Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/235/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. P., bývajúceho

v B., 2/ M. P., bývajúceho v B., 3/ A. P., bývajúcej v B., všetci zastúpení H., so sídlom

v B. proti ţalovanému W., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B.,

o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. júna

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2010 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 1. decembra 2008 č.k.

-653 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. februára 2002 č.k. -22

zamietol návrh, ktorým sa ţalobcovia domáhali uloţenia povinnosti ţalovanému ponúknuť

ţalobcom na predaj spoluvlastnícky podiel X. z nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území B., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. ako pozemok

2

parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. ma stavba s. č. X. – dom postavený na pozemku

parc. č. X. a to za kúpnu cenu 816 250,-- Sk (v dôsledku porušenia predkupného práva).

Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania 900,-- Sk na

účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval,

ţe k porušeniu predkupného práva zo strany ţalovaného došlo tým, ţe spoluvlastník P. W.

zaloţil ako jediný spoločník obchodnú spoločnosť W., (ţalovaný), ktorej základné imanie

tvorí nepeňaţný vklad v sume 1 306 000,-- Sk a jeho predmetom je spoluvlastnícky podiel

p. W. o veľkosti X. na predmetných nehnuteľnostiach. Ţalobcovia sa však nedovolali

neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu, ale domáhali sa realizácie predkupného práva

2

zaloţeného na dohode, hoci ţiadna dohoda medzi ţalobcami uzavretá nebola. O trovách

konania súd rozhodol podľa a

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. januára 2003 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania 2 820,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku pripustil dovolanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţaloba je vnútorne rozporná, preto jej nebolo moţné

vyhovieť. K otázke zásadného právneho významu uviedol nasledovné. Ak § 603 ods. 3

ustanovuje pri porušení predkupného práva moţnosť domáhať sa,

aby nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, mohol by sa teoreticky domáhať aj len nahradenia

prejavu vôle uloţením povinnosti nadobúdateľa ponúknuť vec oprávneným na predaj.

Otázkou zostáva, či má takýto nadobúdateľ (ktorý vec nadobudol na základe neplatného

právneho úkonu) právo vec predávať spoluvlastníkom, ktorým zostalo predkupné právo

zachované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. júla 2004 sp. zn.

zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného

uviedol, ţe pokiaľ odvolací súd zaujal názor, ţe ţaloba je vnútorne rozporná, jej jednotlivé

časti si protirečia a ţe teda ţalobný návrh je vadný ( ), nebolo moţné túto

skutočnosť povaţovať za dôvod pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa. Občiansky

súdny poriadok pritom účastníkovi priznáva právo byť informovaný súdom, ţe jeho ţaloba je

povaţovaná za nesprávnu alebo neúplnú, a tieţ právo na základe výzvy súdu ju opraviť alebo

doplniť. Dopustil sa tým závaţnej procesnej vady ( ). Pre úplnosť uviedol,

ţe ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje znaky osoby uvedenej

v , bez toho, aby predmet prevodu ponúkol skôr oprávnenému

spoluvlastníkovi, nie je jeho úkon o prevode veci absolútne neplatný, ale relatívne neplatný.

Oprávnený spoluvlastník má v takom prípade dve (navzájom sa vylučujúce) moţnosti : buď

sa dovolá neplatnosti tohto úkonu ( ), alebo uplatní svoje práva

v zmysle .

Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. decembra 2006 č.k. -519

návrh ţalobcov zo 7. decembra 2000 v zmysle neskorších zmien odmietol. Účastníkom

3

náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na , dospel k záveru, ţe

petit návrhu nie je jednoznačne vykonateľný.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2007 (nesprávne uvedený rok 2006)

sp. zn. zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 1. decembra 2008 č.k. -653

návrh zamietol, konanie voči ţalobkyni 4/ zastavil ( ). Vyslovil, ţe o trovách

konania súd rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe o ţalobe o nahradenie prejavu vôle poţadujúcej uloţenie povinnosti

ţalovanému ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach

môţe súd rozhodnúť len tak, ţe návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Sám však nemôţe

obsah ponuky modifikovať a dopĺňať tak, aby obsahovala náleţitosti ponuky v zmysle

ustanovenia . Ţalobcovia sa podľa názoru súdu nesprávne

domáhajú výkonu svojho predkupného práva, pretoţe ustanovenia § 140 Občianskeho

zákonníka, aţ vo svojich skutkových podstatách

predpokladajú vykúpenie prevádzaného spoluvlastníckeho podielu oprávnenými

spoluvlastníkmi v celosti. Ustanovenie veta druhá ustanovuje

vykúpenie podielu a nie časti podielu. Z uvedeného vyplýva, ţe vykúpiť prevádzaný podiel

môţu aj len niektorí spoluvlastníci a to pomerne podľa veľkosti svojich podielov, ale sú

povinní vykúpiť vţdy prevádzaný podiel v celosti.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. júna 2010 sp. zn. zmenil

rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť ponúknuť ţalobcom 1/, 2/, 3/,

na predaj spoluvlastnícky podiel X., kaţdému X. na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa

v katastrálnom území B., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym

úradom v B. – Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky B. na LV č. X. ako

2

pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. ma stavba s. č. X. – dom postavený na

pozemku parc. č. X. a to kaţdému za kúpnu cenu 9 031,51 €, spolu za kúpnu cenu

27 094,53 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe napriek tomu, ţe dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch stupňov bez toho, aby

ich podrobil preskúmaniu z hľadiska vecnej správnosti skutkových a právnych záverov,

na ktorých boli tieto rozhodnutia zaloţené, zaoberal sa otázkou správnosti a vhodnosti

zvolenej ţaloby a to v súvislosti s otázkou, či všeobecná právna úprava predkupného práva,

ktorá má záväzkovú povahu, sa vzťahuje aj na prípady zákonného predkupného práva, ktoré

má vecnú povahu. Ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje znaky

v bez toho, aby predmet prevodu ponúkol najskôr

oprávnenému spoluvlastníkovi, nie je jeho úkon absolútne neplatný, ale relatívne neplatný.

Dovolací súd vyslovil právny názor, ţe oprávnený spoluvlastník má v takom prípade dve

moţnosti, a to buď sa dovolá neplatnosti tohto úkonu, alebo uplatní svoje právo v zmysle

. Odvolací súd a aj prvostupňový súd dospeli

k rovnakému záveru v tom, ţe došlo k porušeniu predkupného práva, keď W. vloţil do

základného imania spoločnosti, ktorú zaloţil ako jediný zakladateľ svoj spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnostiach bez toho, aby ho ponúkol na odkúpenie ostatným

spoluvlastníkom. Pretoţe v danom prípade ide o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa

(ţalovaného) ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností ţalobcom, je

potrebné ponuku urobiť v predpísanej forme a s obsahom, z ktorého vyplývajú všetky

podmienky predaja. Pri predaji nehnuteľnosti sa musí ponuka urobiť písomne. Obsah ponuky

v zákone nie je presne vymedzený. V je iba všeobecné

konštatovanie, ţe ponuka sa robí ohlásením všetkých podmienok. Z výkladu tohto

ustanovenia a z teórie právnych úkonov vyplýva, ţe ponuka musí predovšetkým

obsahovať predmet predaja a cenu predaja, keďţe ide o podstatné náleţitosti kúpnej zmluvy.

V súvislosti s názorom súdu prvého stupňa (bol tieţ dôvodom zamietnutia návrhu ţalobcov),

ţe ţalobcovia si mohli uplatniť len celý spoluvlastnícky podiel nadobúdateľa, je potrebné

uviesť, ţe takáto argumentácia súdu nemá oporu v zákone a odporuje logike.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe odvolací súd potvrdí prvostupňové rozhodnutie. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z a jeho dôvodnosť z

Uviedol, ţe ţalobcovia v konaní nemali ujasnené čoho sa mali v súdnom konaní domáhať.

Krajsky súd ako odvolací súd rozhodol o niečom úplne inom ako sa domáhali ţalobcovia.

Krajsky súd rozhodol o uloţení povinnosti. Z nahradenia prejavu vôle urobil bez akéhokoľvek

procesnoprávneho základu uloţenie povinnosti. Týmto bezprecedentne porušil princíp

rovnosti účastníkov súdneho konania a proti ich vôli – v rozpore s tým čoho sa domáhali

ţalobcovia, rozhodol o ich nároku. Odvolací súd, tým ako rozhodol, porušil aj dispozičný

princíp občianskoprávneho súdneho konania. Odvolací súd ďalej protizákonne vymedzil

veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ktorý je ţalovaný povinný ponúknuť na predaj.

Do základného imania obchodnej spoločnosti P. W. vloţil svoj spoluvlastnícky podiel, t.j. X.

(X.), ale ţalobcovia sa domáhali vykúpenia len X.. Krajský súd takto vymedzený

spoluvlastnícky podiel akceptoval, hoci zákon takúto moţnosť nepripúšťa. Pokiaľ ide

o ţalobkyňu 4/ uviedol, ţe neuplatnenie si predkupného práva, čo len jedným zo

spoluvlastníkov nemôţe byť – hoci na základe jeho vôle – zväčšením vykupovaných podielov

len niektorých spoluvlastníkov, ale je pomerným (podľa veľkostí podielov) zväčšením

podielov všetkých jednotlivých spoluvlastníkov, ktorým patrí predkupné právo. S poukazom

na SR osobitne upozornil na rozhodnutie NS ČR z 29. apríla 2004

sp. zn. a tam vyslovený právny názor, ţe v tomto prípade išlo o prevod na

blízku osobu, preto predkupné právo ani nevzniklo. P. W. realizoval svoje vlastnícke právo

tak, ţe chcel uţívať a poţívať úţitky predmetu vlastníckeho práva. Podľa § 59 ods. 1

vkladom (aj nepeňaţným) spoločníka jeho majetku do základného

imania obchodnej spoločnosti mu umoţňuje podieľať sa na výsledku podnikania takéhoto

subjektu. Kapitalizácia majetku – predmetu vlastníckeho práva, nie je jeho zbavenie sa –

prevod ale je zhodnotením majetku. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Uviedol, ţe ţalovaný bol v konaní poškodený a ţalobcovia boli na jeho úkor zvýhodnení.

Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného odkázali

na svoje doterajšie písomné podania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je podané opodstatnene.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

6

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli vady

v zmysle aţ e/, najavo.

Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou

v zmysle

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadnych riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, ţe krajský súd a ani okresný súd sa

vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadali s námietkou žalovaného týkajúcej sa prevodu

svojho spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Ţalovaný uţ v podaní doručenom

Okresnému súdu Bratislava I 24. augusta 2006 (č.l. 482 a nasl.) uviedol, ţe ak spoluvlastník

vkladá svoj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným,

v ktorej je spoločníkom, ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako

osobu jemu blízku a predkupné právo podľa ostatným

spoluvlastníkom nevzniká. Na podporu svojho právneho názoru priloţil rozhodnutie NS ČR

z 29. apríla 2004 sp. zn. . Na toto rozhodnutie poukázal aj vo svojom

vyjadrení k odvolaniu ţalobcov proti rozsudku prvostupňového súdu (č.l. 703) ako aj

v dovolaní. Súdy niţších stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2

, keď uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali

a akými úvahami sa pri posudzovaní otázky prevodu spoluvlastníckeho podielu

z nehnuteľností na blízku osobu ( ) riadili. V tomto smere je

potrebné podrobnejšie vysvetliť, či je moţné tento prevod vnímať ako prevod na osobu

blízku. A v prípade, ţe je súd názoru, ţe prevod spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľnosti

v danej veci nemoţno povaţovať za prevod na blízku osobu ( ),

je potrebné uviesť dôvody.

Odvolací súd (a aj prvostupňový súd) sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Dovolací súd ďalej uvádza, ţe odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia uloţil

ţalovanému povinnosť ponúknuť ţalobcom 1/, 2/, 3/, na predaj spoluvlastnícky podiel X.,

kaţdému X. na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.,

a to kaţdému za kúpnu cenu 9 031,51 €, spolu za kúpnu cenu 27 094,53 €, v lehote do

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia však uviedol, ţe v danom

prípade ide o nahradenie prejavu vôle. V dôsledku toho je rozhodnutie odvolacieho súdu

navyše nepreskúmateľné. Uvedeným rozhodnutím sa vôľa ţalovaného nenahradila, pretoţe

ako vyplýva z výroku, ţalovanému bola uloţená vyššie uvedená povinnosť. Odvolací

súd sa ďalej nevysporiadal s napadnutým zastavujúcim výrokom rozhodnutia

prvostupňového súdu. V odôvodnení rozhodnutia v tejto súvislosti nič neuviedol a

rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil (nie v časti). Preto aj z tohto dôvodu je

rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné.

Podľa ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd

vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov

na zhrnutie ich návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu

zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môţu účastníci

(ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie

z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môţu

tak k skutkovej ako aj právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť

osobne účastník konania, môţe ho za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah tohto

zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Zo spisu vyplýva, ţe

na pojednávaní pred odvolacím súdom 9. júna 2010 (č.l. 715-717 spisu), súd oboznámil

9

doterajší priebeh konania, vypočul právneho zástupcu ţalobcov, právneho zástupcu

ţalovaného. K veci sa vyjadril aj ţalovaný (konateľ ţalovaného). Záverom na prednesy

reagoval právny zástupca ţalobcov. V zmysle zápisnice o pojednávaní z 9. júna 2010 odvolací

súd „doplnil“ dokazovanie čítaním listinných dôkazov zaloţených v spise. Následne odvolací

súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Rozsudok bol vyhlásený 30. júna

2010. Zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom z 9. júna 2010 nesvedčí o tom, ţe by

odvolací súd rešpektoval a ţe by pred skončením odvolacieho

pojednávania vyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Moţno teda konštatovať, ţe aj týmto postupom

odvolací súd odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ rozsudok odvolacieho súdu a prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (, ), pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované

za správne. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi

dovolania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová