Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/35/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa S.

M., narodenú X., bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov : matky – K. M., bývajúcej v T. a otca – R. M.,

bývajúceho v T., t.č. Ú., zastúpený JUDr. T. S., advokátom v T., o výživné, vedenej

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní otca proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave zo 14. decembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 29. marca 2010 č.k. -444 zaviazal otca

s účinnosťou od 1. septembra 2007 platiť na výživu maloletej výživné vo výške 166,-- €,

ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Ďalej rozsudkom otca zaviazal nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. septembra 2007

do 29. marca 2010 v celkovej výške 5 145,05 € splácať v splátkach po 50,-- € mesačne spolu

s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok odôvodnil ustanovením

§ 62 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine. Uviedol, že otec si i naďalej neplní vyživovaciu povinnosť

k maloletej, nepodieľa sa žiadnym spôsobom na uhrádzaní nákladov spojených s maloletou.

Vyjadrenia otca, že nebol doposiaľ zaviazaný súdom platiť výživné, preto výživné neplatil,

považoval súd za irelevantné a zavádzajúce. Súd prvého stupňa mal za to, že otec maloletej

zavádzal, keď tvrdil, že z práce bol prepustený na základe anonymu, ktorý mala údajne podať

matka maloletej ohľadom odobratia vodičského preukazu a keďže vykonával prácu kde

potreboval vodičský preukaz, bol z práce prepustený. Otec maloletej nebol z práce prepustený

ako tvrdil, ale pracovný pomer so zamestnávateľom bol rozviazaný v zmysle § 60 Zákonníka

práce dohodou, teda otec dobrovoľne pracovný pomer ukončil a neskôr v tejto firme začal

pracovať na dohodu za nižší zárobok, ako pôvodne dosahoval, teda sám sa pripravil o prácu,

v ktorej dosahoval vyšší príjem ako neskôr dosahoval. Otec maloletej už v tejto organizácii

nepracuje a od 1. januára 2010 je opätovne nezamestnaný. Nesnaží sa pracovať a finančné

prostriedky na svoju rodinu sú hradené z príjmu jeho manželky, ktorá je t.č. na materskej

dovolenke. K vyjadreniu otca, že sa nemôže zaevidovať na úrade práce ako uchádzač

o zamestnanie, pretože je konateľom v dvoch firmách, prvostupňový súd považoval

za irelevantné, lebo ak je konateľom, musia tieto firmy vykazovať nejakú činnosť, nejaký

príjem a ak nie, môže prestať vykonávať činnosť v týchto spoločnostiach. Keďže tak neurobil

je daný predpoklad, že otec má dosť finančných prostriedkov na hradenie výživného

na maloletú dcéru tak, ako ho súd prvého stupňa zaviazal týmto rozsudkom.

Na odvolanie otca Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. decembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v časti bežného výživného zmenil tak, že otec

je povinný maloletej platiť výživné od 21. februára 2008 do 23. októbra 2008 v sume 184,-- €

mesačne a od 24. októbra 2008 naďalej v sume 123,-- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky. Odvolací súd v časti zročného výživného napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že výživné zročné za obdobie od 21. februára 2008

do 30. novembra 2010 v sume 4 573,36 € povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 127,-- €

mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom

straty výhody splátok. Odvolací súd uviedol, že bolo vylúčené prijať záver súdu prvého

stupňa o potrebe určenia výživného už od 1. septembra 2007, pretože podľa § 77 ods. 1 vety

druhej a tretej Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania,

resp. pre maloleté dieťa aj najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd

poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že súd prvého

stupňa neurčil správne ani výšku výživného, čo bolo zapríčinené popri inak správnej úvahe

o vzdaní sa otcom výhodnejšieho zamestnania najmä len pomerne všeobecnými domnienkami

o dostatočnosti jeho majetkových pomerov na úhradu vyživovacích povinností a tiež ďalších

potrieb otca i jeho súčasnej rodiny. Odvolací súd uviedol, že to platilo za situácie, keď

v skoršom konaní naznačený status otca ako poberateľa príjmov z inej než závislej činnosti

preukázaný nebol a nevyhnutným tak bol podrobnejší rozbor jeho celkovej situácie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletej dovolanie. Žiadal

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

V dovolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ako aj, že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ

konštatoval, že predvolanie na pojednávanie konané 30. novembra 2010 bolo doručené jeho

právnemu zástupcovi 21. októbra 2010. O tomto termíne pojednávania bol upovedomený,

avšak 15. novembra 2010 nastúpil do výkonu trestu a z objektívnych príčin sa nemohol

zúčastniť pojednávania 30. novembra 2010. Ďalej v dovolaní uviedol, že nemohol vedieť,

že odvolací súd sa rozhodne nedostatky a pochybenia prvostupňového súdu odstrániť tak,

že sám nahradí činnosť prvostupňového súdu a vykoná doplňujúce dokazovanie. Poukázal

na to, že jeho právny zástupca na začiatku pojednávania oznámil odvolaciemu súdu,

že 15. novembra 2010 nastúpil do výkonu trestu a z toho dôvodu sa nemôže zúčastniť

pojednávania. Odvolací súd sa napriek tomu rozhodol vykonať dokazovanie a doplnil

dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s obsahom listín a po vykonaní dokazovania

odročil pojednávanie na 14. decembra 2010 za účelom vyhlásenia a doručenia už písomného

rozsudku.

Matka maloletej navrhla dovolanie otca v plnom rozsahu zamietnuť ako absolútne

nedôvodné a neprípustné podľa ustanovenia

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že pokiaľ bude

dovolací súd považovať dovolanie otca za prípustné a bude vo veci konať, rozhodnutie

ponecháva na zváženie súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania včas ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ), alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a V zmysle dovolanie nie je

prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo

o pozastavenie ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo osvojení. V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy výživného, t.j. vo veci upravenej

Zákonom o rodine (pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné,

ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je dovolanie výslovne vylúčené ( ).

So zreteľom na dôvod dovolania a zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( ), neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Vzhľadom na namietané vady konania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom súdu nebola účastníkovi konania – otcovi maloletej odňatá možnosť konať

pred súdom ( ).

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Otec maloletej v dovolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

tým, že napriek tomu, že jeho právny zástupca oznámil súdu, že 15. novembra 2010 nastúpil

do výkonu trestu a nemôže sa teda z objektívnych príčin zúčastniť na pojednávaní, odvolací

súd doplnil dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s obsahom listín a po vykonaní

dokazovania odročil pojednávanie na 14. decembra 2010 za účelom vyhlásenia a doručenia

už písomného rozsudku. Vzhľadom na nástup na výkon trestu sa pojednávania konaného

30. novembra 2010 nemohol zúčastniť a nemohol tak ani reagovať na jednotlivé dôkazy,

ktoré súd zabezpečil a skutočnosti, ktoré boli na pojednávaní preberané. Namietal, že ho

odvolací súd neoboznámil s dôkazmi a so skutočnosťami, ktoré odzneli na pojednávaní, tieto

mu nezaslal na vyjadrenie, a preto aj zle rozhodol vo veci.

Podľa účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si

zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa , môže si účastník zvoliť za zástupcu len

fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu;

to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa

Podľa ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom

pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého

zastupuje.

Podľa ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd

nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa pojednávanie môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu

s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Prejavenie názoru účastníka na prejednávanú vec je jedným zo základných práv

účastníka konania. Spôsob, akým tento názor súd zisťuje sa však neuskutočňuje výlučne

výsluchom účastníka. Aj pri osobe plne procesne spôsobilej, jej názor na prejednávanú vec

zisťuje aj prostredníctvom jej zástupcu, resp. z písomného podania.

Účastník konania môže konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom ním

zvoleného zástupcu. V konaní pred prvostupňovým a aj odvolacím súdom bol dovolateľ

zastúpený advokátom. Prítomnosť účastníka, ktorý sa v konaní už vyjadril, na pojednávaní

v zásade nie je povinnosťou, ale právom tohto účastníka. Pokiaľ sa však chce zúčastňovať

všetkých pojednávaní vo veci a z dôvodu existencie prekážky na jeho strane je mu to

znemožnené, môže požiadať súd o odročenie pojednávania.

Odročenie pojednávania je výnimočné opatrenie pre prípad, že účastník konania alebo

iná osoba brániaca jeho záujmy sa ho pre dôležitý dôvod nemôže zúčastniť. Súd však nie je

povinný pojednávanie odročiť. Najmä skúma povahu tejto prekážky, dopad neprítomnosti

účastníka na konanie, ale aj prítomnosť osoby zástupcu, ktorý bráni záujmy dotknutého

účastníka.

Na pojednávaní 30. novembra 2010 sa zúčastnil právny zástupca otca (dostavil sa

po jeho začatí), ktorý jeho neprítomnosť ospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal, ani

z jeho prednesu táto skutočnosť nevyplynula. Otec maloletej mal v konaní možnosť vyjadriť

sa k návrhom a prednesom urobeným v konaní, a to buď osobne, alebo prostredníctvom

svojho právneho zástupcu. Tým, že odvolací súd pojednával 30. novembra 2010

v neprítomnosti otca (ale za prítomnosti jeho právneho zástupcu) neodňal mu možnosť konať

pred súdom, pretože nedošlo k ujme na procesných právach otca.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom k tomu, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle § 238

a dovolací súd nezistil podmienku jeho prípustnosti podľa dovolanie otca

maloletej bolo treba odmietnuť ( v spojení s ). Vecnú

správnosť dovolaním napadnutého rozsudku dovolací súd vzhľadom na jeho neprípustnosť

neskúmal.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle ustanovení § 243b

ods. 5 v spojení s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová