Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-92-2021.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/92/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: JUDr. Ondrej Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému : M. M., C.. XX.XX.XXXX, D. S. B. XX, XXX XX S. o zaplatenie 122,01 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 122,01 € spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 48,01 € od 29.05.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 24,00 € od 31.07.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 50,-€ od 28.09.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici, postúpenou na tunajší súd dňa 08.06.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 122,01 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania z titulu nezaplatenia ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb.
2. Dňa 10.06.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 27882/B (ďalej len „O2“) na žalobcu.
3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. O2 Slovakia s.r.o. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil, čím sa dostal do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra zo dňa 14.05.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 164,02 €, s lehotou splatnosti 28.05.2018;
- faktúra zo dňa 14.07.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 143,01€ s lehotou splatnosti 30.07.2018
- faktúra zo dňa 14.09.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 113,19 € s lehotou splatnosti 27.09.2018
4. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka spolu vo výške 122,01 € ktorú žalovaný napriek upomienkam, ku dňu podania žaloby neuhradil. Keďže žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatňuje okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
5. Dňa 13.01.2020 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č.k. 12Up/1953/2019, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto bol v súlade s ustanovením § 10 ods.1 Zákona o upomínacom konaní žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP).
6. Podaním zo dňa 04.06.2021 žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, ktorým je Okresný súd Bratislava II.
7. Súd žalobu spolu s prílohami k žalobe doručoval žalovanému na všetky súdu známe adresy. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej ako aj prílohami riadne doručená uložením na pošte.
8. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Na prejednanie veci samej súd v zmysle § 297 písm. b) CSP, nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, kedy skutková a právna stránka sporu bola štandardná a viacnásobne sa opakujúca. Žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
10. Okresný súd Banská Bystrica doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný si zásielku súdu neprevzal v odbernej lehote a k žalobe sa nevyjadril. Oznámenie o podanej žalobe bolo Okresným súdom Bratislava II zverejnené na webovej stránke súdu a vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 25.08.2021.
11. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom, tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalovaný uzatvoril dňa 15.03.2017 so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, ako právnym predchodcom žalobcu, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb O2 Fér s platbou na faktúru, pričom mu bolo pridelené účastnícke číslo +XXXXXXXXXXXX a číslo SIM karty XXXXXXXXXXXXXXXXXX. Dňa 13.06.2017 došlo medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb pričom žalovanému bol aktivovaný program služieb O2 dáta.
13. Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., žalovanému faktúry tak, ako je uvedené v bode 3 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný však tieto faktúry žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi neuhradil v lehote ich splatnosti a ani po jej márnom uplynutí.
14. Dňa 03.06.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., IČO: 35 848 863, na žalobcu
15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2019 vyplýva, že spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. oznámila dňa 03.06.2019 postúpenie pohľadávky žalovaného vo výške 122,01 € žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4563 zo dňa 03.06.2019.
16. Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 17.09.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej ak ako „zákon č. 351/2011“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 15.03.2017 a 13.06.2017 uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb (táto skutočnosť nebola sporná). Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu a to vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovaná ako fyzická osoba - spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 OZ). Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté verejné služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z.. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej zmluvy vystavoval žalovanému faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za poskytované služby a je dlžný celkovú čiastku vo výške 122,01 eur. Z faktúry č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy vo výške 48,01 €, z faktúry č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 24,- € a z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 50,-€.
19. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, je žalobcovi povinný uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.