Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/173/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ E.K. bývajúcej v B.,

2/ J.K., bývajúceho v B., 3/ S., s.r.o., so sídlom v B., IČO X., proti žalovaným 1/ R.D.

bývajúcom v B., 2/ D.D., bývajúcej v B. č. X., 3/ P.L.bývajúcom v R., 4/ N.C., a.s., so sídlom

v B. Č., IČO X., 5/ I.P.S., spol. s r.o., so sídlom v S., žalovaní 4/ a 5/ zastúpení JUDr.Z.K.,

advokátkou so sídlom v S.,o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie

neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 13 C

114/2006, o dovolaní žalovaných 4/ a 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

11. novembra 2009 sp.zn. ( 17 Co ), takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky:

I. O d m i e t a dovolanie žalovaných 4/ a 5/ smerujúce proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009 sp.zn. (17 Co), ktorým bolo

odvolanie žalovaného 3/ proti 1.,2.,3.,4. a 5. výroku rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuté.

II. Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009 sp.zn.

(17 Co) vo výrokoch, ktorými bolo :

1/odvolanie žalovaného 4/ proti 1.,2., 5.,7. a 8. výroku rozsudku súdu prvého stupňa

odmietnuté,

2/odvolanie žalovaného 5/ proti 1.a 8. výroku rozsudku súdu prvého stupňa

odmietnuté,

3/ rozhodnuté o trovách konania,

4/ rozhodnuté o priznaní odmeny a hotových výdavkov ustanovenému advokátovi

JUDr. M.L.

5/ rozhodnuté o trovách štátu,

a v zrušenom rozsahu vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom ( v poradí druhým ) rozsudkom zo 17. decembra 2008

č.k. -364 určil, že:

1. žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území B. v Správe katastra B., zapísané na LV č. X.. ako parcela čX..

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.², parcela č. X. záhrady vo výmere 625 m²,

parcela č. X. trvalé trávne porasty vo výmere X. m² a stavby rodinného domu súpisné

číslo X. postaveného na parcele čX. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²,

2. zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 23. júna 2003 uzavretá medzi

žalovaným 5/ ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami, ktorej vklad

do katastra nehnuteľnosti povolila Správa katastra B. v konaní pod sp. zn. X. je

neplatná,

3. zmluva o úvere č. X. z 23. júna 2003 uzavretá medzi žalovanými 4/ a 5/ ako veriteľmi

a žalobcom 3/ ako dlžníkom, žalobcami 1/ a 2/ ako ručiteľmi v znení prílohy č. 1 z 23.

júna 2003 a dodatku č. 2 z 31. júla 2003 je neplatná,

4. dohoda o pristúpení k záväzku č. X. z 24. júna 2003 uzavretá medzi žalovanými 4/ a 5/

ako veriteľmi a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi je neplatná,

5. zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti č. X. z 25. júna 2003

uzavretá medzi žalovaným 5/ ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi je

neplatná,

6. zmluva o postúpení pohľadávky z 23.5.2005 uzavretá medzi žalovanými 4/ a 5/ ako

postupcami a žalovaným 3/ ako postupníkom je neplatná,

7. súhlasné vyhlásenie žalovaných 5/ a 3/ z 23. mája 2005 je neplatné,

8. kúpna zmluva zo 16. novembra 2005 uzavretá medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim

a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. zapísaných na LV č. X.

v Správe katastra v B. ako parcela čX., X., X. a stavba rodinný dom súpisné číslo X.

postavená na parcele číslo X., ktorej vklad povolila Správa katastra B. v konaní pod

sp. zn. V 827/2005 je neplatná.

9. súdom ustanovenému právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ priznal odmenu a náhradu

hotových výdavkov vo výške 3.528,71 eur.

10. upravil učtáreň súdu, aby ustanovenému advokátovi JUDr. M.L. vyplatila priznanú

odmenu v sume 3528,71 eur z rozpočtových prostriedkov súdu na účet ustanoveného

advokáta a

11. odporcom 3/, 4/ a 5/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy

konania v sume 3528,71 eur na účet súdu do troch dní.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal z neplatnosti zmluvy o úvere (§ 497 a nasl.

) uzavretej dňa 23. júna 2006 medzi žalovanými 4/ a 5/ ako veriteľmi

a žalobcom 3/ ako dlžníkom. V dôvodoch rozhodnutia neplatnosť tohto právneho úkonu

posudzoval v súlade s ustanoveniami ( a ). Uviedol,

že zmluva o úvere sa svojim obsahom a účelom priečila dobrým mravom, nakoľko práva

a povinnosti z nej vyplývajúce neboli v rovnováhe ( dojednanie predčasnej splátky vo výške

50% hodnoty úveru ). Bola neurčitá a nezrozumiteľná - vo výške a dátume poskytnutia

peňažných prostriedkov, spôsob ich čerpania a vrátenia. Neplatnosť ostatných právnych

úkonov, t.j. zmluva o zriadení záložného práva z 23.6.2003 ( uzavretá medzi žalovaným

5/ ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložnými dlžníkmi s vyššie uvedenými

nehnuteľnosťami ako predmetom zálohu ), dohoda o pristúpení k záväzku z 25. júna 2003

(uzavretá medzi žalovanými 4/ a 5/ ako veriteľmi a žalobcami 1/ a 2/, ktorý sa stali

spoludlžníkmi žalobcu 3/ ), zmluva o zabezpečovacom prevode z 25. júna 2003 (uzavretá

medzi žalovaným 5/ a žalobcami 1/ a 2/ ), dodatok č. 1 k zmluve o úvere z 31. júla 2003,

zmluva o postúpení pohľadávky z 23. mája 2005 ( zo žalovaných 4/ a 5/ ako postupcov na

žalovaného 3/ ako postupníka), kúpna zmluva zo 16. novembra 2005 (uzavretá medzi

žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi ), odvodzoval od

neplatnosti prvotného právneho úkonu a preto určil žalobcov 1/ a 2/ opätovne za vlastníkov

predmetných nehnuteľností, ktorí na takomto určení preukázali naliehaví právny záujem

spočívajúci v odstránení právnej neistoty. Ustanovenému právnemu zástupcovi priznal

odmenu za 4 úkony právnej služby ( príprava a prevzatie zastúpenia, štúdium spisu, písomné

podanie z 18. marca 2008, účasť na pojednávaní 12. marca 2008 ) vo výške 1/3 výpočtového

základu zníženú o 20% pre zastupovanie dvoch účastníkov. Po zmene žaloby odmenu

advokáta úmerne zvýšil a tiež mu priznal náhradu za stratu času. Na náhradu trov konania

štátu zaviazal žalovaných 3/, 4/, 5/ s odôvodnením, že žalovaní 1/ a 2/ sa stali účastníkmi len

na základe toho, že nehnuteľnosť kúpili v dobrej viere.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. novembra 2009 sp. zn.

( 17 Co ) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/, ustanoveného advokáta, žalovaných

3/ , 4/ a 5/, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch 2. až 8. zmenil tak, že

žalobu v tejto časti zamietol ( bod IV.). Odvolanie žalovaného 3/ ( proti výroku 1. až 5. )

odmietol (bod I.), rovnako ako odmietol odvolanie žalovaného 4/ proti výrokom 1., 2., 5., 7.,

8. (bod II), ako aj odvolanie žalovaného 5/ proti výrokom 1. a 8. (bod III). Žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (bod V.). Ustanovenému advokátovi priznal

odmenu a náhradu hotových výdavkov 5.293,61 eur, ktorú vyplatil z rozpočtových

prostriedkov Krajský súd v Banskej Bystrici (bod VI) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania 1.004,12 eur na účet Krajského súdu

v Banskej Bystrici do troch dní (bod VII.). Odvolací súd preskúmaval len výroky 2, 3, 4, 5,

6, 7, a 8 vo veci samej napadnuté žalovanými 3/, 4/ a 5/ a tiež výroky o trovách konania 9, 10,

a 11 ako súvisiace a napadnuté aj žalobcami 1/a 2/. Odvolanie žalovaných 3/, 4/ a 5/ proti

ostatným výrokom ako je uvedené vyššie odmietol ako podané neoprávnenou osobou,

nakoľko na uvedené neboli pasívne legitimovaní ( ). Námietke

žalovaného 5/, že na rozhodnutie o neplatnosti úverovej zmluvy (výrok 3.) nebol príslušný

podľa dohody účastníkov tuzemský súd, odvolací súd nevyhovel. Vychádzal z § 37 ods. 3

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ,

článku 1 a článku 24 Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001. Právomoc rozhodcovského súdu na

rozhodnutie (ako prvý bod riešenia sporov zo zmluvy ), ktoré si účastníci pre prípad

neplatnosti úverovej zmluvy dojednali nevyplýva z ustanovenia , nakoľko žalovaní 4/

ani 5/ nenamietali od vstupu do konania (uznesením Okresného súdu Žiar nad Honom č.k.

- 113 z 4.1.2007 ). Rovnako z dojednania a Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001

nevyplýva na rozhodnutie sporu o úverovej zmluve právomoc Mestského súdu v Prahe (ako

druhý bod riešenia sporov), nakoľko dojednanie znelo tak, že „v prípade neúspešného

rozhodcovského konania je o spore príslušný rozhodnúť Mestský súd v Prahe“. Článok 1

Nariadenia neurčuje výlučnú právomoc súdu na konanie o neplatnosť zmluvy o úvere, článok

24 Nariadenia určuje, že súd členského štátu má právomoc vtedy, ak sa žalovaný zúčastní

konania, pričom žalovaný 4/ sa zúčastnil konania pred súdmi Slovenskej republiky. Námietke

žalovaného 4/, že v konaní došlo k litispedencii, nakoľko na Okresnom súde Žiar nad Hronom

prebiehalo pod spisovou značkou konanie vo veci žalobcov 1/ až 3/ proti

žalovaným 3/ až 5/ o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záložného práva,

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, dohody o pristúpení k záväzku, vyhlásenia

k zmluve o zabezpečovacom prevode práva, dodatku k zmluve, súd nevyhovel. Toto bolo

právoplatne zastavané pre nedostatok podmienky konania ( ) dňa 2.8.2008.

Preto prekážka litispedencie týmto dňom odpadla. Na uvedené nemá vplyv ani namietaná

skutočnosť, že v konaní súd právoplatne z 28.3.2008 uznesením pripustil

zmenu návrhu tak, že okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa malo rozhodovať aj

o platnosti právnych úkonov uvedených vo výroku 2. až 8., nakoľko táto prekážka bola

následne odstránená. Rozsudok vo veci samej napadnutý žalovanými 3/ až 5/ vo výrokoch 2.

až 8., v ktorých boli pasívne legitimovaní odvolací súd zmenil tak, že žalobu v týchto

výrokoch zamietol, nakoľko aktívne legitimovaní žalobcovia 1/ a 2/ právoplatnosťou

rozsudku v časti určenia vlastníctva, stratili na určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý

právny záujem ( ). O náhrade trov konania rozhodol podľa

v spojení s Náhradu trov advokátovi priznal celkovo za 36 úkonov

právnej pomoci (tarifná odmena za rok 2008 vo výške 6.592,20 Sk ( § 11 ods. 1, § 13 ods. 4

vyhlášky č. ) znížená o 20% ( vyhlášky ) na sumu 5.274 Sk; za rok

2009 vo výške 240,705 € ( 1/13 výpočtového základu zvýšená 7 x) ½ základnej sadzby za

spojené veci znížená o 20% ( § 13 ods. 3 vyhlášky ) na sumu 192,564 €, náhradu za stratu

času 5.072 Sk, paušálne výdavky za rok 2008 14x 190 Sk, za rok 2009 5 6,95 € , (t.j. spolu

5.293,61 €) vyplatené podľa Na náhradu trov štátu za ustanoveného

zástupcu zaviazal odvolací súd žalovaných 1/ a 2/ a to len za úkony vykonané v ich prospech ,

nakoľko odmena bola vyplatená im ustanovenému advokátovi ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu napadli dovolaním žalovaní 4/ a 5/;napadli výroky

rozsudku odvolacieho súdu, ktorými bolo (I.) odvolanie žalovaného 3/ proti 1.,2.,3.,4. a 5.

výroku rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuté, (II.) odvolanie žalovaného 4/ proti 1.,2.,

5.,7. a 8. výroku rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuté, (III.) odvolanie žalovaného 5/ proti

1. a 8. výroku rozsudku súdu prvého stupňa odmietnuté, (V.) o trovách konania a (VI.)

o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov ustanovenému advokátovi JUDr. Milošovi

Levrincovi z rozpočtových prostriedkov štátu napadli žalovaní 4/ a 5/ dovolaním tvrdiac, že

postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ) a rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej

časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Navrhli,

aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti ( t.j. vo

výrokoch I.,II.,III. V. a VI.) a v rozsahu zrušenia vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Opodstatnenosť uplatneného dovolacieho dôvodu vyvodzovali predovšetkým z nesprávneho

postupu dovolacieho súdu pri odmietnutí odvolania žalovaného 3/, 4/ a 5/ z dôvodu

nedostatku ich pasívnej legitimácie v spore. Nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že

žalovaní 4/ a 5/ neboli dotknutí na svojich právach výrokom rozsudku súdu prvého stupňa

o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Určením vlastníckeho práva

žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam súdom nastáva stav vydania bezdôvodného obohatenia

medzi zúčastnenými (žalobcami 1/ až 3/ a žalovanými 1/ až 6/). Ak sa žaloba o určenie

vlastníckeho práva opiera o skutočnosť, že došlo k plneniu z neplatnej zmluvy, je potrebné

prihliadať na to, aby vyhovením žalobe nedošlo k ohrozeniu žalovaného na vrátenie

poskytnutého plnenia (Rozsudok NS ČR ). Výrok o určení vlastníckeho

práva sa preto dotýka žalovaného 3/ a ďalej i žalovaných 4/ a 5/, o čom navyše svedčí aj

výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania; odmietnutím ich odvolaní

odvolacím súdom došlo k vade konania v zmysle Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu dovolatelia vyvodzujú z výsledku konania, keď žalobe v časti

o určené vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ bolo vyhovené avšak žaloba v časti o neplatnosti

právnych úkonov spájaných so zmenou vlastníckeho práva bola zamietnutá pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcov v dôsledku výroku

o určení vlastníckeho práva. Dovolateľom chýba „prejudiciálne rozhodnutie“ o otázke

(ne)platnosti právnych úkonov, ktoré považujú za relevantné zdôvodnenie výroku o určení

vlastníckeho práva. Dodávajú, že určenie vlastníckeho práva sa môže opierať jedine o

prejudiciálne vyhodnotenie (ne)platnosti dotknutých právnych úkonov, pokiaľ toto neexistuje,

nemôže byť výrok o určení vlastníckeho práva „právoplatný“. Pokiaľ odvolací súd

v zamietajúcej časti rozsudku dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu na

určení neplatnosti právnych úkonov, potom nemôže obstáť konštatovanie toho istého súdu

o procesnej ekonomike v rozhodnutí o pripustení zmeny návrhu pre takéto určenie.

Dovolatelia nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že žiaden z účastníkov nemá na

náhradu trov konania právo (§ 142 ods. 2 O.s.p) uviedli, že odvolaním napadli rozsudok súdu

prvého stupňa vo všetkých výrokoch, z hľadiska výsledkov odvolacieho konania boli úspešní

vo výrokoch 2. až 8. a čiastočne vo výroku o trovách konania, neúspešní boli vo výroku 1.,

pre nepochybne vyššiu mieru úspechu im patrí náhrada trov konania. V ďalšom dovolatelia

odkázali na obsah odvolacích dôvodov uvedených v odvolaniach podaných proti rozsudku

súdu prvého stupňa zo 17. decembra 2009.

Žalobcovia 1/ a 2/ k dovolaniu uviedli, že v uvedenom prípade nie sú dané dovolacie

dôvody, neexistujú ani vady, pre ktoré by bolo potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie

zrušiť. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovaných 4/ a 5/ odmietol a súdom

ustanovenému advokátovi JUDr. M.L. priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za

zastupovanie 2 x 10 716,66 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Z tohto hľadiska treba uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,

ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného

prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, podľa ktorej dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to zákon

pripúšťa (viď ).

V danej veci žalovaní 4/ a 5/ napadli dovolaním výroky rozsudku odvolacieho súdu

o odmietnutí odvolania žalovaného 3/, 4/ a 5/, výrok o trovách konania a výrok o priznaní

odmeny a náhrady hotových výdavkov súdom ustanoveného advokáta z rozpočtových

prostriedkov, ktoré majú povahu uznesenia (viď ), i keď sú tieto výroky

súčasťou rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania žalobcov v takomto prípade

treba preto posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo

veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením.

V ustanoveniach a sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle , ale ustanovenia a

neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To

znamená, že procesná prípustnosť dovolaní žalobcov smerujúcich proti výroku rozhodnutia

odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v preskúmavanom prípade vylúčená ustanovením

Ako procesné neprípustné sú i dovolania žalovaných v časti smerujúcej

proti výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými došlo k odmietnutiu odvolaní

žalovaných 3/,4/ a 5/ a priznaní odmeny súdom ustanovenému advokátovi, pretože tieto

nemajú znaky uznesení uvádzaných v a Dovolací súd osobitne uvádza,

že prípustnosť dovolania žalovaných 4/ a 5/ smerujúcich proti výroku rozhodnutiu

odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovaného 3/ nie je daná z dôvodu, že uvedeným

výrokom dovolatelia neboli žiadnym spôsobom dotknutí na svojich subjektívnych

právach (§ 240 ods. 1 prvá veta O.s.p). Z účelu dovolania totiž nevyplýva, že každému

účastníkovi prislúcha právo podať dovolanie. Toto právo nie je dané tomu účastníkovi, v

neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím

nebol dotknutý vo svojich právach (viď aj R 50/1999); v tejto časti preto žalovaní 4/ a 5/ nie

sú oprávnenými osobami na podanie dovolania. V konaní o určenie vlastníckeho práva

k dotknutým nehnuteľnostiam žalovaných 1/ a 2/ majú jeho účastníci samostatné postavenie

(nie nerozlučné ), preto každý z nich koná sám za seba ( ).

Samostatný spoločník je oprávnený podať odvolanie len za seba. Ak súd odmietol jeho

odvolanie, ako osoby, ktorá nie je na podanie odvolania oprávnená (§ 218 ods. 1 písm. b/

), ďalší spoloční účastníci nie sú oprávnení podať proti takémuto rozhodnutiu

odvolaciemu súdu dovolanie.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalovaných 4/ a 5/ vo vzťahu k výroku rozsudku

odvolacieho súdu, (I.) ktorým bolo odvolanie žalovaného 3/ smerujúce proti 1.,2.,3.,4. a 5.

výroku rozsudku okresného súdu odmietnuté podľa procesné

neprípustné a súčasne ide o dovolania podané niekým, kto na dovolanie nie je oprávnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadny opravný prostriedok žalovaných 4/ a 5/

v tejto časti podľa v spojení s odmietol.

Vzhľadom na uvedené by dovolania žalovaných 4/ a 5/ mohli byť procesne prípustné,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v

So zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolatelia

nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalovaných 4/ a 5/ preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolacích námietok žalovaných, ktorí existenciu vady

konania v zmysle odôvodňujú nesprávnym rozhodnutím odvolacieho

súdu o odmietnutí ich odvolaní smerujúcich proti rozsudku súdu prvého stupňa, dovolací súd

sa zameral na zistenie, či dovolateľom ako účastníkom konania bola postupom odvolacieho

odňatá možnosti konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie

105Cdo 173/2010

procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Postup odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie odmietnuté a preto nedošlo k jeho

vecnému prejednaniu i keď neboli splnené zákonne podmienky pre takýto postup možno

považovať za vadu konania v zmysle (obdobne napr. Zo súdnej praxe

č. 61/1998 a č. 13/1999, tiež R 23/1999, tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. z 1. septembra 2005).

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku takto zdôvodnil odmietnutie odvolaní

žalovaných 4/ a 5/ : „ Vecne pasívne legitimovaní v spore o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam napísaným na LV č. X. v katastrálnom území B. ako parcela čX., X., X. a

stavba rodinného domu súpisného č. X. na parcele čX. sú len žalovaní 1/ a 2/ rade, ktorým

v katastri nehnuteľnosti svedčí zápis vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaní

v 3/, 4/ a 5/ rade rozhodnutím okresného súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

z LV č. X. neboli žiadnym spôsobom dotknutí na svojich právach, preto podľa § X. nie

sú subjektívne oprávnení podať odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorým súd

určil vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ k pozemkom a rodinnému domu (výrok č. 1).“ . . . .

„Odvolací súd podľa odmietol odvolanie žalovaného 3/ rade proti

prvému, druhému, tretiemu, štvrtému a piatemu výroku rozsudku okresného súdu, odvolanie

žalovaného 4/ proti prvému, druhému, piatemu, siedmemu a ôsmemu výroku rozsudku

okresného súdu aj odvolanie žalovaného 5/ proti prvému a ôsmemu výroku rozsudku

okresného súdu, pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.“ ( strana 8

odsek 2 a ods. 11 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ).

Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaných 4/ a 5/ smerujúcich proti prvému výroku

rozsudku súdu prvého stupňa o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu, že

uvedeným výrokom súdu neboli dotknuté subjektívne práva žalovaných 4/ a 5/. Na rozdiel od

uvedeného žalovaní 4/ a 5/ subjektívnu prípustnosť na podanie odvolania odvodzovali od

postavenia žalovaného 3/, ktorého sa určujúci výrok mal (podľa ich názoru) priamo dotýkať

a tiež nadväzujúcimi vzťahmi odvíjajúcimi sa od súdneho výroku o určení vlastníckeho práva

(najmä vzťahmi vydania bezdôvodného obohatenia medzi žalovanými navzájom).

115Cdo 173/2010

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ X. ).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený ( ).

Právna teória rozlišuje pri riadnych opravných prostriedkoch objektívne a subjektívne

podmienky prípustnosti. Tieto dávajú odpovede na otázky, čo môže byť predmetnom

opravného prostriedku a kto má oprávnenie opravný prostriedok použiť. Objektívnou

(zákonnou) podmienkou prípustnosti odvolania v občianskom súdom konaní je existencia

rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, pokiaľ to zákon

nevylučuje (§ X. ). Odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvého stupňa,

ktoré nenadobudlo právoplatnosť, ak to zákon nevylučuje (§ X. ). Subjektívna

podmienka prípustnosti odvolania v občianskom súdom konaní sa spája s pojmom účastníctva

v konaní ( ). Opravný prostriedok je prejavom nespokojnosti s obsahom

rozhodnutia toho, kto je účastníkom konania, teda sa ho napadnuté rozhodnutie týka. Príčina

nespokojnosti musí smerovať proti výroku rozhodnutia, ktorý musí znieť v neprospech toho,

kto opravný prostriedok podáva. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie môže podať účastník

v neprospech ktorého napadnuté rozhodnutie vyznelo, t.j. kto bol v konaní neúspešný – tým,

že súd jeho návrhu nevyhovel. V sporovom konaní je účastníkom konania žalobca

a žalovaný. Žalobcom je ten kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca označí v žalobe

za žalovaného (§ 90 O.s.p). Nie je významné, či žalovaný označený žalobcom je nositeľom

hmotnoprávneho vzťahu, t.j. či je vecne pasívne legitimovaným účastníkom. Nedostatok

vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) má dopad na výsledok sporu z vecného hľadiska.

Vecná legitimáciu nesúvisí s pojmom účastníctva v sporovom konaní ( napr. s právom byť

účastníkom konania a mať procesnú spôsobilosť). Pre nedostatok vecnej legitimácie sa však

účastník konania nestáva osobou neoprávnenou na podanie odvolania. Vo všeobecnosti

platí, že výsledok sporu (prejavený výrokom rozhodnutia) dopadá na účastníkov konania

(preto sa ich týka).

Podstatnou otázkou v danej veci je to, či výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa dotýka „práv“ žalovaných 4/ a 5/. Pojem „právo“

je potrebné v tejto súvislosti interpretovať v zmysle ustanovenia , ktoré poskytuje

125Cdo 173/2010

ochranu jednak právam (hmotnoprávneho i procesnoprávneho charakteru), ale rovnako i

ochranu oprávnených záujmov účastníkov.

Návrhom na začatie konania (79 ) možno uplatniť viaceré práva rôzneho druhu

na rovnakých alebo rozdielnych skutkových základoch za účasti jedného alebo i viacerých

účastníkov konania na tej ktorej strane (tzv. spoločné konanie). V spoločných konaniach

môže účastník napadnúť odvolaním tie výroky, ktorými mu bola spôsobená ujma.

Rozhodnou zostáva otázka, či napadnutým výrokom rozhodnutia došlo k určitej ujme na

právach a oprávnených záujmoch, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností

medzi účastníkmi; dôležitým je porovnanie výsledku sporu vo vzťahu k účastníkovi (t.j. či

rozhodnutie vyznelo v jeho neprospech), nie však jeho subjektívne presvedčenie o dôsledkoch

vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. V sporných prípadoch je potrebné

právo účastníka k podaniu odvolania pripustiť.

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa v poradí druhým spoločným rozhodnutím

(jedným rozsudkom) určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a súčasne ďalšími výrokmi

určil neplatnosť: a/ zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam

uzavretej medzi žalovaným 5/ ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami, b/

zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným 4/ a 5/ ako veriteľmi, žalobcom 3/ ako dlžníkom

a žalobcami 1/ a 2/ ako ručiteľmi, c/ dohody o pristúpení k záväzku z úveru uzavretej medzi

žalovaným 4/ a 5/ ako veriteľmi a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi (spoludlžníkmi), d/ zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam uzavretou medzi žalovaným 5/ ako

veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi, e/ zmluvou o postúpení pohľadávky (z úveru)

uzavretou medzi žalovaným 4/ a 5/ ako postupcami a žalovaným 3/ ako postupníkom, f/

súhlasného vyhlásenia uzavretého medzi postupcom (žalovaným 5/) a postupníkom

(žalovaným 3/), g/ kúpnej zmluvy k dotknutým nehnuteľnostiam uzavretej medzi žalovaným

3/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi. Zmluvu o úvere považoval za

absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi, neurčitosť

a nezrozumiteľnosť ( a ). Pre neplatnosť úverovej

zmluvy ako hlavného záväzkovo právneho vzťahu súd považoval za neplatnú aj dohodu o

pristúpení k záväzku z úverovej zmluvy, pre neexistenciu zabezpečovaného záväzku

považoval za neplatnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva, zmluvy o postúpení pohľadávky a zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyslovenú absolútnu neplatnosť

135Cdo 173/2010

právnych úkonov, ktorými došlo k postupnému prevodu vlastníckeho práva zo žalobcov 1/ a

2/ na žalovaných 4/ a 5/, ďalej cez žalovaného 3/ až na žalovaných 1/ a 2/, súd určil, že tieto

patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

Výrok rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva ( ) rieši

právny pomer (vzťah) vlastníctva k určitej veci; rieši otázku, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je. Z povahy týchto určovacích rozhodnutí plynie i to, že ich nútený

výkon neprichádza do úvahy. Dôvodom je nedostatok materiálnych predpokladov

vykonateľnosti (pre ich obsahovú neurčitosť), absentuje presný a nepochybný spôsob

stanovených vynucovaných práv i povinnosti. Vlastnícke právo (§ 123 Občianskeho

zákonníka) je vecné právo (iura in rem), profilujúce sa ako absolútne subjektívne právo

s účinkami erga omnes (voči každému). Je preto potrebné vychádzať z toho, že každý

z účastníkov konania o takejto žalobe (actio negatória), o ktorom žalobca tvrdí, že „popiera

vlastnícke právo alebo ho neoprávnenými zásahmi ruší“ je osobou oprávnenou namietať

správnosť výroku rozhodnutia súdu o jeho určení. Dovolací súd preto nepovažuje za správny

názor odvolacieho súdu, ktorý z nedostatku pasívnej hmotnoprávnej (vecnej) legitimácie

dospel k právnemu záveru, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa sa nedotýka účastníkov

sporového konania a preto im nepriznal postavenie oprávnených subjektov na podanie

odvolania, čím konanie trpí namietanou vadou konania v zmysle

Dôsledkom právneho záveru prijatého odvolacím súdom by nastal stav, ktorým by sa

neúspešným účastníkom sporového konania upierala možnosť odvolacieho (inštančného)

prieskumu zamietavých prvostupňových rozsudkov pre nedostatok vecnej legitimácie

z hľadiska ich vecnej správnosti, čo by mohlo mať dopad na zaručené právo na

súdnu ochranu ( ).

Inou vadou konania ( ) je procesná vada, ktorá na rozdiel od

vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia.

Z hľadiska námietok dovolateľa prípadne obsahovo vymedzujúcej existenciu tzv. inej

vady konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je

dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci

nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v

procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť

145Cdo 173/2010

dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo

alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.:

dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by

zakladal prípustnosť dovolania v zmysle Vzhľadom na uvedené, dovolaciemu

súdu nebola daná zákonná možnosť zaoberať sa námietkami žalovaného 5/, ktorými sa

spochybňovala vecná príslušnosť, preskúmateľnosť rozhodnutia a rešpektovanie viazanosti

súdu návrhom.

Žalovaní 4/ až 5/ v dovolaní namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací

dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá. Právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa

, pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil - t.j. vo výrokoch : (II.)

ktorým bolo odvolanie žalovaného 4/ proti 1.,2., 5.,7. a 8. výroku rozsudku súdu prvého

stupňa odmietnuté, (III.) ktorým bolo odvolanie žalovaného 5/ proti 1. a 8. výroku rozsudku

súdu prvého stupňa odmietnuté, zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil tomuto súdu na

ďalšie konanie ( ), pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Ako do zrušovaného

rozhodnutia závislé ( ) zrušil tiež rozsudok odvolacieho súdu vo

výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté : (V.) o trovách konania , (VI.) o priznaní odmeny

a náhrady hotových výdavkov ustanovenému advokátovi JUDr. M.L.a (VI.) o trovách štátu.

Pre existenciu vady uvedenej v ustanovení , ktorá (sama osebe)

bola dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, dovolací súd sa nezaoberal

ďalšími dôvodmi dovolania spočívajúcimi v tom, že konanie je postihnuté „inou vadou“,

155Cdo 173/2010

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24 . mája 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta