Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/17/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Petra Dukesa

v právnej veci žalobcu Z., a. s., K., IČO: X.,

zast. advokátom JUDr. V. K., A. H. proti žalovanému Z. T., a. s., L., IČO: X.,

zast. advokátom JUDr. R. U., P., o zaplatenie 450 121,03 Eur, o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 17. decembra 2009, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene rozsudkom č. k. -866 žalobu zamietol

a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 3 195,26 Eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pôvodný žalobca / G., s. r. o., Prešov / si proti

žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 13 460 346,35 Sk / 450 121,03 Eur /. Žalobu

odôvodnil tým, že od žalovaného odkúpil zmluvou o predaji podniku z 03. 07. 2006 majetok

2

spoločnosti B. Z., a. s., so sídlom v Č., na základe ktorej nadobudol i právo požadovať od

žalovaného úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie faktúr za dodávky uhlia, ktoré B. Z., a.

s., dodávala žalovanému v rokoch 2002 až 2005. Úrok z omeškania bol dohodnutý medzi

dodávateľom uhlia a odberateľom / predchodcom žalovaného /. Rámcovou zmluvou č. 01/S./01

zo dňa 13. 11. 2002. Predchodcom žalovaného bola a.s. S.e.z.. Od roku 2002 práva a povinnosti

z predmetnej zmluvy prevzal žalovaný a dodatkami č. 6 až 12 účastníci pokračovali

v zmluvnom vzťahu

až do roku 2005. Na základe zmluvy dodával žalobca žalovanému hnedé energetické uhlie,

za ktoré žalovaný riadne v lehotách splatnosti faktúr neplatil. Žalobca vyúčtoval úrok

z omeškania na základe ustanovení bodu 4.5 rámcovej zmluvy vo výške 0,05 % denne

z jednotlivých oneskorene zaplatených faktúr, ktorého výška za obdobie rokov 2002 až 2005.

Dňa 21. februára 2007 pôvodný žalobca navrhol zámenu na strane žalobcu v súvislosti

so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5. decembra 2006 na C. – C., s. r. o., O. a súd

zámenu pripustil uznesením zo dňa 12. marca 2007 / na l. č. 707 /. Následne

s. r. o. C. – C. podaním doručeným súdu 2. augusta 2008 navrhol zámenu účastníka

na strane žalobcu v súvislosti s postúpením pohľadávky na a. s. Z. Bratislava,

predložil dohodu o postúpení pohľadávky zo dňa 23. apríla 2007, ako i oznámenie

o postúpení pohľadávky žalovanému. Súd uznesením zo dňa 15. augusta 2008 / na l. č. 734 /

návrhu na zámenu účastníka na strane žalobcu vyhovel.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spoločnosť B. Z., a. s.,

ani jeho právny nástupca nevyúčtovali v súlade so znením rámcovej zmluvy úrok z omeškania

za nedodržanie termínu splatnosti faktúr, preto predávajúcemu ani žalobcovi nevzniklo právo

na vymáhanie úrokov z omeškania.

V priebehu konania zástupcovia účastníkov prejavili ochotu mimosúdne sa dohodnúť,

preto súd pojednávanie odročil. Následne podaním zo dňa 13. mája 2009 žalobca súdu

oznámil, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vysporiadaní veci.

V rámci pojednávania zástupca žalobcu uviedol, že úrokov z omeškania sa domáha

v zmysle článku 4.5 rámcovej zmluvy, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že články 4.1 až 4.3

rámcovej zmluvy sa týkajú len povinnosti vystaviť faktúru na kúpnu cenu a dopravu,

nie však na dohodnutý úrok z omeškania. Podľa článku 4.5 rámcovej zmluvy žalobca mohol

3

alebo nemusel vyúčtovať úrok z omeškania. Samotný nárok na úrok z omeškania vznikol

už tým, že sa predchodca žalovaného do omeškania s plnením peňažného záväzku dostal

a za uplatnenie tohto nároku považuje už samotnú žalobu, teda námietka žalovaného považuje

za nedôvodné.

Žalovaný na pojednávaní namietal, že výklad článku tak, ako to urobil žalobca

je v rozpore s jeho jazykovým vyjadrením, pretože v tomto článku je uvedené, že žalobca

si môže vyúčtovať úrok z omeškania, a z tohto nemožno vyvodiť, že vyúčtovať si mohli

len kúpnu cenu a cenu dopravy. Ústne bolo dohodnuté, že v prípade nezaplatenia kúpnej ceny

riadne a včas, úroky z omeškania si nebude žalobca účtovať – fakturovať, preto je v článku

4.5 zdôraznené, že predávajúci môže vyúčtovať úroky z omeškania, keby tam takáto

vôľa nebola, v článku by bolo uvedené, že predávajúci má nárok na úrok z omeškania.

Žalovaný uviedol, že výšku úroku nespochybňoval, ale iba ich nárok, pretože neboli

vyúčtované.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že medzi predávajúcim B. Z., a. s., Holíč

a kupujúcim S.e.z., a. s., Z. bola podľa § 409

a nasl. Obch. zák. uzavretá Rámcová kúpna zmluva č. 01/S./01 o dodávke a odbere uhlia

z dohodnutými podmienkami. V bode 4.1 rámcovej zmluvy si dohodli platobné podmienky,

podľa ktorých mal kupujúci zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu na základe daňového

dokladu. V bode 4.5 si dohodli, že za nedodržanie termínu splatnosti faktúry kupujúcim, môže

predávajúci účtovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % z fakturovanej čiastky za každý deň

omeškania. V bode 4.6 si dohodli formu platieb. K rámcovej zmluve každoročne dohodli cenu

na jednotlivé roky formou dodatku k zmluve.

Zmluvou o predaji podniku zo dňa 30. júna 2006 B. Z., a. s. v likvidácii

ako predávajúci odpredala podnik kupujúcemu s. r. o. R. B.

/ IČO: 36 487 791 / a dňa 4. júla 2007 podnik kupujúcemu odovzdala. Kupujúci

od 1. augusta 2006 zmenil obchodné meno na s. r. o. G.. Táto spoločnosť následne postúpila

pohľadávku s. r. o. C. – C., O., ktorá pohľadávku postúpila

a. s. Z. B.. Súd zámenu pripustil, čím bola preukázaná aktívne legitimácia žalobcu.

Žalovaný bol založený podľa § 172 a nasl. Obch. zák. rozhodnutím zakladateľa

FNM v súlade s rozhodnutím vlády č. 686 zo dňa 18. októbra 2001 a

4

o privatizácii štátneho podniku S. Ž. od 31. decembra 2001, čím bola preukázaná pasívna

legitimácia žalovaného.

Súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na zistený skutkový stav

a námietku žalovaného, sa musel vysporiadať s otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na úrok

z omeškania a s poukazom na ust. § 263 ods. 1 ako i na ust. § 369 Obch. zák. Poukázal

na dispozitívny charakter týchto ustanovení. Súd konštatoval, ak je dlžník v omeškaní vzniká

nárok na úrok z omeškania podľa uvedených ustanovení. V predmetnej veci si účastníci úrok

z omeškania dohodli v zmluve, preto ho súd posudzoval podľa zmluvy. V čl. 4 bod 4.5

zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade nedodržania splatnosti faktúr zo strany

kupujúceho, predávajúci môže účtovať úrok z omeškania za nedodržanie splatnosti faktúr

vo výške 0,05 % denne z fakturovanej čiastky. Zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania

ako i jeho výšku, ktorý bude vyúčtovaný v prípade omeškania. Súd z dohodnutého znenia

čl. 4 bod 4.5 mal za zrejmé, že účastníci si dohodli vyúčtovanie úroku z omeškania

predávajúcim. Účtovanie bolo upravené v zákone o účtovníctve /

v platnom znení /, ktorý upravoval obligatórne náležitosti účtovného dokladu. Súd vôľu

zmluvných strán ohľadom úroku z omeškania podľa čl. 4 bod 4.5 mal preukázaný

aj z dojednania v čl. 9 zmluvy / 9.1 a 9.2 /, v zmysle ktorého si zmluvné strany dohodli

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenie zmluvných dojednaní, teda na rozdiel

od úroku z omeškania, pri zmluvnej pokute už nedohodli vyúčtovanie zmluvnej pokuty.

Z tohto je zrejmé, že účastníci pri uzatváraní zmluvy rozlišovali nárok, čo sa týka úroku

z omeškania, ktorý viazali na vyúčtovanie a nárok na zmluvnú pokutu, ktorý viazali

iba na porušenie povinnosti.

Pokiaľ ide o výšku pohľadávky, táto nebola spochybnená, ani sporná.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa rozhodol tak, ako vyplýva z výroku

rozsudku a o trovách konania rozhodol podľa a

v prospech úspešného žalovaného.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť,

resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutému rozsudku vytýkal nesprávne právne

závery, pretože nesprávne právne vyhodnotil zistený skutkový stav. Žalobca uviedol,

že v čl. 4.5 zmluvy bola dohodnutá výška úroku z omeškania, nie však jeho splatnosť v tom

5

zmysle, že by veriteľ bol povinný vystavovať ďalšiu faktúru na úroky dlžníkovi. Žalovaný

bol o uplatňovaní pohľadávky oboznámený z obsahu žaloby, súdneho spisu i mimosúdnych

rokovaní štatutárov. Ďalej uviedol, že podkladom na plnenie žalovaným mohla byť samotná

zmluva, kde bola výška úrokov dojednaná. Omeškanie nastáva automaticky a platí princíp

objektívnej zodpovednosti dlžníka, a ak sú splnené podmienky t.j. došlo k porušeniu právnej

povinnosti, omeškanie nastáva zo zákona. Má za to, že súdom uplatnený výklad je v rozpore

so Smernicou EÚ č. 2000/35/ES.

Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný a navrhol

ho zmeniť a priznať žalovanému aj zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.

Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

z dôvodu jeho správnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa

a a nariadil pojednávanie.

Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených zo spisu dospel k záveru, že súd

prvého stupňa síce správne a dostatočne zistil skutkový stav, zistené skutočnosti však

nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žaloba bola podaná predčasne, pretože

v rozpore s dohodou v zmluve neuplatnil právo na úroky z omeškania vyúčtovaním najprv

u dlžníka / žalovaného /.

Predchodcovia účastníkov si v v čl. 4 body 4.1 až 4.6 rámcovej zmluvy dohodli

platobné podmienky. Podľa dohody v zmluve mal kupujúci / žalovaný / platiť predávajúcemu

/ žalobcovi / kúpnu cenu na základe daňového dokladu – faktúry, do 21 dní od jej vystavenia.

V bode 4.5 sa zmluvné strany dohodli, že nedodržanie splatnosti faktúry kupujúcim,

predávajúci môže vyúčtovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % z fakturovanej čiastky

za každý deň omeškania.

Odvolací súd s odkazom na ust. § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obch. zák. v platnom

znení a na ust. § 369 ods. 3 Obch. zák. vyslovil, že zákon neustanovuje právo veriteľa

od dlžníka požadovať /úroky účtovať/, ale priamo ustanovuje povinnosť dlžníka úroky

z omeškania platiť bez toho, aby veriteľ úroky z omeškania požadoval. Povinnosti dlžníka

6

platiť pri meškaní s platením peňažného záväzku úroky z omeškania, zodpovedá právo

veriteľa na tieto úroky z omeškania, ktoré si môže uplatniť aj žalobou na súde. Ustanovenie

§ 369 Obch. zák. je dispozitívne, zmluvné strany sa môžu od neho odchýliť alebo

ho aj celkom vylúčiť, teda sa dohodnúť, že pri omeškaní so splnením peňažného záväzku

dlžníkom mu nevzniká povinnosť platiť úroky z omeškania resp. že veriteľ na úroky

z omeškania v takomto prípade nemá právo.

Odvolací súd zistil, že predchodcovia účastníkov aplikáciu ustanovenia § 369

ods. 1 Obch. zák. pri uzatváraní rámcovej zmluvy nevylúčili, ani neviazali vznik povinnosti

dlžníka platiť úroky z omeškania, na splnenie nejakej podmienky. Odvolací súd nesúhlasil

s gramatickým výkladom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dohoda zmluvných strán v bode

4.5 zmluvy bola dohodou o tom, že predávajúcemu ako veriteľovi vznikne voči kupujúcemu

ako dlžníkovi pri omeškaní s úhradou kúpnej ceny právo na úroky z omeškania len v prípade,

ak ich vyúčtuje osobitným dokladom. Slovný a gramatický výklad textu zmluvy „predávajúci

môže vyúčtovať za nedodržanie splatnosti faktúry úrok z omeškania vo výške 0,05 %

z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania“ je podľa odvolacieho súdu taký, že zmluvné

strany si v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obch. zák. dohodli výšku úrokov z omeškania.

V zmluve si dohodli splatnosť faktúr za dodávky uhlia. Podľa dohody mal kupujúci platiť

kúpnu cenu predávajúcemu na základe daňového dokladu – faktúry, a to do 21 dní

od jej vystavenia / čl. 4 platobné podmienky body 4.1, 4.2, 4.3, 4.4 /.

Odvolací súd na základe uvedeného vyslovil, že súd prvého stupňa pochybil,

keď považoval za dohodu o tom, že žalobca bude žalovanému úroky z omeškania účtovať

osobitným účtovným dokladom a vychádzal zo záveru, že pokiaľ tak žalobca neurobil, teda

neuplatnil si úroky z omeškania samostatným vyúčtovaním u žalovaného, nemá žalobca

na úrok z omeškania nárok.

Po zhodnotení zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi

v tomto prípade nárok na úroky z omeškania vznikol, preto napadnutý rozsudok podľa

zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu

450 121,03 Eur.

O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142

ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného

súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

7

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak,

že úspešnému žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho

poplatku a trov právneho zastúpenia.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa

12. februára 2010 podľa v spojení s

V odôvodnení dovolania uviedol, že otázkou nesprávneho právneho posúdenia

je otázka dispozičnej voľnosti účastníkov pri aplikácii § 263 vo vzťahu k § 369 Obch. zák.

Nestotožnil sa s názorom odvolacieho súdu, ktorý považuje za nesprávny. Obchodný

zákonník upravuje úroky z omeškania v ust. § 369 ods. 1 / v znení účinnom do 31. 01. 2004 /

ako povinnosť dlžníka, z čoho vyvodzuje, že pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania

s plnením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej časti úroky z omeškania, teda

povinnosť je daná ex lege. Rozdiel v zákonnej úprave je badateľný aj z úpravy úrokov

z omeškania v , podľa ktorého ust. zakladá právo požadovať

od dlžníka aj úroky z omeškania popri plnení peňažného dlhu. Z tohto vyplýva, že úprava

v obchodnoprávnych vzťahoch je prísnejšia, pretože povinnosť dlžníka

platiť veriteľovi úroky z omeškania expressis verbis ukladá, ale súčasne v § 263 umožňuje

zmluvným stranám odchýliť sa od ustanovenia § 369. Dovolateľ zastáva názor, že zmluvné

strany sa od ust. § 369 Obch. zák. mohli platne odchýliť, čo výslovne urobili v čl. 4 bod 4.5

zmluvy / možnosť účtovania úroku z omeškania 0,05 % denne z fakturovanej čiastky /. Podľa

gramatického výkladu slovné spojenie „môže vyúčtovať“ predstavuje možnosť predávajúceho

vyúčtovať úroky z omeškania, z čoho je zrejmé, že potrebným úkonom bolo vyúčtovanie

a slovné spojenie „dlžník je povinný platiť“ predstavuje povinnosť dlžníka bez akéhokoľvek

ďalšieho úkonu veriteľa, zaplatiť úroky z omeškania.

Ďalej v dovolaní poukázal na to, že ak úroky z omeškania neboli vyúčtované, veriteľ

neposkytol potrebnú súčinnosť podľa § 520 Obch. zák. Poukázal tiež na ust. § 10 ods. 2

Z. z o účtovníctve.

Dovolateľ tiež poukázal na akcesorickú povahu úrokov z omeškania a vzhľadom

na zánik hlavného záväzku solúciou a nedodržanie zmluvnej úpravy úrokov z omeškania

žalobcom, je jeho žaloba predčasná ako odôvodnil súd prvého stupňa.

8

Dovolateľ nesúhlasí so záverom, že podaním žaloby došlo ku kvalifikovanému

uplatneniu úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný nemal možnosť dobrovoľne plniť, súd

vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal platiť aj trovy konania, žalobca úrok

z omeškania nevyúčtoval a žaloba je v rozpore so zásadou pacta sunt servanda.

V dovolaní poukázal na nedodržanie § 477 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého

bol predávajúci a. s. B. Z. povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkom

/ aj žalovanému / prechod pohľadávok na kupujúceho, čo sa nestalo. Následné oznámenie G.,

s. r. o. „o postúpení pohľadávky“ bolo zmätočné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu

zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že s názorom žalovaného o povinnosti

vyúčtovať úrok z omeškania nesúhlasí, pretože v texte článku 4.5 sa výslovne povinnosť

vystaviť penalizačnú faktúru neuvádza. Zmluvné strany si zmluvou modifikovali zákonom

stanovenú výšku denného úroku, nie však jeho splatnosť. Predpokladom uplatnenia nároku

na úrok z omeškania nie je vyúčtovanie tohto nároku, lebo takýto nárok vzniká priamo

zo zákona.

Navrhol dovolanie zamietnuť. Náhradu trov dovolacieho konania si neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal

podľa a a zistil, že dovolanie je podľa prípustné

a bolo podané v súlade s ust.

Úlohou dovolacieho súdu bolo skúmať, či právny záver vyslovený odvolacím súdom

je správny.

Dovolateľ vytýka rozhodnutiu odvolacieho súdu skutočnosť, že pri rozhodovaní

o priznaných úrokov z omeškania sa neriadil dohodou účastníkov o odchýlnej úprave úroku

z omeškania / čl. 4 bod 4.5 zmluvy /, ktorá spočíva / okrem odchýlnej výšky úroku

z omeškania / aj vo vyúčtovaní úroku z omeškania v prípade porušenia povinnosti dlžníka,

teda bez vyúčtovania úrokov z omeškania veriteľom, nevznikla dlžníkovi / žalovanému /

povinnosť ich zaplatiť.

9

Dovolací súd zastáva názor, že povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní

so splnením peňažného záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože

ide o objektívnu zodpovednosť. Výšku úroku z omeškania upravuje ust. § 369 ods. 1 Obch.

zák. povinnosť platiť úrok z omeškania priamo ukladá / ako správne

vyslovil i dovolateľ v dovolaní /, teda vzniká ex lege. Nie je sporné, že úrok z omeškania

si môžu účastníci zmluvného vzťahu dohodnúť odchýlne od úpravy v .

V predmetnej veci došlo medzi účastníkmi konania k odchýlnej dohode v úprave úroku

z omeškania, avšak len z hľadiska výšky úroku z omeškania. Pokiaľ ide o tvrdenie dovolateľa

o dohode o vyúčtovaní úrokov z omeškania osobitným účtovným dokladom, dovolací súd

sa s týmto názorom nestotožnil. Dovolací súd považuje za správny právny názor vyslovený

odvolacím súdom. čl. 4 bod 4.5 zmluvy podľa obsahu nie je dohodou o povinnosti vyúčtovať

úrok z omeškania samostatným vyúčtovaním v prípade omeškania. Avšak i v prípade,

ak by si zmluvné strany výslovne dohodli účtovanie úroku z omeškania osobitným účtovným

dokladom, za vyúčtovanie by sa mohlo považovať aj uplatnenie takéhoto práva

priamo v žalobe. Dovolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že rozsudok

v napadnutej časti je vecne správny, preto dovolanie podľa zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že ich žalobcovi nepriznal, pretože

si ich náhradu neuplatnil / , /.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková