Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/55/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci žalobcu: J. E.. P. L.., X., H., reg. č. X., zast. advokátom JUDr. V. I. proti

žalovanému: S., s. r. o., so sídlom B., zast. advokátkou

JUDr. Z. H., o čiastočné zrušenie rozhodcovského rozhodnutia,

na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu Bratislave č. k.

zo dňa 21. 01. 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k.

zo dňa 21. 01. 2010 v časti o zaplatenie 70 800 USD p o t v r d z u j e

a v časti spolu s 18% úrokom z omeškania od 06. 08. 1996 do zaplatenia z r u š u j e a vec

v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. zo dňa 21. 01. 2010 rozhodol

tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70 800 USD spolu s 18% úrokom

z omeškania od 06. 08. 1996 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 21 051,65 Eur.

2

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. , ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -381 zo dňa 03. 07. 2008. S poukazom na toto uznesenie

konštatoval, že v novom konaní bolo prvostupňovému súdu uložené skúmať, či kupujúci včas

oznámil predávajúcemu vady dodávky a najmä, či túto vadu kupujúci dôveryhodne preukázal,

či dodaním tovaru s preukázanými vadami došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom,

za ktorých podmienok by mohol kupujúci odstúpiť od zmluvy v rozsahu vadného

plnenia podľa ustanovenia v spojení s ustanovením

ods. 1 s následkom zániku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu s tým,

že po doplnení dôkazov bude možné rozhodnúť o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie

kúpnej ceny.

na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne B. Ď., ktorá bola v čase

1995 - 1996 konateľkou spoločnosti, kde žalovaný je 90% spoločníkom prvostupňový súd

zistil, že žalovaná spoločnosť bola koordinátorom obchodných prípadov medzi dodávateľom

a odberateľom a čo sa týka firmy S. Žilina, žalovaný ponúkol spoluprácu v dodávke

hydraulických systémov do Indie. Svedkyňa uviedla, že bola podpísaná zmluva s presnými

dodacími termínmi, na základe požiadaviek Indie, ktoré S. Žilina nedodržala a až nakoniec

dodala 4 sady hydrauliky, na ktorú dodávku po určitom čase prišlo odpoveď od indického

zákazníka, že sady sú nekompletné, nefunkčné. Tento fax

bol preposlaný do spoločnosti S., s. r. o. Žilina, pani K. za účelom zaujatia stanoviska, k čomu

však nedošlo a že následne indický zákazník odmietol zaplatiť. Spoločnosť S., s. r. o. Žilina

bola informovaná, že nefunkčné sady si môže prevziať.

Na otázku súdu, či žalovaný vypracoval správu o vadách spolu s faxom, svedkyňa uviedla,

že ako koordinátor preposlal fax bez toho, aby k tomu pridali nejaký sprievodný list.

Vypočutím svedkyne Ing. B. prvostupňový súd zistil, že boli odoslané nejaké sady, vyvezený

tovar nebol v danom počte, po dohodnutom termíne a keď sa tovar vyviezol z indickej strany

bola doručená reklamácia, že tovar je nefunkčný. Reklamácia bola zaslaná do firmy za

účelom zaujatia stanoviska, na ktoré však nebola zaslaná žiadna odpoveď, následkom čoho sa

potom muselo hľadať náhradné riešenie prostredníctvom iného dodávateľa a indickému

zákazníkovi bola zaslaná nová zásielka. Na otázku súdu aký bol postup reklamácie, svedkyňa

uviedla, že vždy prepošlú originál faxovej správy alebo iného podania dodávateľovi, alebo

výrobcovi, ktorý zabezpečuje riešenie daného problému. Na otázku súdu či okrem preposlania

3

faxu bola vypracovaná aj správa, ktorej obsahom bolo oznámenie vád, svedkyňa uviedla, že

nie. Na základe takto doplneného dokazovania prvostupňový súd zistil, že priamo vadnú

dodávku nereklamoval, ale že prostredníctvom spoločnosti J. S., s. r. o. iba doručoval faxovú

správu od zahraničného odberateľa, a že kupujúci vadu dodávky preukazoval na základe

správy konečného odberateľa. prvostupňový súd doklad, faxovú správu z č. l. 176 – 178,

z ktorej je možné zistiť problematickú komunikáciu medzi sporovými stranami označil za

taký, ktorý nepreukazuje tvrdenie o vydanej dodávke

4 hydraulických systémov stabilizácie T-72. Prvostupňový súd dospel k záveru, že podľa

týchto dvoch faxových správ nebolo preukázané vadné plnenie zo strany žalobcu ale najmä

vychádzajúc z dátumu podania týchto faxov nie je možné priznať kupujúcemu v zmysle

ustanovenia s prihliadnutím k ich obsahu, že neboli

podané predávajúcemu bez zbytočného dokladu, čo kupujúci vady zistil. V zmysle uvedených

dôvodov prvostupňový súd označil nárok žalobcu podľa ustanovenia § 409 ods. 1

za oprávnený a zaviazal ho žalobcovi zaplatiť spolu s úrokom

z omeškania s poukazom na ustanovenie . O náhrade trov

konania rozhodol podľa ustanovenia

Proti tomuto rozhodnutiu doručenému žalovanému 26. 02. 2010 podal žalovaný

v zákonnej lehote, podaním doručeným súdu 15. 03. 2010 odvolanie, v ktorom namietal

s poukazom na ustanovenie nepresvedčivé

odôvodnenie, nevykonanie ďalších dôkazov. Namietal prečo súd nepovažoval správy

žalovaného zo dňa 09. 08. 1996 a 12. 08. 1996, ktoré obsahovali podrobný popis vád

dodaného tovaru za dôkaz o oznámení vád predmetného tovaru, namietal, že sa nevysporiadal

s argumentmi žalovaného v podaní zo dňa 14. 08. 2009 a s tvrdeniami svedkov

na pojednávaní dňa 21. 01. 2010. Podľa žalovaného prvostupňový súd vôbec nezdôvodnil

výšku 18% úroku z omeškania a taktiež sa neriadil uznesením odvolacieho súdu

a konštatoval, že vadnosť predmetnej dodávky vyplýva aj z toho, že žalovaný musel

zabezpečiť konečnému odberateľovi dodanie náhradného tovaru namiesto tovaru dodaného

žalobcom, keďže konečný odberateľ v Indii tovar dodaný žalobcom odmietol ako vadný

a takýto tovar žalovanému nezaplatil. Žalovaný aby nestratil zákazníka musel zaobstarať

náhradnú dodávku od iného predávajúceho spoločnosti D., a. s. T. a to za vyššiu cenu než

bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným,

čím vznikla žalovanému škoda, ktorú si uplatnil v rámci rozhodcovského konania

4

a rozhodcovský súd nárok uznal vykonateľným rozhodnutím dňa 21. 01. 2000 a uložil

žalobcovi povinnosť žalovanému škodu zaplatiť. Žalovaný aj s poukazom na toto rozhodnutie

odvodzuje skutočnosť, že dodaný tovar bol vadný. Za ďalší nepochybný dôkaz vadnosti

žalovaný označil fakt, že žalovaný dodal menšie množstvo tovaru ako bolo dohodnuté

v zmluve a neskôr viac ako jednej rok po zmluve dohodnutej lehote. Aj táto skutočnosť podľa

žalovaného nasvedčuje v zmysle ustanovenia za dodanie tovaru

s vadami. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že faxové

správy zo dňa 09. 08. 1996 nespĺňajú základné požiadavky na oznámenie vád tovaru

a namieta, že zmluva a ani nepredpisujú ako majú byť vady oznámené.

Podľa žalovaného muselo byť z týchto reklamácií zo dňa 09. 08. 1996 a 12. 08. 1996

žalobcovi zrejmé o aké vady ide a ktorej konkrétnej dodávky sa reklamované vady týkajú.

S poukazom na výpoveď svedkýň uviedol, že išlo o bežné vybavovanie reklamácií. Žalovaný

zároveň namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal s otázkou odstúpenia žalovaného

od zmluvy, keďže nesplnenie základných povinností žalobcu / predávajúceho / uskutočniť

výber medzi nárokmi v prípade uplatňovaných vád predmetného tovaru odstrániť

reklamované vady bez zbytočného odkladu je potrebné považovať za porušenie zmluvy,

ktoré jednoznačne zakladá nárok kupujúceho / žalovaného / od zmluvy odstúpiť. Žalovaný

odstúpil od zmluvy, preto je nárok žalobcu nedôvodný.

Žalovaný namietal aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti výroku

z omeškania, nakoľko vôbec nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňová súd dospel

k záveru, že zákonná výška úroku z omeškania je 18%. S poukazom na § 369 ods. 1

v čase platného a účinného v čase splatnosti uplatneného nároku

05. 08. 1996 a ustanovenia konštatoval, že ak je dlžník

v omeškaní je povinný platiť obvyklé úroky z omeškania a ak nie sú úroky určené, je dlžník

povinný platiť obvyklé úroky požadované na úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla

dlžníka v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade výška úrokov nebola zmluvnými stranami

dohodnutá, žalovaný nemal sídlo na území Slovenskej republiky a súd mal zisťovať výšku

úrokov z omeškania použitím informácií obvyklých úrokov požadovaných za úvery,

ktoré poskytovali banky v mieste sídla žalovaného teda Singapure. Podľa informácie

žalovaného bola výška úrokov v čase uzavretia zmluvy v Singapure 6,26%, t. j. zákonná

výška úroku mala byť 7,26% a nie 18% . Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť,

že nárok žalobcu zamietne a žalobcu zaviaže žalovanému nahradiť trovy právneho zastúpenia.

5

K odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu

12. 04. 2010, v ktorom označil odvolanie za účelové a nedôvodné. Za zarážajúce označil,

že žalovaný tovar prevzal a po takmer 14 rokoch tovar nezaplatil. navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je právne nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodávku

štyroch hydraulických sád vo výške 70 800 USD s úrokom z omeškania od 06. 08. 1996

do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalobca ako predávajúci

žalovanému ako kupujúcemu tovar, ktorého zaplatenie je predmetom sporu dodal. Sporné

nie je ani, že žalobca so žalovaným mal uzatvorenú kúpnu zmluvu MAS/MN/4789/4289/3698

zo dňa 23. 05. 1996, na základe ktorej sa predávajúci žalobca zaviazal dodať žalovanému –

kupujúcemu 15 sád hydraulického systému stabilizácie T-72 v cene 17 700 USD za jednu

sadu. Fakt, že žalobca tovar dodal a žalovaný tovar nezaplatil sporný nie je. Podľa žalovaného

z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé s akými úvahami sa konajúci súd riadil,

nie je zrejmé prečo nevykonal navrhované dôkazy a odôvodnenie rozhodnutia

nie je presvedčivé. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Odôvodnenie

rozhodnutia prvostupňovým súdom považuje za riadne zdôvodnené, presvedčivé a vydané

na základe riadne vykonaného dokazovania.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného je či z dôvodu

podľa neho riadnej reklamácie platne odstúpil od kúpnej zmluvy a nevznikla mu povinnosť

za dodaný tovar zaplatiť. Z predložených dôkazov ako aj z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nie je sporné, že žalobca dodal po termíne dohodnutom v kúpnej zmluve 4 sady

hydrauliky, ktoré indický zákazník, pre ktorého žalovaný tovar dodaný od žalobcu odobral,

označil za nekompletný a nefunkčný. Žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal, že tovar

dodaný žalobcom u neho riadne reklamoval. Aj zo svedeckých výpovedí pracovníčok

žalovaného nevyplynulo, že žalovaný tovar dodaný žalobcom riadne reklamoval,

čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne, ktorá potvrdila, že nebola vypracovaná ohľadne

reklamácie žalovaným žiadna správa, ale, že došlo iba k preposlaniu faxovej správy

6

od indického zákazníka. odvolací súd sa na základe takto posúdeného skutkového stavu

stotožnil s vyjadreným právnym názorom v napadnutom rozhodnutí, že žalovaný žiadnym

hodnoverným dôkazom nepreukázal, že dodaný tovar, ktorého zaplatenie je predmetom sporu,

riadne reklamoval. Faxové správy zo dňa 09. 08. 1996 a 12. 08. 1996, na ktoré žalovaný

v jeho odvolaní poukazuje odvolací súd nepovažuje za riadne reklamácie vykonané v súlade

s a dohodnutými podmienkami v zmluve, tak ako konštatoval

prvostupňový súd. z ustanovenia jednoznačne vyplýva,

že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní ak kupujúci nepodá

správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Za takúto správu o vadách tovaru

bez zbytočného odkladu v súlade s citovaným ustanovením sa nedá

považovať preposlanie faxovej správy odberateľa žalovaného. Dôvody uvádzané v odvolaní,

že formu a spôsob reklamácie oznámenia vád tovaru nepredpisuje,

z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky označil za právne irelevantné.

Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že žalovaný nevykonal u jeho dodávateľa –

žalobcu žiadnu reklamáciu, iba preposlal faxoú správu jeho odberateľa, ktoré preposlanie

faxovej správy sa nedá považovať za reklamáciu vád tovaru v zmysle ustanovenia

. Tým, že žalovaný nepreukázal, že dodaný tovar žalobcom

riadne reklamoval, nemohol ani riadne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Žalobca tovar, ktorého

zaplatenie v súdnom konaní uplatňuje dodal a povinnosťou kupujúceho je za dodaný tovar

zaplatiť. Na tejto skutočnosti nemení ani jeho tvrdenie, že práve z dôvodu vadnosti tohto

tovaru musel zabezpečiť iný tovar za vyššiu cenu a na jeho náklady. Bolo vecou žalovaného

pokiaľ mu bol dodaný tovar, aby tento riadne reklamoval a preukázal vadnosť tovaru,

na základe čoho by mohol v súlade so zákonom platne od kúpnej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ

tak neurobil a ako tvrdí vznikla mu škoda , tento fakt nezakladá dôvod, pre ktorý by nemal

dodaný tovar zaplatiť.

Sporné nie je ani, že žalovaný sa dostal s platením za dodaný tovar do omeškania

a teda žalobcovi vznikol nárok úrok z omeškania. z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

že prvostupňový súd priznal úrok vo výške 18% bez akéhokoľvek zdôvodnenia, na základe

čoho k tomuto percentu úroku z omeškania došiel. Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa stotožnil s názorom žalovaného vyjadreného v odvolaní, že v tejto časti je rozsudok

nepreskúmateľný, a preto ho podľa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu

prvostupňové rozhodnutie v časti istiny 70 800 USD označil za vydané v súlade so zákonom

a ako vecne správne ho podľa ustanovenia potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 26. mája 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková