Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ľ. V. – s miestom

podnikania v B., zastúpenej JUDr. M. S., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ M. M.,

bývajúcemu v B., 2/ A. M., bývajúcej v B., 3/ R. H., bývajúcemu v B., všetci zastúpení

JUDr. D. S., advokátkou v B., o zaplatenie úrokov z omeškania, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. novembra

2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. novembra 2009

sp.zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 16. novembra 2007, č.k. -210

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným 1/, 2/ a 3/ (ďalej len

„ţalovaní“) zaplatenia úrokov z omeškania z dlţnej sumy 500 000,-- Sk vo výške

243 458,80 Sk, ktorá suma predstavovala súčet výšky úrokov z omeškania za nezaplatenie

dohodnutých splátok dlţnej sumy ku dňu podania ţaloby a ďalej sa domáhala zaplatenia

17 % úrokov z omeškania z celej istiny dlţnej sumy od 26. júna 2002 do 31. mája 2005

a zo sumy 363 898,80 Sk od 1. júna 2005 aţ do zaplatenia. Súd prvého stupňa ţalobkyňu

zaviazal zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume

123 520,40 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

v prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi sporné uzavretie kúpnej zmluvy z 9. augusta

1999, uzavretie zmluvy o pôţičke z 9. augusta 1999, na základe ktorej ţalobkyňa poţičala

ţalovaným 400 000,-- Sk a podpísanie notárskej zápisnice č. N. z 9. augusta 1999.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe všetci ţalovaní zhodne tvrdili, ţe sumu

2

700 000,-- Sk ţalobkyni odovzdali pred podpisom zmluvy 9. augusta 1999. Súd prvého

stupňa uviedol, ţe uvedené peniaze ţalobkyňa preukázateľne v ten istý deň vloţila na svoj

účet v H.. Prvostupňový súd sa priklonil k tvrdeniam ţalovaných, pretoţe výpovede

ţalobkyne sa počas konania tendenčne menili. Poukázal na to, ţe zaplatená suma pokrývala

500 000,-- Sk a v časti 200 000,-- Sk pokrývala aj zmluvu o pôţičke z 9. augusta 1999.

Súd prvého stupňa mal za to, ţe ţalovaní preukázali námietku neexistencie dlhu v čase jeho

uznania, uznali dlh, ktorý v danom čase uţ neexistoval a z uvedeného dôvodu sa

nemohli dostať do omeškania s plnením záväzku. Súd prvého stupňa uviedol, ţe nebola

preukázaná opodstatnenosť pohľadávky ţalobkyne voči ţalovaným z titulu kúpnej zmluvy,

a teda ţalovaní sa do omeškania s platením peňaţného dlhu preto nemohli dostať. Návrh na

zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky zamietol. O trovách konania

súd rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 12. novembra 2009,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţaloba

zamietnutá pokiaľ ide o úroky z omeškania a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec

v uvedenom rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe skutkové zistenie ohľadom zaplatenia kúpnej ceny 500 000,-- Sk

ţalobkyni nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd súhlasil so ţalobkyňou, ţe

tvrdenie ţalovaných, ţe najprv jej odovzdali sumu 700 000,-- Sk a aţ potom podpísali

notársku zápisnicu, v ktorej uznali neexistujúci dlh 500 000,-- Sk a súhlasili s exekúciou,

nemá logiku. Odvolací súd mal za to, ţe nebolo jednoznačne preukázané, ţe by suma

700 000,-- Sk, ktorá bola 9. augusta 1999 vloţená na účet ţalobkyne, predstavovala splatenie

kúpnej ceny zo strany ţalovaných. Ţalobkyňa podala návrh na vykonanie exekučného

konania na vymoţenie sumy 500 000,-- Sk na podklade exekučného titulu – notárskej

zápisnice č. N.. V priebehu exekučného konania ţalovaní navrhli podaním z 12. augusta 2002

zastavenie exekúcie, pričom v tomto podaní uviedli, ţe kúpnu cenu ţalobkyni v plnej výške

nezaplatili. Poukázal nato, ţe uvedené vyjadrenie ţalovaných je v rozpore so závermi

okresného súdu, na ktorých zaloţil napadnutý rozsudok. V závere rozhodnutia odvolací súd

uviedol, ţe z dôvodu vecnej nesprávnosti rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, ţe pokiaľ ide o potvrdzujúci

výrok tohto rozsudku, treba uviesť, ţe došlo k omylu zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa

mylne domnieval, ţe predmetom konania sú i úroky z úrokov, avšak tak tomu nie je.

3

Odvolací súd tak potvrdil neexistujúci výrok súdu prvého stupňa. Preto v ďalšom konaní súd

prvého stupňa k tomuto výroku neprihliadne.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá pokiaľ ide

o úroky z omeškania, podal na podnet ţalobkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie. Ţiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť. Uviedol, ţe odvolací súd

svojím rozhodnutím potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorá sa týkala

zamietnutia ţaloby pokiaľ ide o úroky z omeškania, čiţe potvrdil prvostupňový rozsudok

v merite veci. V odôvodnení predmetného rozsudku však opakovane vyslovil názor, ţe

napadnutý rozsudok okresného súdu nie je vecne správny, čím sa zjavne výrok jeho

rozhodnutia dostal do rozporu s jeho odôvodnením, čo má za následok zmätočnosť

a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal na to, ţe došlo zo strany odvolacieho súdu

k porušeniu , pretoţe potvrdil výrok, ktorý podľa jeho názoru nebol vecne

správny. Generálny prokurátor mal za to, ţe odvolací súd sa nedôsledne riadil § 157 ods. 2

, pretoţe úvahy, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia boli v rozpore s výrokom

rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd tak nesprávne vyloţil a aplikoval procesné

ustanovenia, čím z jeho strany došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal

na to, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia robí konanie vadným v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ Odôvodnením, akým sa odvolací súd zrejme snaţil odstrániť svoje pochybenie

nezodpovedá litere zákona. Generálny prokurátor názor krajského súdu vyslovený

v odôvodnení rozsudku, ţe na potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu nemá okresný súd

prihliadať nepovaţuje za správny, pretoţe v rozsudku je právne záväzný jeho výrok a nie

odôvodnenie. Odvolací súd v rozpore s rozhodoval o nároku, ktorý nebol

predmetom konania. Podľa názoru generálneho prokurátora vznikol rozpor medzi výrokovou

časťou a odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré si vzájomne odporujú, a toto

rozhodnutie je potom potrebné povaţovať za nepreskúmateľné a teda aj zmätočné, majúce

potom právnu povahu inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Následkom tohto rozhodnutia a postupu odvolacieho súdu, Okresný súd

Bratislava III po vrátení veci na ďalšie konane, vo veci ďalej nekonal a na rozhodnutí vo veci

samej vyznačil právoplatnosť. Generálny prokurátor konštatoval, ţe ţalobkyni bola takýmto

spôsobom odňatá moţnosť konať pred súdom, keď jednak nebolo jasné, ako odvolací súd

rozhodol o dôvodoch ňou podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa a jednak

4

súd prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie nedoplnil dokazovanie a nerozhodol

znovu o veci tak, ako ho na to upravil odvolací súd.

Ţalobkyňa sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej

republiky v celom rozsahu stotoţnila.

Ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníčky konania (

a 2 ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, ţe

rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených

výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

5

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred

súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vţdy

nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem

zákonov aj a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91)

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba

6

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti,

ktorou bola ţaloba zamietnutá pokiaľ ide o úroky z omeškania, avšak v odôvodnení

poukazuje na vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá mala smerovať k časti

výroku, v ktorom zvyšok rozsudku zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odvolací súd

v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok jeho rozsudku, tu došlo

k omylu zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa mylne domnieval, ţe predmetom konania sú aj

úroky z úrokov. Tak tomu však nie je, pretoţe predmetom konania sú iba úroky z omeškania

so zaplatením kúpnej ceny. Odvolací súd tak vlastne potvrdil neexistujúci výrok súdu prvého

stupňa. Avšak tento nelogický a predovšetkým zmätočný postup súdu zakladá vadu podľa

Neprichádza do úvahy, aby sa odvolací súd svoje pochybenie snaţil

zhojiť vsunutím jedného odseku na závere svojho rozhodnutia a aby ţiadal prvostupňový súd

neprihliadať na jeho prvý výrok. Záväzný je výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie.

Odvolací súd sa dôsledne neriadil ustanovením , v zmysle ktorého

odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov

povaţoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a z akých dôvodov

rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Takýto postup odvolacieho súdu zaloţil zmätočnosť

aj jeho ďalšieho výroku, ktorým vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

7

prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok teda neobsahuje vysvetlenie dôvodu

rozhodnutia, resp. obsahuje zmätočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne odôvodnené a zlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v obidvoch jeho výrokoch, majúca

za následok jeho nepresvedčivosť, je vadou konania, ktorou sa ako uţ bolo uvedené,

účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd

zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou

správnosťou rozhodnutia, ani námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ods. l ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

8