Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
326/363527.d4b2e6.pdf
PDF · 151.82 KB
No categories available
4Sžo/69/2010
Najvyšší súd 4Sžo/69/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
žalobcu: Z. B., bytom M.. K., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., AK so sídlom R., proti
žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. mája 2009, č.
12177/2009-1214, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
9. septembra 2010 č. k. 6S/130/2009-44, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/130/2009-44 zo dňa 9. septembra 2010 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 151,65 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. b/ OSP zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 12177/2009-44 z 5. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa
28. januára 2009, č. R-29/2009-5334 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183
ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení
niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Zároveň priznal
žalobcovi náhradu trov konania.
Služobný úrad prepustil žalobcu zo služobného pomeru na tom skutkovom základe,
že zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3
písm. a/, b/, g/ a h/ zákona a to tým, že dňa 15. novembra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej
nad Tisou na hranici medzi SR a UA (Ukrajina) v služobnej miestnosti spolu s colníkom M.
M. vybrali z úkrytu za skrinkou pri stolíku s tlačiarňou 2 kartóny cigariet, ktoré si M. M.
vložil pod bundu služobnej rovnošaty za prítomnosti vedúceho zmeny Bc. Z. M. a odniesli
z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali do príslušnej evidencie vedenej na
PCU Čierna nad Tisou a tak umožnili, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Týmto
svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že krajský súd po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu a jeho porovnaní so zvukovým a obrazovým záznamom,
zistil, že skutok z 15. novembra 2008 zakladajúci u žalobcu dôvod pre jeho prepustenie
zo služobného pomeru sa nestal tak, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 28. januára 2008 č. R-29/2009-5334. Súd sa stotožnil,
že žalobca bol síce svedkom neobvyklého uloženia tovaru v služobnej miestnosti, ako aj toho,
že tento tovar bol zo služobnej miestnosti odnášaný neobvyklým spôsobom, avšak podľa súdu
z daného konštatovania nemožno vyvodiť záver o jeho aktívnom nakladaní s tovarom.
Krajský súd poznamenal, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, mohol u žalobcu
vyvodiť iba prípadnú zodpovednosť za nesplnenie si svojej ohlasovacej povinnosti.
Súd dospel k záveru, že pre sformulovanie dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného
pomeru spôsobom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí z 28. januára 2009 správne orgány
nemali dostatok skutkových zistení. Preto na zistený skutkový a právny stav považoval žalobu
žalobcu za dôvodnú a to najmä s ohľadom na rozpor medzi zisteným skutkovým stavom
a dôvodom prepustenia zo služobného pomeru. Krajský súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa dôvodnosťou ďalších námietok, ktoré z hľadiska ich obsahu a právnej závažnosti
vyhodnotil ako podružné.
Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že aj keď žalobca priamo
nemanipuloval s cigaretami v danom čase, je dôvodné zo situácie vyvodiť záver, že ich
z úkrytu za skrinkou pri stolíku s tlačiarňou vyberal spolu s colníkom M. M., ktoré si následne
colník M. M. ukryl pod bundu služobnej rovnošaty. Doložený spisový materiál jednoznačne
preukazuje, že cigarety colník M. M. ukryl po dohode s vedúcim zmeny Z. M.. Navrhol, aby
odvolací súd celú vec posúdil komplexne. Navrhol, aby odvolací súd celú vec zachytenú na
zvukovom a obrazovom zázname posúdil tak, že dva kartóny cigariet vyberá z úkrytu za
tlačiarňou colník M. spolu so žalobcom, pretože tovar zaistený colnou kontrolou sa neukrýva
ani neukladá za nábytok, pričom z evidencie vyplynulo, že tieto neboli zapísané do príslušnej
evidencie, v dôsledku čoho unikli spod colného dohľadu.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril svojim podaním z 2. novembra 2010 tak,
že žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že s predmetnými
cigaretami nemal nič spoločné, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ich
nezaisťoval a nemal ani povinnosť zapísať ich do prvotnej evidencie. Poukázal na skutočnosť,
že nebol nadriadeným M. M. a preto nemal povinnosť kontrolovať ho. Poukázal na to, že
nikdy sa s M. M. nedohodol na páchaní trestnej činnosti, toto nepotvrdil a ani to nevyplýva zo
zvukového a obrazového záznamu. Pokiaľ existovali iné skutkové dôvody pre skončenie
služobného pomeru, mal ich žalovaný uviesť v rozhodnutí, aby sa voči nim mohol brániť.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 v spojení s § 246c OSP. Dospel jednohlasne k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol o odvolaní žalobcu podľa § 250ja ods. 3
OSP dňa 31. mája 2011 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
Podstatou námietok žalovaného bolo, aby odvolací súd alebo prvostupňový súd
posúdil vec komplexne a v kontexte celého zvukového a obrazového záznamu, že žalobca
spolu s M. M. porušil služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, tým že spoločne vyberali
cigarety z úkrytu za nábytkom a tieto nezapísali do prvotnej evidencie, čím umožnili, aby
tovar unikol spod colného dohľadu.
V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo podľa § 250j ods. 2 písm. b/ OSP zrušené rozhodnutie
žalovaného č. 12177/2009-44 z 5. mája 2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
a potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 28. januára
2009, č. R-29/2009-5334 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1
písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami a či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí colníka
zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby.
Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 183 ods.1 písm. d/ zákona
sú jednak 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
a jednak 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby.
Podľa § 183 ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. služobný úrad prepustí colníka
zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby.
Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení musí byť
vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami,
ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
Podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, h/ zákona č. 200/1998 Z.z. účinného ku dňu 31.8.2009
colník je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru
k colnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu.
Podľa § 222 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje
pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel
je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné
okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 227 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 200/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov
konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov
a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 230 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 200/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade
s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie
vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané
s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom
pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého
bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah
plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní
obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote
a u ktorého oprávneného orgánu.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,
či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom
konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma tak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
pričom v prípade procesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho
orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 1 OSP).
Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu
v danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili
dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, náležite vo veci nezistili skutočný
stav a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné, z ktorých dôvodov súd prvého
stupňa rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ rozhodnutia napadnuté žalobou podľa § 250j
ods. 2 písm. b/ OSP zrušil.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali
v preskúmavacom konaní v súlade so zákonom, keď konštatovali, že na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalobca protiprávnym konaním sa dopustil hrubého
porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3, písm. a/, b/, g) a h/
zákona č. 200/1998 Z.z., čím bol splnený zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného
pomeru podľa § 183 ods. 1, písm. d/ tohto zákona, pričom za protiprávne konanie považovali
skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 15. novembra 2008 na stanovisku č. 1 v Čiernej
nad Tisou na hranici medzi SR a UA (Ukrajina) v služobnej miestnosti spolu s colníkom M.
M. vybrali z úkrytu za skrinkou pri stolíku s tlačiarňou 2 kartóny cigariet, ktoré si M. M.
vložil pod bundu služobnej rovnošaty za prítomnosti vedúceho zmeny Bc. Z. M. a odniesli
z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali do príslušnej evidencie vedenej na
PCU Čierna nad Tisou a tak umožnili, aby tento tovar unikol spod colného dohľadu. Týmto
svojim konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.
Zákonným predpokladom prepustenia colníka zo služobného pomeru podľa § 183
ods. 1, písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. je zistenie, že colník porušil služobnú prísahu alebo
služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správny orgán príslušný
na rozhodnutie o prepustení colníka zo služobného pomeru musí rozhodnúť písomným
rozhodnutím, v ktorom vo výrokovej časti je povinný uviesť dôvod prepustenia a súčasne
uviesť skutočnosti (opis skutku), ktoré zakladajú dôvod prepustenia colníka
so služobného pomeru tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom skončenia
služobného pomeru.
Vydaniu rozhodnutia predchádza správne konanie, ktorého zákonná úprava je
ustanovená v §§ 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z. a ktorého cieľom je zistiť relevantné
skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, pričom zákonodarca v právnej norme § 227 ods. 1, 2, 3,
4 zákona č. 200/1998 Z.z. ustanovuje, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi,
demonštratívnym spôsobom uvádza, že dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia
orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka, s úpravou práva účastníka konania - colníka
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Bremeno dôkazu o tom, že colník
protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, je na správnom orgáne.
V administratívnom konaní, predmetom ktorého je prepustenie colníka zo služobného
pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom, je podstatné preukázanie, že colník spáchal skutok, ktorým porušil služobnú
prísahu a svoje služobné povinnosti, ktorý napĺňa znaky takej intenzity a ktorého sa dopustil
takým spôsobom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.
Prepustenie colníka zo služobného pomeru je tak závažný zásah do základných práv
a slobôd fyzickej osoby, že musí byť založené na objektívnom zistení a posúdení všetkých
okolností prípadu a nie je možné zistenie o hrubom porušení služobnej prísahy a služobných
povinností založiť na domnienkach. Skutok, ktorým colník hrubo porušil služobnú prísahu
a služobné povinnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a určito opísaný vo výroku rozhodnutia
správneho orgánu o prepustení zo služobného pomeru a z opisu skutku musí priamo vyplývať
intenzita hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností colníka. Tento skutok
musí byť správnym orgánom riadne zdokumentovaný a preukázaný. Správny orgán nemôže
pri hrubom porušení služobnej prísahy a služobných povinností colníka vychádzať zo svojich
domnienok a predpokladov.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutok tak, ako je uvedený vo výroku
prvostupňového rozhodnutia a potvrdený rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, žalobca
nespáchal a takto vymedzený skutok nemohol byť dôvodom na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru colníka.
Aj odvolací súd sa stotožňuje s tým, že žalobca bol prítomný pri neobvyklom uložení
tovaru v služobnej miestnosti, ako aj toho, že tento tovar bol zo služobnej miestnosti
odnášaný neobvyklým spôsobom, avšak podľa odvolacieho súdu z daného konštatovania
nemožno vyvodiť záver o žalobcovom aktívnom nakladaní s tovarom, alebo o jeho konaní
v zhode s colníkom M. M. spôsobom uvedeným v rozhodnutí o prepustení.
Najvyšší súd poznamenáva, že ak u žalobcu existovali iné dôvody na skončenie jeho
služobného pomeru, tak mal žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, uviesť vo výroku
rozhodnutia aj tieto dôvody (nesplnenie oznamovacej povinnosti vo vzťahu ku konaniu
colníka M. M., prípadne iné zistenia) a preto aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
je toho názoru, že pre sformulovanie dôvodu prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
spôsobom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí z 28. januára 2009 správne orgány nemali
dostatok skutkových zistení a dôvody prepustenia nemali podklad v doterajšom dokazovaní.
Preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
a § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a priznal v odvolacom konaní
úspešnemu žalobcovi ich náhradu za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného v sume 120,23 Eur + 1 x režijný paušál á 7,21 Eur + 19 % DPH, ako ich žiadal
žalobca 127,44 Eur + 24,21 Eur, t.j. celkom 151,65 Eur všetko podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 3
písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení účinnom od 01.06.2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková