Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urto/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba, vo veci návrhu

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na uznanie cudzieho rozhodnutia, na

neverejnom zasadnutí konanom 31. mája 2011 v Bratislave prerokoval odvolanie odsúdeného

V. K. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. apríla 2011, sp. zn.

Ntc 24/2010, a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného V. K.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13. apríla 2011, sp. zn. Ntc 24/2010, bol

uznaný rozsudok rakúskeho Krajinského súdu Korneuburg z 1. júna 2006, sp. zn.

601 Hv 5/10a, ktorým bol občan Slovenskej republiky V. K. uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu závažnej lúpeže v štádiu pokusu podľa § 15, § 142 ods. 1, ods. 2 rakúskeho

Trestného zákonníka, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky. Citovaný rozsudok bol uznaný v rozsahu, v ktorom bol V. K. odsúdený na trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa krajský súd vyslovil,

že vo výkone uvedeného trestu odňatia slobody sa bude pokračovať a podľa ,

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného V. K.

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal odsúdený V. K. odvolanie. V písomných

dôvodoch odvolania uviedol, že v auguste tohto roka bude mať z trestu odňatia slobody, ktorý

mu uložil rakúsky súd a ktorý teraz v Rakúsku vykonáva, odpykané už dve tretiny, a tak bude

2

mať možnosť požiadať o podmienečné prepustenie. Podľa jeho názoru mu právoplatné

rozhodnutie vo veci uznania cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky a následný

výkon zvyšku tohto trestu na Slovensku celý postup skomplikuje, lebo príde

o možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu uloženého mu rakúskym súdom, čím

sa v konečnom dôsledku oddiali jeho prepustenie na slobodu. Z obsahu podaného odvolania

je teda zrejmé, že sa V. K. domáha zrušenia napadnutého rozsudku Krajského súdu v

Košiciach s tým, že odvoláva svoj súhlas s výkonom trestu odňatia slobody v Slovenskej

republike.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania odsúdeného V. K. postupom

podľa , veta prvá preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného V.

K. nie je dôvodné. Dôvody odvolania uvádzané odsúdeným sú irelevantné z hľadiska

posúdenia zákonnosti rozsudku, predmetom ktorého je uznanie cudzieho rozhodnutia.

Zo zápisnice o výsluchu odsúdeného z 30. júna 2010 (v spise na č. l. 34) je zrejmé,

že odsúdený V. K. výslovne požiadal, aby trest odňatia slobody uložený

mu rakúskym súdom mohol vykonať v Slovenskej republike.

Práve na podklade uvedenej žiadosti a súhlasu odsúdeného Spolkové ministerstvo

spravodlivosti Rakúskej republiky požiadalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky o výkon jeho trestu odňatia slobody v Slovenskej republike. Na tomto základe

potom následne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po zadovážení všetkých

písomných podkladov podalo na Krajský súd v Košiciach návrh na rozhodnutie o uznaní

cudzieho rozhodnutia podľa

Konanie oboch republikových ministerstiev spravodlivosti a rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach je tak vyjadrením slobodnej vôle odsúdeného, ktorým vyjadril, že uložený

trest chce vykonať v Slovenskej republike.

Krajský súd v Košiciach postupoval v súlade s ustanoveniami a nasl. ,

ktoré upravujú postup a jeho povinnosti pri uznávaní cudzieho rozhodnutia. Podľa názoru

najvyššieho súdu sa krajský súd dôsledne vysporiadal so všetkými náležitosťami

3

nevyhnutnými podľa pre uznanie rozsudku Krajinského súdu

Korneuburg z 1. júna 2006 sp. zn. . Uznaniu citovaného cudzieho rozhodnutia ani

podľa najvyššieho súdu nebránia žiadne okolnosti. Odsúdený V. K. je totiž štátnym občanom

Slovenskej republiky, kde má aj trvalý pobyt, čoho dôkazom je potvrdenie o štátnom

občianstve (č. l. 3). Rozhodnutie súdu je konečné

a na území Slovenskej republiky nebol V. K. za predmetný trestný čin odsúdený ani nebolo

uznané cudzie rozhodnutie iného štátu za tie isté skutky. Zákonu zodpovedá

aj výrok napadnutého rozsudku o pokračovaní výkonu trestu bez jeho premeny i o zaradení

odsúdeného V. K. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odsúdeného V. K., že vydaním na výkon trestu príde

o možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v Rakúsku, čím de

facto odvolal svoj predchádzajúci súhlas s výkonom zvyšku trestu odňatia slobody na území

Slovenskej republiky, treba poukázať na ustanovenie , ktoré v takom

prípade nebráni možnosti uznania cudzieho rozhodnutia.

Podľa uvedeného ustanovenia ak dôvodom na konanie je postup

podľa druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy (tretia hlava, piatej časti ), nie je

prekážkou uznania cudzieho rozhodnutia, ak kedykoľvek počas konania odsúdený odvolá

svoj súhlas s odovzdaním, ak sa jeho súhlas vyžaduje alebo ak zanikne niektorá z iných

podmienok pre postup podľa druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy. Pre účinky takto

uznaného rozhodnutia sa použije primerane § 519 ods. 4.

Ak teda odsúdený V. K. v rámci odvolacieho konania v konaní o uznanie cudzieho

rozhodnutia odvolal svoj súhlas s odovzdaním na výkon trestu, nebráni

to Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v potvrdení rozhodnutia Krajského súdu

v Košiciach o uznaní cudzieho rozhodnutia, o ktoré v predmetnom prípade ide. Uvedené

konštatovanie je v súlade s vyššie citovaným ustanovením

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť poslednú vetu

, v ktorej sa odkazuje na , podľa ktorého ak odsúdený

po uznaní cudzieho rozhodnutia odvolal súhlas s odovzdaním na výkon trestu, ak sa na postup

podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavy taký súhlas vyžaduje, alebo k odovzdaniu

4

nedošlo z iného dôvodu, možno uznané cudzie rozhodnutie vykonať na území Slovenskej

republiky, len ak odsúdený trest odňatia slobody v odsudzujúcom štáte nevykonal v plnom

rozsahu, alebo v prípade, že bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, len ak odsudzujúci

štát požiada o výkon zvyšku uloženého trestu z dôvodu, že sa odsúdený v skúšobnej dobe

neosvedčil.

Podľa proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné

odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací

súd ne neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie

nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne

rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

V prerokúvanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod k tomu, aby

vyhovel včas podanému odvolaniu a vzhľadom k tomu, že výrok napadnutého rozsudku

zodpovedá stavu veci a zákonu, odvolanie odsúdeného V. K. v zmysle druhej vety vyššie

citovaného ustanovenia zamietol.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková