Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/169/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ PaeDr. A. H. bývajúcej

v N. 2/ Ing. H., bývajúceho v N., zastúpených JUDr. M. Ď., advokátom v N., proti

žalovanému J. R., bývajúcemu v N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného A.

– S. p. a. s., so sídlom v B. o náhradu škody 995,82 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo 17. februára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. februára 2010

sp. zn. v napadnutej časti o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. marca 2008 č. k. – 177 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 30 000 Sk ( 995,82 € ) s 12,5 %

úrokom z omeškania ročne od 29. 10. 2003 do zaplatenia , náhradu trov konania 47 242,40

Sk ( 1 568,16 € ) k rukám ich právneho zástupcu a na účet súdu trovy štátu 2 932 Sk

( 97,32 € ), do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ( uplatnených úrokov

z omeškania ) žalobu zamietol. Uviedol, že žalovaný porušením právnej povinnosti zavinil

( 15. 10. 2001 ) dopravnú nehodu , pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla vo

vlastníctve žalobcov, čím im vznikla škoda. Bolo preukázané splnenie všetkých

2

predpokladov zodpovednosti žalovaného za túto škodu ( porušenie povinnosti, vznik škody ,

príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie ). Pri

určení výšky škody, ktorú žalobcovia v uplatnenej výške vzhľadom na časový odstup od

dopravnej nehody nevedeli preukázať , súd postupoval podľa ustanovenia

Vychádzal pritom z vykonaného dokazovania , keď znalec Ing. O. Č. ustálil maximálnu škodu

na motorovom vozidle žalobcov vo výške 35 738 Sk ( 1 186,28 € ) a minimálnu škodu vo

výške 31 357 Sk ( 1 040,86 € ) . Žalobcom potom priznal náhradu škody v uplatňovanej

výške ( 30 000 Sk - 995,82 € ) . Dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až

dňom 29. 10. 2003 ( nasledujúcim po tom čo mu bola doručená žaloba) , preto uplatnený

úrok z omeškania priznal od tohto dňa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s.

p. a trovách štátu podľa

Krajský súd Nitra na odvolanie vedľajšieho účastníka uznesením zo

17. decembra 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že v konaní zostala sporná výška

škody uplatnenej žalobcami uviedol, že preto treba opätovne prehodnotiť výšku

materiálových a pracovných nákladov spojených s uvedením poškodenej veci ( motorového

vozidla ) do pôvodného stavu vrátane otázky priznania DPH ( žalobcovia náhradné diely

nekúpili ani nevykonali žiadnu opravu). Konštatoval , že pri každom nároku na náhradu

škody je súd povinný skúmať ( ne ) existenciu podmienok podľa § 450 Občianskeho

zákonníka ( moderačné právo ).

Okresný súd Nitra ( v poradí druhým ) rozsudkom zo 17. augusta 2009 č. k.

– 250 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 995,82 € s 12, 5 %

úrokom z omeškania ročne od 29. 10. 2003 do zaplatenia, náhradu trov konania 2 163,28 €

k rukám ich právneho zástupcu a na účet súdu trovy štátu 156, 99 €, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Mal preukázané splnenie všetkých

predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcom prevádzkou

motorového vozidla podľa . Uviedol, že medzi účastníkmi

zostala sporná výška škody, lebo žalobcovia poškodené motorové vozidlo neopravili

a používali ho až do jeho predaja t. j. do roku 2004. Preto uplatnil postup podľa § 136 O. s.

p. a s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania ustálil výšku škody na 31 357 Sk

( 1 040,87 € ). Keďže žalobcovia uplatnili škodu vo výške 30 000 Sk ( 995,82 € ) , priznal

im nárok len v tejto výške. Námietku týkajúcu sa uplatnenej DPH vyhodnotil za nedôvodnú.

3

Dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie podmienok na zníženie škody podľa § 450

. O trovách konania rozhodol podľa a trovách

štátu podľa

Krajský súd Nitra na odvolanie vedľajšieho účastníka (v poradí druhým rozhodnutím)

rozsudkom zo 17. februára 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej – vyhovujúcej časti výroku, vo výroku o náhrade trov konania účastníkov

a výroku o náhrade trov konania štátu zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcom 1/, 2/, 796,65 € s 12, 5 % úrokom z omeškania ročne od 29. 10. 2003 do

zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcov

1/, 2/ nad priznanú sumu s príslušenstvom zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov prvostupňového konania. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 22, 11 € a žalovanému nahradiť

trovy konania štátu v sume 88, 50 € , na účet Okresného súdu Nitra všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Nestotožnil sa s výškou škody určenou súdom prvého stupňa odhadom podľa § 136

, ktorá mala vzniknúť na motorovom vozidle žalobcov pri dopravnej

nehode dňa 15. 10. 2001 , pretože vzhľadom na samotný vznik škody , spôsob jej odstránenia

, ako aj s prihliadnutím na špecifiká danej veci , je neprimeraná. Uviedol, že určenie výšky

nároku úvahou súdu v zmysle uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak je

nárok preukázaný, pokiaľ ide o jeho právny základ, pričom ťažkosti spôsobuje úplná

nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich obstarania iba s nepomernými

ťažkosťami. Nepomerné ťažkosti pri zisťovaní výšky nároku môžu byť aj neprimeranými

nákladmi na zisťovanie okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku. Takáto úvaha

súdu musí mať vždy podklad v zistení skutočností, ktoré súdu umožnia určité kvantitatívne

posúdenie základných súvislostí. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu došlo

k naplneniu všetkých predpokladov možnosti určenia výšky škody žalobcov úvahou súdu

v zmysle , pričom podporou pre takto určenú výšku škody sú údaje obsiahnuté

v znaleckom posudku znalca Ing. Ota Červenku, ako aj iné dôkazy vykonané súdom prvého

stupňa. Vzhľadom na nepopierateľný nárok žalobcov 1/, 2/, na náhradu škody voči

žalovanému, o výške tohto nároku s prihliadnutím na okolnosti a špecifiká danej veci

rozhodol za použitia tak ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia. O náhrade

trov konania rozhodol podľa v spojení s a trovách

štátu podľa v spojení s O. s p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v rozsahu výrokov, ktorým bola žaloba nad

priznanú sumu s príslušenstvom zamietnutá , žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada

trov prvostupňového konania a žalobcom nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania,

podali dovolanie žalobcovia. Navrhli v napadnutej časti rozsudok odvolacieho súdu zmeniť

tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť im 199, 17 € ( zvyšok nároku

zamietnutý odvolacím súdom ) s úrokom z omeškania 12, 5 % ročne od 29. 10. 2003 do

zaplatenia , náhradu trov prvostupňového konania 2 163, 28 €, náhradu trov odvolacieho

konania 114, 50 € a náhradu trov dovolacieho konania 234, 12 € na uvedený účet ich

právneho zástupcu , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Namietali tzv. inú vadu konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom ( , ). Uviedli, že krajský súd pri svojom

nesúhlase s výškou škody určenej súdom prvého stupňa odhadom podľa

v sume 995, 82 € vychádzal iba z tvrdenia, že je neprimeraná a bez bližšieho vysvetlenia

skonštatoval, že za dôvodnú považuje škodu vo výške 796, 65 €. Takýto záver považovali za

rozporuplný , lebo odvolací súd na jednej strane tvrdil, že určenie výšky nároku na náhradu

škody úvahou súdu musí mať podklad v zistení skutočností, ktoré umožnia určité

kvantitatívne posúdenie základných súvislostí, ale na druhej strane neuvádza žiadne

konkrétne dôvody, pre ktoré bolo treba výšku škody ustálenú súdom prvého stupňa znížiť

o konkrétnu sumu. Nesúhlasili ani s rozhodnutím odvolacieho súdu o trovách konania .

Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť.

Vedľajší účastník navrhol dovolanie žalobcov ako neprípustné ( )

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s p. ) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu

( ). Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238

ods. 2 ).

Z porovnania rozsudkov prvostupňového súdu a odvolacieho súdu je zrejmé, že

napriek použitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa , odvolací súd

v skutočnosti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 796, 65 € s úrokom z omeškania 12, 5 % ročne od

29. 10. 2003 do zaplatenia a zmenil ho len vo výroku, ktorým žalobu v časti istiny 199, 17 €

( rozdielu medzi sumou priznanou súdom prvého stupňa 995, 82 € a odvolacím súdom

priznanou sumou 796, 65 € ) s úrokom z omeškania 12, 5 % ročne od 29. 10. 2003 do

zaplatenia zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmeňujúci výrok rozsudku

súdu prvého stupňa odvolacím súdom považovať iba taký výrok rozsudku, ktorým odvolací

súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím

iným rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s výrokom rozhodnutia prvostupňového súdu

musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci ( R 12/1994 ). Z uvedeného vyplýva, že

rozhodujúcim nie je formálne hľadisko , t. j. ako odvolací súd označil výrok svojho

rozhodnutia, ale vecné hľadisko t. j. výsledkom porovnania oboch výrokov rozsudkov je

uvedená odlišnosť.

Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti t. j. v časti uloženia povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobcom 199, 17 € tak, že v tejto časti žalobu ( s príslušenstvom )

zamietol.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach , v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

6

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky , dovolanie nie je prípustné , ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

V danej veci bolo dovolaním žalobcov napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 199, 17 €, ktorá suma nedosahuje

trojnásobok minimálnej mzdy v čase podania žaloby. Minimálna mzda v deň podania žaloby

t. j. 14. 10. 2003 bola v zmysle nariadenia vlády č. 400/ 2003 Z. z. stanovená sumou 6 080 Sk

( 201, 82 € ) a jej trojnásobok predstavuje sumu 18 240 Sk ( 605,46 € ) . Preto je

dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti podľa uvedeného ustanovenia

neprípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či to už

účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona je potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto ustanovení dovolací súd nezistil

a dovolatelia ju ani nenamietali.

Pokiaľ žalobcovia namietali , že rozsudok odvolacieho súdu ( v napadnutej časti )

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav . Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia

) . Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalobcov boli opodstatnené ( dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval ), žalobcami vytýkané skutočnosti by mohli mať za

následok (nanajvyš) vecnú nesprávnosť rozsudku v uvedenej napadnutej časti, nezakladali

by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd ( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery , prichádzalo do

úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci

nešlo). To isté sa týka aj tzv. inej vady konania ( ).

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania , nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd v dovolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov tohto konania

nepriznal, pretože nepodal návrh na ich náhradu ( v spojení s

, a O. a. p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta