Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e7d/385523.527174.pdf
PDF · 145.29 KB
No categories available
1Obo/27/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Obo/27/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. H., T., X. B.,
správca konkurznej podstaty úpadcu P. M. a C., spol. s r.o., v konkurze, H., P., IČO:
X., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalobcu: 1/ R. P., roľnícke a výrobno-obchodné
druţstvo H., X. P., IČO: X. 2/ P., IČO: X., zast. JUDr. I. H., advokátom, S., X.
P., 3/ Š. B., X. D. S. č. X., 4/ Ing. Š. M., H., X. P. U., proti ţalovanému: 1/ V., a. s., M., B.,
zast. JUDr. V. A., advokátom, Š., X. B., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného:
1/ M., Š., B., 2/ F., D., B., 3/ S., a. s., C., B., všetci zast. JUDr. A. B., advokátom, J., P.O.
BOX X., X. B., ţalovanému: 2/ P. a. s., H., X. B., IČO: X., zast. JUDr. K. K., advokátom. V.,
X. B. a ţalovanému: 3/ L. LTD., L., V. B., zast. Ing. D. M., Ţ., X. T., o neúčinnosť
právnych úkonov, na odvolanie vedľajších účastníkov na strane ţalobcu, 1/ R. P., (č. l.
897), odvolanie vzaté späť (č. l. 906), 3/ Š. B., 4/ Ing. Š. M., podané osobne (č. l. 894), aj
v zast. Ing. M. M. – plnomocenstvo č. l. 900 a 901 a opätovne predloţené č. l. 903, 904, proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. 06. 2009 č. k. 76Cb 309/1999 – 883,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. 12. 2010 č. k.
76Cb 309/1999 – 999 z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e.
Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil a ani jednému
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou na súd dňa
12. 11. 1999 a následnými úpravami petitu domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov
týkajúcich sa prevodu vlastníctva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku – M. T. a M. P.,
ďalej určenia, ţe tieto patria do konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s. r. o., P., v konkurze
vedenom na KS Bratislava pod sp. zn. 4K 262/99 a následne určenia neúčinnosti právnych
úkonov dlţníka a uloţenie povinnosti príslušným katastrálnym úradom vykonať zápis týchto
skutočností v listoch vlastníctva.
Uznesením č. k. 76Cb/309/1999-883 zo dňa 24. 06. 2009 súd konanie zastavil
z dôvodu späťvzatia návrhu ţalobcom (správcom konkurznej podstaty JUDr. T. D.) a zaviazal
ţalobcu na zaplatenie vedľajším účastníkom na strane ţalovaného 1/ náhradu trov
konania vo výške 1 071,78 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám
právneho zástupcu JUDr. A. B. Ţalovaným 1/, 2/, súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti zastavujúcemu uzneseniu podali odvolanie vedľajší účastníci na strane ţalobcu
1/ R. P., 3/ Š. B. a 4/ Ing. Š. M. Vedľajší účastník na strane ţalobcu 1/ zobral svoje odvolanie,
ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, späť.
Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2Obo 100/2009-926 zo dňa 11. 11. 2009 napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe
prvostupňový súd nerozhodol vecne správne (§ 221 ods. 1 písm. 1/ a ods. 2 tohto ustanovenia
OSP). V svojom uznesení uviedol, ţe dôleţitou otázkou je zatriedenie tohto sporu. Ide o spor
vyvolaný konkurzným konaním, vedeným pod sp. zn. 4K 262/1999. Na takýto spor sa
zásadne vzťahujú ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. v spojení s § 205 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z., a v tej súvislosti platí aplikácia ustanovení ZKV v rozsahu § 66e ods. 1, 2, ZKV.
Tu odvolací súd skonštatoval, ţe ani jeden z tých, ktorí sa k odvolaniu odvolateľov
vyjadrovali (včítane SKP) sa tým neriadili.
Odvolací súd ďalej uviedol, ţe v tomto spore sa neaplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 42a), ale ustanovenia osobitného predpisu (ZKV). Oprávneným subjektom na
podanie takéhoto návrhu je predovšetkým konkurzný veriteľ alebo správca konkurznej
podstaty. Takýto návrh je súčasťou konkurzného konania. Oprávnené osoby, či uţ konkurzný
veriteľ alebo SKP, ktorým je zákonom daná moţnosť podania návrhu, nepodávajú ho v mene
svojej osoby ako svoje právo, ale je viazané na celý systém konkurzu. SKP je pri výkone
svojej funkcie vţdy správcom konkurznej podstaty, ktorý má svoje postavenie upravené
v ZKV, a nie je účastníkom konania v zmysle OSP, aj keď z jeho postavenia mu plynú
niektoré práva obdobné ako u účastníka konania. Kto je účastníkom konkurzu upravuje § 7
ZKV a ak sa povaţuje incidenčný spor za spor v súvislosti s konkurzným konaním, potom za
účastníka nemoţno povaţovať SKP, keď jeho práva nie sú dotknuté, ale ostatných účastníkov.
Konkurzní veritelia majú osobitné postavenie; sú účastníkmi konkurzného konania, pritom
postavenie správcu na jednej strane chráni záujmy úpadcu a na strane druhej aj záujmy
konkurzných veriteľov a nemôţe ich svojím konaním poškodzovať. Konkurzní veritelia
ţalobu, ktorou je odporovaný právny úkon dlţníka, uţ nemôţu podať (uplynutie lehoty)
a svojím postupom, teda podaním ţaloby a jej späťvzatím správca podstaty im ju znemoţnil
podať. Vôbec bez súhlasu konkurzných veriteľov takýto úkon urobiť nemohol.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe jednostranný, neprípustný
a nezmyselný postup SKP (včítane späťvzatia návrhu bez ohľadu na postoj konkurzných
veriteľov), je dôvodom na postup konkurzného súdu podľa § 8 ods. 5 ZKV.
Ďalej uviedol, ţe nemoţno súhlasiť s tým, ţe SKP v konkurznom konaní pri
incidenčnom konaní je „dominus litis“, ako je postavenie navrhovateľa v občianskom súdnom
konaní. Ak by sa týmto spôsobom posudzovalo jeho postavenie, konanie by muselo byť
zastavené pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tak ako znalec neurčuje svoje
postavenie v spore, obdobne ani SPK – to mu určuje zákon.
V odôvodnení zrušovacieho uznesenia sa tieţ uvádza, ţe incidenčné ţaloby a z toho
vzišlé rozhodnutia doplňujú a riešia sporné otázky v konkurznom konaní. ZKV tento pojem
nepozná, ale v praxi sa pouţíva podľa obsahu otázky, ktorú rieši.
Na záver odvolací súd konštatoval, ţe k vypracovaniu rozhodnutia 2Obo 170/2004
vzhľadom na skutkové okolnosti (právne úkony vykonané v podstate súčasne s vyhlásením
konkurzu, personálne prepojenie ...) a s tým spojenú právnu náročnosť, si zo strany
odvolacieho súdu vyţadovalo veľkú časovú náročnosť a vypätie, čo sa odzrkadlilo v jeho
rozsahu na 17-tich stranách. Uviedol, ţe sa musel vyporiadať aj s tzv. právnym názorom
dovolacieho súdu v zrušujúcom rozsudku č. k. ObdoV 73/2002. Pri rozsudku 2Obo 170/2004,
ktorý bol zrušený dovolacím súdom, ale aj rozsudku prvostupňového súdu č. k.
76Cbi 309/1999 - 148 jeho rozsudkom (1Obdo V102/2004) a pre vyslovenie jeho právneho
názoru z 12 stranového zrušujúceho rozsudku postačilo necelej pol strany. Odvolací súd
neskúmal otázku úmyslu dlţníka poškodiť veriteľa a to vtom, ţe koľko pohľadávok a v akej
výške sú tieto pohľadávky vymáhateľné. Takej istej chyby sa mal dopustiť aj prvostupňový
súd, a preto aj jeho rozhodnutie bolo zrušené. Podľa názoru odvolacieho súdu takej chyby sa
nedopustil ani jeden zo súdov.
V zrušujúcom uznesení odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
vychádzať z dôvodov rozsudku 2Obo 170/2004, tam vysloveného právneho názoru a pokiaľ
sa preukáţe opodstatnený iný právny názor, rozhodnúť podľa toho s tým, ţe uvedený právny
názor je pre prvostupňový súd záväzný.
Súd prvého stupňa po dôkladnom preskúmaní súdneho spisu opätovne dospel
k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť, a to z nasledovných dôvodov:
Súd sa v tomto konaní nemohol riadiť usmernením odvolacieho súdu: „V ďalšom
konaní bude musieť vychádzať z dôvodov rozsudku 2Obo 170/2004, tam vysloveného
právneho názoru a pokiaľ sa preukáţe iný opodstatnený názor, rozhodnúť podľa toho“.
Rozsudok 2Obo 170/2004 z 29. 09. 2004 bol totiţ rozsudkom dovolacieho súdu
z 30. 09. 2005 (v znení opravného uznesenia z 29. 05. 2006) zrušený a vrátený súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, ţe rozsudok 2Obo 170/2004 demonštroval nesúhlas
s právnymi závermi dovolacieho súdu (ObdoV 73/2002) a odvolací súd sa v dokazovaní
vôbec nezaoberal skúmaním otázok v ňom označených ako pre rozhodnutie veci podstatných.
Ďalším dôvodom opakovaného zastavenia konania je, ţe podľa názoru súdu prvého
stupňa neexistuje zákonný dôvod označený odvolacím súdom ako rozhodujúci pre zrušenie
pôvodného zastavujúceho uznesenia ako vecne nesprávneho – teda § 221 ods. 1 písm. i/ OSP,
podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo
veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak tak dôvody neexistovali.
V prejednávanej veci sa na č. l. 871 súdneho spisu nachádza písomné podanie správcu
konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s. r. o., v konkurze, IČO: X., osobne doručené súdu 05.
05. 2009, označené ako späťvzatie ţalobného návrhu podľa § 96 ods. 1 OSP, z ktorého bez
akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, ţe ţalobu berie späť v celom rozsahu, navrhuje konanie
zastaviť a nepriznať ţiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Jeho podpis je
úradne overený.
Z obsahu tohto podania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ide o jednoznačný
a bezpodmienečný prejav vôle ţalobcu zobrať návrh späť, a to v celom rozsahu, teda prejav
vôle, aby sa o ţalobe nekonalo a meritórne nerozhodovalo.
Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ a vedľajší účastníci na ich strane so späťvzatím návrhu súhlasili.
Podľa ustálenej judikatúry súdov späťvzatie ţaloby je jednostranným procesným
úkonom účastníka, ktorého účinky nastavajú tým, ţe dôjde súdu. Ak sa tak stane, nemoţno
späťvzatie odvolať (ČR – súdna judikatúra 49/2002). Podľa zverejnených judikátov súdov
v SR, napr. – R 54/1992: Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide
o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne
nerozhodovalo, podľa R 60/1999: Ak ţalobca vzal ţalobu späť, nemôţe späťvzatie odvolať.
Účastníkom súdneho konania je ten, komu svedčí definícia účastníctva v zmysle § 90
OSP.: Účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje. V druhej časti zákonnej definície účastníctva zákon určuje
okruh účastníkov podľa hmotnoprávnej (vecnej) legitimácie. Pre posúdenie otázky
účastníctva je dôleţité, kto je vo sfére hmotného práva nositeľom konkrétneho práva.
Postavenie účastníka občianskeho súdneho konania na strane ţalobcu (ako je určené v druhej
časti definície Účastníctva v § 90 OSP) – aktívnu legitimáciu – dáva správcovi konkurznej
podstaty ustanovenie § 15 ods. 1 ZKV; Konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať,
aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne
neúčinné.
V občianskom súdnom konaní teda patria správcovi konkurznej podstaty rovnaké
práva a povinnosti, ako majú všetci ostatní účastníci občianskeho súdneho konania, a teda aj
dispozícia ţalobou a jej predmetom.
Prejednávaná vec je svojím charakterom tzv. incidenčným sporom, vyvolaným
konkurzom, ktorá sa procesné riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
a hmotnoprávne zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu P. spol. s. r. o., P.
Pre úplnosť súd povaţuje za potrebné s poukazom na ustálenú judikatúru uviesť, ţe
správca konkurznej podstaty nie je účastníkom konkurzného konania, vedeného podľa ZKV.
Ako zvláštny procesný subjekt má samostatné postavenie ako voči úpadcovi, tak voči
zástupcu úpadcu.
Z ustanovení ZKV vyplýva, ktoré konkurzného konania vykonáva správca samostatne,
ktoré so súhlasom úkony v rámci súdu a ktoré s určitým kvalifikovaným súhlasom
konkurzných veriteľov. ZKV ukladá správcovi povinnosť konať s odbornou starostlivosťou,
neukladá mu však povinnosť pri rozhodovaní o dispozícii s akoukoľvek ţalobou, ktorú
v súvislosti s konkurzom podal, resp. s jej predmetom, ţiadať o súhlas konkurzných veriteľov.
Naviac v prejednávanej veci mal ktorýkoľvek z konkurzných veriteľ rovnakú zákonom
predpokladanú moţnosť podať ţalobu o neúčinnosť ktoréhokoľvek právneho úkonu dlţníka,
za predpokladu ukrátenia vymáhateľnej pohľadávky konkurzných veriteľov.
„Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia“.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie: „vedľajší účastníci“ na strane ţalobcu
v 1. rade, M., F., S., a. s., všetci zast. advokátom, JUDr. A. B. (č. l. 1012), ktoré odvolanie
bolo vzaté späť (č. l. 1034) a Ing. D. M. (č. l. 1019), ktoré odvolanie bolo vzaté späť (č. l.
1040), ako bola „vzatá späť“ aj námietka zaujatosti voči senátu odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2, OSP), bez
pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania
rozhodnutia ( § 212 ods.1, § 214 ods. 2 písm. c/ OSP) dospel k záveru, ţe odvolanie je
právne dôvodné, prvostupňový súd nepostupoval správne, preto jeho napadnuté uznesenie
zrušil, pretoţe nemalo byť vydané ( § 221 ods. 1 písm. i/ OSP).
Prvostupňovému súdu treba vytknúť, ţe umoţnil pri nahliadnutí do spisov
pravdepodobne niektorému advokátovi a pritom do kópie prvšieho uznesenia odvolacieho
súdu z 11. novembra 2009 č. k. 2Obo 100/2009 – 926, urobiť priam diletantské poznámky
do odôvodnenia tohto uznesenia, nachádzajúceho sa v prílohách. Išlo o bezprecedentné
zneuţitie práva zo strany účastníka, resp. toho komu do spisov bolo umoţnené nahliadnuť,
pričom ani sám autor sa nepodpísal, ţe taký zásah robí a nezaznamenal to ani súd, ktorý o tom
záznam urobiť mal. Najhoršie je na tom, ţe tieto poznámky svedčia o neodbornosti ich autora
a preto sa asi hanbil pod ne podpísať.
Odvolací súd vo vyššie citovanom zrušujúcom uznesení (2Obo 100/2009) presne
uviedol ako má postupovať prvostupňový súd, pričom právo, ktoré si vymyslel správca
konkurznej podstaty, vziať návrh na začatie incidenčnej ţaloby späť a ktoré aj realizoval
a prvostupňový súd ho akceptoval, odvolací súd neakceptoval a uznesenie o zastavení
konania zrušil a vo veci nariadil ďalej konať.
Napadnuté uznesenie, ktoré ako by vychádzalo z uţ vyššie uvedených diletantských
poznámok uţ nerešpektuje ţiadne procesné ustanovenia. Späťvzatia návrhu správcom
konkurznej podstaty sa uţ nedotýka, ale nerešpektuje ani ustanovenie § 226 OSP. Zase niekto
podal odvolanie, je otázne či ho podal oprávnený, ale ten kto ho podal a reţíroval nemal
dostatočnú predstavu, ako so späťvzatím treba naloţiť.
Všetko vyplýva z nerešpektovania ZKV (zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní), menovite ohľadne určenia okruhu účastníkov konania, ktorého súčasťou je aj
incidenčné konanie.
Podľa § 66e ZKV
(1) Na konkurz sa primerane pouţijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto
právne vzťahy odlišne od tohto zákona.
Okruh účastníkov konkurzu rieši ustanovenie § 7 ZKV takto: (1) Účastníkmi konkurzu
sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje
pohľadávky podľa § 20 (ďalej len "konkurzní veritelia"), a dlţník.
(2) Účastníkmi konkurzu sa stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3)
a veritelia pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) aţ c), ak ich nárok nebol uspokojený
a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, ţalobou, prihláškou alebo ak sú
zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu (§ 29 ods. 1).
(3) Postavenie účastníka konkurzu veriteľovi zaniká, ak celá jeho pohľadávka ostala
sporná z dôvodu, ţe svoje právo v lehote určenej súdom neuplatnil, alebo ho uplatnil
neúspešne (§ 23 ods. 2 a 5).
(4) Ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo
zmluvy, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ; pôvodný
veriteľa nový veriteľ túto skutočnosť oznámia súdu. Oznámenie musí byť doloţené listinou
preukazujúcou prechod pohľadávky, v prípade prevodu pohľadávky zmluvou o postúpení
pohľadávky. K zmene účastníka konania dochádza doručením oznámenia tejto skutočnosti
súdu, najneskôr však do vydania rozvrhového uznesenia (§ 30 ods. 1). Ak oznámenie nie je
doloţené listinou preukazujúcou prechod pohľadávky a v prípade prevodu pohľadávky
zmluvou o postúpení pohľadávky, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu
uznesením. Na zámenu účastníkov konkurzu sa nevzťahuje osobitný predpis. (1b § 92 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku).
Ani prvostupňový súd, ani účastníci konkurzu, ale ani prvší správca konkurznej
podstaty na toto ustanovenie nebrali ohľad. Vytvorili okruh tzv. vedľajších účastníkov,
dokonca aj zahraničnej firmy, ktorí v incidenčnom konaní nemali čo hľadať, ale keďţe
prvostupňový súd ich do konania pripustil, odvolací súd na tom nemohol nič meniť.
Incidenčná ţaloba a s ňou spojené odporovateľné právne úkony v tomto spore
procesne sú upravené v § 15 ZKV a poukáţeme iba na odseky 1 a 2:
(1) Konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove
právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má
konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu uţ vymáhateľný alebo ak uţ bol uspokojený.
(2) Odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch
rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel
musel byť druhej strane známy
Nie je rozhodujúce či išlo o platné právne úkony, alebo neplatné, pretoţe proti
konkurznému veriteľovi (bez ohľadu či odporovaciu ţalobu podal konkurzný veriteľ alebo
SKP) je taký právny úkon neúčinný . Ak takú ţalobu podal SKP, uţ ju nemôţe podať
konkurzný veriteľ, pretoţe by ju uţ nemohol podať v stanovenej lehote. V tom je aj
obsiahnuté, prečo SKP nemôţe incidenčnú ţalobu zobrať späť bez súhlasu všetkých
konkurzných veriteľov.
Vystáva otázka čo pod tými tzv. vedľajšími účastníkmi (na strane odporcu) podľa
ZKV treba rozumieť. Ani priami účastníci nemôţu pod vedľajšími účastníkmi vidieť
subjekty (dokonca aj zahraničných) ktorí týmito právne neúčinnými právnymi úkonmi
vytunelovali, alebo pomáhali vytunelovať dlţníka pred vyhlásením konkurzu v takom
rozsahu, ţe po jedenástich rokoch SPK zistil, ţe úpadca je nemajetný a pre nemajetnosť treba
konkurz zrušiť.
Pre prvostupňový súd odvolací súd dodáva, ţe nie je rozhodujúce, ako (na koho) boli
evidované právne vzťahy, ktoré s týchto právnych úkonov vzišli a ďalšie právne úkony,
pretoţe sú postihnuté absolútnou neplatnosťou a nebránia v konkurznom konaní pokračovať.
To bude povinnosťou novourčeného SKP. Je vecou konkurzných veriteľov, alebo tých, čo na
ukončení konkurzu majú záujem, aby pri inom postupe podali trestné oznámenie na tých, čo
konkurz znemoţnili alebo znemoţňujú. Je naznačený aj postup novovymenovaného SKP.
Je naivné zo strany účastníkov na strane ţalovaných, ale aj na strane odvolaného
správcu si myslieť, ţe rôznymi obštrukciami docielia iný ako zákonný stav a ukončenie
konkurzného konania. Pokiaľ ide o prvostupňový súd, pokiaľ nebude rešpektovať záväzný
názor odvolacieho súdu, odvolací súd bude iniciovať na Súdnej rade Slovenskej republiky
jeho disciplinárny postih, lebo doterajší postup a doterajšie výsledky sú dehonestáciou práva.
Napadnuté uznesenie vôbec nemalo byť vynesené a odvolaciemu súdu neostávalo
preto nič iné, ako ho zrušiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová
10 1Obo/27/2011