavretie mu právo nevzniklo ( § 154 ods. 1

v tom čase platného ) z dôvodu nepreukázania pridelenia bytu

rozhodnutím o pridelení bytu. Keďţe potom k 1. 1. 1992 nemal právo osobného uţívania

tohto bytu, nevznikol mu ani nájom k tomuto bytu v zmysle § 871 ods. 1 prvá veta

a v byte býval bez právneho dôvodu, aţ do 1. 9. 1992 t. j. do

uzavretia nájomnej zmluvy s Poliklinikou S. ( po prechode vlastníctva zdravotného strediska

odporca s ním uzavrel nájomnú zmluvu z 3. 7. 1995 ). Predmetný byt je sluţobným bytom

podľa , lebo je trvale určený na bývanie osoby,

ktorá vykonáva v nebytových priestoroch , s ktorými stavebne súvisí ( lekárska ambulancia )

lekársku činnosť. A lekársku činnosť MUDr. V. ( neštátny lekár) moţno podradiť pod pojem

iná podnikateľská alebo prevádzková činnosť ( vykonávaná v Zdravotnom stredisku K. S. od

roku 1995 doteraz ), na ktorú je nájom sporného bytu viazaný (

Zb. ). Preto odporca nemal dôvod mu vypovedať nájom bytu ( § 1 ods. 5 zákona č.

v znení platnom do 1. 12. 2001 ) a nevypovedaním nájmu nestratil byt charakter

sluţobného bytu. Keďţe sporný byt mal charakter sluţobného bytu za účinnosti zákona č.

a tento charakter má aj v súčasnosti , za účinnosti ,

odporca nie je povinný uzavrieť s jeho nájomcom MUDr. V. zmluvu o prevode vlastníctva

bytu ( v spojení s druhá veta )

a postupoval správne, keď uznesením ( obecného zastupiteľstva ) z 30. 1. 2003 č. 12/OZ-2003

jeho ţiadosť ( a manţelky H.V. ) o prevod bytu do osobného vlastníctva zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom ( ) , pretoţe podaný návrh smeroval na zrušenie uznesenia

odporcu a nie na určenie platnosti nájomnej zmluvy. Bolo nepodstatné na akom právnom

základe MUDr. V. predmetný byt uţíval pred rokom 1995 , kedy uzavrel s odporcom

nájomnú zmluvu. Dôleţitou skutočnosťou bolo naopak, či splnil ku dňu 30. 1. 2003

podmienky na prevod bytu do osobného vlastníctva podľa .

Uviedol, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by predmetný byt ( v jednotlivých zmluvách )

bol označený ako byt sluţobný a je irelevantné, aký charakter mu priznával

Zb. , pretoţe napadnuté uznesenie odporcu bolo prijaté 30. 1. 2003 ( za účinnosti zákona č.

, nesprávne uvedené č. – pozn. najvyššieho súdu ) . Nesúhlasil ani

s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sporný byt za sluţobný označil

v zmysle , v ktorom je podaná len rámcová

definícia sluţobného bytu a ods. 2 tohto ustanovenia taxatívne vypočítava prípady, v ktorých

má byt charakter sluţobného bytu. Výkon funkcie neštátneho lekára nemoţno podradiť pod

ţiadne kritérium uvedené v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c/ tohto zákona, ale je potrebné ho

vykladať v súvislosti so o zdravotnej starostlivosti , ktorý v danom

čase predmetnú problematiku upravoval ( § 2 ods. 1 veta prvá , § 24 ). Preto má predmetný

byt charakter obecného bytu a boli splnené všetky zákonné podmienky na jeho prevod do

osobného vlastníctva MUDr. J.V..

Odporca navrhol dovolanie ako bezdôvodné zamietnuť. Uviedol, ţe pre určenie, či

predmetný byt je alebo nie je bytom sluţobným , je jednoznačne potrebné vychádzať zo

všetkých okolností jeho uţívania , vrátane zohľadnenia súvisiacej právnej úpravy ( zákon č.

). nadobudol účinnosť 25. 3. 1992 a MUDr. V. začal

sporný byt uţívať na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretej s OÚNZ,

nahradenou zmluvou z 25. 11. 1987, preto nemoţno charakter bytu, (ktorý bol pridelený

z titulu výkonu jeho funkcie) , hodnotiť podľa tohto zákona. Skutočnosť, ţe miestom výkonu

práce bola obec J. je irelevantná vzhľadom na špecifiká doby, v ktorej bol byt MUDr. V.

pridelený ( obe zdravotné strediská – J. i K. S. spadali pod OÚNZ G. ku ktorému bol

v zmluvnom vzťahu ).Predmetný byt spĺňa charakter sluţobného bytu tak v zmysle zákona č.

, ako aj , pretoţe momentom začatia vykonávania funkcie

neštátneho lekára ( súvisle pokračoval vo výkone činnosti lekára v zdravotníckych

zariadeniach, v ktorých dovtedy pôsobil ) nestratil tento charakter ( stavebne súvisí

s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej výrobnej alebo inej podnikateľskej

alebo prevádzkovej činnosti a je trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto

nebytových priestoroch uvedenú činnosť – v danej veci činnosť neštátneho lekára ). Nemal

preto povinnosť s nájomcom ( MUDr. V.) uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu

a jeho uznesenie je zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je

dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i dôvodmi

uplatnenými v dovolaní. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo

závaţných procesných vád zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je

postihnuté vadou konania v zmysle . Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom , g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania , na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd vadu konania

v zmysle nezistil.

Navrhovateľ v dovolaní tvrdil , ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav . Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Navrhovateľ ( prokurátor ) sa svojím návrhom domáhal zrušenia uznesenia obecného

zastupiteľstva obce K. S. z 30. 1. 2003 č. 12/OZ-2003 ( lebo jeho protestu

nevyhovel ), ktorým zamietol ţiadosť manţelov MUDr. J.V. a H.V. o prevod vlastníctva

bytu nachádzajúceho sa v budove Zdravotného strediska obce K. S. v zmysle zákona č.

( ) z dôvodu, ţe sa jedná o sluţobný byt ( v znení

platnom do 31. 8. 2003 , ktorý upravoval konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení

obecného zastupiteľstva , mestského zastupiteľstva , miestneho zastupiteľstva alebo

zastupiteľstva vyššieho územného celku, v spojení s

účinným od 1. 9. 2003 .

Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, ţe uznesením obecného zastupiteľstva obce

K. S. č. 12/OZ-2003 z 30. 1. 2003 bola opakovanie zamietnutá ţiadosť manţelov MUDr. J.V.

a H.V. ( prvé uznesenie č. 161/OZ-2001 z 20. 9. 2001 ) o prevod bytu, nachádzajúceho sa

v Zdravotnom stredisku obce K. S. do vlastníctva v zmysle

Z. z. z dôvodu, ţe sa jedná o sluţobný byt. Navrhovateľ ( na podnet manţelov V. zo 16. 3.

2003 ) podal proti nemu 20. 5. 2003 protest ( sp. zn. Pd 2015/03 ) , ktorému obecné

zastupiteľstvo odporcu uznesením z 30. 5. 2003 č. 45/OZ-2003 nevyhovelo. Predmetný byt

bol MUDr. V. odovzdaný na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985

uzavretej medzi ním a Okresným národného zdravia G. Táto dohoda bola

nahradená nahradenou dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu z 25. 11. 1987 ( zápis o dohode

o odovzdaní a prevzatí bytu z 15. 2. 1985 a 25. 11. 1987 ) , bez rozhodnutia o pridelení bytu.

Dňa 1. 9. 1992 bola uzavretá zmluva o nájme predmetného bytu medzi MUDr. V.

a Poliklinikou S. zdravotné stredisko K. S. bolo vo vlastníctve štátu s právom hospodárenia

do Nemocnice s poliklinikou G. do 31.8.1992 a od 1. 9. 1992 Polikliniky S. ). Dňa 3. 7.

1995 bola uzavretá zmluva o nájme bytu medzi MUDr. V. a Obecným úradom K. S. (

odporca nadobudol do výlučného vlastníctva Zdravotné stredisko K. S. na základe zákona č.

dňom 1. 7. 1995 ) a 31. 5. 2004 bola uzavretá zmluva o nájme nebytových

priestorov – ambulancia a spoločné priestory v budove Zdravotného strediska K. S. medzi

MUDr. V. a odporcom. MUDr. V. ( na základe pracovnej zmluvy uzavretej s Okresným

národného zdravia G. (pracoval ako sekundárny lekár na detskom oddelení od 1. 1.

1984, od 2. 5. 1984 detskej ambulancii v J. do 28. 2. 1995 ) bolo rozhodnutím Okresného

úradu v G. zo 17. 1. 1995 povolené poskytovať zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický

lekár pre deti a dorast počínajúc dňom 1. 3. 1995 v neštátnom zdravotníckom zariadení J.

a rozhodnutím z 26. 9. 1995 ( počínajúc dňom 1. 3. 1995 ) aj v neštátnom zdravotníckom

zariadení K. S. ( rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 29.

decembra 2006 č. 30185-2/2006-0P mu bolo povolené prevádzkovať zdravotnícke

zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti- ambulancie v odbore všeobecná zdravotná

starostlivosť o deti a dorast s miestnom prevádzkovania J. – zdravotné stredisko a K. S. –

zdravotné stredisko ).

Pri právnom závere vyvodenom zo zisteného skutkového stavu o zákonnosti alebo

nezákonnosti uznesenia odporcu, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáhal, rozhodujúcou

skutočnosťou, z ktorej oba súdy niţších stupňov vychádzali, bol charakter predmetného bytu,

t. j. či ide alebo nejde o byt sluţobný. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe nejde o sluţobný

byt a z toho vyplývajúceho záveru o dôvodnosti návrhu . V porovnaní s ním odvolací súd

dospel k záveru, ţe ide o sluţobný byt a z toho vyplývajúceho záveru o nedôvodnosti

( zamietnutí ) návrhu navrhovateľa.

Teda predmetom prieskumu dovolacím súdom je správnosť záveru odvolacieho súdu ,

podľa ktorého nebolo povinnosťou odporcu vyhovieť ţiadosti MUDr. V. o prevod

vlastníctva predmetného bytu z dôvodu, ţe ide o sluţobný byt a jeho uznesenie, ktorým ju

zamietol , nie je v rozpore so zákonom ( ).

Podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov

veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým

organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán

štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy , prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán

štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú

alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný

zákon.

Podľa štátne podniky, štátne podniky v likvidácii,

štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie , právnické osoby, ktoré

podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové druţstvá sú povinné s nájomcom

bytu, garáţe alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, garáţe alebo

ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca poţiada o prevod vlastníctva bytu, garáţe

alebo ateliéru. Nájomca môţe po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uloţil splnenie

tejto povinnosti.

Podľa § 29 ods. 3 uvedeného zákona ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na a/

sluţobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

Ministerstva financií Slovenskej republiky , Ministerstva školstva Slovenskej republiky ,

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky,

Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky , na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území

národných parkov, na byty slúţiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu

národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného

majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995, b/ štátne podniky , štátne rozpočtové

organizácie a štátne príspevkové organizácie, ak nadobudli byty do vlastníctva štátu podľa

§ 4 ods. 1 písm. a/, c/ byty v rodinných domoch.

Podľa § 29a ods. 1 uvedeného zákona obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť

zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa , keď nájomca poţiada o prevod

vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom poţiada o prevod vlastníctva najmenej

50 % nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak

ide o byt v rodinnom dome alebo ide o byt , na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť

vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného

predpisu.

Podľa sluţobným bytom je byt, ktorého nájomca

vykonáva prácu, na ktorú je nájom bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sluţobným bytom je a/ byt postavený v prevádzkovej,

verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného

stráţením, údrţbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez

ktorej nie je prevádzka moţná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia,

zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúţiacej

vodnému hospodárstvu alebo ţelezničnej doprave , c/ byt stavebne súvisiaci s nebytovými

priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo

prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto

nebytových priestoroch uvedenú činnosť.

Podľa o hospodárení s bytmi ( účinného do

1. 1. 1992 ) sluţobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách,

alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách

a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty

uţívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení stráţením týchto budov, objektov,

zariadení a ústavov, alebo sú z iných sluţobných ( pracovných ) dôvodov povinní v nich

bývať preto, ţe by inak bola ohrozená prevádzka podniku ( ústavu , zariadenia ) alebo

znemoţnený výkon ich zamestnania.

Dôvodom , pre ktorý odporca ( uznesením, ktorého zrušenia sa navrhovateľ

domáhal ) nevyhovel ţiadosti o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva jeho

nájomcu MUDr. J.V. bol charakter bytu ako bytu sluţobného.

Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 29a ods. 1 druhá veta v spojení s § 29 ods. 3

písm. a/ zákona . povinnosť uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode

vlastníctva bytu sa na sluţobné byty nevzťahuje. Preto rozhodujúcou otázkou , ktorou sa

súdy niţších stupňov správne zaoberali a z ktorej pri svojom rozhodnutí vychádzali, bola

otázka charakteru predmetného bytu .

Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, ţe MUDr. J. V. predmetný

byt , nachádzajúci sa v Zdravotnom stredisku K. S. vo vlastníctve odporcu , uţíva od roku

1985 ( nepretrţite ) titulom výkonu funkcie lekára . Je preto potrebné posúdiť charakter

bytu od tohto obdobia, kedy § 67 ods. 1 zákona č. 41/ 1964 Zb. ( zrušený zákonom č.

účinným od 1. 1. 1992 ) pre naplnenie pojmu sluţobný byt ustanovil

podmienky, ktorými bola poloha bytu ( zdravotnícke zariadenie ) a okolnosť, ţe výkon

funkcie uţívateľa ( lekár ) má priamu súvislosť s bývaním v byte. Dovolací súd dospel

k záveru, ţe záver odvolacieho súdu spočívajúci v tom, ţe predmetný byt tieto podmienky pre

priznanie charakteru sluţobného bytu spĺňal, je správny. Treba totiţ zohľadniť, ţe byt sa

nachádza v Zdravotnom stredisku K. S. a MUDr. J. V. vykonával funkciu ( lekára ), ktorá

mala priamu súvislosť s bývaním v byte ( jeho uţívateľom sa stal titulom jej výkonu ) .

Charakter sluţobného bytu predmetný byt spĺňa aj po účinnosti ( od

13. 5. 1992 ) v zmysle jeho ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2 písm. c/. MUDr. J. V. vykonáva

naďalej prácu , na ktorú je nájom predmetného bytu viazaný ( vykonávať ju neprestal ) a

poskytuje zdravotnícku starostlivosť počínajúc dňom 1. 3. 1995 v neštátnom

zdravotníckom zariadení ( ako neštátny lekár ) , v budove Zdravotného strediska ( okrem

iného ) v K. S. v nebytových priestoroch ( v lekárskej ambulancii ), ktorú moţno ako

(správne uzavrel odvolací súd), podradiť pod pojem ( vyplývajúci z uvedeného ustanovenia )

iná podnikateľská ( alebo prevádzková ) činnosť.

Keďţe predmetný byt bol sluţobným bytom tak za účinnosti

a je sluţobným bytom aj za účinnosti nebolo povinnosťou odporcu

uzavrieť s MUDr. J.V. zmluvu o prevode vlastníctva bytu ( § 29a ods. 1 veta druhá v spojení

s ) a zamietnutie jeho ţiadosti ( uznesením

z 30. 1. 2003 ) o prevod bytu do osobného vlastníctva nebolo v rozpore s ustanovením § 29a

ods. 1

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu ( ) správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by

konanie bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení alebo inou

vadou , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné podľa

zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5

v spojení s , a

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

keďţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti náhrady trov tohto konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. mája 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta