Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/181/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Prof. Ing. I. H., PhD.,

bývajúceho v K., 2/ H. H., bývajúcej v L.L., 3/ Ing. M. H., bývajúceho v B., proti

ţalovanému J. O., bývajúcemu v L.L., zastúpenému JUDr. C. S., advokátom so sídlom v Č.,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 2. decembra

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. o d m i e t a dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 2. decembra

2008 sp. zn. , ktorým bol

a/ rozsudok Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k. -165

zmenený tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/

sumu 2 155 Sk s príslušenstvom,

b/ potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k.

-165 zamietajúci ţalobu nad sumu 12 623 Sk s príslušenstvom,

c/ potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k.

-165 zamietajúci ţalobu o priznanie dedičského podielu,

2. z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 2. decembra 2008 sp. zn.

a/ vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k.

-165 zmenený tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť kaţdému

zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad 2 155 Sk s príslušenstvom do 12 623

Sk s príslušenstvom,

2

b/ o náhrade trov konania.

3. Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 20. novembra 2002 č.k. -77 uloţil

ţalovanému 1/ J. O. (voči ktorému bolo konanie v dôsledku späťvzatia návrhu neskôr

zastavené) a ţalovanému 2/ J. O. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť kaţdému zo

ţalobcov 1/ aţ 3/ po 36 246 Sk spolu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania vo

výške uvedenej vo výroku rozsudku. Ţalobu v časti o vydanie potvrdenia pre M. H.

o spoločnom dedičskom podiele ţalobcov v parcele urbárskeho lesa č. X. vo výške 1,6

podielu zamietol. Ţalovaným ďalej uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

ţalobcom náhradu trov konania. O povinnosti ţalovaných zaplatiť kaţdému zo ţalobcov

sumu 36 246 Sk súd rozhodol po zistení, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú spoluvlastníkmi parcely

zvanej „M.“ podľa rozhodnutia v dedičskom konaní po A. O. v podiele 1/15, z ktorej ţalovaní

vyťaţili drevo, ktoré predali a peniaze si ponechali, čím získali bez právneho dôvodu

bezdôvodné obohatenie. Rovnako získali bezdôvodné obohatenie aj tým, ţe poberali

dividendy od Spoločenstva lesov L. za 1/15 z podielu z urbárskeho lesa, čo v celkovom

vyjadrení predstavuje u kaţdého sumu 36 246 Sk. Keďţe ţalovaní neuhradili svoj dlh riadne

a včas, súd im uloţil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 17, 6 % ročne podľa

nariadenia vlády č. Zamietnutie ţaloby v časti vydania potvrdenia pre p. M. H.

súd odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto návrhu (§ 80 písm. c/

), pretoţe vydania potvrdenia sa môţe domáhať iba osoba, ktorej sa má potvrdenie

vydať. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti účastníka v konaní (§ 142

ods. 1 )

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením zo 7. novembra 2003

sp.zn. rozhodol tak, ţe v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol ţalobu

o vydanie potvrdenia o priznaní spoločného zákonného dedičského podielu ţalobcov

na parcele urbárskeho lesa č. X. vo výške 1,6 podielu pre p. M. H., zostáva rozsudok súdu

prvého stupňa nedotknutý. V ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Zrušujúci výrok odôvodnil nepreskúmateľnosťou a predčasným

vydaním rozsudku súdu prvého stupňa ( a , ).

3

Okresný súd Čadca rozsudkom (druhým v poradí) z 19. apríla 2007 č.k.

-165 uloţil ţalovanému 2/ J. O. (ďalej len „ţalovaný“, pretoţe po zrušení

predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa ţalobcovia zobrali ţalobu voči ţalovanému 1/

J. O. späť a súd prvého stupňa konanie voči nemu uznesením z 27. apríla 2006 č.k.

-141 zastavil) povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ po 2 155 Sk

spolu s 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 656 Sk od 14. decembra 1998 do zaplatenia a zo

sumy 1 499 Sk od 30. augusta 1999 do zaplatenia; vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţiadnemu z

účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O povinnosti ţalovaného zaplatiť

ţalobcom vyššie uvedené peňaţné plnenie súd rozhodol po zistení, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú

spoluvlastníkmi (kaţdý v podiele 1/15) parcely č. X. v kat. území L.. Z kúpnopredajných

zmlúv zo 14. decembra 1998 a 30. augusta 1999 mal preukázané, ţe ţalovaný vykonal na

časti tejto parcely nazývanej “M.“ ťaţbu dreva, predajom ktorého získal 32 324 Sk; podiel

z tejto sumy predstavuje pre jednotlivých ţalobcov čiastku 2 154, 93 Sk. Ťaţbou dreva aj

v časti parcely, ktorá patrila do spoluvlastníctva ţalobcov 1/ aţ 3/ a jeho predajom sa

ţalovaný na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil, a preto ţalobe v tejto časti s poukazom na §

451 vyhovel. Vo zvyšku súd ţalobu zamietol, pretoţe ţalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. V časti, v ktorej sa ţalobcovia domáhali

určenia, ţe v urbárskom lese z parcely č. X. zapísanej na LV č. X. im patrí dedičský podiel

po matke, súd ţalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného, keďţe

tento uţ nie je spoluvlastníkom uvedenej parcely. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil §

142 ods. 2

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného rozsudkom

z 2. decembra 2008 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o povinnosti ţalovaného zaplatiť kaţdému zo ţalobcov sumu 2 155 Sk s príslušenstvom tak,

ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu 12 623 Sk spolu

s 15,5 % ročným úrokom z omeškania od 27. marca 2002 do zaplatenia. Výrok rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým ţalobu vo zvyšku zamietol, potvrdil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania. Odvolací súd po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel

k záveru, ţe pozemok parc. č. X., v kat. území L., vedený na LV č. X. nie je jednou

nehnuteľnosťou s rovnakým reţimom spoluvlastníctva, pretoţe zápisnicou z 11. júla 1943

„o rozdelení spoločného pasienkového lesa nachádzajúceho sa v chotári Obce L.” došlo

k reálnej deľbe pozemku, ktorá skutočnosť nebola riadne premietnutá do pozemkovej knihy,

4

ani neskôr do evidencie nehnuteľností. Mal za to, ţe v časti zvanej „M.“ mal a má J. O. st.

podiel 2/5, ţalovaný J. O. podiel 2/5 a A. H. (matka ţalobcov) podiel 1/5. Ţalobcovia 1/

aţ 3/ ako právni nástupcovia A. H. zdedili jej podiel (1/5) na parcele č. X., v kat. území L.,

vedený na LV č. X. (súčasťou ktorého je aj časť „M.“), kaţdý v podiele 1/15. Keďţe

ţalobcovia svoje tvrdenia o ťaţbe dreva v roku 1998 vykonanej v časti Z. a v roku 1999

v časti „M.“ nepreukázali, súd ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú. Rozdielny

skutkový stav od súdu prvého stupňa odvolací súd zistil ohľadom ţalobou uplatňovaných

nárokov za ťaţbu dreva v časti parcely č. X. „M.“ ţalovaným v roku 2000. Z rozhodnutí

správnych orgánov (rozsudok Krajského súdu v Ţiline sp. zn. ) mal preukázané,

ţe ţalovaný a J. O. vyťaţili v roku 2000 celkom 298,5 m3 drevnej hmoty práve v časti zvanej

„M.“ a ţe na ťaţbe sa podieľali ţalovaný a J. O. rovnakým dielom. Hodnotu drevnej hmoty

odvolací súd ustálil vo výške 376 688 Sk, pričom prospech ţalovaného predstavoval polovicu

tejto hodnoty, teda 189 344 Sk. Podľa odvolacieho súdu kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/

prináleţí z tejto čiastky 1/15, čo predstavuje u kaţdého 12 623 Sk, o ktorú sumu sa ţalovaný

v súvislosti s ťaţbou dreva v roku 2000 na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil. Keďţe

ţalovaný nevydal ţalobcom plnenie, ktoré získal z bezdôvodného obohatenia riadne a včas,

dostal sa do omeškania; počiatok omeškania odvolací súd ustálil od 27. marca 2002, t.j.

od dňa nasledujúceho po doručení ţaloby. Podľa

v spojení s vyhlášky č. uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť aj 15,5 % úrok

z omeškania. K časti, v ktorej si ţalobcovia uplatňovali ţalobou aj podiel z dividend

vyplácaných pozemkovým spoločenstvom ţalovanému za urbársky majetok (parc. č. X., kat.

územie L.), mal za to, ţe ţaloba nie je dôvodná, nakoľko ţalobcovia nepreukázali, ţe sú

vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. V časti ţaloby týkajúcej sa priznania podielu ţalobcom

v Spoločenstve urbárskeho lesa L., odvolací súd sa stotoţnil s vecne správnym záverom súdu

prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného. Rozhodnutie o trovách

prvostupňového a odvolacieho konania odôvodnil

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a ţiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

dovolacími dôvodmi podľa a Naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa videl v tom, ţe odvolací súd sa ţiadnym spôsobom

nevyporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol vo svojom (prvom) odvolaní

z 26. februára 2003, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa z 20. novembra 2002 č.k.

-77 a rozhodol nad rámec ţaloby, keď ţalobcom prisúdil sumu, ktorej sa

nedomáhali. V ostatnej časti namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadom

nákladov, ktoré vynaloţil na ťaţbu dreva a jeho pribliţovanie, ako i nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom.

Ţalobca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie ţalovaného je nejasné

a nekonkrétne a nespĺňa náleţitosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Ţalobcovia 2/, 3/ písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), pristúpil najskôr k riešeniu otázky, či dovolanie smeruje proti výroku

rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podľa je dovolanie prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

V zmysle je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku ( ) je zaloţená

6

na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne

rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne,

v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou

sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv

a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva

a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol

alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku

odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti

účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky

rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je

rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov

daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci

rozsudok.

Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý ţalovaný napadol dovolaním, obsahuje viacero

výrokov. Z obsahu jeho mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, ţe rozsudok

odvolacieho súdu napadol ako celok.

I. Dovolanie ţalovaného v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali priznania

dedičského podielu po matke „v urbárskom lese č. X.“, potvrdil, nepodáva ten, kto je

subjektívne oprávnený podať dovolanie. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa totiţ

viaţe na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva

dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Takým dôvodom je

skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne

dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. V danom prípade však

ţalovaný vyššie uvedeným výrokom rozsudku odvolacieho súdu nebol negatívne dotknutý,

lebo ţaloba v tejto časti bola v konečnom dôsledku voči nemu zamietnutá a teda z procesného

hľadiska mu týmto výrokom rozsudku nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch (viď aj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 1998 sp. zn.

uverejnený pod č. 50/1999 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky

a tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 1992 sp. zn.

publikované pod č. 40/1993 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie proti tomuto výroku (potvrdzujúcemu

zamietnutie ţaloby v časti priznania dedičského podielu ţalobcom) odmietol ako podané

niekým, kto nie je na podanie dovolania oprávnený ( v spojení s

ods. l písm. b/ ).

II. Dovolanie ţalovaného v časti smerujúcej proti výrokom, ktorými odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ţalovaného zaplatiť kaţdému zo ţalobcov

1/ aţ 3/ sumu 2 155 Sk s príslušenstvom, a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci

ţalobu nad sumu 12 623 Sk s príslušenstvom, podáva osoba (subjektívne) oprávnená podať

dovolanie proti uvedeným výrokom, ale smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné

znaky rozhodnutia, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Z hľadiska obsahového treba aj

výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým „zmenil“ rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal

ţalovaného zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu 2 155 Sk s príslušenstvom povaţovať

za potvrdzujúci, lebo odvolací súd rozhodol zhodne so súdom prvého stupňa v tej časti,

ktorou ţalobe vyhovel tým, ţe ţalobcom 1/ aţ 3/ priznal tú istú sumu (kaţdému po 2 155 Sk

s príslušenstvom), ktorú ţalobcom pred ním priznal uţ súd prvého stupňa. Po porovnaní

obsahu rozsudkov súdov oboch niţších stupňov je zrejmé, ţe túto časť treba z hľadiska

vecného povaţovať za potvrdzujúcu. Dovolanie ţalovaného proti tomuto „zmeňujúcemu“

výroku ako i potvrdzujúcemu výroku zamietajúcemu ţalobu nad sumu 12 623 Sk

s príslušenstvom nie je procesne prípustné z dôvodu, ţe smeruje proti (výrokom) rozsudku

odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky uvedené v aţ 3 nejde o

zmeňujúci rozsudok v zmysle , dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval,

a teda ani nevyslovil svoj právny názor ( ), dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania,

a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ) .

So zreteľom na to je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

Dovolací súd pri skúmaní, či rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

druhá veta ), existenciu niektorej z týchto vád nezistil, pričom ani sám dovolateľ ţiadnu

z týchto procesných vád nenamietal. Preto v danom prípade prípustnosť dovolania z § 237

8

nemoţno vyvodiť. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovaného v tejto procesne neprípustnej časti bez ďalšieho odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov sa

dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých

odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie.

III. Naproti tomu dovolanie ţalovaného smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému bola uloţená

povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad 2 155 Sk

s príslušenstvom do 12 623 Sk s príslušenstvom, je prípustné podľa

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu dovolania. Osobitne treba zdôrazniť, ţe dovolací súd bez ohľadu na obsah

dovolania a podstatu dovolacích námietok vţdy skúma, či v konaní nedošlo k procesným

vadám uvedeným v a tieţ tzv. iným vadám konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (viď ). Dovolací súd pripomína, ţe

dovolacie konanie má prieskumnú povahu; dovolací súd v ňom dokazovanie nevykonáva

( veta druhá ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta

dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim

znaky vád vymenovaných v Procesné vady tejto povahy a intenzity neboli

v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Rovnako so zreteľom na veta druhá dovolací súd skúmal, či

v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

O takú vadu ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Podľa

9

právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom konaní k procesnej nesprávnosti

vykazujúcej znaky tejto procesnej vady.

Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom–viď napr. )

musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s musí súd

v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok

nesprávne právne posúdenie veci, pretoţe z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je

zrejmé, ţe by sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou ţalovaným v odvolaní podanom

proti skoršiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe ţalovaný vo svojom (prvom) odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Čadca z 20. novembra 2002 č.k. -77 vzniesol

námietku premlčania nárokov ţalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 1994

aţ 2000 ( čl. 52 spisu). Odvolací súd konajúc o odvolaní ţalovaných (v tom čase vystupoval

v konaní aj ţalovaný J. O., voči ktorému v priebehu konania ţalobcovi zobrali ţalobu späť)

zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti

a ţalovaným vznesenou námietkou premlčania sa uţ nezaoberal. Z odôvodnenia dovolaním

ţalovaného napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe nárok ţalobcov z titulu

bezdôvodného obohatenia povaţoval za dôvodný práve za rok 2000, z ktorého dôvodu zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa; z odôvodnenia však nevyplýva, ako sa vyporiadal s námietkou

premlčania vznesenou ţalovaným, ktorá (okrem iného) smerovala aj proti nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia získaného ţalovaným ťaţbou dreva za rok 2000.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a z povahy námietky premlčania

vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, ţe ju môţe

10

povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania aţ do právoplatného skončenia veci.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, ţe by sa odvolací súd námietkou

premlčania vôbec zaoberal, napriek tomu, ţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalovaný svoje

stanovisko v priebehu konania zmenil a na vznesenej námietke premlčania netrval. Z týchto

dôvodov nemoţno povaţovať napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za preskúmateľné

( ).

Odvolací súd, ktorý na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval za dôvodný nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného ţalovaným za rok 2000, vyčíslil aj výšku

tohto bezdôvodného obohatenia, pri určení ktorej vychádzal z potvrdenia Pozemkového

spoločenstva súkromných vlastníkov lesov obce L. zo 7. februára 2002 vydaného jeho

predsedom L. P. a čiastočne aj z voľnej úvahy v zmysle Hoci uvedené

potvrdenie predstavovalo základ pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia, z ktorého

odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí a na základe ktorého došlo k zmene

prvostupňového rozsudku, dokazovanie uvedenou listinou postupom podľa

nebolo vykonané v priebehu celého konania ako pred súdom prvého stupňa, tak ani pred

odvolacím súdom, hoci toto potvrdenie ţalobcovia predloţili uţ v konaní pred súdom prvého

stupňa. Odvolací súd na pojednávaní 11. novembra 2009 síce vykonal dokazovanie viacerými

listinami (napríklad peňaţnými denníkmi Pozemkového spoločenstva za roky 1998 a 1999),

avšak vyššie uvedenom listinou dokazovanie vykonané nebolo, v dôsledku čoho účastníci

nemali moţnosť vyjadriť sa k danému dôkazu a následne k spôsobu určenia výšky

bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu taktieţ nevyplýva,

z akých dôvodov odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o výške bezdôvodného obohatenia aj

na úvahe v zmysle Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak moţno výšku nárokov

zistiť len s nepomernými ťaţkosťami alebo ak ju nemoţno zistiť vôbec, určí ju súd podľa

svojej úvahy. Zákon tu má na mysli situácie, kedy je nárok preukázaný čo do svojho právneho

základu a ťaţkosti spôsobuje úplná nemoţnosť obstarania skutkových zistení alebo moţnosť

ich obstarania len s nepomernými ťaţkosťami. Nepomerné ťaţkosti pri zisťovaní výšky

nároku môţu byť dané aj neprimeranými nákladmi (hrubo nezodpovedajúcimi výške

uplatneného nároku) na zisťovanie okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku

(napríklad pri znaleckom dokazovaní). Určenie výšky nároku úvahou súdu nie je ničím

neobmedzené, nepodliehajúce ţiadnemu hodnoteniu. Úvaha súdu musí mať vţdy podklad

v zistení skutočností, ktoré mu umoţnia určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí.

11

Odvolací súd pri aplikácii nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o splnení

predpokladov pre určenie výšky nároku úvahou súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku

neuviedol, či výšku bezdôvodného obohatenia nebolo moţné zistiť vôbec (a z akého dôvodu)

alebo len s nepomernými ťaţkosťami. Uţ z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie predčasné a pre

nedostatok odôvodnenia nemôţe byť povaţované za správne.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci

došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), zistenie ktorej vedie v prípade procesne prípustného dovolania

k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.

Námietku dovolateľa, ţe odvolací súd rozhodol nad rámec ţalobcami uplatnených

nárokov, dovolací súd nepovaţuje za dôvodnú. I keď ţalobcovia v priebehu konania viackrát

upravovali, resp. upresňovali výšku uplatnených nárokov, rozhodnutia súdov vychádzajú z ich

poslednej úpravy vykonanej podaním z 20 . decembra 2006 (č.l. 155 spisu).

Pokiaľ ţalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v zmysle , treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ

spomenutú tzv. inú vadu konania nebol pre toto posúdenie daný dostatočný podklad.

So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), zrušil Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolaním napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

ţalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad

2 155 Sk s príslušenstvom do 12 623 Sk s príslušenstvom, ako aj v súvisiacom výroku

o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

12

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová