Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
853/375437.0d6fd5.pdf
PDF · 163.38 KB
No categories available
2MCdo/12/2010
Najvyšší súd 2 M Cdo 12/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. P., bývajúceho v T.,
proti ţalovanému P. D., advokátovi v B., za účasti vedľajšieho účastníka K., so sídlom v B.,
o náhradu škody 26 451,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod
sp. zn. 5 C 102/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2010 sp. zn. 9 Co 49/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2010 sp. zn.
9 Co 49/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 15. decembra 2008 č.k. 5 C 102/2008-149
zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal od ţalovaného náhrady škody 796 881 Sk
(26 451,60 €) s príslušenstvom v súvislosti s výkonom advokácie ţalovaným. Ţalobcovi
uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 92 710 Sk (3 077,40 €)
do rúk právnej zástupkyne ţalovaného JUDr. V. D. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca uzavrel 9. februára 2004 so ţalovaným
ako advokátom zmluvu o právnej pomoci. Na základe tejto zmluvy mu ţalovaný poskytoval
právnu pomoc vo veci vyporiadania zdruţenia (zaniknutého 8. júla 2002) a to v čase, keď na
Okresnom súde Topoľčany uţ prebiehalo konanie o vyporiadanie zdruţenia pod sp. zn.
8 Cb 200/2002. Ţalovaný 21. júna 2006 vyhotovil zmenu návrhu a okresný súd túto zmenu
pripustil uznesením z 27. júna 2006. Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 2. júna 2005 č.k.
8 Cb 200/2002-442 uloţil ţalovanému J. M. povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom
vyporiadania podielu na majetkovej účasti zdruţenia 3 701 885,55 Sk s 13 % úrokom
z omeškania od 12.12.2002 a náhradu trov konania 383 735 Sk a trov právneho
zastúpenia 167 306 Sk. Účastníkov zaviazal zaplatiť záväzky zdruţenia vzniknuté ku dňu
zániku zdruţenia a to kaţdého vo výške podielu 1/2. Ţalovanému zároveň uloţil povinnosť
zaplatiť trovy štátu 200 000 Sk a ţalobcovi doplatok na súdnom poplatku 174 235 Sk.
Doplňujúcim rozsudkom z 2. júna 2005 č.k. 8 Cb 200/2002-450 súd zaviazal ţalovaného
splatiť úver poskytnutý V. v zostatku 543 208,90 Sk. Krajský súd v Nitre rozhodnutie
prvostupňového súdu spolu s doplňujúcim rozsudkom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, ţe súd prvého stupňa sa má zaoberať majetkom resp. hodnotami, ktoré
účastníci vniesli do zdruţenia, t.j., či sa dostali do podielového spoluvlastníctva, alebo len do
uţívania zdruţenia. Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 18. septembra 2006 č.k.
8 Cb 200/2002-814 určil, ktoré majetkové hodnoty patrili do majetku zdruţenia ku dňu jeho
zániku, do výlučného vlastníctva ţalobcu a ţalovaného prikázal majetok a hodnoty vo výroku
rozhodnutia presne špecifikované. Ţalovaného zaviazal vydať ţalobcovi peňaţné hodnoty
a ţalobcovi uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému sumy, ktorých výška bola vo výroku
rozhodnutia tieţ presne špecifikovaná. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Na odvolanie
ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. apríla 2007 sp. zn. 26 Cob 183/2006 zmenil
rozsudok okresného súdu tak, ţe podaný návrh zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť
ţalovanému trovy konania 238 105 Sk a nahradiť trovy štátu 200 000 Sk. Toto rozhodnutie
krajský súd odôvodnil tým, ţe samotný zánik zdruţenia nemá za následok zánik podielového
spoluvlastníctva. Jeho vyporiadaniu musí predchádzať jeho zrušenie podľa § 142
Občianskeho zákonníka. Môţe sa tak stať dohodou podielových spoluvlastníkov, inak tak
urobí na návrh súd. Keďţe v danom prípade dohodou k zrušeniu podielového spoluvlastníctva
nedošlo, úspešne domáhať sa jeho vyporiadania môţe ţalobca iba vtedy, ak by sa zároveň
domáhal i jeho zrušenia. S poukazom na § 420 ods. 1, § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 26 ods. 1, 4 zákona č. 586/2003 Z.z. v tomto konaní súd uzavrel, ţe nemal za preukázané,
že by žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii a nevidel ani
príčinnú súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Poukázal na to, ţe
ţalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný. Odvolací súd vec odlišne právne
posúdil a rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobca nevyuţil
všetky opravné prostriedky voči rozhodnutiu krajského súdu. Dospel k záveru, ţe ţalovaný
nemôţe niesť zodpovednosť za rozdielne právne posúdenie krajského súdu v porovnaní
so súdom okresným. Ţalovaný ako advokát v pôvodnom spore konal riadne a v dobrej
viere. Súd nepovaţoval za dôvodnú ani výšku škody v sume 796 881 Sk. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 21. januára 2010 sp. zn.
9 Co 49/2009 rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej potvrdil a v časti výroku
o trovách konania zmenil tak, ţe ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Zároveň odvolací súd nepriznal ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predpokladom vzniku kaţdej
občianskoprávnej zodpovednosti je 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody a 3/ príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti
je, ţe niekto porušil určitú povinnosť (nezáleţí na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu
z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloţenú priamo zákonom)
a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Príčinnou súvislosťou je určitý
objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti a výsledkom (škodou). Zodpovednosť advokáta za škodu, ktorú spôsobil
pri výkone advokácie je zodpovednosť objektívna. Pretoţe ţalobca svoj návrh na náhradu
škody odvodzuje od úkonu ţalovaného vykonaného 21. júna 2006 (zmena návrhu) odvolací
súd skúmal, či ţalovaný porušil zákonom stanovené povinnosti. Pre úplnosť právneho
posúdenia veci zaoberal sa aj tým, či ţalovaný neporušil zákonom stanovené povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovenia § 25 ods. 2 O.s.p., prípadne § 725 a § 727 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, ţe pochybenie ţalovaného, ktoré malo spočívať v tom, ţe v zmenenom
návrhu, ktorý podával v priebehu konania a podľa pokynov ţalobcu, neuviedol slovko
„zrušiť“ odvolací súd nepovaţoval za také, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu
podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii. V konaní nebolo zistené také porušenie zákonom
stanovených povinností ţalovaného pri výkone advokácie, ktoré by zakladalo jeho
zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa ţalobca v tomto konaní domáhal. V časti trov
konania odvolací súd vzhľadom na charakter sporu dospel k záveru, ţe boli dané dôvody pre
postup § 150 ods. l O.s.p., preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov
prvostupňového konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a v konaní úspešnému ţalovanému
náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. l a § 150 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal na základe podnetu ţalobcu mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho
súdu v spojení s rozsudkom prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol,
ţe advokát P. D. z uznesenia Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2005 sp. zn.
26 Cob 113/2005, 26 Cob 116/2005 musel vedieť, ţe petit návrhu v právnej veci ţalobcu
M. P. proti ţalovanému J. M. o vyporiadanie zdruţenia bol naformulovaný zle. Pri zmene
návrhu, ktorý bol súdu doručený 22. júna 2006, ţalovaný nepostupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 142 ods. 1, § 834, § 841). V rozpore s § 142 odsek l
Občianskeho zákonníka nenavrhol súdu zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Neobstojí
argumentácia, ktorú si súdy osvojili, ţe rozhodovacia prax súdov je rozdielna pri
vyporiadavaní majetku občianskych zdruţení. V tomto konkrétnom konaní bolo uznesenie
Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2005 sp. zn. 26 Cob 113/2005, 26 Cob 116/2005,
ktorým zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
jednoznačné v tom, ţe krajský súd označil pôvodný petit za nesprávny a na strane 7-8 svojho
rozhodnutia presne uviedol, akým smerom má byť petit ţaloby upravený, resp. zmenený.
Krajský súd uviedol, ţe ak účastník vniesol do zdruţenia peniaze alebo veci určené podľa
druhu, stávajú sa tieto podielovým spoluvlastníctvom členov zdruţenia v pomere, v akom boli
poskytnuté. Súd poukázal na to, ţe je na dohode účastníkov, v akom rozsahu chcú svoje
podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vysporiadať a v akom rozsahu má naďalej trvať. Na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veciam sa jednoznačne vzťahuje § 142 odsek 1
Občianskeho zákonníka. Preto advokát, ktorý zastupuje svojho klienta v konaní, mal vyhovieť
súdu – riadiť sa jeho právnym názorom a zmeniť petit podľa poţiadaviek odvolacieho súdu,
čo by bolo jednoznačne v prospech jeho klienta. Tieţ neobstojí argumentácia krajského súdu,
ţe advokát v zmenenom návrhu len neuviedol slovo „zrušiť“. Advokát v zmenenom návrhu
neuviedol celý jeden výrok rozhodnutia, ktorý zákon jednoznačne predpokladá pre úspešnosť
návrhu (§ 142 odsek l Občianskeho zákonníka). Ţalovaný nepostupoval v zmysle zákona
o advokácii, keď riadne nezastupoval a nepresadzoval záujmy svojho klienta.
Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky
nevyjadril.
Ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného vo svojom vyjadrení
k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, ţe ho povaţujú za nedôvodné. Navrhli ho preto
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide
vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady
dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nevyšli najavo
ani v dovolacom konaní.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe v rámci odvolacieho konania došlo k vade v zmysle
Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.
I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady škody od ţalovaného v súvislosti s výkonom
advokácie ţalovaným. Okresný súd ţalobu zamietol a svoje rozhodnutie dostatočným
spôsobom odôvodnil. Uzavrel, ţe nebolo preukázané, ţe by ţalovaný porušil povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii a nevidel ani príčinnú súvislosť medzi výkonom
advokácie a vznikom škody. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nemôţe niesť zodpovednosť
za rozdielne právne posúdenie krajského súdu v porovnaní so súdom okresným. Krajský súd
na odvolanie ţalobcu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, pričom okrem iného
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe v konaní nebolo zistené také porušenie zákonom
stanovených povinností ţalovaného pri výkone advokácie, ktoré by zakladalo jeho
zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa ţalobca v tomto konaní domáhal. Ďalej uviedol, ţe
pochybenie ţalovaného, ktoré malo spočívať v tom, ţe v zmenenom návrhu, ktorý podával
v priebehu konania a podľa pokynov ţalobcu, neuviedol slovko „zrušiť“ odvolací súd
nepovaţoval za také, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu podľa § 26 ods. 1
zákona o advokácii. Krajský súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2
O.s.p., keď uviedol len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal
a akými úvahami sa pri posudzovaní predpokladov vzniku zodpovednosti v tomto
prípade riadil. Z rozhodnutia nie je jednoznačné, čo mal krajský súd na mysli, keď uviedol,
ţe v konaní nebolo zistené také porušenie povinnosti advokátom, ktoré by zakladalo jeho
zodpovednosť za vznik škody. Z uvedeného nie je zrejmé, či moţno odôvodnenie chápať
v tom zmysle, ţe k porušeniu povinnosti advokáta nedošlo vôbec, resp. či odvolací súd
konštatoval, ţe k porušeniu povinnosti zo strany ţalovaného došlo, ale zodpovednosť za toto
(„také“) porušenie povinnosti nenesie. V tomto smere je potrebné podrobnejšie vysvetliť
postoj odvolacieho súdu ku konaniu ţalovaného, pretoţe odôvodnenie krajského súdu je
v tomto smere nepostačujúce a navyše aj nezrozumiteľné.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené
rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj
dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237
písm. f/ O.s.p.).
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho
prokurátora uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. l O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová