Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. P., bývajúceho v T.,

proti ţalovanému P. D., advokátovi v B., za účasti vedľajšieho účastníka K., so sídlom v B.,

o náhradu škody 26 451,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 15. decembra 2008 č.k. -149

zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal od ţalovaného náhrady škody 796 881 Sk

(26 451,60 €) s príslušenstvom v súvislosti s výkonom advokácie ţalovaným. Ţalobcovi

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 92 710 Sk (3 077,40 €)

do rúk právnej zástupkyne ţalovaného JUDr. V. D. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca uzavrel 9. februára 2004 so ţalovaným

ako advokátom zmluvu o právnej pomoci. Na základe tejto zmluvy mu ţalovaný poskytoval

právnu pomoc vo veci vyporiadania zdruţenia (zaniknutého 8. júla 2002) a to v čase, keď na

Okresnom súde Topoľčany uţ prebiehalo konanie o vyporiadanie zdruţenia pod sp. zn.

. Ţalovaný 21. júna 2006 vyhotovil zmenu návrhu a okresný súd túto zmenu

pripustil uznesením z 27. júna 2006. Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 2. júna 2005 č.k.

-442 uloţil ţalovanému J. M. povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom

vyporiadania podielu na majetkovej účasti zdruţenia 3 701 885,55 Sk s 13 % úrokom

z omeškania od 12.12.2002 a náhradu trov konania 383 735 Sk a trov právneho

2

zastúpenia 167 306 Sk. Účastníkov zaviazal zaplatiť záväzky zdruţenia vzniknuté ku dňu

zániku zdruţenia a to kaţdého vo výške podielu 1/2. Ţalovanému zároveň uloţil povinnosť

zaplatiť trovy štátu 200 000 Sk a ţalobcovi doplatok na súdnom poplatku 174 235 Sk.

Doplňujúcim rozsudkom z 2. júna 2005 č.k. -450 súd zaviazal ţalovaného

splatiť úver poskytnutý V. v zostatku 543 208,90 Sk. Krajský súd v Nitre rozhodnutie

prvostupňového súdu spolu s doplňujúcim rozsudkom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s tým, ţe súd prvého stupňa sa má zaoberať majetkom resp. hodnotami, ktoré

účastníci vniesli do zdruţenia, t.j., či sa dostali do podielového spoluvlastníctva, alebo len do

uţívania zdruţenia. Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 18. septembra 2006 č.k.

-814 určil, ktoré majetkové hodnoty patrili do majetku zdruţenia ku dňu jeho

zániku, do výlučného vlastníctva ţalobcu a ţalovaného prikázal majetok a hodnoty vo výroku

rozhodnutia presne špecifikované. Ţalovaného zaviazal vydať ţalobcovi peňaţné hodnoty

a ţalobcovi uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému sumy, ktorých výška bola vo výroku

rozhodnutia tieţ presne špecifikovaná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Na odvolanie

ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. apríla 2007 sp. zn. zmenil

rozsudok okresného súdu tak, ţe podaný návrh zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť

ţalovanému trovy konania 238 105 Sk a nahradiť trovy štátu 200 000 Sk. Toto rozhodnutie

krajský súd odôvodnil tým, ţe samotný zánik zdruţenia nemá za následok zánik podielového

spoluvlastníctva. Jeho vyporiadaniu musí predchádzať jeho zrušenie podľa § 142

. Môţe sa tak stať dohodou podielových spoluvlastníkov, inak tak

urobí na návrh súd. Keďţe v danom prípade dohodou k zrušeniu podielového spoluvlastníctva

nedošlo, úspešne domáhať sa jeho vyporiadania môţe ţalobca iba vtedy, ak by sa zároveň

domáhal i jeho zrušenia. S poukazom na , ,

, v tomto konaní súd uzavrel, ţe nemal za preukázané,

že by žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii a nevidel ani

príčinnú súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Poukázal na to, ţe

ţalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný. Odvolací súd vec odlišne právne

posúdil a rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobca nevyuţil

všetky opravné prostriedky voči rozhodnutiu krajského súdu. Dospel k záveru, ţe ţalovaný

nemôţe niesť zodpovednosť za rozdielne právne posúdenie krajského súdu v porovnaní

so súdom okresným. Ţalovaný ako advokát v pôvodnom spore konal riadne a v dobrej

viere. Súd nepovaţoval za dôvodnú ani výšku škody v sume 796 881 Sk. O trovách konania

súd rozhodol podľa

3

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 21. januára 2010 sp. zn.

rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej potvrdil a v časti výroku

o trovách konania zmenil tak, ţe ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Zároveň odvolací súd nepriznal ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predpokladom vzniku kaţdej

občianskoprávnej zodpovednosti je 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody a 3/ príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti

je, ţe niekto porušil určitú povinnosť (nezáleţí na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu

z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloţenú priamo zákonom)

a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Príčinnou súvislosťou je určitý

objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením

právnej povinnosti a výsledkom (škodou). Zodpovednosť advokáta za škodu, ktorú spôsobil

pri výkone advokácie je zodpovednosť objektívna. Pretoţe ţalobca svoj návrh na náhradu

škody odvodzuje od úkonu ţalovaného vykonaného 21. júna 2006 (zmena návrhu) odvolací

súd skúmal, či ţalovaný porušil zákonom stanovené povinnosti. Pre úplnosť právneho

posúdenia veci zaoberal sa aj tým, či ţalovaný neporušil zákonom stanovené povinnosti

vyplývajúce mu z ustanovenia , prípadne a Občianskeho

zákonníka. Uviedol, ţe pochybenie ţalovaného, ktoré malo spočívať v tom, ţe v zmenenom

návrhu, ktorý podával v priebehu konania a podľa pokynov ţalobcu, neuviedol slovko

„zrušiť“ odvolací súd nepovaţoval za také, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu

podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii. V konaní nebolo zistené také porušenie zákonom

stanovených povinností ţalovaného pri výkone advokácie, ktoré by zakladalo jeho

zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa ţalobca v tomto konaní domáhal. V časti trov

konania odvolací súd vzhľadom na charakter sporu dospel k záveru, ţe boli dané dôvody pre

postup ods. l , preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov

prvostupňového konania podľa zmenil a v konaní úspešnému ţalovanému

náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa , ods. l a ods. l

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal na základe podnetu ţalobcu mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho

súdu v spojení s rozsudkom prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( ). Uviedol,

ţe advokát P. D. z uznesenia Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2005 sp. zn.

4

, musel vedieť, ţe petit návrhu v právnej veci ţalobcu

M. P. proti ţalovanému J. M. o vyporiadanie zdruţenia bol naformulovaný zle. Pri zmene

návrhu, ktorý bol súdu doručený 22. júna 2006, ţalovaný nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami (, , ). V rozpore s odsek l

nenavrhol súdu zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Neobstojí

argumentácia, ktorú si súdy osvojili, ţe rozhodovacia prax súdov je rozdielna pri

vyporiadavaní majetku občianskych zdruţení. V tomto konkrétnom konaní bolo uznesenie

Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2005 sp. zn. , ,

ktorým zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

jednoznačné v tom, ţe krajský súd označil pôvodný petit za nesprávny a na strane 7-8 svojho

rozhodnutia presne uviedol, akým smerom má byť petit ţaloby upravený, resp. zmenený.

Krajský súd uviedol, ţe ak účastník vniesol do zdruţenia peniaze alebo veci určené podľa

druhu, stávajú sa tieto podielovým spoluvlastníctvom členov zdruţenia v pomere, v akom boli

poskytnuté. Súd poukázal na to, ţe je na dohode účastníkov, v akom rozsahu chcú svoje

podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vysporiadať a v akom rozsahu má naďalej trvať. Na

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veciam sa jednoznačne vzťahuje § 142 odsek 1

. Preto advokát, ktorý zastupuje svojho klienta v konaní, mal vyhovieť

súdu – riadiť sa jeho právnym názorom a zmeniť petit podľa poţiadaviek odvolacieho súdu,

čo by bolo jednoznačne v prospech jeho klienta. Tieţ neobstojí argumentácia krajského súdu,

ţe advokát v zmenenom návrhu len neuviedol slovo „zrušiť“. Advokát v zmenenom návrhu

neuviedol celý jeden výrok rozhodnutia, ktorý zákon jednoznačne predpokladá pre úspešnosť

návrhu ( odsek l ). Ţalovaný nepostupoval v zmysle zákona

o advokácii, keď riadne nezastupoval a nepresadzoval záujmy svojho klienta.

Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

nevyjadril.

Ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného vo svojom vyjadrení

k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, ţe ho povaţujú za nedôvodné. Navrhli ho preto

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

5

rozhodnutie v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle ide

vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle a tzv. iné vady

dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle aţ e/, nevyšli najavo

ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v rámci odvolacieho konania došlo k vade v zmysle

Vady konania vymedzené v sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

6

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.

) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady škody od ţalovaného v súvislosti s výkonom

advokácie ţalovaným. Okresný súd ţalobu zamietol a svoje rozhodnutie dostatočným

spôsobom odôvodnil. Uzavrel, ţe nebolo preukázané, ţe by ţalovaný porušil povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii a nevidel ani príčinnú súvislosť medzi výkonom

advokácie a vznikom škody. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nemôţe niesť zodpovednosť

za rozdielne právne posúdenie krajského súdu v porovnaní so súdom okresným. Krajský súd

na odvolanie ţalobcu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, pričom okrem iného

v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe v konaní nebolo zistené také porušenie zákonom

stanovených povinností ţalovaného pri výkone advokácie, ktoré by zakladalo jeho

zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa ţalobca v tomto konaní domáhal. Ďalej uviedol, ţe

pochybenie ţalovaného, ktoré malo spočívať v tom, ţe v zmenenom návrhu, ktorý podával

v priebehu konania a podľa pokynov ţalobcu, neuviedol slovko „zrušiť“ odvolací súd

nepovaţoval za také, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu podľa § 26 ods. 1

zákona o advokácii. Krajský súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2

, keď uviedol len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal

a akými úvahami sa pri posudzovaní predpokladov vzniku zodpovednosti v tomto

prípade riadil. Z rozhodnutia nie je jednoznačné, čo mal krajský súd na mysli, keď uviedol,

ţe v konaní nebolo zistené také porušenie povinnosti advokátom, ktoré by zakladalo jeho

zodpovednosť za vznik škody. Z uvedeného nie je zrejmé, či moţno odôvodnenie chápať

v tom zmysle, ţe k porušeniu povinnosti advokáta nedošlo vôbec, resp. či odvolací súd

7

konštatoval, ţe k porušeniu povinnosti zo strany ţalovaného došlo, ale zodpovednosť za toto

(„také“) porušenie povinnosti nenesie. V tomto smere je potrebné podrobnejšie vysvetliť

postoj odvolacieho súdu ku konaniu ţalovaného, pretoţe odôvodnenie krajského súdu je

v tomto smere nepostačujúce a navyše aj nezrozumiteľné.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj

dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237

písm. f/ ).

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho

prokurátora uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ods. l ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

8

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová