Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/88/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobkyne V.,

a.s., so sídlom v K., proti ţalovanej S., so sídlom v B., o zaplatenie 36 091,74 EUR

(1 087 299,75 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. februára 2009 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalovanej z a m i e t a .

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Roţňava dňa 25.5.2005 sa ţalobkyňa domáhala

voči ţalovanej zaplatenia sumy 1 087 299,75 Sk (36 091,74 EUR) s prísl., predstavujúcej

náhradu nákladov vynaloţených na odstránenie vraku havarovaného bieloruského kamióna

s návesom v katastri S., ktorý bol potencionálne hrozbou ekologickej škody - znečistenia

blízkeho vodného zdroja E., a náhradu nákladov na monitoring kvality pitnej vody z tohto

vodného zdroja. V ţalobe uviedla, ţe ţalovaná vykonávajúca hraničné poistenie

zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou uvedeného motorového vozidla, jej tieto

náklady odmietla uhradiť.

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 2. mája 2007 č. k. -136 ţalobu

v časti nároku na náhradu nákladov za odstránenie vraku vozidla zamietol a v časti nároku

na náhradu nákladov za monitoring pitnej vody vylúčil na samostatné konanie. Zároveň

rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zamietnutie ţaloby

odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nepreukázala vynaloţenie nákladov na odstránenie vraku

havarovaného kamióna, keď nedoloţila, ţe uhradila obchodnej spoločnosti J., s.r.o., u ktorej

objednala vyslobodzovacie práce, dohodnutú cenu týchto prác. Inak vyslovil názor, ţe

ţalovaná má v zmysle o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“) povinnosť uhradiť náklady

vynaloţené na odstránenie hroziacej škody v súvislosti s haváriou bieloruského kamióna a to

poskytnutím poistného plnenia s garančného fondu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom

z 5. februára 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom

výroku zmenil tak, ţe uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 32 953,73 EUR

do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom zamietajúcom výroku

prvostupňový rozsudok potvrdil a vo výroku o trovách konania ho zrušil a v rozsahu zrušenia

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania a konštatovaní, ţe

v priebehu odvolacieho konania došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, spočívajúcej

v tom, ţe ţalobkyňa zaplatila obchodnej spoločnosti J., s.r.o. za vyprosťovacie práce

bieloruského kamióna dňa 25.7.2007 sumu 992 764,-- Sk (32 953,73 EUR), dospel k záveru,

ţe je daná povinnosť ţalovanej ako poistiteľa vykonávajúceho hraničné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nahradiť náklady

ţalobkyne vynaloţené na odvrátenie bezprostredne hroziacej ekologickej škody. Poukázal

pritom na skutkové zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania a na jednotlivé

ustanovenia ako aj o vodách, interpretujúc

tieto ustanovenia tak, ţe aj mimoriadne zhoršenie alebo ohrozenie kvality vôd predstavuje

ekologickú škodu alebo hrozbu takejto škody, pričom za pôvodcu škody v tomto prípade treba

povaţovať aj prevádzkovateľa motorového vozidla, ak škoda vznikne alebo hrozí jej vznik

únikom nebezpečných látok z jeho prevádzky. Pokiaľ teda takáto škoda alebo jej hrozba má

pôvod v prevádzke motorového vozidla, vzťahuje sa aj na ňu zodpovednosť poisťovne

z povinného zmluvného poistenia podľa a aj

rovnaká povinnosť ţalovanej z tzv. hraničného poistenia prevádzky cudzieho motorového

vozidla.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku vo veci samej zmenil

a ţalobu v tejto časti zamietol. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci

v otázke rozsahu poistného krytia v zmysle Uviedla, ţe

nárok ţalobkyne nespadá pod ţiaden z nárokov uvedených v tomto ustanovení, ktoré

vymedzuje rozsah poistného krytia taxatívne a nie je preto prípustný jeho rozširujúci výklad.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe je prípustné (

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, ţe dovolaniu

nemoţno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú a ani neboli dovolaním

namietané. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska

uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke

opodstatnenosti uplatneného nároku.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, ţe rozhodujúcou právnou otázkou, ktorej

riešenie odvolacím súdom dovolateľka namietala, bola otázka, či náklady na odstránenie

vraku havarovaného motorového vozidla, ktoré sa stalo hrozbou vzniku ekologickej škody,

vynaloţené iným subjektom ako pôvodcom hroziacej škody, sú predmetom poistného krytia

v zmysle

V prejednávanej veci riešenie uvedenej právnej otázky odvolacím súdom bolo podľa

názoru dovolacieho súdu správne. Odvolací súd na zistený skutkový stav (inak účastníkmi

nespochybnený) správne aplikoval príslušné ustanovenia a správne

ich aj interpretoval. Svoje právny závery o opodstatnenosti uplatneného nároku aj riadne

a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu v celom

rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Len na doplnenie poznamenáva, ţe pokiaľ ţalobkyňa, predmetom činnosti ktorej je aj

ochrana zdrojov pitnej vody, zabezpečila odstránenie vraku havarovaného motorového

vozidla, predstavujúceho hrozbu vzniku ekologickej škody (znečistenia vodného zdroja),

formou zmluvného vzťahu s inou obchodnou spoločnosťou spôsobilou na túto činnosť

a uhradila cenu vykonaných prác, konala v súlade s právom plniac si všeobecnú prevenčnú

povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Obč. zákonníka, resp. aj z ustanovenia § 742

Obč. zákonníka. V zmysle § 419 Obč. zákonníka jej vzniklo právo na náhradu účelne

vynaloţených nákladov, t. j. uhradenej ceny prác na odstránenie vraku vozidla, a to

predovšetkým proti pôvodcovi hroziacej škody, ktorým je subjekt zodpovedný za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Aj keď ustanovenie výslovne neuvádza tieto

náklady medzi nárokmi, ktoré sú predmetom poistného krytia, neznamená to, ţe sú

z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla vylúčené. Pre správne objasnenie uvedeného ustanovenia, t. j. určenie právneho

pravidla v ňom obsiahnutého, nestačí vychádzať len z jeho gramatického výkladu, ale je

potrebné rešpektovať predovšetkým účel právnej úpravy vykonanej zákonom

č. Týmto účelom je eliminácia alebo aspoň zmiernenie následkov škôd,

ku ktorým dochádza v súvislosti s prevádzkou dopravných prostriedkov. Výklad, podľa

ktorého náklady na odstránenie vraku havarovaného motorového vozidla nie sú predmetom

poistného krytia, by znamenal značné majetkové riziko pre subjekty plniace si svoju

prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, pretoţe pri insolventnosti subjektu zodpovedného

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla alebo pri jeho ťaţkej dostupnosti (najmä

ak ide o subjekt v zahraničí), by tieto nimi vynaloţené náklady boli nevymoţiteľné.

Neprijateľnosť týchto dôsledkov a zároveň naplnenie účelu vyţaduje

vykladať pojem škoda extenzívne, t.j. nezuţovať ho len na nároky výslovne uvedené v § 4

ods. 2 označeného právneho predpisu, ale zahrnúť do neho aj náklady na odstránenie vraku

motorového vozidla, vynaloţené subjektom plniacim si prevenčnú povinnosť, ak havarované

vozidlo je hrozbou vzniku ďalšej škody, a to aj pokiaľ ide práve o vozidlo, ktorého

prevádzkou bola škoda spôsobená. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiţ nemoţno

opomínať ich účel a zmysel, pričom platí, ţe súd nie je absolútne viazaný doslovným znením

zákona, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak to vyţaduje účel zákona, história jeho vzniku,

systematická súvislosť a pod.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej smerujúce proti správnemu

rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

Úspešnému ţalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe jej

v súvislosti s ním ţiadne nevznikli ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová