Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ce7/382860.0a626b.pdf
PDF · 150.86 KB
No categories available
5Obo/130/2010
Najvyšší súd 5 Obo 130/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J.P. PhD., trvale
bytom T.N., zastúpeného advokátom JUDr. P.S. P.N. proti ţalovanému K., k. s., N.B., so
sídlom správcovskej kancelárie: Š.B., správca konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze,
S.H., IČO: X., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2010, č. k. 10 Cbi 8/09-117, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2010,
č. k. 10 Cbi 8/09-117 sa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o vylúčenie
nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe v konaní súd spojil podľa ustanovenia § 112
ods. 1 O. s. p. na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
10 Cbi 8/09, 6 Cbi 30/10 a 8 Cbi 31/10 a vedené sú pod sp. zn. 10 Cbi 8/10. Vykonaným
dokazovaním súd prvého stupňa zistil, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. apríla
2000, sp. zn. 7K 19/2000 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu P., S. a za správkyňu ustanovil
JUDr. A.G.. Funkcia správkyne jej zanikla uznesením tohto súdu zo 14. februára 2005 a do
funkcie bol ustanovený JUDr. J.U.. Uznesením z 1. októbra 2008 bol do funkcie správcu
ustanovený ţalovaný. Ţalovaný kúpne zmluvy uzavreté správkyňou JUDr. G. so ţalobcom
a s E.P. vyhodnotil ako absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, lebo pôvodná
správkyňa a ţalobca sú manţelia a E.P. je jej svokra a kúpna cena nehnuteľností bola
nepomerne niţšia ako cena určená znaleckým posudkom. Z konkurzného spisu súd zistil, ţe
pôvodná správkyňa vykonávala speňaţovanie majetku predajom mimo draţby na základe
plánu speňaţovania, schváleného schôdzou veriteľov a na základe všeobecného opatrenia
konkurzného súdu z 27. novembra 2000, ktoré bolo v nadväznosti
na jednotlivé kolá ponukového konania konkretizované samostatnými opatreniami.
Ďalej konštatoval, ţe o predávaný majetok bol malý záujem a výťaţky zo speňaţenia boli
minimálne, preto sa súd nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe výťaţok zo speňaţenia
predmetných nehnuteľností, predaných na základe výsledku 24. a 25. kola ponukového
konania, bol v hrubom nepomere s poskytnutým plnením. Skonštatoval, ţe pôvodná
správkyňa formálno-právne postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze
a vyrovnaní. Súd vyhodnocoval kúpne zmluvy, či sú v súlade s dobrými mravmi, keďţe boli
uzavreté v rámci konkurzu správkyňou konkurznej podstaty s osobami blízkymi (§ 116
Občiansky zákonník), a to s manţelom a s manţelovou matkou. Rozpor s dobrými mravmi
podľa súdu prvého stupňa nemoţno bez ďalšieho vyvodiť zo skutočnosti, ţe predávajúci vec
predal za cenu, ktorá je nepomerne niţšia, ako stanovil znalecký posudok. Zjavný rozpor
s dobrými mravmi však spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, bez ohľadu na to, či je
niekomu na ujmu, a preto súd skúmal aj jeho subjektívne kritérium, teda či skúmané konanie
pôvodnej správkyne je akceptované ako konanie v súlade či v rozpore s dobrými mravmi,
keďţe za daných skutkových okolností, vyplývajúcich z podaní ţalovaného a preukázaných
aj listinnými dôkazmi, nesie znaky nepoctivosti a zneuţívania výkonu práv. Rozpor s dobrými
mravmi zvýrazňuje aj intenzita tohto konania, teda opakované uzatváranie kúpnych zmlúv
s blízkymi osobami. Ţalobcom tvrdené a Ústavou garantované právo manţela správkyne
nie je ţiadnym spôsobom spochybnené ani oslabené. V prejednávanej veci však naráţa
na konkurenciu jeho uplatnenia z hľadiska dobrých mravov. Súd vec uzavrel tak, ţe ţalobca
neuniesol dôkazné bremeno, ţe sporné nehnuteľnosti nemali byť do súpisu zaradené
a ţe práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu, a preto ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a ţalobe vyhovieť. Odvolateľ uviedol, ţe sporné nehnuteľnosti boli odpredané v rámci
ponukového konania, v súlade s plánom speňaţovania, čo nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť,
ţe súhlas na odpredaj konkrétnych nehnuteľností ţalobcovi a E.P. bol vydaný opatreniami
konkurzného súdu, ktoré nadobudli právoplatnosť. Uznesením Krajského súdu Bratislava z 1.
októbra 2008, sp. zn. 7K 19/2000 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený
ţalovaný a ten zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu predtým uţ zapísané
a v konkurznom konaní odpredané predmetné nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, ţe v konkurznom
konaní, kde boli úpadcami poľnohospodárske podniky, sa majetok patriaci do konkurznej
podstaty zväčša odpredával za ceny, ktoré boli zlomkom hodnoty stanovenej znaleckým
posudkom. V prejednávanej veci sa jednalo o 24. aţ 28. kolo ponukového konania, pričom
aţ dovtedy v predchádzajúcich kolách nikto neprejavil záujem o kúpu. Jednalo sa o dubiózny
majetok, tvorený zväčša močariskami a urbárskymi podielmi na pozemkoch, reálne
v súčasnosti nevyuţiteľnými. Podotkol, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu PO.S. JUDr.
U. porovnateľný nehnuteľný majetok (pozemky) o výmere 163,030m² odpredal za 6 000 Sk.
Išlo o tú istú cenu, ale o 8-krát väčšiu výmeru, ako v danom prípade. Z uvedeného vyplýva, ţe
cena, za ktorú ţalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti, nie je v hrubom nepomere s ich
všeobecnou, prípadne trhovou hodnotou a je to cena, za ktorú sa, prípadne aj za niţšiu,
odpredávali nehnuteľnosti v konkurznom konaní vedenom na majetok poľnohospodárskeho
podniku. Túto skutočnosť potvrdil aj súd, keď uviedol, ţe rozpor kúpnych zmlúv s dobrými
mravmi nemoţno bez ďalšieho vyvodiť zo skutočnosti, ţe predávajúci predal nehnuteľnosti
za cenu, ktorá je niţšia, ako určuje znalecký posudok. Podľa jeho názoru za týchto okolností
skutočnosť, ţe zmluvné strany boli v blízkom príbuzenskom vzťahu, stráca akýkoľvek
význam. V čase prevodu ţiadny právny predpis neobmedzoval nadobúdanie majetku
z konkurznej podstaty príbuznými správcu, dokonca ani nadobúdanie majetku z konkurznej
podstaty samotným správcom. Keďţe majetok bol odpredávaný za reálne kúpne ceny, nie je
moţné ani hovoriť o získaní majetkového prospechu pre blízke osoby, pretoţe za takúto cenu
mohol majetok odkúpiť akýkoľvek záujemca. Odborný názor mal aj konkurzný súd - Krajský
súd v Bratislave, ktorý na predaj majetku udelil opatrením zo 17. decembra 2003, sp. zn. 7K
19/2000 súhlas. Týmto rozhodnutím bola správkyni udelená právomoc nehnuteľnosť speňaţiť
konkrétnemu kupujúcemu a za konkrétnu cenu. Pritom inému orgánu alebo súdu, mimo
konania o opravnom prostriedku, neprislúcha právomoc kontrolovať rozhodnutie
konkurzného súdu. Odhliadnuc od uvedeného, zákon neumoţňuje správcovi opätovne zapísať
do konkurznej podstaty majetok, ktorý tam bol zahrnutý a v súlade s plánom speňaţenia bol
predaný.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe koncepcia rozporu dobrých mravov
pre hrubý nepomer vzájomných plnení je zaloţená na posúdení dvoch hľadísk, kritérií:
- objektívne kritérium spočívajúce v posúdení neprípustnej nerovnováhy vzájomných
plnení,
- subjektívne kritérium spočívajúce v posúdení zneuţitia, tiesne či iných podstatných
okolnostiach vzniku právneho vzťahu,
pričom prítomnosť ktoréhokoľvek z nich je spôsobilá zaloţiť rozpor s dobrými mravmi.
Ţalobca v odvolaní poukazuje len na objektívne kritérium a nevyjadril sa
k prítomnosti subjektívneho prvku, a teda k okolnostiam, za akých došlo k speňaţeniu
nehnuteľného majetku, ktoré spolu s objektívnym kritériom zakladajú v danom prípade rozpor
s dobrými mravmi pre hrubý nepomer vzájomných plnení.
Ţalovaný je toho názoru, ţe v prejednávanej veci došlo k naplneniu nielen
objektívneho, ale aj subjektívneho kritéria rozporu s dobrými mravmi pre hrubý nepomer
vzájomných plnení, ktorý ţalobca vo svojom odvolaní opomenul a ţiadnym spôsobom sa
nevenoval jeho existencii, zakladajúcej rozpor s dobrými mravmi pre hrubý nepomer
vzájomných plnení. Ţalobca a pôvodná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uzavreli
kúpne zmluvy, ktoré odporujú dobrým mravom podľa ustanovenia § 39 Obč. zák., a preto
sú neplatné. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.
Predmetom konania je vylúčenie nehnuteľností vedených na rôznych listoch
vlastníctva, bliţšie špecifikovaných v troch ţalobách, prejednanie ktorých súd spojil
na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 O. s. p. z dôvodu, ţe ide o totoţných účastníkov
a predmet sporu vychádza z rovnakého skutkového základu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe konkurz na majetok úpadcu P., S. bol
vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2000 pod sp. zn. 7K 19/2000.
Za správkyňu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. A.G.. Uvedená správkyňa konkurznej
podstaty vykonávala speňaţovanie majetku, ako vyplýva z dokazovania súdu prvého stupňa,
predajom mimo draţby na základe plánu speňaţovania, schváleného schôdzou konkurzných
veriteľov a na základe opatrenia konkurzného súdu z 27. novembra 2000. Sporné
nehnuteľnosti boli predané správkyňou JUDr. A.G.G. ţalobcovi, ktorý je manţelom tejto
správkyne a E.P., ktorá je svokra tejto správkyne, v 25. ponukovom kole za cenu podstatne
niţšiu, ako bola hodnota predaného majetku, určená znalcom. Súd ďalej zistil,
ţe o predávaný majetok bol malý záujem a výťaţky zo speňaţenia boli minimálne. Preto súd
nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe výťaţok zo speňaţenia sporných nehnuteľností
bol v hrubom nepomere s poskytnutým plnením. Tento záver súdu prvého stupňa povaţuje
aj odvolací súd za správny, vzhľadom na vysoké poradie ponukového kola, v ktorom ţalobca
majetok kúpil (25. ponukové kolo), z čoho je zrejmé, ţe o predmetné nehnuteľnosti záujem
nebol. Navyše je potrebné uviesť, ţe hodnotenie, či cena predaného majetku bola nevýhodná
alebo neprimerane nízka, nie je oprávnený robiť súd v tomto konaní, lebo takéto hodnotenie
robí konkurzný súd v rámci konkurzného konania a iný súd nie je oprávnený hodnotiť
správnosť výberu. Pripustenie preskúmavania kúpnych zmlúv, uzavretých v rámci
speňaţovania konkurznej podstaty z pohľadu hodnoty predávaného majetku a ceny, za ktorú
boli predané, v inom konaní by viedlo k právnej neistote a spornosti vlastníckeho práva nielen
v prejednávanej veci, ale spochybnilo by sa speňaţovanie konkurznej podstaty v konkurzoch
spravujúcich sa zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Zároveň by sa poprel účel
konkurzného konania, a to definitívne usporiadať pomery dlţníka medzi ním a jeho veriteľmi.
Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa vyhodnotil predaj sporných
nehnuteľností za neplatný, ako úkon v rozpore s dobrými mravmi, keďţe zmluvy uzavrela
pôvodná správkyňa (JUDr. G.) so svojim manţelom a so svojou svokrou, teda osobami
blízkymi v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, s týmto právnym názorom
odvolací súd sa nestotoţňuje.
Podľa § 14 ods. 8 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v aktuálnom znení
(ďalej len ZKV), pri výkone oprávnení podľa odseku 1 správca nesmie na úkor podstaty
uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy alebo robiť úkony, ktorými získa prospech pre seba,
alebo jemu osoby blízke.
Zákon o konkurze a vyrovnaní v zmysle citovaného ustanovenia v čase sporného
speňaţovania konkurznej podstaty zakazoval správcovi uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy
na úkor konkurznej podstaty a zakazoval mu robiť úkony, ktorými by získal prospech
pre seba a pre jemu blízke osoby. Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe ţiadny právny
predpis a ani ZKV nezakazoval predávať nehnuteľnosti osobám blízkym správcovi za tých
istých podmienok, ako ostatným záujemcom o kúpu. Zákon zakazoval správcovi uzatvárať
nevýhodnú kúpnu zmluvu, ktorou by získal prospech pre seba a pre blízku osobu. Nedá sa
súhlasiť so súdom prvého stupňa, ţe kúpne zmluvy uzavreté na majetok, ktorý bol ponúkaný
na predaj opakovane bez záujmu kupujúceho a na základe výsledkov 24., resp. 25. kola
ponukového konania speňaţovania mimo draţby, realizovaného v súlade s plánom
speňaţovania, ktorý bol schválený schôdzou veriteľov, je v rozpore s dobrými mravmi.
Tým viac, ak predaj bol realizovaný pod dohľadom súdu a správkyňa sporný majetok
speňaţila so súhlasom konkurzného súdu. Je potrebné uviesť, ţe konkurzný súd môţe svoj
súhlas s predajom mimo draţby zmeniť, zrušiť alebo môţe stanoviť nové podmienky predaja,
ak zistí v priebehu speňaţovania nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú zmenu jeho pôvodného
rozhodnutia. Konkurzný súd svoj súhlas nezmenil a ani nezrušil. Preto záver súdu prvého
stupňa, ţe kúpne zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi je nesprávny a majetok
nebolo moţné opätovne zahrnúť do konkurznej podstaty, z ktorej bol v rámci speňaţovania
predaný. Súd prvého stupňa mal preto ţalobu posúdiť ako dôvodnú. Keďţe súd prvého stupňa
ţalobu na základe nesprávneho právneho názoru zamietol, nevykonal dokazovanie
o dôvodnosti ţaloby z hľadiska, či všetky nehnuteľnosti v takej rozlohe, ako udáva ţalobca,
sú v jeho vlastníctve. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). Súd prvého
stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci znovu rozhodne. Rozhodne
aj o trovách pôvodného konania a odvolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. mája 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová