Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
10d/364934.ca0609.pdf
PDF · 182.46 KB
No categories available
3Cdo/181/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 181/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Prof. Ing. I. H., PhD.,
bývajúceho v K., 2/ H. H., bývajúcej v L.L., 3/ Ing. M. H., bývajúceho v B., proti
ţalovanému J. O., bývajúcemu v L.L., zastúpenému JUDr. C. S., advokátom so sídlom v Č.,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.
9 C 328/2002, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 2. decembra
2008 sp. zn. 10 Co 214/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1. o d m i e t a dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 2. decembra
2008 sp. zn. 10 Co 214/2007, ktorým bol
a/ rozsudok Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k. 9 C 328/2002-165
zmenený tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/
sumu 2 155 Sk s príslušenstvom,
b/ potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k.
9 C 328/2002-165 zamietajúci ţalobu nad sumu 12 623 Sk s príslušenstvom,
c/ potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k.
9 C 328/2002-165 zamietajúci ţalobu o priznanie dedičského podielu,
2. z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 2. decembra 2008 sp. zn.
a/ vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Čadca z 19. apríla 2007 č.k.
9 C328/2002-165 zmenený tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť kaţdému
zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad 2 155 Sk s príslušenstvom do 12 623
Sk s príslušenstvom,
b/ o náhrade trov konania.
3. Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 20. novembra 2002 č.k. 9 C 328/2002-77 uloţil
ţalovanému 1/ J. O. (voči ktorému bolo konanie v dôsledku späťvzatia návrhu neskôr
zastavené) a ţalovanému 2/ J. O. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť kaţdému zo
ţalobcov 1/ aţ 3/ po 36 246 Sk spolu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania vo
výške uvedenej vo výroku rozsudku. Ţalobu v časti o vydanie potvrdenia pre M. H.
o spoločnom dedičskom podiele ţalobcov v parcele urbárskeho lesa č. X. vo výške 1,6
podielu zamietol. Ţalovaným ďalej uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
ţalobcom náhradu trov konania. O povinnosti ţalovaných zaplatiť kaţdému zo ţalobcov
sumu 36 246 Sk súd rozhodol po zistení, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú spoluvlastníkmi parcely
zvanej „M.“ podľa rozhodnutia v dedičskom konaní po A. O. v podiele 1/15, z ktorej ţalovaní
vyťaţili drevo, ktoré predali a peniaze si ponechali, čím získali bez právneho dôvodu
bezdôvodné obohatenie. Rovnako získali bezdôvodné obohatenie aj tým, ţe poberali
dividendy od Spoločenstva lesov L. za 1/15 z podielu z urbárskeho lesa, čo v celkovom
vyjadrení predstavuje u kaţdého sumu 36 246 Sk. Keďţe ţalovaní neuhradili svoj dlh riadne
a včas, súd im uloţil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 17, 6 % ročne podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zamietnutie ţaloby v časti vydania potvrdenia pre p. M. H.
súd odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto návrhu (§ 80 písm. c/
O.s.p.), pretoţe vydania potvrdenia sa môţe domáhať iba osoba, ktorej sa má potvrdenie
vydať. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti účastníka v konaní (§ 142
ods. 1 O.s.p.)
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením zo 7. novembra 2003
sp.zn. 9 Co 8/2003 rozhodol tak, ţe v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol ţalobu
o vydanie potvrdenia o priznaní spoločného zákonného dedičského podielu ţalobcov
na parcele urbárskeho lesa č. X. vo výške 1,6 podielu pre p. M. H., zostáva rozsudok súdu
prvého stupňa nedotknutý. V ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Zrušujúci výrok odôvodnil nepreskúmateľnosťou a predčasným
vydaním rozsudku súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. a/ a c/, ods. 2 O.s.p.).
Okresný súd Čadca rozsudkom (druhým v poradí) z 19. apríla 2007 č.k.
9 C 328/2002-165 uloţil ţalovanému 2/ J. O. (ďalej len „ţalovaný“, pretoţe po zrušení
predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa ţalobcovia zobrali ţalobu voči ţalovanému 1/
J. O. späť a súd prvého stupňa konanie voči nemu uznesením z 27. apríla 2006 č.k.
9 C 328/52002-141 zastavil) povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ po 2 155 Sk
spolu s 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 656 Sk od 14. decembra 1998 do zaplatenia a zo
sumy 1 499 Sk od 30. augusta 1999 do zaplatenia; vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O povinnosti ţalovaného zaplatiť
ţalobcom vyššie uvedené peňaţné plnenie súd rozhodol po zistení, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú
spoluvlastníkmi (kaţdý v podiele 1/15) parcely č. X. v kat. území L.. Z kúpnopredajných
zmlúv zo 14. decembra 1998 a 30. augusta 1999 mal preukázané, ţe ţalovaný vykonal na
časti tejto parcely nazývanej “M.“ ťaţbu dreva, predajom ktorého získal 32 324 Sk; podiel
z tejto sumy predstavuje pre jednotlivých ţalobcov čiastku 2 154, 93 Sk. Ťaţbou dreva aj
v časti parcely, ktorá patrila do spoluvlastníctva ţalobcov 1/ aţ 3/ a jeho predajom sa
ţalovaný na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil, a preto ţalobe v tejto časti s poukazom na §
451 Občianskeho zákonníka vyhovel. Vo zvyšku súd ţalobu zamietol, pretoţe ţalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. V časti, v ktorej sa ţalobcovia domáhali
určenia, ţe v urbárskom lese z parcely č. X. zapísanej na LV č. X. im patrí dedičský podiel
po matke, súd ţalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného, keďţe
tento uţ nie je spoluvlastníkom uvedenej parcely. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil §
142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 3/ a ţalovaného rozsudkom
z 2. decembra 2008 sp. zn. 10 Co 214/2001 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o povinnosti ţalovaného zaplatiť kaţdému zo ţalobcov sumu 2 155 Sk s príslušenstvom tak,
ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu 12 623 Sk spolu
s 15,5 % ročným úrokom z omeškania od 27. marca 2002 do zaplatenia. Výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým ţalobu vo zvyšku zamietol, potvrdil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Odvolací súd po zopakovaní a doplnení dokazovania dospel
k záveru, ţe pozemok parc. č. X., v kat. území L., vedený na LV č. X. nie je jednou
nehnuteľnosťou s rovnakým reţimom spoluvlastníctva, pretoţe zápisnicou z 11. júla 1943
„o rozdelení spoločného pasienkového lesa nachádzajúceho sa v chotári Obce L.” došlo
k reálnej deľbe pozemku, ktorá skutočnosť nebola riadne premietnutá do pozemkovej knihy,
ani neskôr do evidencie nehnuteľností. Mal za to, ţe v časti zvanej „M.“ mal a má J. O. st.
podiel 2/5, ţalovaný J. O. podiel 2/5 a A. H. (matka ţalobcov) podiel 1/5. Ţalobcovia 1/
aţ 3/ ako právni nástupcovia A. H. zdedili jej podiel (1/5) na parcele č. X., v kat. území L.,
vedený na LV č. X. (súčasťou ktorého je aj časť „M.“), kaţdý v podiele 1/15. Keďţe
ţalobcovia svoje tvrdenia o ťaţbe dreva v roku 1998 vykonanej v časti Z. a v roku 1999
v časti „M.“ nepreukázali, súd ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú. Rozdielny
skutkový stav od súdu prvého stupňa odvolací súd zistil ohľadom ţalobou uplatňovaných
nárokov za ťaţbu dreva v časti parcely č. X. „M.“ ţalovaným v roku 2000. Z rozhodnutí
správnych orgánov (rozsudok Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 10 S 8/2001) mal preukázané,
ţe ţalovaný a J. O. vyťaţili v roku 2000 celkom 298,5 m3 drevnej hmoty práve v časti zvanej
„M.“ a ţe na ťaţbe sa podieľali ţalovaný a J. O. rovnakým dielom. Hodnotu drevnej hmoty
odvolací súd ustálil vo výške 376 688 Sk, pričom prospech ţalovaného predstavoval polovicu
tejto hodnoty, teda 189 344 Sk. Podľa odvolacieho súdu kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/
prináleţí z tejto čiastky 1/15, čo predstavuje u kaţdého 12 623 Sk, o ktorú sumu sa ţalovaný
v súvislosti s ťaţbou dreva v roku 2000 na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil. Keďţe
ţalovaný nevydal ţalobcom plnenie, ktoré získal z bezdôvodného obohatenia riadne a včas,
dostal sa do omeškania; počiatok omeškania odvolací súd ustálil od 27. marca 2002, t.j.
od dňa nasledujúceho po doručení ţaloby. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť aj 15,5 % úrok
z omeškania. K časti, v ktorej si ţalobcovia uplatňovali ţalobou aj podiel z dividend
vyplácaných pozemkovým spoločenstvom ţalovanému za urbársky majetok (parc. č. X., kat.
územie L.), mal za to, ţe ţaloba nie je dôvodná, nakoľko ţalobcovia nepreukázali, ţe sú
vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. V časti ţaloby týkajúcej sa priznania podielu ţalobcom
v Spoločenstve urbárskeho lesa L., odvolací súd sa stotoţnil s vecne správnym záverom súdu
prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného. Rozhodnutie o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a ţiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil
dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. videl v tom, ţe odvolací súd sa ţiadnym spôsobom
nevyporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol vo svojom (prvom) odvolaní
z 26. februára 2003, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa z 20. novembra 2002 č.k.
9 C 328/2002-77 a rozhodol nad rámec ţaloby, keď ţalobcom prisúdil sumu, ktorej sa
nedomáhali. V ostatnej časti namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadom
nákladov, ktoré vynaloţil na ťaţbu dreva a jeho pribliţovanie, ako i nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom.
Ţalobca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie ţalovaného je nejasné
a nekonkrétne a nespĺňa náleţitosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Ţalobcovia 2/, 3/ písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), pristúpil najskôr k riešeniu otázky, či dovolanie smeruje proti výroku
rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku (§ 238 ods. 1 O.s.p.) je zaloţená
na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne
rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne,
v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou
sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv
a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva
a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol
alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku
odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti
účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky
rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je
rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov
daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci
rozsudok.
Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý ţalovaný napadol dovolaním, obsahuje viacero
výrokov. Z obsahu jeho mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, ţe rozsudok
odvolacieho súdu napadol ako celok.
I. Dovolanie ţalovaného v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali priznania
dedičského podielu po matke „v urbárskom lese č. X.“, potvrdil, nepodáva ten, kto je
subjektívne oprávnený podať dovolanie. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa totiţ
viaţe na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva
dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Takým dôvodom je
skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne
dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. V danom prípade však
ţalovaný vyššie uvedeným výrokom rozsudku odvolacieho súdu nebol negatívne dotknutý,
lebo ţaloba v tejto časti bola v konečnom dôsledku voči nemu zamietnutá a teda z procesného
hľadiska mu týmto výrokom rozsudku nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch (viď aj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 1998 sp. zn. 1 Cdo 92/97
uverejnený pod č. 50/1999 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
a tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 28/92
publikované pod č. 40/1993 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie proti tomuto výroku (potvrdzujúcemu
zamietnutie ţaloby v časti priznania dedičského podielu ţalobcom) odmietol ako podané
niekým, kto nie je na podanie dovolania oprávnený (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. l písm. b/ O.s.p.).
II. Dovolanie ţalovaného v časti smerujúcej proti výrokom, ktorými odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ţalovaného zaplatiť kaţdému zo ţalobcov
1/ aţ 3/ sumu 2 155 Sk s príslušenstvom, a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci
ţalobu nad sumu 12 623 Sk s príslušenstvom, podáva osoba (subjektívne) oprávnená podať
dovolanie proti uvedeným výrokom, ale smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné
znaky rozhodnutia, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Z hľadiska obsahového treba aj
výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým „zmenil“ rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal
ţalovaného zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu 2 155 Sk s príslušenstvom povaţovať
za potvrdzujúci, lebo odvolací súd rozhodol zhodne so súdom prvého stupňa v tej časti,
ktorou ţalobe vyhovel tým, ţe ţalobcom 1/ aţ 3/ priznal tú istú sumu (kaţdému po 2 155 Sk
s príslušenstvom), ktorú ţalobcom pred ním priznal uţ súd prvého stupňa. Po porovnaní
obsahu rozsudkov súdov oboch niţších stupňov je zrejmé, ţe túto časť treba z hľadiska
vecného povaţovať za potvrdzujúcu. Dovolanie ţalovaného proti tomuto „zmeňujúcemu“
výroku ako i potvrdzujúcemu výroku zamietajúcemu ţalobu nad sumu 12 623 Sk
s príslušenstvom nie je procesne prípustné z dôvodu, ţe smeruje proti (výrokom) rozsudku
odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky uvedené v § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nejde o
zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p., dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval,
a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.), dovolanie smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania,
a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.) .
So zreteľom na to je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238
Dovolací súd pri skúmaní, či rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.), existenciu niektorej z týchto vád nezistil, pričom ani sám dovolateľ ţiadnu
z týchto procesných vád nenamietal. Preto v danom prípade prípustnosť dovolania z § 237
O.s.p. nemoţno vyvodiť. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
ţalovaného v tejto procesne neprípustnej časti bez ďalšieho odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov sa
dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých
odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie.
III. Naproti tomu dovolanie ţalovaného smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému bola uloţená
povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad 2 155 Sk
s príslušenstvom do 12 623 Sk s príslušenstvom, je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu dovolania. Osobitne treba zdôrazniť, ţe dovolací súd bez ohľadu na obsah
dovolania a podstatu dovolacích námietok vţdy skúma, či v konaní nedošlo k procesným
vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iným vadám konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (viď § 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd pripomína, ţe
dovolacie konanie má prieskumnú povahu; dovolací súd v ňom dokazovanie nevykonáva
(§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim
znaky vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Procesné vady tejto povahy a intenzity neboli
v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Rovnako so zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či
v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
O takú vadu ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Podľa
právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom konaní k procesnej nesprávnosti
vykazujúcej znaky tejto procesnej vady.
Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom–viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.)
musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd
v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje
náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.
Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok
nesprávne právne posúdenie veci, pretoţe z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je
zrejmé, ţe by sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou ţalovaným v odvolaní podanom
proti skoršiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe ţalovaný vo svojom (prvom) odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Čadca z 20. novembra 2002 č.k. 9 C 328/2002-77 vzniesol
námietku premlčania nárokov ţalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 1994
aţ 2000 ( čl. 52 spisu). Odvolací súd konajúc o odvolaní ţalovaných (v tom čase vystupoval
v konaní aj ţalovaný J. O., voči ktorému v priebehu konania ţalobcovi zobrali ţalobu späť)
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
a ţalovaným vznesenou námietkou premlčania sa uţ nezaoberal. Z odôvodnenia dovolaním
ţalovaného napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe nárok ţalobcov z titulu
bezdôvodného obohatenia povaţoval za dôvodný práve za rok 2000, z ktorého dôvodu zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa; z odôvodnenia však nevyplýva, ako sa vyporiadal s námietkou
premlčania vznesenou ţalovaným, ktorá (okrem iného) smerovala aj proti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného ţalovaným ťaţbou dreva za rok 2000.
Námietka premlčania práva je námietkou právnou a z povahy námietky premlčania
vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, ţe ju môţe
povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania aţ do právoplatného skončenia veci.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, ţe by sa odvolací súd námietkou
premlčania vôbec zaoberal, napriek tomu, ţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalovaný svoje
stanovisko v priebehu konania zmenil a na vznesenej námietke premlčania netrval. Z týchto
dôvodov nemoţno povaţovať napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za preskúmateľné
Odvolací súd, ktorý na rozdiel od súdu prvého stupňa povaţoval za dôvodný nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného ţalovaným za rok 2000, vyčíslil aj výšku
tohto bezdôvodného obohatenia, pri určení ktorej vychádzal z potvrdenia Pozemkového
spoločenstva súkromných vlastníkov lesov obce L. zo 7. februára 2002 vydaného jeho
predsedom L. P. a čiastočne aj z voľnej úvahy v zmysle § 136 O.s.p. Hoci uvedené
potvrdenie predstavovalo základ pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia, z ktorého
odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí a na základe ktorého došlo k zmene
prvostupňového rozsudku, dokazovanie uvedenou listinou postupom podľa § 129 O.s.p.
nebolo vykonané v priebehu celého konania ako pred súdom prvého stupňa, tak ani pred
odvolacím súdom, hoci toto potvrdenie ţalobcovia predloţili uţ v konaní pred súdom prvého
stupňa. Odvolací súd na pojednávaní 11. novembra 2009 síce vykonal dokazovanie viacerými
listinami (napríklad peňaţnými denníkmi Pozemkového spoločenstva za roky 1998 a 1999),
avšak vyššie uvedenom listinou dokazovanie vykonané nebolo, v dôsledku čoho účastníci
nemali moţnosť vyjadriť sa k danému dôkazu a následne k spôsobu určenia výšky
bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu taktieţ nevyplýva,
z akých dôvodov odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o výške bezdôvodného obohatenia aj
na úvahe v zmysle § 136 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak moţno výšku nárokov
zistiť len s nepomernými ťaţkosťami alebo ak ju nemoţno zistiť vôbec, určí ju súd podľa
svojej úvahy. Zákon tu má na mysli situácie, kedy je nárok preukázaný čo do svojho právneho
základu a ťaţkosti spôsobuje úplná nemoţnosť obstarania skutkových zistení alebo moţnosť
ich obstarania len s nepomernými ťaţkosťami. Nepomerné ťaţkosti pri zisťovaní výšky
nároku môţu byť dané aj neprimeranými nákladmi (hrubo nezodpovedajúcimi výške
uplatneného nároku) na zisťovanie okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku
(napríklad pri znaleckom dokazovaní). Určenie výšky nároku úvahou súdu nie je ničím
neobmedzené, nepodliehajúce ţiadnemu hodnoteniu. Úvaha súdu musí mať vţdy podklad
v zistení skutočností, ktoré mu umoţnia určité kvantitatívne posúdenie základných súvislostí.
Odvolací súd pri aplikácii § 136 O.s.p. nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o splnení
predpokladov pre určenie výšky nároku úvahou súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku
neuviedol, či výšku bezdôvodného obohatenia nebolo moţné zistiť vôbec (a z akého dôvodu)
alebo len s nepomernými ťaţkosťami. Uţ z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie predčasné a pre
nedostatok odôvodnenia nemôţe byť povaţované za správne.
Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci
došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), zistenie ktorej vedie v prípade procesne prípustného dovolania
k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.
Námietku dovolateľa, ţe odvolací súd rozhodol nad rámec ţalobcami uplatnených
nárokov, dovolací súd nepovaţuje za dôvodnú. I keď ţalobcovia v priebehu konania viackrát
upravovali, resp. upresňovali výšku uplatnených nárokov, rozhodnutia súdov vychádzajú z ich
poslednej úpravy vykonanej podaním z 20 . decembra 2006 (č.l. 155 spisu).
Pokiaľ ţalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ
spomenutú tzv. inú vadu konania nebol pre toto posúdenie daný dostatočný podklad.
So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), zrušil Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolaním napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
ţalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 1/ aţ 3/ sumu v rozsahu nad
2 155 Sk s príslušenstvom do 12 623 Sk s príslušenstvom, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová