Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/130/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J.P. PhD., trvale

bytom T.N., zastúpeného advokátom JUDr. P.S. P.N. proti ţalovanému K., k. s., N.B., so

sídlom správcovskej kancelárie: Š.B., správca konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze,

S.H., IČO: X., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2010, č. k. -117, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2010,

č. k. -117 sa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o vylúčenie

nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe v konaní súd spojil podľa ustanovenia § 112

ods. 1 na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

, a a vedené sú pod sp. zn. . Vykonaným

dokazovaním súd prvého stupňa zistil, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. apríla

2000, sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok úpadcu P., S. a za správkyňu ustanovil

JUDr. A.G.. Funkcia správkyne jej zanikla uznesením tohto súdu zo 14. februára 2005 a do

funkcie bol ustanovený JUDr. J.U.. Uznesením z 1. októbra 2008 bol do funkcie správcu

ustanovený ţalovaný. Ţalovaný kúpne zmluvy uzavreté správkyňou JUDr. G. so ţalobcom

a s E.P. vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, lebo pôvodná

správkyňa a ţalobca sú manţelia a E.P. je jej svokra a kúpna cena nehnuteľností bola

nepomerne niţšia ako cena určená znaleckým posudkom. Z konkurzného spisu súd zistil, ţe

pôvodná správkyňa vykonávala speňaţovanie majetku predajom mimo draţby na základe

plánu speňaţovania, schváleného schôdzou veriteľov a na základe všeobecného opatrenia

konkurzného súdu z 27. novembra 2000, ktoré bolo v nadväznosti

na jednotlivé kolá ponukového konania konkretizované samostatnými opatreniami.

Ďalej konštatoval, ţe o predávaný majetok bol malý záujem a výťaţky zo speňaţenia boli

minimálne, preto sa súd nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe výťaţok zo speňaţenia

predmetných nehnuteľností, predaných na základe výsledku 24. a 25. kola ponukového

konania, bol v hrubom nepomere s poskytnutým plnením. Skonštatoval, ţe pôvodná

správkyňa formálno-právne postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze

a vyrovnaní. Súd vyhodnocoval kúpne zmluvy, či sú v súlade s dobrými mravmi, keďţe boli

uzavreté v rámci konkurzu správkyňou konkurznej podstaty s osobami blízkymi (§ 116

), a to s manţelom a s manţelovou matkou. Rozpor s dobrými mravmi

podľa súdu prvého stupňa nemoţno bez ďalšieho vyvodiť zo skutočnosti, ţe predávajúci vec

predal za cenu, ktorá je nepomerne niţšia, ako stanovil znalecký posudok. Zjavný rozpor

s dobrými mravmi však spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, bez ohľadu na to, či je

niekomu na ujmu, a preto súd skúmal aj jeho subjektívne kritérium, teda či skúmané konanie

pôvodnej správkyne je akceptované ako konanie v súlade či v rozpore s dobrými mravmi,

keďţe za daných skutkových okolností, vyplývajúcich z podaní ţalovaného a preukázaných

aj listinnými dôkazmi, nesie znaky nepoctivosti a zneuţívania výkonu práv. Rozpor s dobrými

mravmi zvýrazňuje aj intenzita tohto konania, teda opakované uzatváranie kúpnych zmlúv

s blízkymi osobami. Ţalobcom tvrdené a garantované právo manţela správkyne

nie je ţiadnym spôsobom spochybnené ani oslabené. V prejednávanej veci však naráţa

na konkurenciu jeho uplatnenia z hľadiska dobrých mravov. Súd vec uzavrel tak, ţe ţalobca

neuniesol dôkazné bremeno, ţe sporné nehnuteľnosti nemali byť do súpisu zaradené

a ţe práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu, a preto ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť a ţalobe vyhovieť. Odvolateľ uviedol, ţe sporné nehnuteľnosti boli odpredané v rámci

ponukového konania, v súlade s plánom speňaţovania, čo nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť,

ţe súhlas na odpredaj konkrétnych nehnuteľností ţalobcovi a E.P. bol vydaný opatreniami

konkurzného súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť. Uznesením Krajského súdu Bratislava z 1.

októbra 2008, sp. zn. bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený

ţalovaný a ten zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu predtým uţ zapísané

a v konkurznom konaní odpredané predmetné nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, ţe v konkurznom

konaní, kde boli úpadcami poľnohospodárske podniky, sa majetok patriaci do konkurznej

podstaty zväčša odpredával za ceny, ktoré boli zlomkom hodnoty stanovenej znaleckým

posudkom. V prejednávanej veci sa jednalo o 24. aţ 28. kolo ponukového konania, pričom

aţ dovtedy v predchádzajúcich kolách nikto neprejavil záujem o kúpu. Jednalo sa o dubiózny

majetok, tvorený zväčša močariskami a urbárskymi podielmi na pozemkoch, reálne

v súčasnosti nevyuţiteľnými. Podotkol, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu PO.S. JUDr.

U. porovnateľný nehnuteľný majetok (pozemky) o výmere 163,030m² odpredal za 6 000 Sk.

Išlo o tú istú cenu, ale o 8-krát väčšiu výmeru, ako v danom prípade. Z uvedeného vyplýva, ţe

cena, za ktorú ţalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti, nie je v hrubom nepomere s ich

všeobecnou, prípadne trhovou hodnotou a je to cena, za ktorú sa, prípadne aj za niţšiu,

odpredávali nehnuteľnosti v konkurznom konaní vedenom na majetok poľnohospodárskeho

podniku. Túto skutočnosť potvrdil aj súd, keď uviedol, ţe rozpor kúpnych zmlúv s dobrými

mravmi nemoţno bez ďalšieho vyvodiť zo skutočnosti, ţe predávajúci predal nehnuteľnosti

za cenu, ktorá je niţšia, ako určuje znalecký posudok. Podľa jeho názoru za týchto okolností

skutočnosť, ţe zmluvné strany boli v blízkom príbuzenskom vzťahu, stráca akýkoľvek

význam. V čase prevodu ţiadny právny predpis neobmedzoval nadobúdanie majetku

z konkurznej podstaty príbuznými správcu, dokonca ani nadobúdanie majetku z konkurznej

podstaty samotným správcom. Keďţe majetok bol odpredávaný za reálne kúpne ceny, nie je

moţné ani hovoriť o získaní majetkového prospechu pre blízke osoby, pretoţe za takúto cenu

mohol majetok odkúpiť akýkoľvek záujemca. Odborný názor mal aj konkurzný súd - Krajský

súd v Bratislave, ktorý na predaj majetku udelil opatrením zo 17. decembra 2003, sp. zn. 7K

19/2000 súhlas. Týmto rozhodnutím bola správkyni udelená právomoc nehnuteľnosť speňaţiť

konkrétnemu kupujúcemu a za konkrétnu cenu. Pritom inému orgánu alebo súdu, mimo

konania o opravnom prostriedku, neprislúcha právomoc kontrolovať rozhodnutie

konkurzného súdu. Odhliadnuc od uvedeného, zákon neumoţňuje správcovi opätovne zapísať

do konkurznej podstaty majetok, ktorý tam bol zahrnutý a v súlade s plánom speňaţenia bol

predaný.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe koncepcia rozporu dobrých mravov

pre hrubý nepomer vzájomných plnení je zaloţená na posúdení dvoch hľadísk, kritérií:

- objektívne kritérium spočívajúce v posúdení neprípustnej nerovnováhy vzájomných

plnení,

- subjektívne kritérium spočívajúce v posúdení zneuţitia, tiesne či iných podstatných

okolnostiach vzniku právneho vzťahu,

pričom prítomnosť ktoréhokoľvek z nich je spôsobilá zaloţiť rozpor s dobrými mravmi.

Ţalobca v odvolaní poukazuje len na objektívne kritérium a nevyjadril sa

k prítomnosti subjektívneho prvku, a teda k okolnostiam, za akých došlo k speňaţeniu

nehnuteľného majetku, ktoré spolu s objektívnym kritériom zakladajú v danom prípade rozpor

s dobrými mravmi pre hrubý nepomer vzájomných plnení.

Ţalovaný je toho názoru, ţe v prejednávanej veci došlo k naplneniu nielen

objektívneho, ale aj subjektívneho kritéria rozporu s dobrými mravmi pre hrubý nepomer

vzájomných plnení, ktorý ţalobca vo svojom odvolaní opomenul a ţiadnym spôsobom sa

nevenoval jeho existencii, zakladajúcej rozpor s dobrými mravmi pre hrubý nepomer

vzájomných plnení. Ţalobca a pôvodná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uzavreli

kúpne zmluvy, ktoré odporujú dobrým mravom podľa ustanovenia § 39 Obč. zák., a preto

sú neplatné. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa bez nariadenia pojednávania podľa

a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.

Predmetom konania je vylúčenie nehnuteľností vedených na rôznych listoch

vlastníctva, bliţšie špecifikovaných v troch ţalobách, prejednanie ktorých súd spojil

na spoločné konanie podľa z dôvodu, ţe ide o totoţných účastníkov

a predmet sporu vychádza z rovnakého skutkového základu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe konkurz na majetok úpadcu P., S. bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2000 pod sp. zn. .

Za správkyňu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. A.G.. Uvedená správkyňa konkurznej

podstaty vykonávala speňaţovanie majetku, ako vyplýva z dokazovania súdu prvého stupňa,

predajom mimo draţby na základe plánu speňaţovania, schváleného schôdzou konkurzných

veriteľov a na základe opatrenia konkurzného súdu z 27. novembra 2000. Sporné

nehnuteľnosti boli predané správkyňou JUDr. A.G.G. ţalobcovi, ktorý je manţelom tejto

správkyne a E.P., ktorá je svokra tejto správkyne, v 25. ponukovom kole za cenu podstatne

niţšiu, ako bola hodnota predaného majetku, určená znalcom. Súd ďalej zistil,

ţe o predávaný majetok bol malý záujem a výťaţky zo speňaţenia boli minimálne. Preto súd

nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe výťaţok zo speňaţenia sporných nehnuteľností

bol v hrubom nepomere s poskytnutým plnením. Tento záver súdu prvého stupňa povaţuje

aj odvolací súd za správny, vzhľadom na vysoké poradie ponukového kola, v ktorom ţalobca

majetok kúpil (25. ponukové kolo), z čoho je zrejmé, ţe o predmetné nehnuteľnosti záujem

nebol. Navyše je potrebné uviesť, ţe hodnotenie, či cena predaného majetku bola nevýhodná

alebo neprimerane nízka, nie je oprávnený robiť súd v tomto konaní, lebo takéto hodnotenie

robí konkurzný súd v rámci konkurzného konania a iný súd nie je oprávnený hodnotiť

správnosť výberu. Pripustenie preskúmavania kúpnych zmlúv, uzavretých v rámci

speňaţovania konkurznej podstaty z pohľadu hodnoty predávaného majetku a ceny, za ktorú

boli predané, v inom konaní by viedlo k právnej neistote a spornosti vlastníckeho práva nielen

v prejednávanej veci, ale spochybnilo by sa speňaţovanie konkurznej podstaty v konkurzoch

spravujúcich sa o konkurze a vyrovnaní. Zároveň by sa poprel účel

konkurzného konania, a to definitívne usporiadať pomery dlţníka medzi ním a jeho veriteľmi.

Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa vyhodnotil predaj sporných

nehnuteľností za neplatný, ako úkon v rozpore s dobrými mravmi, keďţe zmluvy uzavrela

pôvodná správkyňa (JUDr. G.) so svojim manţelom a so svojou svokrou, teda osobami

blízkymi v zmysle ustanovenia , s týmto právnym názorom

odvolací súd sa nestotoţňuje.

Podľa v aktuálnom znení

(ďalej len ZKV), pri výkone oprávnení podľa odseku 1 správca nesmie na úkor podstaty

uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy alebo robiť úkony, ktorými získa prospech pre seba,

alebo jemu osoby blízke.

Zákon o konkurze a vyrovnaní v zmysle citovaného ustanovenia v čase sporného

speňaţovania konkurznej podstaty zakazoval správcovi uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy

na úkor konkurznej podstaty a zakazoval mu robiť úkony, ktorými by získal prospech

pre seba a pre jemu blízke osoby. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe ţiadny právny

predpis a ani ZKV nezakazoval predávať nehnuteľnosti osobám blízkym správcovi za tých

istých podmienok, ako ostatným záujemcom o kúpu. Zákon zakazoval správcovi uzatvárať

nevýhodnú kúpnu zmluvu, ktorou by získal prospech pre seba a pre blízku osobu. Nedá sa

súhlasiť so súdom prvého stupňa, ţe kúpne zmluvy uzavreté na majetok, ktorý bol ponúkaný

na predaj opakovane bez záujmu kupujúceho a na základe výsledkov 24., resp. 25. kola

ponukového konania speňaţovania mimo draţby, realizovaného v súlade s plánom

speňaţovania, ktorý bol schválený schôdzou veriteľov, je v rozpore s dobrými mravmi.

Tým viac, ak predaj bol realizovaný pod dohľadom súdu a správkyňa sporný majetok

speňaţila so súhlasom konkurzného súdu. Je potrebné uviesť, ţe konkurzný súd môţe svoj

súhlas s predajom mimo draţby zmeniť, zrušiť alebo môţe stanoviť nové podmienky predaja,

ak zistí v priebehu speňaţovania nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú zmenu jeho pôvodného

rozhodnutia. Konkurzný súd svoj súhlas nezmenil a ani nezrušil. Preto záver súdu prvého

stupňa, ţe kúpne zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi je nesprávny a majetok

nebolo moţné opätovne zahrnúť do konkurznej podstaty, z ktorej bol v rámci speňaţovania

predaný. Súd prvého stupňa mal preto ţalobu posúdiť ako dôvodnú. Keďţe súd prvého stupňa

ţalobu na základe nesprávneho právneho názoru zamietol, nevykonal dokazovanie

o dôvodnosti ţaloby z hľadiska, či všetky nehnuteľnosti v takej rozlohe, ako udáva ţalobca,

sú v jeho vlastníctve. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ). Súd prvého

stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci znovu rozhodne. Rozhodne

aj o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. mája 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová