Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. Ď. nar.: X., trvale

bytom B., v zastúpení JUDr. B. B., advokát so sídlom B., proti žalovanej: Paneurópska

vysoká škola, Fakulta práva, Tomášikova 20, 821 02 Bratislava o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 116/R-2007 z 5. decembra 2007, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -35 zo dňa 14. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č.k. -35 zo dňa 14. decembra 2010 vo výroku, v ktorom zastavil konanie vo veci

žaloby týkajúcej sa vylúčenia žalobcu zo štúdia z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave č.k. – 35 zo dňa 14. decembra 2010 vo výroku, v ktorom súd

zamietol návrh žalobcu v časti týkajúcej sa nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t

(ďalej len „OSP“) o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave 11. februára 2008 domáhal

zrušenia rozhodnutia rektora Bratislavskej vysokej školy práva č. 116/R-2007 zo dňa

5. decembra 2007 a rozhodnutia dekana právnickej fakulty Bratislavská vysoká škola práva

č. 3523/2007 zo dňa 31. októbra 2007 (ďalej len „rozhodnutie č. 116/R-2007 zo dňa

5. decembra 2007 a rozhodnutie č. 3523 zo dňa 31. októbra 2007“). Krajský súd uznesením

2

uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia vo výroku 1-zastavil konanie v časti žaloby týkajúcej

sa vylúčenia žalobcu zo štúdia, vo výroku 2 - napadnutého uznesenia, v ktorom sa žalobca

domáhal, aby žalovaná (Bratislavská vysoká škola práva) rozhodla o jeho žiadosti

o prerušenie štúdia zo dňa 21. júna 2007 v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku, krajský súd žalobu týkajúcu sa nečinnosti orgánu verejnej správy podľa

zamietol, súčasne rozhodol, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Proti obom výrokom napadnutého uznesenia podal žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu odvolanie. V odvolaní poukazom na SR,

Listiny základných práv a slobôd, , o vysokých školách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „) ako aj

na ustanovenie , , , konštatoval, že súd

zastavil predmetné konanie na základe nesprávnej právnej úvahy, nakoľko z ustanovenia

nie je možné vyvodiť záver, že vo veci žaloby na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o vylúčenie zo štúdia nie je daná príslušnosť súdu. Tvrdil,

že ustanovenie je možné chápať len ako ustanovenie

upravujúce podmienky rozhodovania, v žiadnom prípade však nie ako ustanovenie

vynímajúce rozhodnutia o vylúčení zo štúdia podľa vysokoškolského zákona zo súdneho

prieskumu. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie nie je zo súdneho prieskumu vylúčené a to ani

týmto zákonným ustanovením, nakoľko takéto ustanovenie by bolo v rozpore s článkom 46

ods. 2 SR.

Ďalej dôvodil tým, že tvrdenie o späťvzatí žiadosti o prerušenie štúdia je účelové

a jeho úlohou bolo preklenúť pochybenia žalovaného, ktorý po viac ako 2 mesiacoch

po podaní údajného späťvzatia, v napadnutom rozhodnutí, o žiadosti o preskúmanie

rozhodnutia dekana o vylúčenie zo štúdia uvádza, že o žiadosti o prerušenie štúdia nebolo

rozhodnuté z dôvodu už skôr začatého disciplinárneho konania, teda nie z dôvodu späťvzatia

žiadosti. Podľa žalobcu jeho žiadosť o poskytnutie individuálneho termínu skúšok nemožno

považovať za späťvzatie žiadosti o prerušenie štúdia zo dňa 21. júna 2007, tieto dve žiadosti

sa navzájom nevylučujú. Žalobca poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné

z dôvodu, že žalobca z obsahu uznesenia nevie a nemôže vedieť, podľa akého ustanovenia

súd konanie v časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia zastavil a to

z dôvodu, že ho súd neuviedol. Konanie o žalobe, ktoré prvostupňový súd zastavil, sa týka

žaloby o preskúmanie rozhodnutí vysokej školy o vylúčení žalobcu zo štúdia, jedná sa teda

3

jednoznačne o rozhodnutia správneho orgánu a o rozhodnutia, v ktorých sa podľa § 244 ods. 2

rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej

správy, teda ide o rozhodnutia, ktoré sú subsumované v definícii , ktoré

zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo

právnických osôb priamo dotknuté, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Žalobca podal odvolanie súčasne aj proti výroku, v ktorom súd návrh žalobcu v časti

týkajúcej sa nečinnosti orgánu verejnej správy podľa zamietol. Súčasne žiadal

priznať trovy konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, t.č. pod novým názvom Paneurópska

vysoká škola, Fakulta práva, so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, ktorá uviedla,

že podľa jej názoru s poukazom na zákona o vysokých školách

rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo štúdia na vysokej škole nie je rozhodnutie správneho

orgánu a teda nepatrí do prieskumnej činnosti súdu v rámci správneho súdnictva. Tvrdil,

že žalobca nebol zo štúdia vylúčený pre odsúdenie za trestný čin ako disciplinárne opatrenie,

ale bol vylúčený pre neprospech v zmysle

o vysokých školách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa ,

preskúmal v rozsahu podaného odvolania napadnuté uznesenie krajského súdu spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne

dôvodné, a to vo vzťahu k výroku prvostupňového súdu, v ktorom súd konanie zastavil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy; preskúmavajú

zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj

orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im

zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej

správy (ďalej lej „rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa

rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktorými sa

zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

4

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, , ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia postupu ( ) sa postupuje v zmysle ustanovení

druhej hlavy piatej časti .

Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, postupu

správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím

a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je

zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí, postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov

s platným právnym poriadkom v Slovenskej republike.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,

môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví

inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd ( SR).

Podľa , všeobecný predpis o správnom konaní sa

nevzťahuje na rozhodnutia podľa tohto zákona okrem rozhodnutia o uložení pokuty podľa

§ 2a, rozhodnutie o zastavení konania podľa § 47, rozhodnutie o udelení oprávnenia podľa

§ 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie

o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely (§106).

Ako vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia zákona

o vysokých školách, toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom

konaní na konanie a rozhodovanie, aj vo veciach vylúčenia študenta zo štúdia na vysokej

škole, avšak vylúčenie pôsobnosti Správneho poriadku na konanie o vylúčení zo štúdia samé

o sebe neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Podľa článku 46 ods.

2 SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ

, v žiadnom zo svojich

ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej

normy. Potom nemá oporu v ust. právny názor prvostupňového

5

súdu, že súdny prieskum žalobcom napadnutých rozhodnutí je podľa § 108 zákona

č. vylúčený.

Naopak v zmysle ustanovení vyplýva právo žalobcu domáhať sa

prieskumu rozhodnutia a postupov aj právnických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom

prípade je jednoznačné, že zákonodarca zveril vysokým školám

a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o vylúčení študenta zo štúdia

na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická osoba

ukrátená na svojich právach, a že ide o vzťah verejnoprávny, naviac ide o realizáciu práva

na vzdelanie ako SR garantovaného práva na vzdelanie a preskúmanie takého

rozhodnutia je neprípustné vylúčiť zo súdneho prieskumu ( vety druhej

SR).

Najvyšší súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania

o žalobe žalobcu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí o vylúčení žalobcu zo štúdia

na vysokej škole a je daná právomoc súdu, v danom prípade krajského súdu na konanie

a rozhodovanie v tejto veci.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil prvý výrok uznesenia krajského súdu,

ktorým konanie o prieskume rozhodnutí o vylúčení žalobcu zo štúdia na vysokej škole súd

zastavil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/

a , nakoľko krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Vysloveným právnym názorom s poukazom na je prvostupňový súd viazaný.

V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov celého konania, pričom sa vysporiada aj

so skutočnosťou, že žalobca podal žalobu voči žalovaným v rade 1, 2, 3.

Vo veci odvolania, ktoré podal žalobca proti druhému výroku rozhodnutia

prvostupňového súdu, ktorým súd žalobu v časti týkajúcej sa nečinnosti orgánu verejnej

správy zamietol, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odvolacie

konanie podľa štvrtej hlavy odmietol ako neprípustné ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

6

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková