Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
62b/362817.994585.pdf
PDF · 107.78 KB
No categories available
3Cdo/349/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci
ţalobcu J. Š., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. F. B., advokátom so sídlom v K., proti
ţalovanej M. K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v K.,
o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňazí zo SPORO knižky kapitál
CM číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda sumy 24 767,19 USD a o určenie, že do
dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica peňazí zo SPORO knižky kapitál CM
číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda 24 767,19 USD, vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 19 C 145/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 18. mája 2009 sp. zn. 9 CoD 48/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo
výške 343,89 € do rúk JUDr. J. Č., advokáta so sídlom v K..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 18. marca 2008 č.k. 19 C 145/2007-79 určil, ţe
a/ ţalobca je výlučným vlastníkom polovice peňaţných prostriedkov uloţených na SPORO
kniţke kapitál v CM č. X. (ďalej len „vkladná kniţka“) so zostatkom 49 534,38 USD, teda
sumy 24 767,19 USD) a b/ ţe do dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica
z peňaţných prostriedkov uloţených na vkladnej kniţke so zostatkom 49 534,38 USD, teda
24 767,19 USD. Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania. Vychádzal
z toho, ţe ţalobca spolu so svojím otcom J. Š. st. mali zriadenú vkladnú kniţku ako „spoločný
vklad“, pričom ich podiely boli rovnaké. Zostatok na vkladnej kniţke v čase smrti J. Š. st. (9.
februára 2006) predstavoval 49 534,38 USD. V zmysle osvedčenia o dedičstve po
poručiteľovi J. Š. st. z 12. júla 2006 č.k. 10 D 134 /2006-43, ktoré nadobudlo účinky
právoplatného rozhodnutia dňom 12. júla 2006, bol do aktív dedičstva zaradený celý uvedený
vklad na vkladnej kniţke. Predmetom dedenia ale mala byť len polovica zostatku na vkladnej
kniţke patriaca poručiteľovi (24 767,19 USD), lebo druhá polovica zostatku (24 767,19 USD)
bola vlastníctvom ţalobcu. Opodstatnene podanej ţalobe preto vyhovel. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. mája 2009 sp. zn.
9 CoD 48/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol
a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Zamietajúci výrok rozhodnutia odôvodnil
nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, lebo okruh účastníkov konania na strane ţalovaných
nebol úplný – ţalovanou nebola aj B. N., ktorá spolu s ostatnými dedičmi uzatvorila dohodu
o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. Osvedčenie o dedičstve je pre dedičov
záväzné. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom uviedol, ţe
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), a to v otázke pasívnej vecnej legitimácie na ţalovanej strane. Odvolaciemu súdu
vytkol, ţe pokiaľ dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, mal rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a nie ho zmeniť a ţalobu
zamietnuť. V danom prípade ale o nedostatok vecnej legitimácie ani nešlo, lebo postačujúce
bolo podať ţalobu len proti sestre, ktorá jeho vlastníctvo popiera; z toho dôvodu ani neţaloval
B. N., sestru, ktorá jeho vlastníctvo uznáva a súhlasila s tým, aby jej vyplatil iba 1/6 zo
zostatku na vkladnej kniţke. Z týchto dôvodov ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zmeniť a potvrdiť prvostupňový rozsudok (alternatívne rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie).
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe ţalobca podal ţalobu v rozpore so
zákonom. K otázke nedostatku vecnej legitimácie uviedla, ţe súdy nemajú poučovaciu
povinnosť v zmysle § 5 O.s.p., ak je účastník zastúpený advokátom. Navrhla dovolanie
zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom proti
rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu
nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods.2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania podľa § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či
v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. alebo
k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady tejto povahy
nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Konaniu v preskúmavanej veci predchádzalo konanie o dedičstve po poručiteľovi J. Š.
st., v ktorom bol celý zostatok peňaţných prostriedkov uloţených na vkladnej kniţke (správne
pohľadávka vo výške zostatku) zaradený do aktív dedičstva. Účastníci tohto dedičského
konania (ţalobca a jeho dve sestry) uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle
ktorej celý tento zostatok vo výške 49 534,38 USD nadobudli v rovnakých podieloch po 1/3.
Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia a pre účastníkov
dedičského konania záväznosť.
Ţalobca neskôr, vychádzajúc z toho, ţe za aktívum dedičstva bol nesprávne
povaţovaný aj jeho podiel (1/2) na celkovom zostatku na vkladnej kniţke, zvolil na ochranu
svojho práva určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Predpokladom úspešnosti takejto
ţaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a tieţ to, ţe
účastníci sú vecne legitimovaní (t.j. ţe ţalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho
oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej
povinnosti). Odvolací súd pri riešení otázky vecnej legitimácie správne uviedol, ţe ak sa
ţalobca domáhal určenia, ţe polovica zostatku na vkladnej kniţke prejednaného ako
dedičstvo po poručiteľovi J. Š. st. a/ patrí jemu (ţalobcovi) a b/ nepatrí do dedičstva po
poručiteľovi J. Š. st., mal adekvátne tomu prispôsobiť aj určenie okruhu účastníkov na
ţalovanej strane. Pokiaľ za ţalované neoznačil obe spoludedičky, ktoré v ideálnych
spoluvlastníckych podieloch nadobudli aj to, čo ţalobca povaţuje za predmet svojho
vlastníctva, išlo skutočne o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, na ktorý správne poukázal
uţ odvolací súd.
Na správnosti uvedeného záveru odvolacieho súdu nemení nič, ţe ţalobcom
neţalovaná sestra B. N. údajne zastáva rovnaký názor na vlastníctvo polovice zostatku na
vkladnej kniţke ako ţalobca. Napriek tomu – so zreteľom na ţalobcom zvolený procesný
nástroj uplatnenia jeho práva museli byť ţalovanými všetci tí, ktorí v zmysle osvedčenia
o dedičstve nadobudli to, čo ţalobca povaţuje za predmet svojho vlastníctva. Odvolací súd
preto postupoval správne, pokiaľ po zistení, ţe ţaloba nesmeruje proti všetkým nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti a ţe nejde o procesnú situáciu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Vzhľadom na to, ţe ţalobca neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu,
ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná podala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho
konania a výšku trov vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej v súlade so
zauţívanou praxou dovolacieho súdu priznal náhradu trov dovolacieho konania len za jeden
úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu) advokáta JUDr. J. Č., ktorý ju zastupoval uţ
v konaní na súdoch niţších stupňov [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Odmenu za tento úkon právnej sluţby určil dovolací súd podľa § 10 ods. 1
vyhlášky, pričom vychádzal z hodnoty sporu 24 767,19 USD, čo po prepočte podľa kurzu ku
dňu vyhotovenia písomného vyjadrenia k dovolaniu predstavuje 17 242,54 €. Tarifná odmena
za tento úkon je 336,94 €, čo s reţijným paušálom vo výške 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje spolu 343,89 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková