Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
16f/363064.2b4cee.pdf
PDF · 151.33 KB
No categories available
6MCdo/2/2010
Najvyšší súd 6 M Cdo 2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. G., bývajúceho v Z., proti
ţalovanému M. R., bývajúcemu v K., o zaplatenie 16 449,55 Eur (495 559,20 Sk), vedenej
pred Okresným súdom Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 13 C 151/2007, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Ţiar nad
Hronom z 22. januára 2009 č.k. 13 C 151/2007-112 a rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 24. júna 2009 sp. zn. 17 Co 100/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna 2009 sp. zn. 17 Co 100/2009
a rozsudok Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 22. januára 2009 č.k. 13 C 151/2007-112
z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Ţiar nad Hronom na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 22. januára 2009 č.k. 13 C 151/2007-112
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 16 449,55 Eur, spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 13 % ročne od 30. apríla 2005 aţ do zaplatenia zo sumy 12 244,47 Eur,
a vo výške 13 % ročne zo sumy 4 205,08 Eur od 13. mája 2005 aţ do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti (týkajúcej sa príslušenstva
uplatňovanej istiny) ţalobný návrh zamietol a ţalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
ţalobcovi trovy konania v celkovej výške 4 928,23 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
ţe ţalobca uzavrel so ţalovaným 22. marca 2004 zmluvu o zhotovení veci na zákazku,
na základe ktorej ţalobca vykonal pre ţalovaného stavebné práce spolu s dodávkou
stavebného materiálu. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe cena
stavebných prác a stavebného materiálu poskytnutých ţalobcom na nehnuteľnosti ţalovaného
predstavovala sumu 1 725 559,20 Sk. Keďţe ţalovaný uhradil ţalobcovi len sumu
1 230 000,-- Sk, ţalobca sa po práve domáhal doplatenia ceny za dielo v sume 495 559,20 Sk
(16 449,55 Eur). Ţalobe preto vyhovel a zaviazal ţalovaného aj na zaplatenie úrokov
z omeškania v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) rozhodujúci o odvolaní ţalovaného
rozsudkom z 24. júna 2009 sp. zn. 17 Co 100/2009 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi istinu a vo výroku o trovách konania potvrdil.
Vo výroku týkajúcom sa úrokov z omeškania prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, ţe
zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 13 %-ný úrok z omeškania (ročne) zo sumy
12 244,47 Eur za dobu omeškania od 30. apríla 2005 do 6. júna 2005, 13 %-ný úrok
z omeškania (ročne) zo sumy 7 265,39 Eur za dobu omeškania od 7. júna 2005 do zaplatenia,
a 13 %-ný úrok z omeškania (ročne) zo sumy 6 846,05 Eur za dobu omeškania od 13. mája
2005 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Náhradu trov
odvolacieho konania ţiadnemu z účastníkov nepriznal. Odvolací súd sa v časti istiny
stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V tejto časti povaţoval
rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. V časti príslušenstva pohľadávky uviedol, ţe
odvolaciu námietku ţalovaného, podľa ktorej okresný súd pri rozhodovaní o úrokoch
z omeškania nepostupoval správne, keď sumu 150 000,-- Sk, ktorú uhradil dňa 6.6.2005
nezapočítal na úhradu faktúry č. 2005/012, ale ju nesprávne započítal na úhradu faktúry
č. 2005/013 (táto sa stala splatnou dňa 12.5.2005), povaţoval za dôvodnú. Vo výroku
o úrokoch z omeškania preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Proti vyššie uvedeným rozsudkom okresného a krajského súdu podal generálny
prokurátor na podnet ţalovaného mimoriadne dovolanie. Navrhol oba rozsudky uvedených
súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţiar nad Hronom na ďalšie konanie. Podľa jeho
názoru konajúce súdy v priebehu konania dôsledne neskúmali, či sú splnené podmienky, za
ktorých môţu konať (§ 103 O.s.p.). Uviedol, ţe uznesením Okresného súdu Nitra
z 23. októbra 2008 č.k. 32 K 23/2008-122 bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka S. G.,
N., bytom Z.Z., obchodné meno : S. G., miesto podnikania, Z. X.Č. a zároveň za správcu bol
ustanovený P., k. s. so sídlom B.. Zverejnením označeného rozhodnutia v Obchodnom
vestníku dňa 28. októbra 2008, teda skôr neţ vo veci rozhodol okresný súd, sa začal konkurz.
Procesnoprávnym dôsledkom vyhlásenia konkurzu je aj skutočnosť, ţe súdne konania
týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu sa prerušujú (§ 47 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii – ďalej len „ZKR“). Prerušujú sa všetky súdne
konania bez ohľadu na postavenie úpadcu. Prerušenie konania nastáva zo zákona (ex offo)
a preto o prerušení konania nie je potrebné vydávať rozhodnutie. V prerušených konaniach
moţno podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii pokračovať len na návrh správcu
(§ 47 ods. 3 ZKR). Keďţe ţalobca sa domáhal zaplatenia pohľadávky patriacej do jeho
majetku ako fyzickej osoby podnikateľa, ide o majetok úpadcu podliehajúci konkurzu, ktorý
patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Vyhlásením konkurzu došlo preto k prerušeniu konania
priamo zo zákona a súdy nemohli vo veci konať a rozhodnúť (správca návrh na pokračovanie
v konaní nepodal). Ak za tohto stavu súdy niţšieho stupňa v konaní pokračovali a vo veci
rozhodli, postupovali v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Konanie je tak postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
čím je daný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Ţalobca ani ţalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Súd je povinný v občianskom súdnom konaní postupovať tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov; dbá pri tom na to, aby
nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a konanie bolo jednou zo záruk zákonnosti a slúţilo na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 1
aţ 3 O.s.p.).
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci. Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa
začína konkurz. Konkurz sa povaţuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlţník stáva úpadcom.
Podľa § 40 ods. 2 ZKR správca počas konkurzu vykonáva správu majetku
podliehajúceho konkurzu, speňaţuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťaţku
zo speňaţenia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu
a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením
konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia
týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie
konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
Podľa § 47 ods. 3 ZKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 moţno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu.
Podľa § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania,
na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie
a konanie o oddlţení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane pouţijú
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe súd je v priebehu konania
povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať. Je teda povinný skúmať aj
to, či v prebiehajúcom konaní nebol na majetok účastníka vyhlásený konkurz v zmysle
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Okrem hmotnoprávnych účinkov sa s vyhlásením
konkurzu spájajú aj významné procesnoprávne účinky. Jedným z procesnoprávnych
dôsledkov vyhlásenia konkurzu je aj skutočnosť, ţe ak sa súdne konania týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu, prerušujú sa. Prerušujú sa všetky súdne konania, bez ohľadu na
postavenie úpadcu, t. j. či v konaní vystupuje ako navrhovateľ alebo odporca. Prerušenie
konania nastáva zo zákona (ex offo) a preto o prerušení konania nie je potrebné vydávať
rozhodnutie. Pod pojmom majetok úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky
úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Ďalším významným
dôsledkom vyhlásenia konkurzu je skutočnosť, ţe v prerušených konaniach moţno
pokračovať len na návrh správcu, pričom správca sa podaním návrhu na pokračovanie
v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
Z uznesenia Okresného súdu Nitra z 23. októbra 2008 č. k. 32 K 23/2008-122
nepochybne vyplýva, ţe bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka S. G., N., bytom Z.Z.,
obchodné meno : S. G., miesto podnikania, Z. X.Č. a ţe zároveň za správcu bol ustanovený
P., k. s. so sídlom B.. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku 29. októbra 2008 číslo X.pod č. K., ktorým dňom sa začal konkurz na majetok
ţalobcu. Konkurz bol vyhlásený predtým, neţ okresný súd vydal rozhodnutie vo veci samej
(rozsudok okresný súd vydal aţ 22. januára 2009).
V posudzovanej veci z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca S. G. uplatňoval voči
ţalovanému pohľadávku, ktorá mala nepochybne základ v jeho podnikateľskej činnosti.
Ţalobca sa teda v súdnom konaní domáhal zaplatenia pohľadávky patriacej do jeho majetku
ako fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. Ide o majetok úpadcu, ktorý patrí do
konkurznej podstaty a ktorý podlieha konkurzu. V danom prípade tak boli splnené oba
zákonné predpoklady pre prerušenie súdneho konania v zmysle § 47 ods. 1 ZKR. Generálny
prokurátor preto správne uvádza, ţe súdy niţšieho stupňa mohli v prerušenom konaní
pokračovať a vo veci rozhodnúť len na návrh súdom ustanoveného správcu, na ktorého
vyhlásením konkurzu prešli všetky dispozičné oprávnenia k majetku konkurznej podstaty.
Keďţe v danej veci správca návrh na pokračovanie v konaní nepodal (súdy s ním
nekonali ako s účastníkom konania namiesto ţalobcu), postup súdov niţších stupňov, ak
vo veci konali a rozhodli, bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Týmto nesprávnym postupom zaťaţili konanie vadou majúcou za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne
podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/
O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky okresného a krajského súdu preto zrušil
a vec vrátil Okresnému súdu Ţiar nad Hronom na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre okresný súd
záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová