Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/27/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. H., T., X. B.,

správca konkurznej podstaty úpadcu P. M. a C., spol. s r.o., v konkurze, H., P., IČO:

X., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalobcu: 1/ R. P., roľnícke a výrobno-obchodné

druţstvo H., X. P., IČO: X. 2/ P., IČO: X., zast. JUDr. I. H., advokátom, S., X.

P., 3/ Š. B., X. D. S. č. X., 4/ Ing. Š. M., H., X. P. U., proti ţalovanému: 1/ V., a. s., M., B.,

zast. JUDr. V. A., advokátom, Š., X. B., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného:

1/ M., Š., B., 2/ F., D., B., 3/ S., a. s., C., B., všetci zast. JUDr. A. B., advokátom, J., P.O.

BOX X., X. B., ţalovanému: 2/ P. a. s., H., X. B., IČO: X., zast. JUDr. K. K., advokátom. V.,

X. B. a ţalovanému: 3/ L. LTD., L., V. B., zast. Ing. D. M., Ţ., X. T., o neúčinnosť

právnych úkonov, na odvolanie vedľajších účastníkov na strane ţalobcu, 1/ R. P., (č. l.

897), odvolanie vzaté späť (č. l. 906), 3/ Š. B., 4/ Ing. Š. M., podané osobne (č. l. 894), aj

v zast. Ing. M. M. – plnomocenstvo č. l. 900 a 901 a opätovne predloţené č. l. 903, 904, proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. 06. 2009 č. k. – 883,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. 12. 2010 č. k.

– 999 z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e.

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil a ani jednému

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2

V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou na súd dňa

12. 11. 1999 a následnými úpravami petitu domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov

týkajúcich sa prevodu vlastníctva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku – M. T. a M. P.,

ďalej určenia, ţe tieto patria do konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s. r. o., P., v konkurze

vedenom na KS Bratislava pod sp. zn. a následne určenia neúčinnosti právnych

úkonov dlţníka a uloţenie povinnosti príslušným katastrálnym úradom vykonať zápis týchto

skutočností v listoch vlastníctva.

Uznesením č. k. -883 zo dňa 24. 06. 2009 súd konanie zastavil

z dôvodu späťvzatia návrhu ţalobcom (správcom konkurznej podstaty JUDr. T. D.) a zaviazal

ţalobcu na zaplatenie vedľajším účastníkom na strane ţalovaného 1/ náhradu trov

konania vo výške 1 071,78 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám

právneho zástupcu JUDr. A. B. Ţalovaným 1/, 2/, súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti zastavujúcemu uzneseniu podali odvolanie vedľajší účastníci na strane ţalobcu

1/ R. P., 3/ Š. B. a 4/ Ing. Š. M. Vedľajší účastník na strane ţalobcu 1/ zobral svoje odvolanie,

ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, späť.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. -926 zo dňa 11. 11. 2009 napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe

prvostupňový súd nerozhodol vecne správne (§ 221 ods. 1 písm. 1/ a ods. 2 tohto ustanovenia

). V svojom uznesení uviedol, ţe dôleţitou otázkou je zatriedenie tohto sporu. Ide o spor

vyvolaný konkurzným konaním, vedeným pod sp. zn. . Na takýto spor sa

zásadne vzťahujú ustanovenia v spojení s zákona č.

, a v tej súvislosti platí aplikácia ustanovení ZKV v rozsahu , , ZKV.

Tu odvolací súd skonštatoval, ţe ani jeden z tých, ktorí sa k odvolaniu odvolateľov

vyjadrovali (včítane SKP) sa tým neriadili.

Odvolací súd ďalej uviedol, ţe v tomto spore sa neaplikujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka (§ 42a), ale ustanovenia osobitného predpisu (ZKV). Oprávneným subjektom na

podanie takéhoto návrhu je predovšetkým konkurzný veriteľ alebo správca konkurznej

podstaty. Takýto návrh je súčasťou konkurzného konania. Oprávnené osoby, či uţ konkurzný

veriteľ alebo SKP, ktorým je zákonom daná moţnosť podania návrhu, nepodávajú ho v mene

svojej osoby ako svoje právo, ale je viazané na celý systém konkurzu. SKP je pri výkone

svojej funkcie vţdy správcom konkurznej podstaty, ktorý má svoje postavenie upravené

3

v ZKV, a nie je účastníkom konania v zmysle , aj keď z jeho postavenia mu plynú

niektoré práva obdobné ako u účastníka konania. Kto je účastníkom konkurzu upravuje § 7

ZKV a ak sa povaţuje incidenčný spor za spor v súvislosti s konkurzným konaním, potom za

účastníka nemoţno povaţovať SKP, keď jeho práva nie sú dotknuté, ale ostatných účastníkov.

Konkurzní veritelia majú osobitné postavenie; sú účastníkmi konkurzného konania, pritom

postavenie správcu na jednej strane chráni záujmy úpadcu a na strane druhej aj záujmy

konkurzných veriteľov a nemôţe ich svojím konaním poškodzovať. Konkurzní veritelia

ţalobu, ktorou je odporovaný právny úkon dlţníka, uţ nemôţu podať (uplynutie lehoty)

a svojím postupom, teda podaním ţaloby a jej späťvzatím správca podstaty im ju znemoţnil

podať. Vôbec bez súhlasu konkurzných veriteľov takýto úkon urobiť nemohol.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe jednostranný, neprípustný

a nezmyselný postup SKP (včítane späťvzatia návrhu bez ohľadu na postoj konkurzných

veriteľov), je dôvodom na postup konkurzného súdu podľa § 8 ods. 5 ZKV.

Ďalej uviedol, ţe nemoţno súhlasiť s tým, ţe SKP v konkurznom konaní pri

incidenčnom konaní je „dominus litis“, ako je postavenie navrhovateľa v občianskom súdnom

konaní. Ak by sa týmto spôsobom posudzovalo jeho postavenie, konanie by muselo byť

zastavené pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tak ako znalec neurčuje svoje

postavenie v spore, obdobne ani SPK – to mu určuje zákon.

V odôvodnení zrušovacieho uznesenia sa tieţ uvádza, ţe incidenčné ţaloby a z toho

vzišlé rozhodnutia doplňujú a riešia sporné otázky v konkurznom konaní. ZKV tento pojem

nepozná, ale v praxi sa pouţíva podľa obsahu otázky, ktorú rieši.

Na záver odvolací súd konštatoval, ţe k vypracovaniu rozhodnutia

vzhľadom na skutkové okolnosti (právne úkony vykonané v podstate súčasne s vyhlásením

konkurzu, personálne prepojenie ...) a s tým spojenú právnu náročnosť, si zo strany

odvolacieho súdu vyţadovalo veľkú časovú náročnosť a vypätie, čo sa odzrkadlilo v jeho

rozsahu na 17-tich stranách. Uviedol, ţe sa musel vyporiadať aj s tzv. právnym názorom

dovolacieho súdu v zrušujúcom rozsudku č. k. . Pri rozsudku ,

ktorý bol zrušený dovolacím súdom, ale aj rozsudku prvostupňového súdu č. k.

- 148 jeho rozsudkom () a pre vyslovenie jeho právneho

názoru z 12 stranového zrušujúceho rozsudku postačilo necelej pol strany. Odvolací súd

neskúmal otázku úmyslu dlţníka poškodiť veriteľa a to vtom, ţe koľko pohľadávok a v akej

výške sú tieto pohľadávky vymáhateľné. Takej istej chyby sa mal dopustiť aj prvostupňový

4

súd, a preto aj jeho rozhodnutie bolo zrušené. Podľa názoru odvolacieho súdu takej chyby sa

nedopustil ani jeden zo súdov.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní

vychádzať z dôvodov rozsudku , tam vysloveného právneho názoru a pokiaľ

sa preukáţe opodstatnený iný právny názor, rozhodnúť podľa toho s tým, ţe uvedený právny

názor je pre prvostupňový súd záväzný.

Súd prvého stupňa po dôkladnom preskúmaní súdneho spisu opätovne dospel

k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť, a to z nasledovných dôvodov:

Súd sa v tomto konaní nemohol riadiť usmernením odvolacieho súdu: „V ďalšom

konaní bude musieť vychádzať z dôvodov rozsudku , tam vysloveného

právneho názoru a pokiaľ sa preukáţe iný opodstatnený názor, rozhodnúť podľa toho“.

Rozsudok z 29. 09. 2004 bol totiţ rozsudkom dovolacieho súdu

z 30. 09. 2005 (v znení opravného uznesenia z 29. 05. 2006) zrušený a vrátený súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, ţe rozsudok demonštroval nesúhlas

s právnymi závermi dovolacieho súdu (ObdoV 73/2002) a odvolací súd sa v dokazovaní

vôbec nezaoberal skúmaním otázok v ňom označených ako pre rozhodnutie veci podstatných.

Ďalším dôvodom opakovaného zastavenia konania je, ţe podľa názoru súdu prvého

stupňa neexistuje zákonný dôvod označený odvolacím súdom ako rozhodujúci pre zrušenie

pôvodného zastavujúceho uznesenia ako vecne nesprávneho – teda ,

podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo

veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak tak dôvody neexistovali.

V prejednávanej veci sa na č. l. 871 súdneho spisu nachádza písomné podanie správcu

konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s. r. o., v konkurze, IČO: X., osobne doručené súdu 05.

05. 2009, označené ako späťvzatie ţalobného návrhu podľa , z ktorého bez

akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, ţe ţalobu berie späť v celom rozsahu, navrhuje konanie

zastaviť a nepriznať ţiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Jeho podpis je

úradne overený.

Z obsahu tohto podania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ide o jednoznačný

a bezpodmienečný prejav vôle ţalobcu zobrať návrh späť, a to v celom rozsahu, teda prejav

vôle, aby sa o ţalobe nekonalo a meritórne nerozhodovalo.

5

Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ a vedľajší účastníci na ich strane so späťvzatím návrhu súhlasili.

Podľa ustálenej judikatúry súdov späťvzatie ţaloby je jednostranným procesným

úkonom účastníka, ktorého účinky nastavajú tým, ţe dôjde súdu. Ak sa tak stane, nemoţno

späťvzatie odvolať (ČR – súdna judikatúra 49/2002). Podľa zverejnených judikátov súdov

v SR, napr. – R 54/1992: Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide

o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne

nerozhodovalo, podľa R 60/1999: Ak ţalobca vzal ţalobu späť, nemôţe späťvzatie odvolať.

Účastníkom súdneho konania je ten, komu svedčí definícia účastníctva v zmysle § 90

.: Účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje. V druhej časti zákonnej definície účastníctva zákon určuje

okruh účastníkov podľa hmotnoprávnej (vecnej) legitimácie. Pre posúdenie otázky

účastníctva je dôleţité, kto je vo sfére hmotného práva nositeľom konkrétneho práva.

Postavenie účastníka občianskeho súdneho konania na strane ţalobcu (ako je určené v druhej

časti definície Účastníctva v ) – aktívnu legitimáciu – dáva správcovi konkurznej

podstaty ustanovenie § 15 ods. 1 ZKV; Konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať,

aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné.

V občianskom súdnom konaní teda patria správcovi konkurznej podstaty rovnaké

práva a povinnosti, ako majú všetci ostatní účastníci občianskeho súdneho konania, a teda aj

dispozícia ţalobou a jej predmetom.

Prejednávaná vec je svojím charakterom tzv. incidenčným sporom, vyvolaným

konkurzom, ktorá sa procesné riadi ustanoveniami

a hmotnoprávne o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu P. spol. s. r. o., P.

Pre úplnosť súd povaţuje za potrebné s poukazom na ustálenú judikatúru uviesť, ţe

správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konkurzného konania, vedeného podľa ZKV.

Ako zvláštny procesný subjekt má samostatné postavenie ako voči úpadcovi, tak voči

zástupcu úpadcu.

6

Z ustanovení ZKV vyplýva, ktoré konkurzného konania vykonáva správca samostatne,

ktoré so súhlasom úkony v rámci súdu a ktoré s určitým kvalifikovaným súhlasom

konkurzných veriteľov. ZKV ukladá správcovi povinnosť konať s odbornou starostlivosťou,

neukladá mu však povinnosť pri rozhodovaní o dispozícii s akoukoľvek ţalobou, ktorú

v súvislosti s konkurzom podal, resp. s jej predmetom, ţiadať o súhlas konkurzných veriteľov.

Naviac v prejednávanej veci mal ktorýkoľvek z konkurzných veriteľ rovnakú zákonom

predpokladanú moţnosť podať ţalobu o neúčinnosť ktoréhokoľvek právneho úkonu dlţníka,

za predpokladu ukrátenia vymáhateľnej pohľadávky konkurzných veriteľov.

„Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia“.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie: „vedľajší účastníci“ na strane ţalobcu

v 1. rade, M., F., S., a. s., všetci zast. advokátom, JUDr. A. B. (č. l. 1012), ktoré odvolanie

bolo vzaté späť (č. l. 1034) a Ing. D. M. (č. l. 1019), ktoré odvolanie bolo vzaté späť (č. l.

1040), ako bola „vzatá späť“ aj námietka zaujatosti voči senátu odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( , ), bez

pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia ( , ) dospel k záveru, ţe odvolanie je

právne dôvodné, prvostupňový súd nepostupoval správne, preto jeho napadnuté uznesenie

zrušil, pretoţe nemalo byť vydané ( ).

Prvostupňovému súdu treba vytknúť, ţe umoţnil pri nahliadnutí do spisov

pravdepodobne niektorému advokátovi a pritom do kópie prvšieho uznesenia odvolacieho

súdu z 11. novembra 2009 č. k. – 926, urobiť priam diletantské poznámky

do odôvodnenia tohto uznesenia, nachádzajúceho sa v prílohách. Išlo o bezprecedentné

zneuţitie práva zo strany účastníka, resp. toho komu do spisov bolo umoţnené nahliadnuť,

pričom ani sám autor sa nepodpísal, ţe taký zásah robí a nezaznamenal to ani súd, ktorý o tom

záznam urobiť mal. Najhoršie je na tom, ţe tieto poznámky svedčia o neodbornosti ich autora

a preto sa asi hanbil pod ne podpísať.

Odvolací súd vo vyššie citovanom zrušujúcom uznesení () presne

uviedol ako má postupovať prvostupňový súd, pričom právo, ktoré si vymyslel správca

konkurznej podstaty, vziať návrh na začatie incidenčnej ţaloby späť a ktoré aj realizoval

7

a prvostupňový súd ho akceptoval, odvolací súd neakceptoval a uznesenie o zastavení

konania zrušil a vo veci nariadil ďalej konať.

Napadnuté uznesenie, ktoré ako by vychádzalo z uţ vyššie uvedených diletantských

poznámok uţ nerešpektuje ţiadne procesné ustanovenia. Späťvzatia návrhu správcom

konkurznej podstaty sa uţ nedotýka, ale nerešpektuje ani ustanovenie . Zase niekto

podal odvolanie, je otázne či ho podal oprávnený, ale ten kto ho podal a reţíroval nemal

dostatočnú predstavu, ako so späťvzatím treba naloţiť.

Všetko vyplýva z nerešpektovania ZKV ( o konkurze

a vyrovnaní), menovite ohľadne určenia okruhu účastníkov konania, ktorého súčasťou je aj

incidenčné konanie.

Podľa § 66e ZKV

(1) Na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia ,

1) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto

právne vzťahy odlišne od tohto zákona.

Okruh účastníkov konkurzu rieši ustanovenie § 7 ZKV takto: (1) Účastníkmi konkurzu

sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje

pohľadávky podľa § 20 (ďalej len "konkurzní veritelia"), a dlţník.

(2) Účastníkmi konkurzu sa stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3)

a veritelia pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) aţ c), ak ich nárok nebol uspokojený

a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, ţalobou, prihláškou alebo ak sú

zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu (§ 29 ods. 1).

(3) Postavenie účastníka konkurzu veriteľovi zaniká, ak celá jeho pohľadávka ostala

sporná z dôvodu, ţe svoje právo v lehote určenej súdom neuplatnil, alebo ho uplatnil

neúspešne (§ 23 ods. 2 a 5).

(4) Ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo

zmluvy, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ; pôvodný

veriteľa nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doloţené listinou

8

preukazujúcou prechod pohľadávky, v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení

pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti

súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je

doloţené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky a v prípade prevodu pohľadávky

zmluvou o postúpení pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu

uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis. (1b § 92 ods. 2

).

Ani prvostupňový súd, ani účastníci konkurzu, ale ani prvší správca konkurznej

podstaty na toto ustanovenie nebrali ohľad. Vytvorili okruh tzv. vedľajších účastníkov,

dokonca aj zahraničnej firmy, ktorí v incidenčnom konaní nemali čo hľadať, ale keďţe

prvostupňový súd ich do konania pripustil, odvolací súd na tom nemohol nič meniť.

Incidenčná ţaloba a s ňou spojené odporovateľné právne úkony v tomto spore

procesne sú upravené v § 15 ZKV a poukáţeme iba na odseky 1 a 2:

(1) Konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove

právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má

konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu uţ vymáhateľný alebo ak uţ bol uspokojený.

(2) Odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch

rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel

musel byť druhej strane známy

Nie je rozhodujúce či išlo o platné právne úkony, alebo neplatné, pretoţe proti

konkurznému veriteľovi (bez ohľadu či odporovaciu ţalobu podal konkurzný veriteľ alebo

SKP) je taký právny úkon neúčinný . Ak takú ţalobu podal SKP, uţ ju nemôţe podať

konkurzný veriteľ, pretoţe by ju uţ nemohol podať v stanovenej lehote. V tom je aj

obsiahnuté, prečo SKP nemôţe incidenčnú ţalobu zobrať späť bez súhlasu všetkých

konkurzných veriteľov.

Vystáva otázka čo pod tými tzv. vedľajšími účastníkmi (na strane odporcu) podľa

ZKV treba rozumieť. Ani priami účastníci nemôţu pod vedľajšími účastníkmi vidieť

subjekty (dokonca aj zahraničných) ktorí týmito právne neúčinnými právnymi úkonmi

9

vytunelovali, alebo pomáhali vytunelovať dlţníka pred vyhlásením konkurzu v takom

rozsahu, ţe po jedenástich rokoch SPK zistil, ţe úpadca je nemajetný a pre nemajetnosť treba

konkurz zrušiť.

Pre prvostupňový súd odvolací súd dodáva, ţe nie je rozhodujúce, ako (na koho) boli

evidované právne vzťahy, ktoré s týchto právnych úkonov vzišli a ďalšie právne úkony,

pretoţe sú postihnuté absolútnou neplatnosťou a nebránia v konkurznom konaní pokračovať.

To bude povinnosťou novourčeného SKP. Je vecou konkurzných veriteľov, alebo tých, čo na

ukončení konkurzu majú záujem, aby pri inom postupe podali trestné oznámenie na tých, čo

konkurz znemoţnili alebo znemoţňujú. Je naznačený aj postup novovymenovaného SKP.

Je naivné zo strany účastníkov na strane ţalovaných, ale aj na strane odvolaného

správcu si myslieť, ţe rôznymi obštrukciami docielia iný ako zákonný stav a ukončenie

konkurzného konania. Pokiaľ ide o prvostupňový súd, pokiaľ nebude rešpektovať záväzný

názor odvolacieho súdu, odvolací súd bude iniciovať na Súdnej rade Slovenskej republiky

jeho disciplinárny postih, lebo doterajší postup a doterajšie výsledky sú dehonestáciou práva.

Napadnuté uznesenie vôbec nemalo byť vynesené a odvolaciemu súdu neostávalo

preto nič iné, ako ho zrušiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová

10