Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
34f/363488.ae82d5.pdf
PDF · 266.86 KB
No categories available
4Sžo/12/2011
Najvyšší súd 4Sžo/12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. Ď. nar.: X., trvale
bytom B., v zastúpení JUDr. B. B., advokát so sídlom B., proti žalovanej: Paneurópska
vysoká škola, Fakulta práva, Tomášikova 20, 821 02 Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 116/R-2007 z 5. decembra 2007, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 25/2008-35 zo dňa 14. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 3S 25/2008-35 zo dňa 14. decembra 2010 vo výroku, v ktorom zastavil konanie vo veci
žaloby týkajúcej sa vylúčenia žalobcu zo štúdia z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č.k. 3S 25/2008 – 35 zo dňa 14. decembra 2010 vo výroku, v ktorom súd
zamietol návrh žalobcu v časti týkajúcej sa nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave 11. februára 2008 domáhal
zrušenia rozhodnutia rektora Bratislavskej vysokej školy práva č. 116/R-2007 zo dňa
5. decembra 2007 a rozhodnutia dekana právnickej fakulty Bratislavská vysoká škola práva
č. 3523/2007 zo dňa 31. októbra 2007 (ďalej len „rozhodnutie č. 116/R-2007 zo dňa
5. decembra 2007 a rozhodnutie č. 3523 zo dňa 31. októbra 2007“). Krajský súd uznesením
uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia vo výroku 1-zastavil konanie v časti žaloby týkajúcej
sa vylúčenia žalobcu zo štúdia, vo výroku 2 - napadnutého uznesenia, v ktorom sa žalobca
domáhal, aby žalovaná (Bratislavská vysoká škola práva) rozhodla o jeho žiadosti
o prerušenie štúdia zo dňa 21. júna 2007 v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, krajský súd žalobu týkajúcu sa nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP
zamietol, súčasne rozhodol, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Proti obom výrokom napadnutého uznesenia podal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie. V odvolaní poukazom na článok 46 ods. 2 Ústavy SR, článok 33 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, § 2 ods. 1 , 4 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z.z.) ako aj
na ustanovenie § 244 ods. 1, 2, 3 OSP, § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. konštatoval, že súd
zastavil predmetné konanie na základe nesprávnej právnej úvahy, nakoľko z ustanovenia
§ 108 zákona č. 131/2002 Z.z. nie je možné vyvodiť záver, že vo veci žaloby na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o vylúčenie zo štúdia nie je daná príslušnosť súdu. Tvrdil,
že ustanovenie § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. je možné chápať len ako ustanovenie
upravujúce podmienky rozhodovania, v žiadnom prípade však nie ako ustanovenie
vynímajúce rozhodnutia o vylúčení zo štúdia podľa vysokoškolského zákona zo súdneho
prieskumu. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie nie je zo súdneho prieskumu vylúčené a to ani
týmto zákonným ustanovením, nakoľko takéto ustanovenie by bolo v rozpore s článkom 46
ods. 2 Ústavy SR.
Ďalej dôvodil tým, že tvrdenie o späťvzatí žiadosti o prerušenie štúdia je účelové
a jeho úlohou bolo preklenúť pochybenia žalovaného, ktorý po viac ako 2 mesiacoch
po podaní údajného späťvzatia, v napadnutom rozhodnutí, o žiadosti o preskúmanie
rozhodnutia dekana o vylúčenie zo štúdia uvádza, že o žiadosti o prerušenie štúdia nebolo
rozhodnuté z dôvodu už skôr začatého disciplinárneho konania, teda nie z dôvodu späťvzatia
žiadosti. Podľa žalobcu jeho žiadosť o poskytnutie individuálneho termínu skúšok nemožno
považovať za späťvzatie žiadosti o prerušenie štúdia zo dňa 21. júna 2007, tieto dve žiadosti
sa navzájom nevylučujú. Žalobca poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné
z dôvodu, že žalobca z obsahu uznesenia nevie a nemôže vedieť, podľa akého ustanovenia
súd konanie v časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia zastavil a to
z dôvodu, že ho súd neuviedol. Konanie o žalobe, ktoré prvostupňový súd zastavil, sa týka
žaloby o preskúmanie rozhodnutí vysokej školy o vylúčení žalobcu zo štúdia, jedná sa teda
jednoznačne o rozhodnutia správneho orgánu a o rozhodnutia, v ktorých sa podľa § 244 ods. 2
OSP rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej
správy, teda ide o rozhodnutia, ktoré sú subsumované v definícii § 244 ods. 3 OSP, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb,
alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo
právnických osôb priamo dotknuté, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
Žalobca podal odvolanie súčasne aj proti výroku, v ktorom súd návrh žalobcu v časti
týkajúcej sa nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP zamietol. Súčasne žiadal
priznať trovy konania.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, t.č. pod novým názvom Paneurópska
vysoká škola, Fakulta práva, so sídlom Tomášikova 20, 821 02 Bratislava, ktorá uviedla,
že podľa jej názoru s poukazom na § 108 zákona 131/2002 Z.z. o vysokých školách
rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo štúdia na vysokej škole nie je rozhodnutie správneho
orgánu a teda nepatrí do prieskumnej činnosti súdu v rámci správneho súdnictva. Tvrdil,
že žalobca nebol zo štúdia vylúčený pre odsúdenie za trestný čin ako disciplinárne opatrenie,
ale bol vylúčený pre neprospech v zmysle § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z.
o vysokých školách.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP,
preskúmal v rozsahu podaného odvolania napadnuté uznesenie krajského súdu spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne
dôvodné, a to vo vzťahu k výroku prvostupňového súdu, v ktorom súd konanie zastavil.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy; preskúmavajú
zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im
zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej
správy (ďalej lej „rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa
rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktorými sa
zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia postupu (§ 247 ods. 1 OSP) sa postupuje v zmysle ustanovení
druhej hlavy piatej časti OSP.
Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, postupu
správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím
a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je
zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí, postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov
s platným právnym poriadkom v Slovenskej republike.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR).
Podľa § 108 zák. č. 131/2002 Z.z., všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na rozhodnutia podľa tohto zákona okrem rozhodnutia o uložení pokuty podľa
§ 2a, rozhodnutie o zastavení konania podľa § 47, rozhodnutie o udelení oprávnenia podľa
§ 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie
o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely (§106).
Ako vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 108 zákona 131/2002 Z.z.
o vysokých školách, toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom
konaní na konanie a rozhodovanie, aj vo veciach vylúčenia študenta zo štúdia na vysokej
škole, avšak vylúčenie pôsobnosti Správneho poriadku na konanie o vylúčení zo štúdia samé
o sebe neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Podľa článku 46 ods.
2 Ústavy SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ
zákon ho výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon č. 131/2002 Z.z., v žiadnom zo svojich
ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej
normy. Potom nemá oporu v ust. § 108 zákona č. 131/2005 Z.z. právny názor prvostupňového
súdu, že súdny prieskum žalobcom napadnutých rozhodnutí je podľa § 108 zákona
č. 131/2002 Z.z. vylúčený.
Naopak v zmysle ustanovení § 244 OSP vyplýva právo žalobcu domáhať sa
prieskumu rozhodnutia a postupov aj právnických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom
prípade je jednoznačné, že zákonom č. 131/2002 Z.z. zákonodarca zveril vysokým školám
a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o vylúčení študenta zo štúdia
na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická osoba
ukrátená na svojich právach, a že ide o vzťah verejnoprávny, naviac ide o realizáciu práva
na vzdelanie ako Ústavou SR garantovaného práva na vzdelanie a preskúmanie takého
rozhodnutia je neprípustné vylúčiť zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2 vety druhej Ústavy
SR).
Najvyšší súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania
o žalobe žalobcu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí o vylúčení žalobcu zo štúdia
na vysokej škole a je daná právomoc súdu, v danom prípade krajského súdu na konanie
a rozhodovanie v tejto veci.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil prvý výrok uznesenia krajského súdu,
ktorým konanie o prieskume rozhodnutí o vylúčení žalobcu zo štúdia na vysokej škole súd
zastavil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/
a § 221 ods. 2 OSP, nakoľko krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Vysloveným právnym názorom s poukazom na § 226 OSP je prvostupňový súd viazaný.
V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov celého konania, pričom sa vysporiada aj
so skutočnosťou, že žalobca podal žalobu voči žalovaným v rade 1, 2, 3.
Vo veci odvolania, ktoré podal žalobca proti druhému výroku rozhodnutia
prvostupňového súdu, ktorým súd žalobu v časti týkajúcej sa nečinnosti orgánu verejnej
správy zamietol, s poukazom na ustanovenie § 250t ods. 7 OSP odvolací súd odvolacie
konanie podľa štvrtej hlavy odmietol ako neprípustné (§ 246c a § 218 ods. 1 písm. c/ OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková