Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/18/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Ing. Š.Š.S., K.T., IČO:

X., proti žalovanému: A.D., D.N., IČO: X., o zaplatenie 34.938,68 EUR s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. septembra 2010, č. k.: -733, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 27. apríla 2009, č. k.: -627 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.440,37 EUR s 0,05% úrokom z omeškania za každý deň

omeškania zo sumy 5.845,78 EUR od 5. júla 1996 do 23. decembra 2006, 0,05% úrokom z

omeškania za každý deň omeškania zo sumy 6.753,85 EUR od 5. júla 1996 do zaplatenia. Vo

zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške l.535,55 EUR,

žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 5.996,94 EUR.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že

žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 22. apríla 1996 zmluvu o

dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zrealizovať dielo - plynofikácia obce C.-V. -

SO.03.STL Plynovod HSV. Termín realizácie diela bol dohodnutý na máj 1996, termín

dokončenia diela bez povrchových úprav na jún 1996 a termín dokončenia povrchových

úprav na dobu 10 týždňov od výzvy objednávateľa. Ďalej bolo dohodnuté, že objednávateľ

odovzdá stavenisko zhotoviteľovi l mesiac pred začatím prác a zhotoviteľ uvoľní stavenisko

do l mesiaca od ukončenia diela. Zmluva neobsahuje povinnosť zhotoviteľa – žalobcu

- 2 -

zabezpečiť pred začatím výkopových prác vytýčenie inžinierskych sietí v celej trase alebo v

určitých úsekoch. Cenu za dielo zmluvné strany dohodli vo výške l 500 000 Sk bez DPH. Pre

prípad omeškania objednávateľa s úhradou faktúry zmluvné strany dohodli úrok z omeškania

vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Zhotoviteľ sa zaviazal po celú dobu vykonávania

diela viesť na stavbe stavebný denník. Súd prvého stupňa z hľadiska uplatneného nároku

žalobcu riešil ako predbežnú otázku, otázku platnosti zmluvy o dielo a spôsobu ukončenia

obchodného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania. Skonštatoval, že zmluva o dielo

obsahuje podstatné časti právneho úkonu a to určenie zmluvných strán, záväzok

objednávateľa zaplatiť cenu za dielo a cenu diela, preto je platným právnym úkonom. Zmluva

o dielo neobsahuje žiadne dojednanie upravujúce možnosť odstúpenia od zmluvy. Zápisom v

stavebnom denníku zo 7. júna 1996, ktorý viedol žalobca súd zistil, že výkopové práce

prebiehajú podľa schválenej projektovej dokumentácie. Žalobca v konaní nepreukázal, že

v rámci odovzdania staveniska mal žalovaný zabezpečiť vytýčenie inžinierskych sietí, a táto

povinnosť nevyplýva ani z obsahu zmluvy.

Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal dôvody, pre ktoré zo stavby v dňoch

10. júna 1996 až 13. júna 1996 odišiel, a ktoré mali podľa jeho tvrdenia spočívať v tom, že

nemal vytýčené inžinierske siete a stavba nebola doriešená. Podľa názoru súdu prvého stupňa

hlavným dôvodom ukončenia výkopových prác žalobcom boli problémy vo vzťahoch

zmluvných strán, nespokojnosť investorov a žalovaného s časovým priebehom prác a ich

obavy o nedodržanie termínu stavby. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že ho žalovaný zo stavby

vyhnal, zakázal mu pokračovať v prácach a vstup na stavbu nemožno považovať za

nemožnosť plnenia podľa alebo podľa Obchodného

zákonníka. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca odišiel zo stavby bez právneho dôvodu,

a tým porušil zmluvnú povinnosť vykonať a odovzdať dielo žalovanému.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v časti v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia

ceny diela vo výške 466.510,70 Sk (15.286,15 EUR) za vykonané práce do 8. júna 1996, pri

zohľadnení už zaplatenej ceny diela vo výške 5.845,78 EUR, považoval súd žalobu za

dôvodnú a v tejto časti jej vyhovel. Žalovaného, ktorý bol so zaplatením tejto ceny v

omeškaní od 5. júla 1996 (deň po splatnosti faktúry č. 1/96), zaviazal na zaplatenie

dohodnutého úroku z omeškania (0,05% denne) zo sumy 5.845,78 EUR od 5. júla 1996 do

23. decembra 2006 a zo sumy 6.753,85 od 5. júla 1996 do zaplatenia.

V časti o zaplatenie 25.498,31 EUR s 18,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy

27.682,11 EUR od 5.júla 1996 do zaplatenia a zo sumy 502,72 EUR od 23. decembra 1996 do

zaplatenia, ktoré si žalobca uplatnil titulom ušlého zisku a vyčíslených úrokov z omeškania,

- 3 -

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie ani

jedného z troch predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu (protiprávny úkon,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním). Žalobca vo

svojich tvrdeniach nešpecifikoval protiprávny úkon žalovaného. Bez vzniku a preukázania

protiprávneho úkonu nemožno ustáliť, ani zistiť príčinnú súvislosť medzi škodou a

protiprávnym úkonom a ani výšku škody. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.

2 (ďalej len ).

Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací,

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnemu

záveru, že zmluva o dielo je platný právny úkon. Ďalej sa súd prvého stupňa správne

vysporiadal s otázkou týkajúcou sa spôsobu ukončenia obchodno-záväzkového vzťahu medzi

účastníkmi s ohľadom na časť žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody. Uviedol, že

súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu medzi

účastníkmi vyvodil správny právny záver o tom, že žalobcom tvrdenú skutočnosť spočívajúcu

v tom, že žalovaný ho zo stavby vyhnal a zakázal mu v prácach pokračovať nepovažoval za nemožnosť plnenia v zmysle . Uviedol, že súd prvého stupňa ďalej správne ustálil, že hlavným dôvodom ukončenia výkopových prác, ktoré vykonával žalobca, boli problémy vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Ďalej to bola nespokojnosť investorov a žalovaného s časovým priebehom prác a obava o dodržanie termínu stavby vo vzťahu k S. a obci C.-V.. Táto obava s ohľadom na vybavenosť žalobcu pracovnými silami a mechanizmami bola dôvodná. Nesporné je, že od 12. júna 1996 žalovaný začal pracovať na stavbe plynofikácia obce C.-V. sám, cca 2100 m od miesta, v ktorom žalobca ukončil výkopové práce a postupoval tak, aby sa spojil so začatou trasou. Žalobca pracoval na stavbe naposledy 8. júna 1996 a aj podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal dôvody, pre ktoré v dňoch 10. júna 1996 až 13. júna 1996 zo stavby odišiel, ani prečo nepokračoval v ním začatých výkopových prácach, keď žalovaný pracoval na opačnom konci stavby. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so zásadami ust. a správne konštatoval, že žalobca porušil povinnosť vykonať a odovzdať dohodnuté dielo žalovanému a k opusteniu stavby nemal právny dôvod. Odvolací súd poukázal na a uviedol, že v danej veci žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti, konkrétne protiprávny úkon žalovaného, preto nebolo možné ustáliť príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním

- 4 -

a následne ani výšku škody. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd s ohľadom na odvolanie žalovaného preskúmal dokazovanie súdu prvého stupňa zamerané na zistenie ceny diela, prislúchajúce žalobcovi za práce vykonané na diele od 23. mája 1996 do 8. júna 1996. Súd prvého stupňa správne nariadil znalecké dokazovanie na cenu žalobcom vykonaných prác a tento dôkaz vyhodnotil správne z hľadiska jeho presvedčivosti vo vzťahu k znaleckej úlohe. Záver posudku považuje aj odvolací súd za objektívny z dôvodu, že vychádzal zo stavebného denníka vedeného žalobcom, ktorú povinnosť mu ukladala zmluva (čl. VII ods. 1). Žalovaný mal možnosť záznamy v ňom kontrolovať a pripájať svoje stanoviská. Žalovaný začal vznášať námietky týkajúce sa neúplnosti stavebného denníka až v priebehu konania, čo však hodnoverne nepreukázal. K námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz videozáznamom, odvolací súd uviedol, že dôkazným prostriedkom je všeobecne každá skutočnosť, ktorá je spôsobilá zistiť skutkový stav, teda aj videozáznam. Súd však nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú. V danej veci sa aj odvolací súd stotožnil s postupom dokazovania vykonaným súdom prvého stupňa, aj voľbou dôkazov, ktoré vykonal. V predmetnej veci posúdenie skutkového stavu záviselo na odborných znalostiach, preto súd prvého stupňa správne ustanovil znalca na vyčíslenie ceny prác vykonaných žalobcom na diele, pričom rozsah prác bol objektívne ustálený údajom stavebného denníka. Z toho pohľadu dôkaz videozáznamom, čo do rozsahu vykonaných prác z objektívneho hľadiska nebolo potrebné vykonať. Súd prvého stupňa cenu vykonaných prác žalobcom v zmysle ustálil správne vo výške 9.440,37 EUR a správne rozhodol aj o omeškaní v náväznosti na výšku úrokov z omeškania dohodnutú zmluve. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom

navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia v časti trov konania 5.996,94 EUR priznaných právnemu zástupcovi žalovaného.

Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, a že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( a c ) . S ohľadom na

považuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie za zmätočné z dôvodu, že nie je v súlade so

zákonom. Súd rozhodol na základe nepravdivých znaleckých posudkov a v rozpore s bežnou

praxou. Z listu obecného úradu C.-V. z 25. októbra 1996 bolo dokázané, že žalovaný sa na

- 5 -

rokovaní 6. alebo 7. júna 1996 vyjadril, že nemieni ďalej spolupracovať so žalobcom, ďalej

uviedol, že na stavbu presúva vlastné mechanizmy a svojich pracovníkov, ktorí budú

pokračovať v prácach na dokončení stavby. Na toto rokovanie žalobca nebol prizvaný.

Žalovaný 8. júna 1996 oznámil žalobcovi, že ruší zmluvu o dielo, pričom pred týmto dňom

nijako neprejavil nespokojnosť s rýchlosťou alebo kvalitou prác. Žalobca s odstúpením

zmluvy nesúhlasil, napriek tomu žalovaný začal navážať pred obecný úrad piesok na obsyp

plynového potrubia a 12. júna 1996 na práce aj nastúpil, ktoré mal na základe zmluvy

vykonať žalobca. Žalovaný bez povrchových úprav práce ukončil 28. júna 1996. Žalovaný

spôsobil dodatočnú nemožnosť plnenia časti diela a záväzok plynúci zo zmluvy týkajúci sa

časti diela zanikol, a preto nebolo potrebné dokazovať odstúpenie od zmluvy žalovaným.

Žalobca považuje za účelové a právne bezvýznamné konanie žalovaného vyzývať žalobcu na

dokončenia a odovzdanie práv. Žalovaný odňal žalobcovi právo na plnenie dohodnuté

v zmluve v čase keď bol žalobca povinný plniť, čím žalobcovi spôsobil dodatočnú nemožnosť

časti plnenia. Dovolateľ poukázal na a .

Uviedol, že žalovaný neodovzdal žalobcovi stavenisko tak ako sa v článku III v bode 4

Zmluvy o dielo dohodli. Poukázal na § 5 ods. 1 a § 18 ods. 2 Vyhlášky Slovenského úradu

bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990. Z dôvodu neodovzdania

staveniska žalobca začal vykonávať práce neskôr ako bolo v zmluve dohodnuté. Žalobca

nastúpil na práce na naliehanie žalovaného s tým, že počas realizácie splní všetko pre plynulý

výkon prác. Postup prác a dohodnutá zmena trasy boli riešené bez účasti žalobcu na Obecnom

úrade 6. a 7. júna 1996. Žalovaný zrejme zmenu trasy dohodnutú v zmluve neobhájil,

investorov o nesplnení povinností neinformoval a namiesto toho vyhlásil, že so žalobcom

nemieni ďalej spolupracovať.

Dovolateľ ďalej uviedol, že na pojednávaní 6. apríla 2009 súd vyhlásil uznesenie,

ktorým sa dokazovanie končí, pričom pred skončením dokazovania nebol sudcom poučený,

že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť do vyhlásenia tohto uznesenia (§120 ods. 4

). Preto dovolateľ predložil dôkazy odvolaciemu súdu. Uviedol, že súd prvého stupňa

vo veci rozhodol aj na základe nepravdivých znaleckých posudkov. Ceny uvedené

v znaleckom posudku nezodpovedajú cenníkom organizácie C. spol. s r.o., dokazovala to aj

kontrola faktúry skutočne vykonaných prác, o ktorých súd rozhodoval, vykonaná samotným

autorom cenníka.

Podaním z 31. januára a zo 7. februára 2011 žalobca na výzvu súdu dovolanie doplnil.

V doplnení dovolania už okrem vyššie uvedeného poukázal na judikát R 56/1969.

- 6 -

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že žalobcom uvádzané tvrdenia

sú nepravdivé, neúplné alebo vytrhnuté z kontextu a riadne neodôvodnené. Žalobca

fakturoval práce, ktoré nikdy nevykonal a neodovzdal, aj napriek výzvam žalovaného. Túto

skutočnosť dokazuje videozáznam, ktorý bol už na pojednávaní premietnutý, súd ho však

nevzal do úvahy. Žalovaný mu uznal 1/3 prác, čo korešpondovalo so žalobcom vyčíslenými

nákladmi. Žalobca nijako nepreukázal tvrdenia, že mu žalovaný neumožnil pokračovať

v prácach, bol to žalobca, ktorý bezdôvodne odišiel zo stavby. Zápisy v stavebnom denníku

žalovaný nepovažuje za preukázané, pretože neboli prebrané objednávateľom. Žalobca

v rozpore so zmluvou vystavil faktúru na práce vykonané podľa neho iba do 7. júna 1996.

Neodovzdaním a neprevzatím diela z dôvodu na strane zhotoviteľa – žalobcu nebol naplnený

základný predpoklad k vystaveniu faktúry a jej úhrady. Nie je pravdou, že žalovaný odstúpil

od zmluvy, ani že bránil žalobcovi vo výkone jeho činnosti na stavbe. Žalobca požaduje

absolútne nereálny zisk z ním vykonaných prác ako aj ušlý zisk v niekoľkonásobnej výške čo

je v rozpore s . Podľa žalovaného nejde ani o nemožnosť

plnenia, pretože žalobca mal možnosť pokračovať v prácach čo však neučinil a zo stavby

odišiel. Žalovaný mu vo vykonávaní diela nebránil. Keďže žalovaný bol upozorňovaný na

nedostatočný priebeh prác, ktoré vykonával žalobca, zo strany obce a investora S. a mal

nastúpiť na realizáciu prác 11. júna 1996. Keďže žalobca nejavil záujem pokračovať v ním

nedokončených prácach nasadil žalovaný na stavbu viacero stavebných skupín, aby bolo dielo

dokončené v termíne. Znalecké posudky považuje žalovaný za zmätočné, nakoľko

nevychádzali zo skutočného stavu veci, vychádzali iba z podkladov žalobcu – ním vedeného

stavebného denníka bez potvrdenia vykonania prác. Zo znaleckých posudkov považuje za

preukázané určenie výšky zisku vo výške 15 %.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci v

zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

- 7 -

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.

3 a 4 , a preto prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je zmätočné – nie je v súlade so zákonom, a tým je naplnená prípustnosť dovolania

v zmysle . Dovolateľ presný dôvod prípustnosti dovolania uvedený v ustanovení

neuviedol.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa až g/

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených vád.

Dovolateľ naplnenie ust. vidí v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

zmätočné a žalobca na pojednávaní pred skončením dokazovania nebol súdom poučený

v zmysle , že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené neskôr

súd neprihliada. Dovolací súd tieto tvrdenia žalobcu subsumoval pod dovolací dôvod podľa

.

- 8 -

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu

možnosti žalobcu konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je

však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri

rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky

alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. ().

Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní, by bolo možné

v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad

v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b)

Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa

a nezistil, že by bola postupom súdov žalobcovi znemožnená realizácia procesných práv,

ktoré mu priznáva. Odvolací súd aj súd prvého stupňa

rozhodovali v súlade s Občianskym súdnym poriadok. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie

riadne odôvodnil, v súlade s ustanovením a v súlade s požiadavkou

preskúmateľnosti. Tvrdenie dovolateľa, že nebol poučený v zmysle nie je

dôvodné. Okresný súd Trenčín doručil žalobcovi poučenie (č. l. 55), v ktorom bolo uvedené aj

ustanovenie spolu s predvolaním na pojednávania a výzvou na zaplatenie

súdneho poplatku, 16. februára 2004. Nakoľko súd prvého stupňa si týmto svoju poučovaciu

povinnosť splnil, na pojednávaní na ktorom uznesením vyhlásil za dokazovanie za skončené

- 9 -

a na ktorom vyhlásil rozsudok už povinnosť účastníkov poučiť v zmysle ustanovenia § 120

ods. 4 opätovne nemal.

Dovolací súd je toho názoru, že rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou

v

Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v

Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa v spojení s

§ 218 ods. 1 písm. c) O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovanému v zmysle § 243b ods.

5, a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretože v dovolacom

konaní nepodal návrh priznanie náhrady trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová