Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)814/363890.2e542d.pdf
PDF · 116.17 KB
No categories available
3Obo/55/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 55/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej
v právnej veci žalobcu: J. E.. P. L.., X., H., reg. č. X., zast. advokátom JUDr. V. I. proti
žalovanému: S., s. r. o., so sídlom B., zast. advokátkou
JUDr. Z. H., o čiastočné zrušenie rozhodcovského rozhodnutia,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu Bratislave č. k. 28 Cb 65/2000
zo dňa 21. 01. 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k.
28 Cb 65/2000 zo dňa 21. 01. 2010 v časti o zaplatenie 70 800 USD p o t v r d z u j e
a v časti spolu s 18% úrokom z omeškania od 06. 08. 1996 do zaplatenia z r u š u j e a vec
v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 28 Cb 65/2000 zo dňa 21. 01. 2010 rozhodol
tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70 800 USD spolu s 18% úrokom
z omeškania od 06. 08. 1996 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 21 051,65 Eur.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6 Obo 122/2008, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave č. k. 28 Cb 65/2000-381 zo dňa 03. 07. 2008. S poukazom na toto uznesenie
konštatoval, že v novom konaní bolo prvostupňovému súdu uložené skúmať, či kupujúci včas
oznámil predávajúcemu vady dodávky a najmä, či túto vadu kupujúci dôveryhodne preukázal,
či dodaním tovaru s preukázanými vadami došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom,
za ktorých podmienok by mohol kupujúci odstúpiť od zmluvy v rozsahu vadného
plnenia podľa ustanovenia § 436 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 44
ods. 1 Obchodného zákonníka s následkom zániku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu s tým,
že po doplnení dôkazov bude možné rozhodnúť o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny.
na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne B. Ď., ktorá bola v čase
1995 - 1996 konateľkou spoločnosti, kde žalovaný je 90% spoločníkom prvostupňový súd
zistil, že žalovaná spoločnosť bola koordinátorom obchodných prípadov medzi dodávateľom
a odberateľom a čo sa týka firmy S. Žilina, žalovaný ponúkol spoluprácu v dodávke
hydraulických systémov do Indie. Svedkyňa uviedla, že bola podpísaná zmluva s presnými
dodacími termínmi, na základe požiadaviek Indie, ktoré S. Žilina nedodržala a až nakoniec
dodala 4 sady hydrauliky, na ktorú dodávku po určitom čase prišlo odpoveď od indického
zákazníka, že sady sú nekompletné, nefunkčné. Tento fax
bol preposlaný do spoločnosti S., s. r. o. Žilina, pani K. za účelom zaujatia stanoviska, k čomu
však nedošlo a že následne indický zákazník odmietol zaplatiť. Spoločnosť S., s. r. o. Žilina
bola informovaná, že nefunkčné sady si môže prevziať.
Na otázku súdu, či žalovaný vypracoval správu o vadách spolu s faxom, svedkyňa uviedla,
že ako koordinátor preposlal fax bez toho, aby k tomu pridali nejaký sprievodný list.
Vypočutím svedkyne Ing. B. prvostupňový súd zistil, že boli odoslané nejaké sady, vyvezený
tovar nebol v danom počte, po dohodnutom termíne a keď sa tovar vyviezol z indickej strany
bola doručená reklamácia, že tovar je nefunkčný. Reklamácia bola zaslaná do firmy za
účelom zaujatia stanoviska, na ktoré však nebola zaslaná žiadna odpoveď, následkom čoho sa
potom muselo hľadať náhradné riešenie prostredníctvom iného dodávateľa a indickému
zákazníkovi bola zaslaná nová zásielka. Na otázku súdu aký bol postup reklamácie, svedkyňa
uviedla, že vždy prepošlú originál faxovej správy alebo iného podania dodávateľovi, alebo
výrobcovi, ktorý zabezpečuje riešenie daného problému. Na otázku súdu či okrem preposlania
faxu bola vypracovaná aj správa, ktorej obsahom bolo oznámenie vád, svedkyňa uviedla, že
nie. Na základe takto doplneného dokazovania prvostupňový súd zistil, že priamo vadnú
dodávku nereklamoval, ale že prostredníctvom spoločnosti J. S., s. r. o. iba doručoval faxovú
správu od zahraničného odberateľa, a že kupujúci vadu dodávky preukazoval na základe
správy konečného odberateľa. prvostupňový súd doklad, faxovú správu z č. l. 176 – 178,
z ktorej je možné zistiť problematickú komunikáciu medzi sporovými stranami označil za
taký, ktorý nepreukazuje tvrdenie o vydanej dodávke
4 hydraulických systémov stabilizácie T-72. Prvostupňový súd dospel k záveru, že podľa
týchto dvoch faxových správ nebolo preukázané vadné plnenie zo strany žalobcu ale najmä
vychádzajúc z dátumu podania týchto faxov nie je možné priznať kupujúcemu v zmysle
ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka s prihliadnutím k ich obsahu, že neboli
podané predávajúcemu bez zbytočného dokladu, čo kupujúci vady zistil. V zmysle uvedených
dôvodov prvostupňový súd označil nárok žalobcu podľa ustanovenia § 409 ods. 1
Obchodného zákonníka za oprávnený a zaviazal ho žalobcovi zaplatiť spolu s úrokom
z omeškania s poukazom na ustanovenie § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu doručenému žalovanému 26. 02. 2010 podal žalovaný
v zákonnej lehote, podaním doručeným súdu 15. 03. 2010 odvolanie, v ktorom namietal
s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepresvedčivé
odôvodnenie, nevykonanie ďalších dôkazov. Namietal prečo súd nepovažoval správy
žalovaného zo dňa 09. 08. 1996 a 12. 08. 1996, ktoré obsahovali podrobný popis vád
dodaného tovaru za dôkaz o oznámení vád predmetného tovaru, namietal, že sa nevysporiadal
s argumentmi žalovaného v podaní zo dňa 14. 08. 2009 a s tvrdeniami svedkov
na pojednávaní dňa 21. 01. 2010. Podľa žalovaného prvostupňový súd vôbec nezdôvodnil
výšku 18% úroku z omeškania a taktiež sa neriadil uznesením odvolacieho súdu
a konštatoval, že vadnosť predmetnej dodávky vyplýva aj z toho, že žalovaný musel
zabezpečiť konečnému odberateľovi dodanie náhradného tovaru namiesto tovaru dodaného
žalobcom, keďže konečný odberateľ v Indii tovar dodaný žalobcom odmietol ako vadný
a takýto tovar žalovanému nezaplatil. Žalovaný aby nestratil zákazníka musel zaobstarať
náhradnú dodávku od iného predávajúceho spoločnosti D., a. s. T. a to za vyššiu cenu než
bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným,
čím vznikla žalovanému škoda, ktorú si uplatnil v rámci rozhodcovského konania
a rozhodcovský súd nárok uznal vykonateľným rozhodnutím dňa 21. 01. 2000 a uložil
žalobcovi povinnosť žalovanému škodu zaplatiť. Žalovaný aj s poukazom na toto rozhodnutie
odvodzuje skutočnosť, že dodaný tovar bol vadný. Za ďalší nepochybný dôkaz vadnosti
žalovaný označil fakt, že žalovaný dodal menšie množstvo tovaru ako bolo dohodnuté
v zmluve a neskôr viac ako jednej rok po zmluve dohodnutej lehote. Aj táto skutočnosť podľa
žalovaného nasvedčuje v zmysle ustanovenia § 420 Obchodného zákonníka za dodanie tovaru
s vadami. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že faxové
správy zo dňa 09. 08. 1996 nespĺňajú základné požiadavky na oznámenie vád tovaru
a namieta, že zmluva a ani Obchodný zákonník nepredpisujú ako majú byť vady oznámené.
Podľa žalovaného muselo byť z týchto reklamácií zo dňa 09. 08. 1996 a 12. 08. 1996
žalobcovi zrejmé o aké vady ide a ktorej konkrétnej dodávky sa reklamované vady týkajú.
S poukazom na výpoveď svedkýň uviedol, že išlo o bežné vybavovanie reklamácií. Žalovaný
zároveň namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal s otázkou odstúpenia žalovaného
od zmluvy, keďže nesplnenie základných povinností žalobcu / predávajúceho / uskutočniť
výber medzi nárokmi v prípade uplatňovaných vád predmetného tovaru odstrániť
reklamované vady bez zbytočného odkladu je potrebné považovať za porušenie zmluvy,
ktoré jednoznačne zakladá nárok kupujúceho / žalovaného / od zmluvy odstúpiť. Žalovaný
odstúpil od zmluvy, preto je nárok žalobcu nedôvodný.
Žalovaný namietal aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti výroku
z omeškania, nakoľko vôbec nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňová súd dospel
k záveru, že zákonná výška úroku z omeškania je 18%. S poukazom na § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka v čase platného a účinného v čase splatnosti uplatneného nároku
05. 08. 1996 a ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka konštatoval, že ak je dlžník
v omeškaní je povinný platiť obvyklé úroky z omeškania a ak nie sú úroky určené, je dlžník
povinný platiť obvyklé úroky požadované na úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade výška úrokov nebola zmluvnými stranami
dohodnutá, žalovaný nemal sídlo na území Slovenskej republiky a súd mal zisťovať výšku
úrokov z omeškania použitím informácií obvyklých úrokov požadovaných za úvery,
ktoré poskytovali banky v mieste sídla žalovaného teda Singapure. Podľa informácie
žalovaného bola výška úrokov v čase uzavretia zmluvy v Singapure 6,26%, t. j. zákonná
výška úroku mala byť 7,26% a nie 18% . Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť,
že nárok žalobcu zamietne a žalobcu zaviaže žalovanému nahradiť trovy právneho zastúpenia.
K odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu
12. 04. 2010, v ktorom označil odvolanie za účelové a nedôvodné. Za zarážajúce označil,
že žalovaný tovar prevzal a po takmer 14 rokoch tovar nezaplatil. navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je právne nedôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodávku
štyroch hydraulických sád vo výške 70 800 USD s úrokom z omeškania od 06. 08. 1996
do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalobca ako predávajúci
žalovanému ako kupujúcemu tovar, ktorého zaplatenie je predmetom sporu dodal. Sporné
nie je ani, že žalobca so žalovaným mal uzatvorenú kúpnu zmluvu MAS/MN/4789/4289/3698
zo dňa 23. 05. 1996, na základe ktorej sa predávajúci žalobca zaviazal dodať žalovanému –
kupujúcemu 15 sád hydraulického systému stabilizácie T-72 v cene 17 700 USD za jednu
sadu. Fakt, že žalobca tovar dodal a žalovaný tovar nezaplatil sporný nie je. Podľa žalovaného
z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé s akými úvahami sa konajúci súd riadil,
nie je zrejmé prečo nevykonal navrhované dôkazy a odôvodnenie rozhodnutia
nie je presvedčivé. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňovým súdom považuje za riadne zdôvodnené, presvedčivé a vydané
na základe riadne vykonaného dokazovania.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného je či z dôvodu
podľa neho riadnej reklamácie platne odstúpil od kúpnej zmluvy a nevznikla mu povinnosť
za dodaný tovar zaplatiť. Z predložených dôkazov ako aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je sporné, že žalobca dodal po termíne dohodnutom v kúpnej zmluve 4 sady
hydrauliky, ktoré indický zákazník, pre ktorého žalovaný tovar dodaný od žalobcu odobral,
označil za nekompletný a nefunkčný. Žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal, že tovar
dodaný žalobcom u neho riadne reklamoval. Aj zo svedeckých výpovedí pracovníčok
žalovaného nevyplynulo, že žalovaný tovar dodaný žalobcom riadne reklamoval,
čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne, ktorá potvrdila, že nebola vypracovaná ohľadne
reklamácie žalovaným žiadna správa, ale, že došlo iba k preposlaniu faxovej správy
od indického zákazníka. odvolací súd sa na základe takto posúdeného skutkového stavu
stotožnil s vyjadreným právnym názorom v napadnutom rozhodnutí, že žalovaný žiadnym
hodnoverným dôkazom nepreukázal, že dodaný tovar, ktorého zaplatenie je predmetom sporu,
riadne reklamoval. Faxové správy zo dňa 09. 08. 1996 a 12. 08. 1996, na ktoré žalovaný
v jeho odvolaní poukazuje odvolací súd nepovažuje za riadne reklamácie vykonané v súlade
s Obchodným zákonníkom a dohodnutými podmienkami v zmluve, tak ako konštatoval
prvostupňový súd. z ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva,
že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní ak kupujúci nepodá
správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Za takúto správu o vadách tovaru
bez zbytočného odkladu v súlade s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka sa nedá
považovať preposlanie faxovej správy odberateľa žalovaného. Dôvody uvádzané v odvolaní,
že formu a spôsob reklamácie oznámenia vád tovaru Občiansky zákonník nepredpisuje,
z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za právne irelevantné.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že žalovaný nevykonal u jeho dodávateľa –
žalobcu žiadnu reklamáciu, iba preposlal faxoú správu jeho odberateľa, ktoré preposlanie
faxovej správy sa nedá považovať za reklamáciu vád tovaru v zmysle ustanovenia
§ 428 Obchodného zákonníka. Tým, že žalovaný nepreukázal, že dodaný tovar žalobcom
riadne reklamoval, nemohol ani riadne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Žalobca tovar, ktorého
zaplatenie v súdnom konaní uplatňuje dodal a povinnosťou kupujúceho je za dodaný tovar
zaplatiť. Na tejto skutočnosti nemení ani jeho tvrdenie, že práve z dôvodu vadnosti tohto
tovaru musel zabezpečiť iný tovar za vyššiu cenu a na jeho náklady. Bolo vecou žalovaného
pokiaľ mu bol dodaný tovar, aby tento riadne reklamoval a preukázal vadnosť tovaru,
na základe čoho by mohol v súlade so zákonom platne od kúpnej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ
tak neurobil a ako tvrdí vznikla mu škoda , tento fakt nezakladá dôvod, pre ktorý by nemal
dodaný tovar zaplatiť.
Sporné nie je ani, že žalovaný sa dostal s platením za dodaný tovar do omeškania
a teda žalobcovi vznikol nárok úrok z omeškania. z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že prvostupňový súd priznal úrok vo výške 18% bez akéhokoľvek zdôvodnenia, na základe
čoho k tomuto percentu úroku z omeškania došiel. Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa stotožnil s názorom žalovaného vyjadreného v odvolaní, že v tejto časti je rozsudok
nepreskúmateľný, a preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu
prvostupňové rozhodnutie v časti istiny 70 800 USD označil za vydané v súlade so zákonom
a ako vecne správne ho podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 26. mája 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková