Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d24/363670.d63b02.pdf
PDF · 106.25 KB
No categories available
2Tdo/22/2011
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 22/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
31. mája 2011 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému P. R., pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné,
o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2010, sp. zn.
5To/28/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. R. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 28. augusta 2009, č. k. 5T/93/2008-85 v spojení
s uznesením (opravným) Okresného súdu Trnava z 08. decembra 2009, č.k. 5T/93/2008-98,
bol obvinený P. R. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
hoci bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ
v Nových Zámkoch, sp. zn. ORP-41, 81, 131/DI-B-2007 zo 06. februára 2007, právoplatným
26. apríla 2007, uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, b/, h/, j/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v súvislosti s vedením
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a bol mu uložený aj zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, ktorý začal plynúť odo dňa zadržania vodičského
preukazu 02. decembra 2006, napriek tomu 21. novembra 2007 v čase o 01.10 hod. v T.
po ulici N. pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo zn. C. X., ev. č. N., kde
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Trnava, pričom kontrolu dychovou
skúškou odmietol vykonať a následným vyšetrením ku skúške na alkohol v krvi plynovou
chromatografiou mu bola nameraná hodnota 1,43 ‰ alkoholu v krvi.
Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37
písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov,
ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 Tr. zák. podmienečne odložený
na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd
obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
2 rokov.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť (15. septembra 2009) na súde prvého stupňa
márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Táto lehota uplynula 14. septembra 2009.
Obvinený až po uplynutí tejto lehoty prostredníctvom svojho obhajcu podal
23. októbra 2009 proti citovanému rozsudku odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením z 28. septembra 2010, sp. zn. 5To/28/2010, podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obvineného P. R. zamietol, pretože bolo podané oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu
12. apríla 2011 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorom uviedol dovolací
dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por., predpokladajúci, že odvolací súd
zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
Obvinený poukázal na skutočnosť, že 28. augusta 2009 bol na hlavnom pojednávaní vynesený
rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie bolo doručené jeho obhajcovi 15. októbra 2009
s nesprávnym poučením o lehote na podanie riadneho opravného prostriedku. Uviedol,
že v súlade s poučením v písomnom vyhotovení rozsudku „Proti tomuto rozsudku možno
podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd
v Trnave“ podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. Argumentoval, že v súlade
s § 316 ods. 2 Tr. por. ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená
osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. Ďalej citoval
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V závere dodal, že vydaniu
uznesenia krajského súdu predchádzalo porušenie základných práv dovolateľa uvedených
v § 2 ods. 7, ods. 12 a § 316 ods. 2 Tr. por. Preto navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 28. septembra 2010, sp. zn. 5To/28/2010 z dôvodu porušenia
zákona a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
K dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Trnava, ktorá vo svojom vyjadrení
navrhla predmetné dovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Pokiaľ ide o námietky dovolateľa, spočívajúce v nesprávnom poučení prvostupňového
súdu o lehote, v ktorej je potrebné podať riadny opravný prostriedok (a jej plynutí), dovolací
súd konštatuje, že nie je možné im prisvedčiť v tom smere, že odvolanie proti napadnutému
rozsudku podal včas. Na hlavnom pojednávaní 28. augusta 2009, na ktorom bol dovolateľ
(obvinený) prítomný spolu s obhajcom (okrem prokurátora a svedka), bol samosudcom
vyhlásený rozsudok a po vyhlásení a stručnom odôvodnení rozsudku bol dovolateľ tiež
poučený o riadnom opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku, najmä o lehote na jeho
podanie.
Po preskúmaní predloženého spisu je totiž zrejmé, že súd v prípade poučenia o lehote
na podanie odvolania na hlavnom pojednávaní nepochybil. Predseda súdu Okresného súdu
Trnava po vrátení trestného spisu ako predčasne predloženého Krajským súdom v Trnave
(sp.zn. 5To/147/2009) z dôvodu, že v prvopise napadnutého rozsudku je odlišné poučenie ako
v jeho odpisoch, zisťoval ako samosudca poučil procesné strany o lehote na podanie
odvolania. Z jednotlivých vyjadrení vyplýva nasledovné:
- konajúci samosudca Okresného súdu Trnava, JUDr. R. K. uviedol, že vydá
uznesenie, ktorým opraví pisársku chybu, ku ktorej došlo pri vyhotovení opisu
rozsudku (č.l. 97), pričom takéto uznesenie následne vydal (č.l. 98);
- asistentka senátu 5T D. H. uviedla, že v danej trestnej veci na hlavnom
pojednávaní boli procesné strany správne poučené o práve podať opravný
prostriedok v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave (č.l. 100);
- prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava predsedovi okresného súdu na jeho výzvu
uviedol, že pri vyhlásení rozsudku samosudca na hlavnom pojednávaní
vykonanom 28. augusta 2009 postupoval v súlade s § 171 ods. 2 Tr. por., keď
uviedol správne poučenie o opravnom prostriedku (č.l. 102);
- obhajca obvineného oznámil, že obvinený bol zo strany zákonného sudcu správne
poučený o práve podať opravný prostriedok na hlavnom pojednávaní (č.l. 104);
- obvinený P. R. vo svojom vyjadrení len uviedol, že bol poučený o práve podať
opravný prostriedok samosudcom a toto právo aj využil (č.l. 107).
Ďalej bolo zistené, že v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Trnava
z 08. decembra 2009, č.k. 5T/93/2005-98 sa uvádza, že súd na hlavnom pojednávaní poučil
obvineného o tom, že proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pričom pri opise rozsudku
došlo k pisárskej chybe, kde sa nesprávne uviedlo poučenie v znení: „Proti tomuto rozsudku
možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský
súd v Trnave“. V závere sa konštatuje, že rozsudok bol vyhlásený správne, správne
bol aj vyhotovený a k pisárskej chybe došlo len pri jeho opise. Predmetné tzv. opravné
uznesenie bolo doručené obvinenému 09. februára 2010 a jeho obhajcovi 04. februára 2010
s poučením, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Toto právo nevyužila žiadna
procesná strana, z čoho tiež treba vyvodiť záver, že súhlasili s takýmto postupom okresného
súdu.
Napriek tomu, že procesné strany na hlavnom pojednávaní boli správne poučené
o opravnom prostriedku, lehote a jej plynutí, až 23. októbra 2009 (deň po doručení rovnopisu
rozsudku obvinenému, ktorý obsahuje skutočne nesprávne poučenie o lehote, v ktorej treba
podať opravný prostriedok a začiatku jej plynutia), obvinený prostredníctvom obhajcu podal
odvolanie, v ktorom ale vôbec neuviedol prípadne takéto pochybenie prvostupňového súdu.
Dovolateľ vo svojom dovolaní uvádza len stručne, že v súlade s poučením uvedeným
v písomnom vyhotovení rozsudku podal odvolanie a cituje § 316 ods. 2 Tr. por., podľa
ktorého ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala
oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. K tomu je potrebné uviesť,
že začiatok plynutia odvolacej lehoty doručenie písomného vyhotovenia rozsudku
môže spôsobiť, avšak iba vtedy, ak tomuto doručeniu nepredchádzalo oznámenie rozsudku
jeho vyhlásením v prítomnosti toho, komu sa má písomné vyhotovenie rozsudku neskôr
doručiť. Keďže obvinený a jeho obhajca boli prítomní pri vyhlásení rozsudku (čiže § 309
ods. 2 Tr. por. sa nepoužije), potom obligatórne prednostne zohľadňovanou právnou
skutočnosťou, spôsobujúcou začatie plynutia odvolacej lehoty, je v tomto prípade oznámenie
rozsudku jeho vyhlásením a nie až oznámenie rozsudku jeho doručením. Totiž ak lehota
na podanie odvolania začne procesnej strane plynúť z právneho dôvodu jej osobnej účasti
na hlavnom pojednávaní pri vyhlásení rozsudku, potom možnosť, že tej istej procesnej strane
začne plynúť lehota na podanie odvolania následným doručením písomného vyhotovenia
rozsudku (hoci aj s nesprávnym poučením o lehote na podanie odvolania), je navždy
vylúčená. Uvedený výklad jednoznačne vyplýva z dikcie ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. por.
Trestný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie umožňujúce taký výklad, podľa ktorého
by lehota na podanie odvolania, ktorá už raz márne uplynula, mohla byť neskôr „oživená“
pisárskou chybou, či inou zrejmou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení doručovaného
rozsudku.
Obvinený ak zmešká lehotu na podanie opravného prostriedku, môže v prípade
splnenia podmienky tzv. „dôležitého dôvodu“ požiadať o navrátenie lehoty v zmysle § 64
Tr. por. Pričom za dôležitý dôvod je možné považovať aj nesprávne poučenie o opravnom
prostriedku. O takýto prípad však nejde, pretože dovolací súd dospel k jednoznačnému
záveru, že poučenie, dané samosudcom procesným stranám po vyhlásení rozsudku, bolo
správne a vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Najvyšší súd tiež považuje za potrebné poznamenať, že sám obhajca uviedol, že bol
správne poučený o možnosti podať riadny opravný prostriedok proti vyhlásenému rozsudku
a napriek tomuto tvrdeniu podal odvolanie oneskorene (o čom musel mať vedomosť, keďže
ide o osobu s právnickým vzdelaním) a neskôr dovolanie, ktoré nijako relevantne
neodôvodnil.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného P. R.
podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku musel odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková